Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-5Cb/41/2022 3622201284 23. 10. 2025 JUDr. Dagmar Mičková ECLI:SK:OSPD:2025:3622201284.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. C. D. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: PP TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom 958 44 Klátova Nová Ves 292, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Zuzanou Herichovou, advokátkou so sídlom R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, IČO: 52 772 560, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e účasť žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. C. D. v obchodnej spoločnosti PP TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom 958 44 Klátova Nová Ves 292, IČO: 51 781 263 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke č. 36702/R. II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala, aby súd zrušil účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti PP TECHNOLOGY s .r. o., so sídlom 958 44 Klátova Nová Ves 292, IČO: 51 781 263 (žalovaný). Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný bol založený spoločenskou zmluvou a zapísaný do obchodného registra dňa 26.08.2018. Spoločníkmi žalovaného sú podľa obchodného registra žalobkyňa a jej bývalý manžel E. B., ktorý zakladal obchodnú spoločnosť zo svojej iniciatívy a chcel od žalobkyne, aby podnikali spolu, nakoľko táto mala skúsenosti aj s prácou v zahraničí. Manželstvo žalobkyne a E. B. bolo spočiatku harmonické, žalobkyňa preto súhlasila a stala sa spoločníkom a konateľom spoločnosti - žalovaného. Žalobkyňa však v spoločnosti vystupovala vždy iba formálne, nikdy spoločnosť fakticky neriadila a nemala vedomosti o podnikaní spoločnosti. Ako konateľ spoločnosti nikdy nepodpisovala žiadny dokument, zmluvy alebo inú písomnosť týkajúcu sa spoločnosti. Podaním zo dňa 23.09.2022 sa žalobkyňa vzdala aj funkcie konateľa, nakoľko nemala k spoločnosti a dokumentom spojených so spoločnosťou žiadny prístup a nemala ani záujem na zastupovaní spoločnosti, keďže túto činnosť fakticky nikdy nevykonávala. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2Pc/9/2020-16 bolo manželstvo rozvedené. Krátko po rozvode bývala žalobkyňa v rodinnom dome, kde má aj žalovaný sídlo, avšak jej manžel (resp. už bývalý manžel) žalobkyňu vyhodil z domu, ktorá tak stratila akýkoľvek prístup nielen k domu ako jej obydliu, ale aj ako sídlu spoločnosti - žalovaného. Žalobkyňa nemala teda prístup ani k osobným veciam, ani k dokumentom týkajúcim sa spoločnosti, hoci o podnikaní nebola nikdy informovaná a o toto neprejavovala sama záujem. Okresný súd Partizánske vydal neodkladné opatrenie, ktorým E. B. uložil povinnosť, aby umožnil žalobkyni vstup do nehnuteľnosti. Žalobkyňa týmto chcela docieliť prístup k vlastnému majetku a dokumentom spoločnosti, z ktorej už vtedy chcela vystúpiť, nakoľko spoločné podnikanie s jej manželom, ktorý jej fyzicky a vulgárne ubližoval, nebolo možné. Neodkladné opatrenie je doposiaľ platné
a vykonateľné, pričom prebieha exekúcia na exekútorskom úrade JUDr. Andrei Nemčíkovej, sp. zn. 378EX 197/22. Návrh E. B., aby bolo neodkladné opatrenie zrušené z dôvodu "splnenia povinnosti" bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 5C/1/2022-38. E. B. je spoločníkom a konateľom žalovaného, medzi ním a žalobkyňou prebiehalo a aj prebieha viacero civilných, trestných či administratívnych konaní. Okrem nariadeného neodkladného opatrenia, konania, ktorým súd nevyhovel návrhu E. B. na zrušenie neodkladného opatrenia a exekúcie, medzi rozvedenými manželmi prebieha aj konanie o vyporiadanie BSM (Okresný súd Partizánske, sp. zn. 3C/3/2022), bolo vedené priestupkové konanie (sp. zn. OU-PD-OVVS-2022/013321-005), ktorým bol E. B. uznaný za vinného zo spáchania priestupkov voči žalobkyni, pričom išlo o hrubé správanie a poškodzovanie majetku. Vo veci boli podané tiež trestné oznámenia, ktoré ale boli odmietnuté (ČVS:ORP-123/PE-PE-2022). Za tohto stavu, kedy žalobkyňa a jej bývalý manžel E. B., nedokážu spolu fungovať ako ľudia, nedohodli sa na žiadnom majetkovoprávnom riešení týkajúcom sa ich majetku, vedú proti sebe množstvo sporov, žalobkyňa je fyzicky aj verbálne napádaná zo strany E. B., je vylúčené, aby mohli obaja spoločne viesť spoločnosť a zúčastňovať sa na jej podnikaní. 2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňa mala prístup k spoločenskej zmluve, prípadne si ju mohla vyžiadať bezodplatne z obchodného registra zo Zbierky listín OR SR alebo od druhého spoločníka alebo od žalovaného. Žalobkyňa mala vedomosť o podnikaní žalovaného, tiež mala po rozvode prístup k domu, do domu počas neprítomnosti E. B. chodievala a odnášala si odtiaľ svoje osobné veci, tieto jej boli aj odovzdané dňa 07.06.2021 a 30.12.2021 a zároveň si ich sama odnášala počas neprítomnosti E. B., dokumenty týkajúce sa žalovaného mala k dispozícii účtovníčka pani F. G. a žalobkyňa to samozrejme jednoznačne vedela, ale nezaujímala sa o ne ani nežiadala účtovníčku o súčinnosť, pričom pani G. sama žalobkyňa neposkytovala súčinnosť pri zápise identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra a odmietala zaplatiť účtovníčke za jej služby spojené so zápisom identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra. Nie je pravdou, že stále prebieha exekúcia na exekútorskom úrade JUDr. Andrei Nemčíkovej, sp. zn. 378EX 197/22, Okresný súd Banská Bystrica vydal Uznesenie o zastavení exekúcie zo dňa 07.12.2022, sp. zn. 12Ek/802/2022, ktorým exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Žalovaný má za to, že, je potrebné niesť plnú mieru zodpovednosti za stav žalovaného, len samotné konštatovanie o nemožnosti, bez faktického využívania svojich práv, ktoré žalobkyni priznáva Obchodný zákonník, nie je spravodlivé zrušiť jej účasť v spoločnosti a nechať žalovaného v stave, ktorý je zapríčinený spoločným (ne)konaním obidvoch spoločníkov aj konateľov, len na jednom spoločníkovi a konateľovi. Čo sa týka vzájomných vzťahov, žalobkyňa rovnako atakuje E. B., vulgárne mu nadáva, neustále mu vypisuje množstvo agresívnych emailov, čo je pre neho za hranicou únosnosti. Žalobkyňa v danom prípade neuprednostňuje záujmy žalovaného pred svojimi záujmami, nevykonávala svoju funkciu konateľky s odbornou starostlivosťou, nekonala v súlade so záujmami žalovaného a spoločníkov. Ďalej žalobkyňa má ako konateľka zodpovednosť za spôsobenú škodu, pretože v čase vzdania sa funkcie konateľky nekonala odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme žalovaného, nakoľko už v tom čase vedela, že žalovaný má ekonomické problémy a prebieha trestné konanie, pričom neinformovala druhého spoločníka a neiniciovala zasadnutie valného zhromaždenia za účelom riešenia ekonomického stavu žalovaného, odmietla sa zúčastniť zasadnutia valného zhromaždenia s dôvetkom, že o ničom nemá vedomosť, pritom základnou povinnosťou konateľa ako štatutára je konať v záujme žalovaného. Preto žalovaný tvrdí, že zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti jednak nie je v záujme žalovaného ani v záujme druhého spoločníka, nakoľko riešenie problémov žalovaného je potrebné riešiť podľa postupov Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy a nie jednoduchým zrušením jej účasti bez zodpovednostných následkov. Jednou zo zákonných povinností je aj povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti podľa