Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 4C/16/2023 3823201514 05. 09. 2024 JUDr. Beata Gešvantnerová ECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D., B. XXX, zast.: JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom Prievidza, Bakalárska 6, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140 so sídlom Bratislava, Žižkova 11, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341 so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498 so sídlom Bratislava, Kopčianska 3/ E. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, 4/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX G., A. H. D., zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom Piešťany, E. Belluša 10, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto rozhodol: I. Súd určuje, že dražba nehnuteľností: - parcela registra CKN č. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada, - parcela registra CKN I. XXX/X J. výmere 544 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra CKN I. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B., obec C. D. D., K. L., konaná dňa 2.3.2023 dražobníkom obchodnou spoločnosťou AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., IČO: 46 141 341, sídlo M. XX, XXX XX B. je n e p l a t n á. II. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/, 3/ 4/ ako povinných spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou z 24.4.2023 doručenou tunajšiemu súdu domáhala určenia, že dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., konaná dňa 02.03.2023 žalovaným 2/ ako dražobníkom je neplatná. Žalobu odôvodnila tak, že žalobkyňa a žalovaný 4/ uzatvorili manželstvo dňa 16.03.2013 J. N. D. N.. Ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Kramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2/234/1030/20, zo dňa 24.03.2020, právoplatného dňa 24.04.2020, v znení Opravného uznesenia Kramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2430/234/49/20, zo dňa 18.06.2020, právoplatného dňa 06.07.2020. V zmysle § 148 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov spolu so zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., obec: C. D. D., okres: Prievidza: - parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada,
- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 544 no, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele registra CKN I. XXX/X, nadobudol žalovaný 4/ kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25.03.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.05.2013. Evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 4/. Avšak, kúpna zmluva bola uzavretá za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 4/. Bez ohľadu na skutočnosť, že pri kúpe predmetných nehnuteľností v roku 2013 figuroval ako kupujúci len žalovaný 4/, patria tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzhľadom na režim ich nadobudnutia v kontexte s § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa ktorého je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom nešlo o získanie veci dedičstvom, darom ani o žiadnu inú z taxatívne stanovených výnimiek nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpu nehnuteľností financoval z úveru, ktorý mu poskytol žalovaný 1/. Úverovú zmluvu a následne záložnú zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č, 10, katastrálne územie: B., ktorou bolo zabezpečené plnenie z úverovej zmluvy, uzavrel žalovaný 1/ len so žalovaným 4/, a to i napriek tomu, že žalovaný 4/ bol už v čase uzavretia zmlúv ženatý, a teda nehnuteľnosti nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj žalobkyňa. Ako dôkaz o tom predložila výpis z listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., kúpnu zmluvu zo dňa 25.03.2013, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 07.05.2013, Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013. Vzhľadom k tomu, že evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 4/, po rozvode manželstva so žalobkyňou sa cestou súdu domáhal, aby žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti vypratala. Konanie bolo vedené na Okresnom Súde Prievidza pod sp. zn. 16C/7/2021. Žalobkyňa už v tomto konaní dôvodila, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy žalovaný 4/ na základe námietok žalovanej (po vydaní neodkladného opatrenia súdom) zobral svoj návrh v tomto konaní späť. Žalobkyňa sa cestou súdu domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené na Okresnom Súde Prievidza pod SP. zn. 13C/3/2023. Informáciu o prebiehajúcom súdnom konaní dala žalobkyňa zapísať dňa 01.02.2023 ako informatívnu poznámku do katastra nehnuteľností na list vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B.. O tom predložila ako dôkaz uznesenic Okresného súdu Prievidza, č.k. 1607/2021-100, zo dňa 08.10.2021, uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 1607/2021-107, zo dňa 09.11.2021, žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.01.2023, návrh na zápis poznámky k nehnuteľnostiam o prebiehajúcom súdnom konaní zo dňa 01.02.2023 Nakladať s nehnuteľnosťami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 4/ a žalobkyne mohol žalovaný 4/ len so súhlasom žalobkyne. Žalobkyňa záložnú zmluvu nepodpísala a nebola jej účastníkom. Vzhľadom k uvedenému, je žalobkyňa toho názoru, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalovaným 4/ ako záložcom (ktorú žalovaný podpísal dňa 21.03.2013), predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., je neplatná a záložné právo na základe tejto zmluvy nevzniklo. Preto sa žalobca 1/ na základe uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva nemohol domáhať výkonu záložného práva. Ako dôkaz o tom predložila zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013. Podľa žalobkyne boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, § 7 ods. 4 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby, alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby. Žalovaný 4/ vedel, že žalobkyňa si k nehnuteľnostiam uplatňuje titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastnícke právo. Napriek tomu sa so žalobkyňou pri výkone dobrovoľnej dražby nekonalo, neboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemala vedomosť o dôvodoch a realizácii dražby. Aj keď vo februári 2023 poslala žalobkyni advokátka JUDr. Galová oznámenie, v ktorom ju informovala o prebiehajúcej dražbe, žalobkyňa tomuto oznámeniu neverila. JUDr. Galová bola advokátka jej bývalého manžela, žalovaného 4/. Myslela si, že sa jedná len o vymyslené listiny, ktorými ju chce bývalý manžel donútiť, aby nehnuteľnosti vypratala a opustila ich. Rovnako aj obhliadku nehnuteľností považovala žalobkyňa za fiktívnu. Žalobkyňa mala za to, že ak by sa skutočne jednalo o oficiálnu dražbu, dražobník by bol povinný s ňou komunikovať. Dňa 02.03.2023 sa v popoludňajších hodinách za žalobkyňou dostavila JUDr. Galová s nejakými ďalšími osobami. Oznámili žalobkyni, že toho dňa 0 11:00 hod. prebehla dražba nehnuteľností a informovali ju, že vydražiteľom je žalovaný 3/.
Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni listiny o priebehu dražby až po vykonaní dražby, a to notársku zápisnicu - osvedčenie o vykonaní dražby. Túto žalobkyňa prevzala dňa 09.03.2023. Vzhľadom k uvedenému má žalobkyňa za to, že dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., konaná dňa 02.03.2023 žalovaným 2/ ako dražobníkom je neplatná. O tom predložila ako dôkaz notársku zápisnicu — osvedčenie o vykonaní a priebehu dražby zo dňa 02.03.2023. 2. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe poukázal, že samotná skutočnosť, že žalobca nie je účastníkom zmluvy neznamená, že s jej uzatvorením neudelil súhlas. Súhlas jedného z manželov s právnym úkonom v inej než bežnej veci môže byť vyjadrený písomne, ústne alebo aj konkludentne. Zákon preň nepredpisuje žiadnu formu. Forma súhlasu nemusí zodpovedať forme právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorému sa takýto súhlas udeľuje. Účastníkmi právneho úkonu nemusia byť obaja manželia, stačí ak právny úkon uskutoční iba jeden z nich, podstatné je len to, aby druhý manžel vyslovil s takýmto právnym úkonom súhlas. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, v prípade ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno iba v rámci trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka). Aj v prípade, ak by súhlas s uzatvorením záložnej zmluvy v tomto prípade nebol daný, nemožno v tomto konaní skúmať relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko sa jej Žalobca domáha po uplynutí 3 – ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 02.05.2016, na základe čoho vznášame námietku premlčania. Je prinajmenšom absurdné, že sa Žalobca doposiaľ akýmkoľvek spôsobom nedomáhal neplatnosti tohto právneho úkonu a až v čase, kedy došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, prvýkrát túto skutočnosť uvádza, dokonca ako dôvod, pre ktorý by mala byť dražba určená za neplatnú. Vo vzťahu k neplatnosti dražby z dôvodu nekonania so žalobcom uviedol, že žalovaný v I. rade ako záložný veriteľ ani dražobník počas celého dražobného procesu nedisponovali informáciou, že by nehnuteľnosť mala spadať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o vyporiadanie BSM bola do katastra zapísaná až tesne pred dražbou, o čom sa dražobník dozvedel len z listu vlastníctva deň pred dražbou. Žalovaný v IV. rade pri podpise záložnej zmluvy vyhlásil, že nehnuteľnosť vlastní vo výlučnom vlastníctve. Rovnako tak zo zápisu na katastri vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je Žalovaný v IV. rade. Podľa ust. § 70 ods. 2 katastrálneho zákona sú údaje katastra v časti údajov o právach k nehnuteľnosti záväzné, kým sa nepreukáže opak. Zásadu záväznosti údajov uvedených na príslušnom liste vlastníctva treba vnímať v súvislosti s tým, že tretie osoby často krát nemajú vedomosť o spornosti vlastníckeho alebo iného práva, čo platí aj v prípade Žalovaného v I. rade a Dražobníka, ktorí vychádzali z údajov, ktoré boli platné tak v čase uzatvorenia záložnej zmluvy ako aj v čase doručovania písomností v súvislosti s dražbou. V praxi sa často stáva, že aj po uzatvorení záložnej zmluvy dôjde k zmene vlastníckeho práva k zálohu a záložný veriteľ nemá ako určiť, či dané vlastnícke právo je alebo nie je sporné a preto musí vychádzať z údajov katastrálneho operátu. Žalobca sa nemohol domnievať, že úkony smerujúce k dražbe boli len fiktívne. Skutočnosť, že nejde o fiktívne dokumenty predkladané zo strany žalovaného 4/ alebo jeho právneho zástupcu muselo byť žalobcovi zrejmé prinajmenšom na konaných obhliadkach so záujemcami, ktorých sa zúčastnil zamestnanec dražobníka ako aj záujemcovia a kde bolo samotné oznámenie o dražbe vyvesené aj na dverách nehnuteľnosti. Pri obhliadkach bol prítomný aj samotný žalobca, ktorý však nikdy neprezentoval namietané skutočnosti. Zároveň bolo oznámenie o dražbe registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb a v Obchodnom vestníku, ktoré sú verejne dostupné a z ktorých žalobca rovnako mohol dospieť k záveru, že ide o reálny výkon záložného práva. Aj napriek tomu však žalobca počas celého výkonu dražby, ako ani v preddražobnom procese, aj napriek vedomosti žalobcu o údajnom vlastníctve nehnuteľnosti v BSM, neadresoval dražobníkovi ani banke jediný dokument, kde by čo i len uviedol, že nehnuteľnosť spadá do BSM alebo že záložná zmluva bola uzatvorená bez jeho súhlasu. Dražobník túto vedomosť nemohol mať, v žiadnom prípade nemožno očakávať, že by sa k tejto informácii vôbec mohol dopátrať (tobôž pri uzatvorení manželstva v zahraničí a medzi inými štátnymi príslušníkmi). V súvislosti s doručovaním písomností žalovaným 1/. a 2. rade je dôležité uviesť, že podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže bežné veci týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý z manželov. V tejto súvislosti zastávame názor, že pri doručovaní zásielok týkajúcich sa dražby
nehnuteľnosti nie je potrebné v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov doručovať obom týmto manželom, nakoľko ide o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Košiciach, ktorý v uznesení, sp.zn. 3Co/43/2018 uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že doručovanie písomností, týkajúcich sa dobrovoľnej dražby nariadenej na záloh tvoriaci predmet BSM, je právnym úkonom, ktorý sa týka spoločnej veci. Pri takomto právnom úkone, vychádzajúc z princípu solidárneho postavenia manželov, postačuje oboznámenie dražobníka o termíne dražby a o určenej hodnote draženej nehnuteľnosti aj vo vzťahu iba k jednému z manželov (resp. bezpodielových spoluvlastníkov). Oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v plnení informačnej povinnosti dražobníka, nie je možné považovať za taký právny úkon vo vzťahu k spoločnej veci, kedy je potrebný súhlas oboch manželov pod sankciou relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. S poukazom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu je zrejmé, že skúmanie intenzity porušenia povinnosti dražobníka spočívajúcej v nedoručení písomnosti žalobkyni v 1. rade a následne posúdenie možnej neplatnosti dražby (po zistení kvalifikovanej ujmy na strane žalobkyne v 1. rade) je možné až vtedy, ak dražené nehnuteľnosti nepatrili do BSM žalobcov. v 1. a 2. rade...Na druhej strane je potrebné posúdiť intenzitu porušenia ustanovení ZoDD a význam a rozsah ujmy, ktorá mohla týmto porušením vzniknúť pôvodným vlastníkom založenej nehnuteľnosti.