Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 34Pc/19/2025 1625201239 30. 07. 2025 JUDr. Lucia Dlugolinská ECLI:SK:OSMA:2025:1625201239.1
Uznesenie Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, B., proti oprávnenému z vyživovacej povinnosti B. C.,nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2025 sa navrhovateľ v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zastavil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému určenú uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 9Pc/36/2024-46 zo dňa 14.01.2025. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 9Pc/36/2024 - 46 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. januára 2025, mu bola uložená vyživovacia povinnosť voči jeho synovi vo výške 350,- Eur mesačne, splatná vždy do 15. dňa v mesiaci. Dňa 02.06.2025 na Okresný súd Malacky podal návrh sp. zn. 34Pc/19/2025 na zrušenie vyživovacej povinnosti, keďže došlo k významnej zmene pomerov. Odporca (jeho syn) má 24 rokov a od septembra bude poberať doktorandské štipendium vo výške 1025,- Eur mesačne. Škola mu vie zároveň poskytnúť aj ubytovanie. Toto štipendium predstavuje pravidelný príjem, ktorý mu umožňuje samostatne sa živiť. Navrhovateľ sám má čistý mesačný príjem iba 1350,- Eur, čo je len o 325,- Eur viac ako príjem odporcu. Keď odpočíta svoje náklady na bývanie, dostane sa pod odporcovu sumu zo štipendia. Za daných okolností je zrejmé, že odporca je schopný sa sám živiť, načo poukazuje § 62 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.), podľa ktorého vyživovacia povinnosť trvá len do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vzhľadom na to, že súdne konanie vo veci samej môže trvať dlhšie obdobie, predstavuje pokračovanie v platení výživného pre navrhovateľa neprimeranú finančnú záťaž. Neodkladné opatrenie je potrebné na bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a odporcom. 3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. 12. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto (neodkladného) opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 13. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu. Subjekt navrhujúci vydanie neodkladného opatrenia musí preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa rozumie stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 14. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. 15. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného plnoletých osôb možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu je zákonom obmedzené do času, kým dieťa je schopné samo sa živiť. Podľa citovanej právnej úpravy nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti význam tá skutočnosť, že dieťa nadobudlo plnoletosť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá po dobu, ktorá sa v jednotlivých prípadoch odlišuje. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a uspokojovať samostatne svoje potreby. Charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti je pritom jej elasticita, čo znamená, že vyživovacia povinnosť sa v prípade, ak došlo k jej zániku, môže pri zmene pomerov obnoviť. 18. V konaní vo veci samej sa navrhovateľ domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k oprávnenému z výživného.
19. Súd po oboznámení sa s návrhom a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy - medzi navrhovateľom a účastníkom, ktorému sa ukladá určitá povinnosť alebo obmedzenie. 20. Súd poukazuje na skutočnosť, že k zániku vyživovacej povinnosti dochádza priamo zo zákona, a to nadobudnutím schopnosti dieťaťa samo sa živiť (k čomu najčastejšie dochádza po ukončením štúdia/ prípravy na budúce povolanie). Teda ak dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť bez ďalšieho zaniká, a to napriek tomu, že súdom nebolo doposiaľ o jej zániku, resp. zrušení rozhodnuté. Rozhodnutie súdu v prípade zániku vyživovacej povinnosti má len deklaratórny charakter, teda len potvrdzuje právny stav, ktorý už vznikol. Nie je preto najmenší dôvod, aby súd v predmetnej veci rozhodoval formou neodkladného opatrenia. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, zamietol. Súd však v tejto súvislosti poznamenáva, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v tomto prípade znamená len to, že v danom prípade nebolo preukázané, že pomery účastníkov je potrebné, resp. možné riešiť formou neodkladného opatrenia. Súd bude rozhodovať o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vo veci samej, kde bude vykonávať riadne dokazovanie, na základe výsledkov ktorého rozhodne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Malacky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).