výšky svojho vkladu. Následne tu existuje ďalšia zákonná možnosť, ktorú žalobkyňa nevyužila, a to prevod obchodného podielu. Uvedené žalobkyňa nevyužila, neponúkla svoj podiel E. B., takže už iba z tohto dôvodu nie je možné zrušiť účasť žalobkyne v žalovanom, pretože je potrebné najskôr využiť túto možnosť a zákonný postup a až následne, ak toto nebude možnú uskutočniť, mohla by sa teoreticky žalobkyňa domáhať zrušenia svojej účasti. Rovnako tak mala o všetkom vedomosť, pričom neskoršia prípadná nevedomosť o stave žalovaného je zapríčinená nevyužívaním svojich práv vyplývajúcich zo zákona a spoločenskej zmluvy. Žalovaný pozval s dostatočným predstihom žalobkyňu na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.12.2022, pričom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpovedala, že sa odmieta zúčastniť valného zhromaždenia, zároveň nekonala v zmysle § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka. V súčasnosti je vedená vec na OR PZ v Partizánskom v skrátenom vyšetrovaní pod č. ORP-ČVS-222/PE-2022 pre trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona, pričom v rozhodnom čase bola žalobkyňa plnohodnotnou konateľkou
žalovaného aj ona, takže rovnako platí, že musí niesť plnú mieru zodpovednosti za stav žalovaného a plnenie zákonných povinností spojených s ekonomickou stránkou žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s obsahom výpisu z obchodného registra žalovaného č.l.7 spisu, rozsudku o rozvode manželstva žalobkyne a konateľa žalovaného sp. zn. 2Pc/9/2020-16 zo dňa 09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.09.2020 č.l.8 spisu, upovedomenia o začatí exekúcie týkajúcej sa umožniť oprávnenej vstup do nehnuteľnosti č.l.14-15 spisu, uznesenia o návrhu E. B. na zrušenie NO vo veci vydania vecí žalobkyni č.l.16-19 spisu, rozhodnutia o priestupku č.l.21-22 spisu, uznesenia OR PZ v Partizánskom o odmietnutí podania č.l.23-24 spisu, spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalovaného -úplné znenie č.l.62-64 spisu, vyjadrenia žalovaného k žalobe č.l.70-72 spisu, vzdanie sa funkcie konateľa č.l.73 spisu, pozvánky na VZ žalovaného č.l.74-75 spisu , uznesenia Okresného súdu Topoľčany o zákaze žalobkyni kontaktovať konateľa žalovaného č.l.77-86 spisu vrátane potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu, uznesenia o zastavení exekúcie, týkajúcej sa vydania veci žalobkyni č.l.88-91 spisu, emailová komunikácie č.l.104-110 spisu, účtovnej závierky žalovaného č.l.115 -120 spisu, Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov v ČSOB a.s., zo dňa 07.08.2018, ktorú uzavreli obaja konatelia žalovaného č.l.143-144spisu, faktúry, montážne denníky č.l.145-207 spisu, odpovede na lustráciu baky č.l.227 spisu, výpismi s účtu žalovaného č.l.229-249 spisu, oznámenia Daňového úradu Trenčín o podozrení zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného č.l.293-296 spisu, správy OR PZ odboru kriminálnej polície o začatí trestného stíhania konateľa žalovaného a žalovaného pre nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods.1 Trestného zákonač.l.303 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 4. Žalovaná obchodná spoločnosť, ktorá vznikla zápisom v obchodnom registri dňa 26.06.2018, bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 31.05.2018, pričom jej spoločníkmi sú žalobkyňa a jej bývalý manžel E. B., ktorí boli zároveň aj konateľmi spoločnosti. Žalobkyňa je 50 % spoločníčkou žalovaného, oprávnenie konať za spoločnosť ako konatelia žalovaného samostatne mali obaja konatelia. Konatelia si od založenia žalovaného neplnili svoje zákonné povinnosti, ako napr. zvolávanie valného zhromaždenia najmenej raz za rok. Manželstvo