“ Aj v duplike uviedol, že sám žalobca uvádza, že vedomosť o zahrnutí predmetu dražby do bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal žalovaný 4/. Ak taj túto vedomosť niekto zo sporových strán eventuálne mal, bol to Žalovaný 4/. rade. Žalovaný 1/. ako záložný veriteľ ani žalovaný 2/ ako dražobník túto vedomosť nemali a nikdy im oznámená nebola. V prípade, ak si žalovaný 4/ porušil nejakú z povinností súvisiacu s oznámením tejto skutočnosti žalovaným, ide o porušenie na strane alovaného 4/, čo nemá akýkoľvek súvis s určením neplatnosti dražby. Neplatnosť dražby môže byť, v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „Zákon o DD“), určená z dôvodu porušenia ustanovení Zákona o DD, čo sa logicky vzťahuje na povinnosti dražobníka v súvislosti s výkonom dražby, nie na povinnosť bývalého vlastníka oznamovať skutočnosti záložnému veriteľovi. Zároveň pre vyhovenie podanej žalobe musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením ustanovenia ZoDD na strane Dražobníka a vznikom ujmy na strane žalobcu, čo v danom prípade rovnako tak nie je možné preukázať, nakoľko ide o porušenie povinností na strane bývalého vlastníka nehnuteľnosti. Uvedené mohol napraviť samotný žalobca tým, že by sám túto skutočnosť oznámil. Nie je na mieste uvádzanie, že o dražbe vedomosť nemal, nakoľko bol minimálne prítomný obhliadok nehnuteľnosti, a teda účastný celého procesu dražby a preto ak chcel chrániť svoje práva, mohol toto počas celého dražobného procesu využiť, nakoľko mu boli známe subjekty vykonávajúce dražbu. Pri doručovaní zásielok týkajúcich sa dražby nehnuteľnosti nie je potrebné v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov doručovať obom týmto manželom. 3. Žalovaný 1/ tiež vo vyjadrení k žalobe poukázal, že právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou spôsobujú právne následky, pokiaľ sa osoba dotknutá ich neplatnosťou úspešne nedovolá ich neplatnosti. Chýbajúci súhlas manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí sankcionuje Občiansky zákonník relatívnou neplatnosťou, na ktorú súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale musí sa jej domáhať dotknutá osoba. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. V súlade s ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Poukázal na zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností. 4. Žalovaný 4/ sa k žalobe vyjadril tak, že ako štátny občan SRN (cudzinec) nadobudol nehnuteľnosti na území SR do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 64.000,-eur. Kúpu nehnuteľností ako aj získanie úveru (vo výške 51.450,- eur) na kúpu zabezpečoval žalovaný ešte pred uzatvorením manželstva na konci roka 2022 výlučne sám. Dokončenie zmluvných procesov sa predĺžilo z dôvodu, že žalovaný 4/ žil v SRN a kvôli vzdialenosti (medzi SK a SRN) a pracovnej vyťaženosti, k podpisu zmlúv došlo až po uzatvorení manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 4/. K uzatvoreniu manželstva (nesporná skutočnosť) došlo medzi žalovaným 4/ a žalobkyňou na Ukrajine dňa 16.03.2013. Žalobkyňa, ktorá má ukrajinské štátne občianstvo sa v rozhodnom čase nenachádzala na území SR, nemala žiadne povolenie na pobyt na území SR, a nemala žiadne finančné prostriedky. V tom čase bola nezamestnaná. Nezamestnaná bola aj počas celej doby trvania manželstva. Skutočnosti, že žalovaný 4/ kupuje nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a že tieto záležitosti vybavuje pred uzatvorením manželstva, zo svojich výlučných finančných prostriedkov nadobudnutých spred manželstva (a to aj pre budúce splácanie úveru), boli žalobkyni dobre známe.
K evidencii vlastníckeho práva výlučne na žalovaného 4/ a záložného práva v katastri nehnuteľnosti v prospech žalovaného 1/, došlo bezprostredne po uzatvorení manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 4/ (manželstvo uzatvorené 16.03.2013, zmluvy podpisoval žalovaný 4/ dňa 21.03.2013). Žalovaný 4/ k nepravdivým (aj nesprávnym) tvrdeniam žalobkyne o podpise záložnej zmluvy uviedol, že záložnú zmluvu so žalovaným 1/ nepodpisoval v postavení záložcu ako vlastníka nehnuteľnosti (teda týmto úkonom nenakladal so spoločným majetkom ako nesprávne tvrdí žalobkyňa), ale výlučne v postavení dlžníka. Zmluva o záložnom práve bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a vtedajším výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – spoločnosťou AGAMA PLUS spol. s r.o. ako záložcom. Žalovaný 4/ vystupoval na zmluve iba ako dlžník. Zmluva bola podpísaná dňa 02.05.2023 (podľa najneskôr uskutočneného podpisu - podpisu vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti – spoločnosťou AGAMA PLUS, s.r.o.). Ako ďalej z tejto zmluvy vyplýva, táto bola i. vyhotovená a podpísaná zo strany žalovaného 1/ (banky) už 05.03.2013, t. j. pred uzatvorením manželstva žalobkyne so žalovaným 4/. Žalovaný 4/ zmluvu podpísal iba pár dní po uzatvorení manželstva (21.03.2013). Rovnako tak bola vyhotovená a podpísaná úverová zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/ (účel – kúpa nehnuteľnosti). Žalovaný 1/ vyhotovil a podpísal úverovú zmluvu dňa 05.03.2013, a žalovaný 4/ ju podpísal dňa 21.03.2013. O tom svedčí záložná zmluva z 02.05.2023 (ŽV4 -1) a kúpna zmluva z 25.03.2023 (ŽV4-2) Po uzatvorení manželstva a po zaevidovaní záložného práva a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam výlučne na žalovaného 4/ žalobkyňa nijako nenamietala voči zápisu vlastníckeho práva výlučne na žalovaného 4/ ani voči úverovej zmluve výlučne medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/ ani voči záložnej zmluve a záložnému právu viaznucemu na nehnuteľnostiach, pričom mala dostatočnú vedomosť o všetkých právnych úkonoch žalovaného 4/ a ich následkoch. Dňa 02.09.2020 (cca 5 mesiacov po právoplatnom rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného 4/ – 24.04.2020) adresoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni list, ktorým žalobkyňu vyzval na vypratanie nehnuteľnosti do 02.11.2020. Žalovaný vo výzve poskytol žalobkyni 2 mesiace na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobkyni v liste zdôvodnil právne dôvody - výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti žalovaného 4/, zánik rodinnoprávneho vzťahu so žalobkyňou právoplatnosťou rozvodu manželstva (24.04.2020), ktorým zaniklo i odvodené právo žalobkyne na užívanie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného 4/. Žalovaný 4/ žalobkyni poukázal i na pohľadávku, ktorú voči nej v tom čase evidoval - vo výške 1.354,eur a upozornil ju na povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Žalovaný 4/ dodáva, že z manželstva sa stranám sporu nenarodilo žiadne spoločné dieťa. Žalobkyňa má z predchádzajúceho vzťahu dospelú dcéru, samostatne žijúcu, schopnú sa sama živiť. Teda žalobkyňa nemala v tom čase, a nemá doposiaľ, žiadnu vyživovaciu povinnosť voči maloletému alebo nezaopatrenému dieťaťu. V čase adresovania výzvy, žalobkyňa užívala nehnuteľnosti bez toho, aby uhrádzala (mala záujem uhrádzať) náklady spojené s užívaním týchto nehnuteľností. Tieto všetky (náklady) hradil žalovaný 4/ výlučne sám. Žalovaný 4/ nehnuteľnosti neužíval z dôvodu trvalého pobytu na území SRN. Na území SR sa vôbec nezdržiaval, nespotrebovával energie spojené s užívaním nehnuteľností (vodu, plyn, elektrinu). Tieto spotrebúvala výlučne žalobkyňa, naviac bez záujmu plniť si základné povinnosti spojené užívaním nehnuteľností. Rovnako tak musel žalovaný splácať úver žalovanému 1/ a ostatné náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (daň z nehnuteľnosti), o skutočnostiach ktorých žalobkyňa dobre vedela. O tom predložil dôkaz - predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 02.09.2020 (ŽV4- 3) Po doručení predžalobnej výzvy žalobkyni (9/2020) prebiehala medzi žalovaným 4/ a žalobkyňou (ich právnymi zástupcami) komunikácia (do 3/2021), v rámci ktorej sa snažili o uzatvorenie mimosúdnej dohody. Žalobkyňa dobre poznala zámer žalovaného 4/, ktorý mal v úmysle predať nehnuteľnosti a vysporiadať úver voči žalovanému 1/ (banke) s ohľadom na skutočnosť, že okrem nehnuteľností a úveru nemal žalovaný 4/ na Slovensku žiadne väzby. Právoplatnosťou rozvodu manželstva (24.04.2020) nemal žalovaný 4/ už ani žiadne osobné väzby a záväzky voči žalobkyni. Žalovaný 4/mal však v záujme seriózne sa so žalobkyňou dohodnúť a ponúkal jej pokojné vysporiadanie vzájomných vzťahov nasledovným riešením: - z kúpnej ceny získanej z predaja nehnuteľností za trhovú cenu (podľa trhového dopytu) žalovaný 4/ prednostne vysporiada (vyplatí) zostatok úveru žalovanému 1/; - zo zostatku kúpnej ceny sa odpočíta 30% nákladov spojených s predajom nehnuteľností, ktoré by vznikli a uhradil by žalovaný 4/ (výlučný vlastník) v súvislosti s ich predajom (napr. poplatky na kataster, odmena realitného makléra, poplatky za overenie a pod.)
- zo zostatku kúpnej ceny sa odpočíta paušálna suma patriaca žalovanému 4/ vo výške 5.000,-eur (keď bolo nesporné, že žalovaný 4/ použil na kúpu nehnuteľnosti preukázateľne výlučné finančné prostriedky minimálne vo výške 12.550,-eur - viď čl. III bod 3.2 písm. a) a b) Kúpnej zmluvy). - Žalovaný 4/ by po predaji nehnuteľností vyplatil žalobkyni 1 zo zostatku kúpnej ceny po odpočítaní všetkých vyššie uvedených odpočítateľných položiek oproti povinnosti žalobkyne po predaji nehnuteľnosti tieto vypratať a umožniť novému vlastníkovi nehnuteľnosti ich nerušené užívanie a dispozíciu. Žalobkyňa takéto riešenie mimosúdnou dohodou bezdôvodne odmietla. Žalobkyňa bola v tom čase zastúpená právnym zástupcom. Právny zástupca žalobkyne dňa 10.03.2021 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného 4/ emailom, že žalobkyňa nesúhlasí (bez vysvetlenia a rozumných dôvodov) s navrhovanými podmienkami dohody. Že žalobkyni vysvetlil svoje stanovisko, návrh na ďalší postup a vysvetlil ďalší možný vývoj v riešení spornej záležitosti s poukázaním na podstatné právne skutočnosti, a že ukončil zastupovanie žalobkyne. O tom predložil ako dôkazy Email právneho zástupcu žalovaného 4/ z 26.02.2021 (vrátane návrhu dohody o vysporiadaní vzájomných vzťahov) (ŽV4 – 4) a email právneho zástupcu žalobkyne z 10.03.2021 (ŽV4-5). Žalobkyňa tak bez rozumného dôvodu odmietla dohodu, ktorá bola na jej prospech (dostalo by sa jej viac než na čo mala nárok), na druhej strane však žalovanému 4/ nenavrhla žiadne iné riešenie tak aby si „oprávnene“ zabezpečila bývanie a užívanie v nehnuteľnostiach za súčasného riadneho plnenia povinností vyplývajúcich z takéhoto vlastníctva a užívania bez zásahu do práv žalovaného 4/. Toto konanie preto nemožno nijako inak kvalifikovať ako šikanózny výkon práv žalobkyne. Ak sažalobkyňa cítila byť bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, mohla navrhnúť iný spôsob vyporiadania právnych vzťahov, ktorý by však spravodlivo a komplexne zohľadnil nielen jej práva a nároky vyplývajúce z ňou tvrdeného BSM, ale i povinnosti a záväzky, ktoré žalobkyni z takéhoto právneho vzťahu vyplývali. Táto šikanózna pasivita vo „výkone a ochrane práv“ žalobkyne (ktoré len tvrdila) prinútila žalovaného podať žalobu o vypratanie nehnuteľností. Súdne konanie bolo vedené na tunajšom súde pod č. k. 16C/7/2021, v ktorom žalobkyňa argumentovala, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a preto odvodzuje svoje právo „užívania“ od tohto vlastníckeho režimu. Pod argumentom údajného BSM žalobkyňa ďalej zneužívala situáciu a ďalej užívala nehnuteľnosti, pričom - neprispievala žalovanému 4/ ani na úhradu splátok úveru (ak sa teda cítila byť spoluvlastníčkou nehnuteľností), - neuhrádzala náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktoré užívala výlučne sama, - nepodala žiadny účinný zákonný prostriedok na ochranu a výkon svojich práv - vyporiadanie ňou tvrdeného BSM. Náklady s užívaním nehnuteľnosti naďalej platil žalovaný - ako zmluvný odberateľ - dodávateľom elektriny, plynu a vody. Tento stav žalobkyni vyhovoval. Marením uzatvorenia dohody, a tým že žalobkyňa bola pasívna a nepodala na ochranu „svojich“ práv žalobu o vyporiadanie BSM, a ďalej vedome poškodzovala žalovaného 4/, žalovaný 4/ zrušil zmluvy s dodávateľmi elektriky, plynu a vody (čo je právo každého vlastníka). Žalobkyňa (tvrdiac, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností) tak mala možnosť sa starať o nehnuteľnosti a požiadať dodávateľov o uzatvorenie zmluvy priamo s ňou ako spoluvlastníčkou. Keďže žalobkyňa ani za takejto situácie sama nepožiadala dodávateľov o nové pripojenie a poskytovanie služieb s užívaním nehnuteľností (keď sa jedná o odplatné služby), a ani neprispievala žalovanému 4/ na úhradu mesačných splátok úveru, žalovaný 4/ zobral žalobu o vypratanie dňa 