Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-3C/59/2022 3622201014 28. 11. 2024 JUDr. Eduard Szabo ECLI:SK:OSPD:2024:3622201014.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: Eurowagen s.r.o., IČO: 36 615 455, so sídlom Partizánske, Gumárenská 468/3, zast.: Peter Janík, advokát so sídlom Topoľčany, M.R. Štefánika 5, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, podnikajúci pod obchodným menom Ing. Peter Molnár - CEAS, IČO: 41 263 472, s miestom podnikania D., E. XXXX/XX, zast.: Petruška & partners s.r.o., IČO: 47254 882, so sídlom Nitra, Kupecká 18, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zast.: JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., IČO: 52 058 310, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie 15.094,02 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2022 sa žalobca domáha aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 15.094,02 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. 2. Okresný súd Partizánske v spore rozhodol rozsudkom č.k. 3C/59/2022-264 zo dňa 25.04.2023 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.472,50 €, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. konanie v časti o zaplatenie 149,20 € konanie zastavil a výrokom IV. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Proti výrokom I. a IV. rozsudku podali žalovaný a intervenient na strane žalovaného v zákonnej lehote odvolanie. 3. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5Co/65/2023-329 zo dňa 25.04.2024 tak, že napadnutý rozsudok v časti výrokov I. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 25.04.2023 ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal vo veci vykonať dokazovanie viacerými listinami /pričom z obsahu zápisnice nie je zrejmé, akým spôsobom, teda či listiny alebo ich časť prečítal alebo oznámil ich obsah/. Zo zvukového záznamu tohto pojednávania však vyplýva, že súd prvej inštancie prečítal, resp. oznámil stranám sporu len listinu - Záznam o odložení veci ODI Nitra č.p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr zo dňa 18.02.2021, ktorý je súčasťou predloženého priestupkového spisu. Žiadny ďalší listinný dôkaz súd prvej inštancie neprečítal, ani neoznámil jeho obsah, teda nevykonal listinný dôkaz spôsobom podľa § 204 CSP. Pri tých listinách, ktoré žalobca pripojil k žalobe a súd prvej inštancie ich spolu so žalobou zaslal žalovanému na vyjadrenie /pričom ide len o časť listín, ktoré mal súd prvej inštancie ako dôkaz vykonať na pojednávaní dňa 25.04.2023/ nemožno mať za to, že ich súd prvej inštancie ako dôkaz riadne vykonal podľa § 204 veta za bodkočiarkou CSP, pretože žalovaný
od momentu vyjadrenia k žalobe spochybňoval dôvodnosť podanej žalobe, naplnenie podmienok pre vznik jeho povinnosti k náhrade škody žalobcovi, teda aj škodu žalobcu, ktorú mu mal žalovaný podľa žaloby spôsobiť. Za tejto situácie mal súd prvej inštancie aj tieto listinné dôkazy, ktoré pred pojednávaním doručil žalovanému riadne vykonať na pojednávaní ich prečítaním alebo oznámením ich obsahu, k čomu ale nedošlo. Z dôvodu nesprávne vykonaného dokazovania, resp. nevykonania dokazovania, nemajú skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré sú prezentované v napadnutom rozhodnutí oporu vo vykonanom dokazovaní. Popri uvedenom možno za procesné pochybenie súdu prvej inštancie považovať aj to, že súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania vo veci predtým, ako strany sporu predniesli svoje záverečné návrhy. To je v priamom rozpore s § 182 CSP, ktorý stanovuje, že ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie neumožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd má ďalej po preskúmaní veci za to, že boli dôvodné aj odvolacie námietky odvolateľov týkajúce sa veci samej. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť polovicu zo sumy uplatnenej náhrady škody /po čiastočnom späťvzatí žaloby /tu správne odvolatelia poukazujú na nesprávny výpočet sumy čiastočného späťvzatia žaloby, pretože ak žalobca trval z pôvodne žalovanej sumy 15.094,02 € na zaplatení sumy 14.945 €, mal súd prvej inštancie zastaviť konanie v časti o zaplatenie 149,02 € a nie 149,20 €/, keď podľa jeho záverov si ani žalobca ani žalovaný neboli istí jednoznačným zavinením škody zo strany žalovaného, a súdu sa „javí, že pochybenia, teda porušenia povinností sú si vedomé obe zo strán sporu“ a preto by škodu mali znášať spoločne a pomerne, každá v jednej polovici. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie je nesprávne, nemá oporu v skutočnostiach zistených vykonaným dokazovaním, nenapĺňa kritériá riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia /§ 220 ods. 2 CSP/ a celkom ignoruje rozloženie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v spore. Z odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie nevyplýva, ako súd posúdil naplnenie jednotlivých zložiek vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného a na základe akých zistených skutočností. Aj tie skutkové okolnosti, ktoré súd uvádza nie sú zistené riadne vykonaným dokazovaním /viď. bod 18 tohto odôvodnenia/, s výnimkou skutočností vyplývajúcich zo Záznamu o odložení veci ODI Nitra č.p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr zo dňa 18.02.2021, z ktorého ale bolo zistené, že predmetná dopravná nehoda nie je dostatočne zadokumentovaná, objasnená, zavinenie na uvedenej dopravnej nehode nie je ničím preukázané, a z tohto dôvodu nie je možné určiť vinníka a poškodeného uvedenej dopravnej nehody. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého obe strany sporu zodpovedajú za dopravnú nehodu spoločne a pomerne, každý v jednej polovici, tak je v rozpore s uvedenou, v podstate jedinou v konaní riadne zistenou a preukázanou rozhodnou skutočnosťou. Na tomto mieste musí odvolací súd tiež uviesť, že samotné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je chybné aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré na vec nedopadajú - § 420 ods. 1 a § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Hoci odvolacie námietky odvolateľov týmto smerom nešli, tak už predtým uvedené dôvody vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré samé osebe sú dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, dovoľujú odvolaciemu súdu pre účely ďalšieho konania a nového rozhodnutia vo veci poukázať aj na túto okolnosť. Zo žalobných tvrdení, ktoré boli potvrdené výpoveďami strán sporu vyplýva, že k tvrdenému poškodeniu motocykla vedeného žalobcom došlo pri zrážke/kontakte s motorovým vozidlo vedeným žalovaným. Ide teda o klasický stret prevádzok dopravných prostriedkov, kde na vyporiadanie škody /ktorá pri strete prevádzok vznikla/ medzi prevádzateľmi je nutné aplikovať ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. To stanovuje, že ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Ako uviedol bývalý Najvyšší súd ČSSR v stanovisku občanskoprávneho kolégia sp. zn. Cpjf 93/71 zo dňa 15. 11. 1972 /publikované pod č. 64/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk/ v ustanovení § 431 Občianskeho zákonníka nejde o zodpovednosť za zavinenie v zmysle ustanovení § 420 a 421 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka zaradené do druhého oddielu druhej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka (prípady osobitnej zodpovednosti - zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov), ktoré upravuje zodpovednosť prevádzateľov a vyporiadanie medzi nimi, nadväzuje na právnu úpravu objektívnej zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a 428 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), ak ním bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Ak ide o také okolnosti, alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými
škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode, a teda nevzniká ani zodpovednosť, ani dôvod na vyporiadanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie riadne vykoná navrhnuté dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam CSP, vyvaruje sa nedostatkov vo svojom procesnom postupe, ktoré sú mu hore vytýkané, skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdi podľa § 431 Občianskeho zákonníka a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie potom riadne v súlade s § 220 CSP odôvodní. 4. Dňa 19.11.2024 doručil intervenient na strane žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní spolu so súhlasom s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň v podaní uviedol, že zavinenie na uvedenej dopravnej nehode nie je ničím preukázané a z tohto dôvodu nemožno určiť vinníka a poškodeného. Namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože z pripojeného priestupkového spisu vyplýva, že vlastníkom poškodeného motocykla bola spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia a.s. Žalobca nepreukázal výšku škody a ani to, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, dokladmi predloženými intervenientom na strane žalovaného a priestupkovým spisom č. p. ORPZ-NRODI2-48/2021-Pr a zistil nasledujúci skutkový stav: 6. Súd z listín predložených žalobcom zistil, že výška škody na motocykle bola určená spoločnosťou MOTOSHOP Žubor, s.r.o. na sumu 15.094,02 € ako vyplýva z ponuky č. PO2020/01425 zo dňa 05.08.2020. Z Upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou Bánovce nad Bebravou zo dňa 03.01.2022 vyplýva, že prokuratúra vykonala preskúmanie postupu polície pri prešetrovaní podnetu žalobcu a dospela k záveru, že orgán polície (ODI Partizánske) ukončil objasňovanie priestupku riadne, jeho postup bol zákonný a správny. 7. Súd z dokladov o škodovej udalosti poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. na č.l. 59 až 254 zistil, že žalovaný dňa 31.07.2020 vykonal oznámenie o škodovej udalosti poisťovni u ktorej má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V oznámení žalovaný uviedol, že žalobca zavadil o jeho spätné zrkadlo a nie je si vedomí, že by on spôsobil nehodu. Žalobca si dňa 03.08.2020 uplatnil náhradu škody u KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. V tomto uplatnení uviedol, že žalovaný nevenoval pozornosť vedeniu vozidla a v zákrute prešiel do protismeru a narazil ľavým spätným zrkadlom do motocykla. Kúpna cena motocykla bola 19.945 €. Žalobca motocykel kúpil dňa 15.07.2020. Výška škody na motocykle bola určená spoločnosťou MOTOSHOP Žubor, s.r.o. na 15.094,02 €. Dňa 21.09.2020 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ukončila šetrenie škodovej udalosti a oznámila žalobcovi, že uplatňovaný nárok nepovažuje za oprávnený a nesúhlasí s plnením, nakoľko dopravná nehoda nebola šetrená Políciou Slovenskej republiky, nie je možné v danom okamihu dostatočne preukázať, že nehoda bola spôsobená žalovaným. 8. Súd z priestupkového spisu č. p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr zistil, že dňa 05.10.2020 bolo na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Partizánskom zo strany žalobcu vykonané podanie vysvetlenia o priestupku, po ktorom bol vyhotovený záznam o dopravnej nehode podľa ktorého dňa 29.07.2020 o 08:50 hod. neznámy vodič na neznámom vozidle jazdiaci po ceste II/593 v km cca 32,5 v smere obce Bošany na obec Nedanovce z doposiaľ nezistených príčin za obcou Bošany prešiel do protismernej časti vozovky, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocyklu žalobcu s vodičom F. G., dôsledkom čoho motocyklista spadol na vozovku a následne sa šuchol po vozovke vpravo mimo vozovku a neznámi vodič z miesta odišiel. Pri nehode k zraneniu nedošlo, škoda