konateľov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2Pc/9/2020 zo dňa 09.09.2020. Po rozvode mala žalobkyňa obmedzený prístup do rodinného domu, v ktorom spoločne s manželom pred rozvodom bývali, a ktorý je tiež sídlom spoločnosti žalovaného. Niekoľkokrát doň po rozvode vstúpila, kedy si odniesla osobné veci. Zo vzájomnej komunikácie vyplýva, že vzťahy bývalých manželov a zároveň spoločníkov v jednej osobe sú značne rozvrátené, o čom svedčia viaceré civilné konania vedené na tunajšom súde (sp.zn. 3C/16/2021, 5C/1/2022), na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 11C/46/2021, exekučné či priestupkové konanie. Žalobkyňa je preto názoru, že vzťahy medzi spoločníkmi im neumožňujú zúčastňovať sa na podnikaní spoločnosti. Na fungovaní spoločnosti sa spolupodieľali do roku 2021 výkonom prác pre žalovaného, posledné dva roky je už firma nečinná, keďže obaja konatelia pracujú na základe svojho živnostenského oprávnenia. Žalobkyňa sa v septembri 2022 vzdala funkcie konateľa. Funkciu konateľa žalobkyňa podľa nej zastávala iba formálne, spoločnosť nikdy fakticky neriadila ako ani nemala vedomosť o podnikaní spoločnosti. Žalobkyňa však pre žalovaného až do 30.04.2021 vykonávala práce, čo je zrejmé z predložených montážnych denníkov, protokolov a faktúr vystavených žalovaným ako dodávateľom pre odberateľa pre spoločnosť PPA Energo s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 137, IČO: 31 368 484, pričom podľa jej tvrdení tieto práce boli vykonávané samostatne, žalovaný predstavoval len akési platobné miesto, a konateľ žalovaného jej tieto peniaze posielal na jej osobný účet. Súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil, lebo bola to otázka dohody, kto z konateľov tieto faktúry a protokoly vypracoval, ale z nich jednoznačne vyplýva, že tak žalobkyňa ako aj konateľ žalovaného E. B. sa spoločne podieľali na príjme žalovaného, čo nepochybne vyplýva z týchto predložených listín. Žalovaný mal zriadený firemný účet v H., I., obidvaja konatelia disponovali platobnými kartami k účtu, pričom z platobnej karty žalobkyne neboli vykonané žiadne finančné transakcie, pričom bolo bežnou praxou a dohodou konateľov, že žalobkyňa svoju platobnú kartu nepoužívala a používali len jednu platobnú kartu a takto to fungovalo celý čas do konca apríla roku 2021. Finančná hotovosť vybratá platobnou kartou konateľa žalovaného bola používaná na chod domácnosti a fungovanie oboch manželov. Za rok 2020 vznikla žalovanému povinnosť byť platcom DPH, na základe čoho došlo k dovyrubeniu DPH vo výške 13.215,29 eur a za rok 2020 vznikol žalovanému nedoplatok na dani z príjmu, na základe čoho bolo Daňovým úradom Trenčín oznámené podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného v sume 14.687,04 eur podľa § 278 Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Na OR PZ v Partizánskom, odbore kriminálnej polície je tak vedené trestné stíhanie pod sp. zn. ORPZ-PE-OPDP2-287-001/23 pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa §
278 ods. 1 Trestného zákona v znení neskorších predpisov. V uvedenej trestnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na prevode obchodného podielu sa doposiaľ žalobkyňa a jej bývalý manžel nedohodli, ktorý má za to, že cena obchodného podielu je stanovená neprimerane, vzhľadom na dlhy žalovaného. 