03.11.2021 v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby bolo dispozičným právo žalobcu ako pána sporu, a nedošlo k tomu preto ako nepravdivo tvrdí žalobkyňa v žalobe, že „žalovaný 4 na základe námietok žalovanej (po vydaní neodkladného opatrenia súdom) zobral svoj návrh späť“. O tom svedčí listina - Späťvzatie žaloby žalovaným 4/ v súdnom konaní OS PD 16C/7/2021 (ŽV4-6). Listom zo dňa 07.06.2022 oznámil žalovaný 1/ (záložný veriteľ) žalovanému 4/, že pre neplatenie splátok úveru vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 06.10.2022 oznámil žalovaný 1/ žalovanému 4/, že pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tieto skutočnosti boli riadne zaevidované v katastri nehnuteľnosti na LV č. XX OÚ L. (verejne dostupné), a o ktorých žalobkyňa dobre vedela, keďže ju žalovaný 4/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne informoval, že neplatí úver, že súhlasí s dražbou nehnuteľností, aby sa žalovaný 1/ uspokojil na svojej splatnej, záložným právom zabezpečenej, pohľadávke predajom nehnuteľností na dražbe. Samotná žalobkyňa v bode V. žaloby o vyporiadanie
BSM, potvrdila, že ju žalovaný 4/ o týchto skutočnostiach informoval. Aj napriek tomu žalobkyňa nič neurobila na ochranu svojich, nestále len žalobkyňou „tvrdených“ práv: i i. v období pred dražbou nepodala žalobu o vyporiadanie BSM (tú podala až 31.01.2023 na konci dražby), pričom už od 21.12.2021 bola zastúpená právnou zástupkyňou vo veci vyporiadania BSM (vyplýva to z plnej moci doloženej žalobkyňou k žalobe o vyporiadanie BSM zo dňa 31.01.2023; i ii. v dražobnom procese, ktorý začal v 2. polovici roka 2022: ii a) žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ neoznámila, že hoci je žalovaný 4/ evidovaný na LV č. XX ako výlučný vlastník, považuje sa za bezpodielovú spoluvlastníčku dražených nehnuteľností titulom BSM a že žiada, aby jej boli doručované v rámci dražby všetky písomnosti týkajúce sa dražby; iii b) neurobila žiadne úkony voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorými by sa snažila uspokojiť splatnú pohľadávku žalovaného 1/ (záložného veriteľa), ktorá bola zabezpečená platným záložným právom k nehnuteľnostiam, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že patrili do BSM. Ako dôkazy o týchto tvrdeniach predložili - Žalobu žalobkyne o vyporiadanie BSM z 31.01.2023 (ŽV4 – 7) a plnú moc žalobkyne udelená jej právnej zástupkyni na vybavenie záležitosti vyporiadania BSM plná moc sa nachádza v súdnom spise 13C/3/2023 (ŽV4-8). Žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou riadne a v súlade so zákonom a záložnou zmluvou. Žalovaný 4/ súhlasí s vyjadreniami žalovaného 1/ (záložný veriteľ, navrhovateľ dražby) a žalovaného 2/ (dražobník) k žalobe žalobkyne, že títo v procese realizácie dobrovoľnej dražby neporušili žiadne ustanovenia ZoDD. Žalobkyňa hoci mala možnosť uplatňovať a domáhať sa ochrany ňou tvrdených (spolu)vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a s tým nadväzujúcich práv (spolu)vlastníka na doručovanie písomností v rámci dražby už od zverejnenia poznámky na LV č. XX (P476/2022 – oznámenie o začatí výkonu záložného práva dražbou a kto je záložným veriteľom), bez rozumného a ospravedlniteľného dôvodu tak žalobkyňa voči žalovanému 1/ (záložný veriteľ, navrhovateľ dražby), a ani žalovanému 2/ a napokon ani voči žalovanému 4/ (včasným podaním žaloby o vyporiadanie BSM) neurobila. Žalovaný 4/ naviac zdôrazňuje, že práva (spolu)vlastníka sa mohla žalobkyňa domáhať voči žalovanému 1/ (záložnému veriteľovi) nielen od zaznačenia poznámky P476/2022 o začatí výkonu záložného práva na LV č. XX, ale už od roku 2013, kedy bolo na LV č. XX zaevidované záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/ ako záložného veriteľa (viď časť C: Ťarchy na LV č. XX). 5. Súd skúmal svoju právomoc vo veci konať, pretože žalobkyňa je štátnou príslušníčkou Ukrajinskej republiky ako nástupníckeho štátu po Zväze sovietskych socialistických republík. Žalovaný je občan Nemeckej spolkovej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie. V zmysle čl. 37 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983, o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží. Na rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa nehnuteľnosti je daná právomoc justičných orgánov tejto zmluvnej strany. Podľa čl. 36 ods. 2/ tejto zmluvy forma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť. Podľa čl. 25 ods. 4 tejto zmluvy ak manželia, na ktorých sa vzťahuje ust. ods. 3 nemali spoločné bydlisko na území ani jednej zo zmluvných strán, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, na súde ktorej bol podaný návrh. Podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: článku 4 1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 2. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu. Podľa článku 5 1.tohto nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa oddielu 6, článok 24 tohto nariadenia výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Z tohto článku
možno vyvodiť, keďže žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným konaním - určovacou žalobou dôsledkom ktorej je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je daná právomoc slovenského súdu Podľa článku 4 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Rozhodné právo pri absencii voľby: 1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: ...c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza. 4. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu. (nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby sa nachádza v okrese Prievidza, kde má obvyklý pobyt žalobkyňa). Podľa § 2 Zákona č.97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy a podľa § 5 tohto zákona vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec... Podľa § 20 Civilného sporového poriadku, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej... 6. Súd skúmal rozhodné právo pre posúdenie veci. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je občianskoprávnym sporom v tomto prípade s cudzím prvkom. Na občianske právne vzťahy sa uplatňuje Nariadenie č.1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa čl. 1 ods.2 písm.a) tohto nariadenia sa nariadenie neuplatňuje na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok. Preto je potrebné použiť zákon č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého § 37 ak nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná ak osoba, proti ktorej smeruje návrh resp. žaloba má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Teda je daná právomoc slovenských súdov a podľa § 20 Civilného sporového poriadku namiesto všeobecného súdu je na konanie príslušný súd podľa písm. a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je vo svojej podstate sporom týkajúcim sa vecného práva k nehnuteľnosti. Preto je príslušný okresný súd Prievidza. Rozhodným právom je potom právo Slovenskej republiky, pretože podľa § 5 Zákona č.97/1963 Zb.zák. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec. Aj podľa Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciachčl. 36 -37 forma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany na území ktorej je nehnuteľnosť. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa spravuje právnym poriadkom strany na území ktorej nehnuteľnosť leží. Na rozhodovanie o veciach týkajúcich sa nehnuteľností je daná právomoc justičných orgánov tejto zmluvnej strany, v danom prípade Slovenskej republiky. Na základe týchto ustanovení súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci konať a rozhodným právom je právny poriadok Slovenskej republiky, pretože nehnuteľnosť, ku ktorej vecné právo je obsahom sporu, sa nachádza na území Slovenskej republiky 7. Právni zástupcovia žalovaného 1 /a 4/ zotrvali na svojich vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že poznámka na LV o podaní žaloby o vyporiadanie BSM, v čase vykonávania úkonov dražobníka – znalecká ohliadka, vykonávanie úkonov o dražbe nebola na LV, táto bola zapísaná pár dní pred dražbou o čom svedčí aj dodatok k oznámeniu o dražbe. Zapísaná poznámka svedčí len o podaní žaloby, nebola spochybnená hodnovernosť údajov katastra, ako to predpokladá katastrálny zákon. Žalobkyňa mohla v procese dražby podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by zakázala záložnému veriteľovi vykonávať dražbu do času vyporiadania BSM, ale bola pasívna. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neoznačila porušenia, ktorých povinností sa dražobník dopustil a v tejto súvislosti odkazujeme na rozhodnutie NS SR 6Cdo/66/2019 – citujem: k úspešnosti žaloby a určenie neplatnosti dražby nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. Žalovaný 3/ uviedol, že si myslel, že ide o výlučné vlastníctvo žalovaného 4/, len preto sa zúčastnil dražby. 8. Súd sa na pojednávaní oboznámil s rozhodnutím ukrajinského súdu čl. 9 – 15, s kúpnou zmluvou čl. 17 – 19, s rozhodnutím čl. 19, 20, so zmluvou o zriadení záložného práva čl. 21 – 22, s uznesením čl. 23 – 26, so žalobou čl. 27 – 29, s návrhom čl. 30 – 33, so zoznamom účastníkov dražby čl. 34, s oznámením o dražbe čl. 35 – 36, s dodatkom čl. 37 – 38, s notárskou zápisnicou čl. 31 – 33, so späťvzatím žaloby 16C/7/2021 čl. 163, s výzvou čl. 164, s podacím lístkom čl. 166, s mailovou komunikáciou čl. 167 – 169 s navrhovanou dohodou o vyporiadaní práv a povinností, so zmluvou čl. 170 – 171, s kúpnou zmluvou čl. 178-179. s prílohami k vyjadreniu čl. 180, so správou čl. 222, so zmluvou čl. 223 – 227, so žalobou o vypratanie čl. 172 – 174, so splnomocnením čl. 175, s výpisom z LV čl. 176 – 177. Z nich zistil tieto skutkové zistenia: 9. Z vykonaného dokazovania – z listín predložených žalobkyňou, súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný 4/ uzatvorili manželstvo dňa 16.03.2013 v N. D. N.. Ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Kramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2/234/1030/20, zo dňa 24.03.2020, právoplatného dňa 24.04.2020, v znení Opravného uznesenia Kramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2430/234/49/20, zo dňa 18.06.2020, právoplatného dňa 06.07.2020. V zmysle § 148 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov spolu so zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 10. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., obec: C. D. D., okres: Prievidza: - parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada, - parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 544 no, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele registra CKN I. XXX/X, nadobudol žalovaný 4/ kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25.03.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.05.2013. 11. Evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 4/. Kúpna zmluva bola uzavretá za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 4/. Pri kúpe predmetných nehnuteľností v roku 2013 vystupoval ako kupujúci len žalovaný 4/. 12. Kúpu nehnuteľností žalovaný 4/ financoval z úveru, ktorý mu poskytol žalovaný 1/. Úverovú zmluvu z 21.3.2013 podpísal žalovaný 4/. Záložnú zmluvu z 21.3.2013 na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č, 10, katastrálne územie: B., (predmet dražby) ktorou bolo zabezpečené plnenie z úverovej zmluvy, uzavrel žalovaný 1/ ako veriteľ, so spoločnosťou AGAMA PLUS spol. s.r.o. O. X L., v tom čase ako predávajúcim a záložcom, ďalej so žalovaným 4/ ako dlžníkom. Tieto skutočnosti vyplývajú z kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2013, rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 07.05.2013, a zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013. 13. Zo žaloby a späťvzatia žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16C/7/2021, súd zistil, že sa žalovaný 4/, vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností, po rozvode manželstva so žalobkyňou cestou súdu domáhal, aby žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti vypratala. Žalobkyňa v tomto konaní dôvodila, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy žalovaný 4/ na základe námietok žalovanej (po vydaní neodkladného opatrenia súdom) zobral svoj návrh v tomto konaní späť. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z uznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k. 16C/7/2021-107. 14. Žalobkyňa sa ďalej cestou súdu domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené na Okresnom Súde Prievidza pod SP. zn. 13C/3/2023. Informáciu o prebiehajúcom súdnom konaní dala žalobkyňa zapísať dňa 01.02.2023 ako informatívnu poznámku do katastra nehnuteľností na list vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z uznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k. 16C/7/2021-107, zo dňa 09.11.2021, zo žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.01.2023 a z návrhu na zápis poznámky k