na poškodenom motocykli predstavuje 15.046 €. Žalovaný k záznamu o dopravnej nehode uviedol, že dňa 29.07.2020 okolo 08:50 hod. viedol auto na ceste II/593 v km cca 32,5 v smere obce Bošany na obec Nedanovce. K nehode došlo tak, že spätným zrkadlom narazil do protiidúceho motocykla, nevedel, či to bola časť motocykla alebo ruka motocyklistu. Nie je si vedomí, že by prešiel do protismeru, možno išiel k stredovému pruhu. Na mieste nehody nezastavil preto, že v spätnom zrkadle videl, že motocyklista pokračuje v jazde. Pri strete mu spätné zrkadlo iba zaklaplo, preto si nemyslel, že došlo k vážnejšiemu nárazu. Dňa 26.12.2020 bola zo strany Okresného dopravného inšpektorátu vypracovaná správa o objasňovaní priestupku z ktorej vyplýva, že žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.. Zároveň je uvedené, že žalovaný sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dôsledkom čoho prešiel ľavou časťou svojho vozidla a ľavým
spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocykla žalobcu. Následne bola správa o výsledku objasňovania priestupku postúpená ako podnet na začatie konania o priestupku Okresnému dopravnému inšpektorátu Nitra. To záznamom zo dňa 18.02.2021 rozhodlo o odložení veci podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nakoľko správa o výsledku objasňovania priestupku neodôvodňuje začatie konania o priestupku, pretože zavinenie na uvedenej dopravnej nehode nie je ničím a nijako preukázané. 9. Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Žalobca sa podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal náhrady škody vo výške 14.945 €. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 29.07.2020 o 08:50 hod. došlo k stretu prevádzok žalobcu a žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že k vzniku škody došlo porušením povinnosti na strane žalovaného. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žiadnu povinnosť neporušil. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne súd posúdil spor strán sporu ako stret prevádzok podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka. 13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431). 14. Pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov); v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Stretom prevádzok však treba rozumieť aj tzv. nepriamy stret, pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu (napr. zle nastavené svetlá na dopravnom prostriedku môžu spôsobiť oslnenie vodiča oproti idúceho vozidla, ktorého vodič v dôsledku toho havaruje, alebo dopravný prostriedok odmrští kameň, ktorý rozbije predné sklo na ďalšom dopravnom prostriedku, ktorého vodič v dôsledku toho havaruje, a pod.). 15. Aj pri strete prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Ak ide o vyporiadanie medzi dvoma alebo viacerými prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení škody. Táto účasť je objektívnou účasťou na spôsobení škody, môže však spočívať aj v zavinenom konaní alebo opomenutí niektorého prevádzateľa (napr. niekto na križovatke nedá prednosť inému motorovému vozidlu, hoci podľa pravidiel cestnej premávky bol tak povinný urobiť), pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. 16. Pojem „účasť na spôsobení škody“ teda nevyjadruje nevyhnutnú mieru zavinenia daného prevádzkovateľa, ale mieru, ktorou sa povaha jeho prevádzky spolupodieľala (v zmysle kauzality) na vzniku škody. 17. Vyporiadanie podľa (spolu)účasti na vzniku škody predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností daného stretu prevádzok, pričom dôraz treba klásť na tie okolnosti, ktoré boli hlavnými príčinami vzniku škody (sp. zn. 25Cdo 974/2002). Ak by na strane prevádzkovateľa boli dané také okolnosti, s ktorými vznik škody nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká ani zodpovednosť ani dôvod na vyporiadanie (R 64/1972).
18. Identifikácia hlavných príčin vzniku škody (v zmysle uplatnenia právnej kauzality) je nasledovaná ustálením miery, akou sa každá z týchto okolností spolupodieľala na vzniku škody (v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom). Posúdenie účasti jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku škody v dôsledku stretu vozidiel môže vyústiť aj do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25Cdo 238/2002). 19. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k stretu prevádzok. Pre vyporiadanie je podľa spoluúčasti na škode nevyhnutné zistiť mieru, akou sa strany sporu podieľali na vzniku škody. Škodová udalosť nebola riadne zdokumentovaná, keďže na miesto škodovej udalosti nebola privolaná polícia. Z priestupkového spisu č. p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr súd zistil, že konanie o priestupku bolo Okresným dopravným inšpektorátom Nitra odložené z dôvodu, že zavinenie žalovaného na škodovej udalosti nie je ničím a nijako preukázané. V zázname o odložení je zároveň uvedené, že nebolo možné vypracovať znalecký posudok z dôvodu, že nie sú dané relevantné údaje pre vypracovanie znaleckého posudku (napríklad miesto zrážky). Žalobca v konaní tvrdil, že stret prevádzok sa stal v zákrute, pričom žalovaný mal prejsť cez stredovú čiaru a tak malo dôjsť k stretu. Žalovaný tvrdil, že k stretu prevádzok došlo na rovine tým, že žalobca viedol motorové vozidlo blízko stredovej čiary. Pre určenie miery, akou sa strany sporu podieľali na vzniknutej škode je nevyhnutné presne zistiť ako k stretu prevádzok došlo. S poukazom na vyššie uvedené však nie je možné zistiť, v akej miere sa strany sporu podieľali na vzniku škody. Na tom nič nemení ani skutočnosť uvedená v správe o objasňovaní priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske zo dňa 26.12.2020 z ktorej vyplýva, že žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a, že žalovaný sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dôsledkom čoho prešiel ľavou časťou svojho vozidla a ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocykla žalobcu. Takáto skutočnosť zo strany Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske nemohla byť zistená a preukázaná, pretože k objasňovaniu stretu prevádzok nedošlo ihneď po strete prevádzok a orgán polície vychádzal iba z tvrdení strán sporu. Mieru, akou sa žalovaný podieľal na vzniku škody teda nemožno preukázať. Strany sporu sa nezhodli na priebehu stretu prevádzok. Keďže žalobca nepreukázal, akou mierou sa žalovaný podieľal na vzniku škody a ani v konaní táto skutočnosť preukázaná nebola, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že škoda vznikla v súvislosti s konaním žalovaného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010 „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“ S poukazom na vyššie uvedené, dôkazné bremeno tvrdenia, že škoda na motocykli vznikla konaním žalovaného zaťažuje žalobcu. Tento však túto skutočnosť nepreukázal, preto súd musí predpokladať, že miera, akou sa žalovaný na vzniku škody podieľal bola minimálna alebo žiadna a v tomto prípade nebola založená zodpovednosť žalobcu na vzniknutej škode. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 20. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom - výsluch pána B. H. a výsluch matky žalovaného a to z dôvodu, že ani výsluchom týchto osôb nemôže byť miera, akou sa strany sporu podieľali na vzniku škody preukázaná, pretože ako vyplýva z tvrdení žalobcu a žalovaného, tieto osoby neboli prítomné pri strete prevádzok a majú iba sprostredkované informácie od strán sporu. 21. Súd podporne uvádza, že žalobca zároveň nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podaní žaloby. Z evidenčnej karty vozidla na č.l. 73 priestupkového spisu vyplýva, že vlastníkom motocykla bola v čase stretu prevádzok UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Zároveň je v karte potvrdený leasing. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol v čase stretu prevádzok vlastníkom motocykla ale leasingovým nájomcom. Zároveň bol zapísaný ako držiteľ motocykla. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že „Ak súd prizná navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci – motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 198/2007 z 30. septembra 2008, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 267/2005 z 29. marca 2007 a sp. zn. 25 Cdo 78/2001 z 30. októbra 2002).“. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že náhrady škody spôsobenej na veci podliehajúcej leasingu (motorové vozidlo) sa môže domáhať iba vlastník motorového vozidla, pričom žalobca v čase stretu prevádzok vlastníkom vozidla nebol a tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha iba náhrady škody vzniknutej na motocykli ako vyplýva aj z predloženej faktúry na č.l. 3 a znenia žaloby, teda veci podliehajúcej leasingu. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania a to napriek tomu, že bol v konaní úplne úspešný. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd vzhliadol v tom, že nebolo možné preskúmať akou mierou sa strany konania podieľali na vzniku škody a z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k prejednaniu, či zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu. S poukazom na skutočnosť, že nebolo možné reálne a úplne zistiť skutkový stav stretu prevádzok, súd považoval za spravodlivé nesankcionovať žalobcu aj priznaním nároku na náhradu trov konania žalovanému. Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.