nehnuteľnostiam o prebiehajúcom súdnom konaní zo dňa 01.02.2023. Žalobkyňa záložnú zmluvu nepodpísala a nebola jej účastníkom. 15. Žalovaný 4/ vedel, že žalobkyňa si k nehnuteľnostiam uplatňuje titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastnícke právo. Nebolo sporné, že napriek tomu sa so žalobkyňou pri výkone dobrovoľnej dražby nekonalo, neboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemala vedomosť o dôvodoch a realizácii dražby. Vo februári 2023 poslala žalobkyni advokátka JUDr. Galová - advokátka jej bývalého manžela oznámenie, v ktorom ju informovala o prebiehajúcej dražbe. Žalobkyňa vedela o obhliadke nehnuteľností, podľa jej tvrdení ju považovala za fiktívnu. Dňa 02.03.2023 sa za žalobkyňou dostavila JUDr. Galová s ďalšími osobami. Oznámili žalobkyni, že toho dňa 0 11:00 hod. prebehla dražba nehnuteľností a informovali ju, že vydražiteľom je žalovaný 3/. 16. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni listiny o priebehu dražby po vykonaní dražby, a to notársku zápisnicu osvedčenie o vykonaní dražby. Túto žalobkyňa prevzala dňa 09.03.2023. 17. Z notárskej zápisnice a osvedčenie o vykonaní a priebehu dražby zo dňa 09.3.2023, súd zistil, že v zápisnici, v časti práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, je uvedené: poznamenáva sa súdne konanie, v ktorom sa uplatňuje právo k nehnuteľnostiam – žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo veci 13C/3/2023 medzi žalobkyňou a žalovaným 4/. V dodatku z 1.3.2023 k zverejneniu oznámenia o dražbe č.018/2023 je táto skutočnosť tiež poznamenaná. Dražba prebehla 2.3.2023 ako prvá dražba, dražobníkom bola žalovaná 2/. Predmet dražby bol vydražený za 77 700 eur učastníkom dražby - žalovaným 3/. Zároveň z tejto zápisnice vyplýva, že žalobkyňa nebola účastníkom dražby. 18. Z listín predložených žalovaným 1/ vyplýva, že úver ktorý bol poskytnutý žalovanému 4/ bol vyhlásený 1.3.2022 za predčasne splatný. Výška dlhu predstavovala ku dňu dražby 2.3.2023 43169,5 eur. 19. Tieto skutkové okolnosti súd posudzoval podľa ustanovení §§ 8 ods. 2, 12 ods.4, 5, 13a, 17, ods. 5 a), f), 17 ods.9, 21 ods.2 a 28 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v čase konania dražby a ustanovení Občianskeho zákonníka: Podľa § 151bObčianskeho zákonníka: (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka (1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3) Podľa § 145 Občianskeho zákonníka: (1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 20. Podľa § 7 ods.1- 4 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. 9) (2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). (3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. (4) Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby. Podľa § 7 ods.1-4 Zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražbyNavrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa § 8 ods.2 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (zákon o dobrovoľných dražbách), dražobník je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o údaji o znížení najnižšieho podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby. Podľa § 12 ods.4,5 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Podľa § 13a zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby. Podľa § 17 ods.5 písm. a) - f), ods.9 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), (9) Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť. Podľa § 21 ods. 2 (2) zákona o dobrovoľných dražbách prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). 21. Žalobkyňa bola toho názoru, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalovaným 4/ ako záložcom (ktorú žalovaný podpísal dňa 21.03.2013), predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., je neplatná a záložné právo na základe tejto zmluvy nevzniklo. Preto sa žalobca 1/ na základe uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva nemohol domáhať výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ dňa 31.5.2023 a žalovaný 2/ 2.6.2023 vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatneniu dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu nesúhlasu žalobkyne. Pokiaľ teda žalobkyňa poukazovala na neplatnosť záložnej zmluvy, ide podľa § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatný úkon, neplatnosti ktorého sa možno dovolať v premlčacej dobe troch rokov ( § 101 Občianskeho zákonníka), premlčanie namietli žalovaní 1/, 2/ a 4/. Zmluva bola podpísaná v roku 2013, vklad bol povolený 7.5.2013, žaloba bola podaná 25.4.2023, teda po uplynutí premlčacej doby. Preto súd nepovažoval tento úkon za neplatný. 22. Súd ako predbežnú otázku riešil či predmet dražby je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 4/. Žalovaní o tejto skutočnosti nepredniesli tvrdenia preukazujúce opak, okrem údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Bolo preukazné, že predmet dražby žalovaný 4/ kúpil (zmluva bola
uzavretá 25.3.2013) po uzatvorení manželstva (16.3.2013). Žalovaný 4/ bol v čase uzavretia zmlúv už ženatý a nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného 4/. Súd sa stotožnil so záverom žalobkyne, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, pretože boli nadobudnuté počas trvania manželstva za prostriedky z úveru poskytnutého jednému z manželov –žalovanému 4) na základe úverovej zmluvy a podľa citovaného ustanovenia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom nešlo o získanie veci dedičstvom, darom ani o žiadnu inú z taxatívne stanovených výnimiek nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 23. Tiež mal ďalej za preukázané, že podkladom dražby bola spotrebiteľská zmluva, v ktorej žalovaný 4/ vystupoval ako spotrebiteľ. Súd pri jej preskúmaní nezistil neprijateľné podmienky. Ďalej bolo preukázané že žalobkyňa ako spoluvlastníčka (Predmet dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve) nebola navrhovateľom, účastníkom dražby a boli tak porušené jej práva korešpondujúce s povinnosťami dražobníka a dlžníka vyplývajúce z vyššie uvedených §§ 7 ods.1-4, 8 ods. 2, 12 ods.4, 5, 13a, 17, ods. 5 a), f), 17 ods.9, 21 ods.2 a 28 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v čase konania dražby, žalobkyňa nebola označená ako osoba so spoluvlastníckym vzťahom k predmetu dražby, nebolo jej umožnené nahliadnuť do písomností súvisiacich s dražbou, nebol jej zaslaný znalecký posudok a nemohla voči nemu podať námietky, nemala možnosť oznámiť dražobníkovi všetky skutočnosti, ktoré sú jej známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby, možnosť zistiť výšku pohľadávky, dostať oznámenie o dražbe. Žalovaný 2/ jej zaslal listiny o priebehu dražby až po vykonaní dražby. Tieto porušené ustanovenia zákona o dražbách sú podľa názoru súdu osobitnými oprávneniami spoluvlastníka predmetu dražby. Preto podľa názoru súdu ide o také porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Vzhľadom na osobitnosť zákonnej úpravy v Zákone o dobrovoľných dražbách oproti úprave v Občianskom zákonníku, preto podľa názoru súdu nepostačuje zasielanie zásielok v konaní o dražbe len jednému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti ako to tvrdil žalovaný 1/ a 2/,( ktorý má podľa neho vyplývať zo solidárneho postavenia manželov a oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v informačnej povinnosti dražobníka nie je možné podľa neho považovať za taký úkon týkajúci sa spoločnej veci, kedy je potrebný súhlas obidvoch manželov). V čase konania dražby už boli žalobkyňa a žalovaný 4/ rozvedení. Preto objektívne porušenie týchto ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v súhrne, súd považoval za také intenzívne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Je zrejmé, aj z notárskej zápisnice o dražbe a z oznámenia o dražbe, že dražobník, žalovaný 4/ vedeli o prebiehajúcom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa týka dražených nehnuteľností, o čom bola zapísaná aj poznámka v Liste vlastníctva v Katastri nehnuteľností ešte pred samotnou dražbou. Žalobkyňa v dôsledku toho nemala žiadne zákonné možnosti vyplývajúce zo Zákona o dobrovoľných dražbách ako ovplyvniť dražbu. Súd sa stotožňuje aj z názorom, že Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje právnu úpravu, ktorá by výslovne a ústavne konformne prelamovala zásadu Nemo plus iuris a umožňovala tak nadobudnutie nehnuteľnosti aj v prípade, že navrhovateľ dražby nebol ich vlastníkom. Žalobkyňa si uplatňuje nárok k sporným nehnuteľnostiam titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) cestou súdu. Informáciu o prebiehajúcom konaní dala žalobkyňa zapísať do Katastra nehnuteľností a v čase priebehu dražby bola táto poznámka k nehnuteľnostiam na predmetnom LV zapísaná. Osoba, ktorá tvrdí, že jej prislúcha vlastnícke právo k predmetu dražby sa svojho vlastníckeho práva môže domáhať výlučne žalobou o neplatnosť dražby. 24. Pokiaľ namietala právna zástupkyňa žalovaného 4/, že žalobkyňa nenavrhla označené dôkazy vykonať, súd s týmto tvrdením nesúhlasí, postačuje dôkazy k svojim tvrdeniam označiť a priložiť k žalobe so správnym predpokladom, že budú vykonané na pojednávaní. Tvrdenia o neoprávnenosti pobytu žalobkyne na území SR v čase konania dražby sú podľa názoru súdu irelevantné pre posúdenie veci. 25. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že údaje katastra v časti údajov o právach k nehnuteľnosti sú podľa § 70 ods.2 katastrálneho zákona záväzné, kým sa nepreukáže opak, je nepochybné, že zápis vlastníckeho práva v čase dražby nasvedčoval vlastníctvu výlučne žalovaného 4/. Avšak 1.2.2023 dala žalobkyňa zapísať na list vlastníctva týkajúci sa predmetu dražby informatívnu poznámku, že uplatnila svoj nárok na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde. Podľa názoru súdu bol predmet dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a napriek tomu s ňou dražobník nekonal, v rozpore
s vyššie uvedenými povinnosťami, ktoré má vo vzťahu k spoluvlastníkom predmetu dražby, resp. k osobám uplatňujúcim svoje práva k predmetu dražby. Pokiaľ ďalej namietal, že nemohol mať vedomosť o práve žalobkyne, je potrebné uviesť že pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého vyžadovať, mohol dražobník od žalovaného 4/ zistiť okolnosti nadobudnutia predmetu dražby a objasniť si vlastnícke práva k nej. Úlohou súdu v tomto konaní nie je zistiť kto je zodpovedný za porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ale objektívne zistiť, či boli porušené. Podstatný je záver, že boli porušené na ujmu žalobkyne. 26. Pokiaľ poukazoval právny zástupca žalovaného 4/, že žalobkyňa odmietla mimosúdnu dohodu, že nenamietala zápis v katastri nehnuteľností, tieto skutočnosti nemožno podľa názoru súdu považovať za šikanózny výkon práva, ako to tvrdí právny zástupca žalovaného 4/, najmä ak sám žalovaný 4/ v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom by sa ako predbežná otázka riešilo vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, zobral žalobu späť. V konaní ako vyplýva z predžalobnej výzvy z 2.9.2020 predloženej do konania žalovaným 4/, tvrdil, že je výlučným vlastníkom predmetu dražby. Súd nespochybňuje jeho právo na späťvzatie žaloby, avšak žaloba mohla vyriešiť spornosť v otázke vlastníctva predmetu dražby. Žalovaný 4/ nepostupoval zmysle § 7 ods.4 zákona o dobrovoľných dražbách a žalobkyňu ako osobu, ktorá má spoluvlastnícky vzťah k predmetu dražby. V kontexte so súdnymi konaniami o ktorých bol žalovaný 4/ uzrozumený, sa súdu javí konanie žalovaného 4/ ako nedobromyseľné. Na tieto skutkové zistenia nemá žiadny vplyv, či považovala žalobkyňa obhliadku predmetu dražby za fiktívnu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania predmetu dražby ako bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola od zápisu informatívnej poznámky známa i dražobníkovi (list vlastníctva č. XX obec C. D. D., katastrálne územie B.). 27. Ak právny zástupca žalovaného 2/ dôvodil, že nemôžme hovoriť o tom, že banka má nahradiť súd, ktorý rozhoduje po vykonaní riadneho dokazovania a preukázanie skutočností o tom, či majetok patrí alebo nepatrí do BSM, tak, v podstate uznáva, že bol daný dôvod spochybnenia vlastníctva ako vyplývalo z údajov katastra a mal o tom rozhodnúť súd. Že sa takéto konanie začalo, vedeli v čase dražby všetci žalovaní. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 28. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných 1-4 ako nárok od žalovaných, ktorí tvorili v konaní nerozlučné spoločenstvo v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, preto ich sú zaviazal k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.