5. Okresný súd Prievidza rozsudkom č.k. PE - 5Cb/41/2022-308 zo dňa 03.11.2023 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko mal za to, že aj keď bolo v konaní preukázané, že vzájomné spory medzi žalobkyňou a ďalším spoločníkom žalovaného, jej bývalým manželom sú vo veľkej miere rozvrátené a za takýchto okolností nie je možné vykonávať práva spoločníčky, nebolo podľa súdu spravodlivé, aby zodpovednosť za dlhy spoločnosti a súčasné trestné stíhanie žalovaného, niesol len konateľ žalovaného a žalovaný a nie aj žalobkyňa ako bývalá konateľka. Proti tomuto prvostupňovému rozsudku podala odolanie žalobkyňa. Na odvolanie žalobkyne odvolací, Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením č. k. 41Cob/40/2024-334 zo dňa 24.07.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný rozsudok nemôže z dôvodu existujúcich vnútorných rozporov obstáť. Uviedol, že na to, aby spoločník mohol byť úspešný mal by vedieť dokázať, že buď spoločnosť závažným spôsobom porušuje povinnosti voči nemu ako spoločníkovi, alebo takýmto spôsobom porušujú povinnosti ostatní spoločníci na jeho ujmu. Bez významu nie je ani samotné konanie spoločníka, ktorý o zrušenie svojej účasti žiada. Povinnosti, o porušení ktorých by išlo, je potrebné vyvodiť jednak z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale najmä zo spoločenskej zmluvy. Posúdiť, či určité konanie naplňuje dôvod pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, je možné až po zistení vnútorných pomerov spoločnosti, vzájomných vzťahov spoločníkov, zaužívaných a spoločníkmi akceptovaných zvyklostí pri riadení a činnosti spoločnosti a okolností, za akých ku konaniu alebo situácii, ktorá má byť dôvodom pre zrušenie účasti, došlo. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie síce zaoberal, avšak nevyhodnotil ich dopad na pozíciu žalobkyne ako spoločníčky, prípadne na perspektívu ďalšieho fungovania spoločnosti a napĺňanie účelu, pre ktorý bola spoločnosť zriadená. Záver súdu prvej inštancie o nenaplnení predpokladov pre použitie ustanovenia § 148 ods. 1 ObZ s odvolávaním sa iba na snahu žalobkyne zbaviť sa zodpovednosti za výkon funkcie konateľa, bez zamerania sa na skúmanie porušovanie jej práv a povinností ako spoločnícky je nesprávny a predčasný. 6. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu a viazaný jeho právnym názorom nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.09.2025, na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že ustanovenie Obch. zákonníka o zrušení účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti predstavuje najkrajnejšie možné riešenie a podľa názoru žalovaného je možné a potrebné riešiť vzťahy medzi spoločníkmi v súlade s inštitútmi Obch. zákonníka. Ešte v r. 2023 E. B., ako 2. spoločník a konateľ žalovaného, zvolal valné zhromaždenie, kde jedným z návrhov bol návrh na prevod obchodného podielu a prerokovanie návrhu na úhradu strát spoločnosti. Žalobkyňa túto možnosť zúčastniť sa na zasadnutí valného zhromaždenia nevyužila a písomne oznámila, že sa tohto zasadnutia valného zhromaždenia nezúčastní. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola a stále je rovnocennou a rovnoprávnou spoločníčkou žalovaného, ktorá vlastní 50 % obchodný podiel, rovnako tak ako E. B. ako 2. spoločník vlastní 50 % obch. podiel a do októbra r. 2023 bola aj rovnocennou konateľkou, ktorá mala samostatné podpisové právo. Žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala, že by žiadala či už formálne alebo neformálne o prístup k dokumentom spoločnosti, ani o prístup k informáciám. Uvedené stále zostáva len v rovine tvrdení žalobkyne. Žalobami najmä poukazuje na jedno z imanentných práv spoločníkov kapitálových obchodných spoločností, ktorými sú v zmysle § 122 ods. 2 Obch. zákonníka právo na informácie a tzv. právo kontroly, čo je právo nahliadnuť do dokladov spoločnosti. Žalobkyňa sa žiadnou formou týchto svojich práv nedomáhala, iba tvrdí, že jej bolo bránené vo využívaní týchto práv, avšak nepreukázala žiadnym spôsobom, kým a akým spôsobom jej bolo bránené vo využívaní týchto práv. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného ďalej nepreukázala, ktoré práva žalovanou spoločnosťou alebo 2. spoločníkom jej boli porušované, a to podľa spoločenskej zmluvy a podľa Obchodného zákonníka, čiže podľa názoru žalovaného sa iba snažila navodiť dojem, že bola a stále je bez akýchkoľvek oprávnení a tieto nemôže využívať. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že účtovníčka spoločnosti p. F. G., jej bola kedykoľvek k dispozícii, žalobkyňa mala na ňu minimálne telefonický kontakt a táto ekonómka jej už aj v minulosti viedla účtovníctvo, keď žalobkyňa vykonávala živnosť. Čiže argumenty o tom, že žalobkyňa sa nemohla dostať k žiadnym dokumentom obchodnej spoločnosti, nie sú pravdivé, jednak z dôvodu poznania minimálne ekonómky žalovaného, rovnako tak mala bezodplatný prístup na portál J., kde si kedykoľvek mohla elektronicky vyžiadať dokumenty žalovaného zo Zbierky listín Obchodného registra. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa absolútne nepreukázala a ani netvrdila žiadne skutočnosti, v čom by mala spočívať ujma zotrvania jej majetkovej účasti u žalovaného. Podľa názoru žalovaného sú nepreukázané také povinnosti žalobkyne,
ktoré by nebola schopná plniť a ešte raz poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, ktoré práva spoločníčky jej boli druhým spoločníkom alebo žalovanou spoločnosťou porušované v takej intenzite, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby zotrvala v spoločnosti. Žalovaný mal za to, že aj vzhľadom na existenciu daňového nedoplatku v značnej sume, je v rámci všeobecnej spravodlivosti aj v intenciách ducha Obchodného zákonníka potrebné a možné, aby spoločníci spoločne riešili chod, ekonomické záležitosti a problémy žalovanej spoločnosti na zasadnutiach valného zhromaždenia a nie je v záujme žalovaného, ani v záujme druhého spoločníka, aby súd zrušil jej účasť v spoločnosti. Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom ekonómky pani F. G. na preukázanie, že žalobkyňa mala kontakt na túto pani ekonómku, kedykoľvek s ňou mohla komunikovať a aj komunikovala a za účelom preukázania, či sa žalobkyňa od nej domáhala prípadného prístupu k dokumentom obchodnej spoločnosti, či jej tento prístup bol odopieraný a prípadne za účelom preukázania, aké boli vzťahy medzi spoločníkmi. 7. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom ekonómky žalovaného pani F. G., nakoľko nebolo v konaní sporné, aké sú vzťahy medzi spoločníkmi v spoločnosti a taktiež nebolo sporné, či žalobkyňa sa mohla informovať o ekonomickom stave spoločnosti u ekonómky. 8. Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ), spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. 9. Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 10. Podľa § 135 ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. 11. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 12. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. 13. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje, že účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti nemôže zaniknúť jednostranným prejavom jeho vôle, ale len dohodou, alebo rozhodnutím súdu na návrh spoločníka v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, pokiaľ ten preukáže existenciu takých dôvodov, pre ktoré nemožno jeho zotrvanie v spoločnosti od neho spravodlivo požadovať. Skutočnosť, či sú dané dôvody hodné osobitné zreteľa posúdi súd s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. 14. Príčinou takéhoto návrhu spoločníka môže byť i) zneužitie práva väčšiny v spoločnosti (nie však samotné minoritné postavenie v spoločnosti), ii) zdravotné problémy spoločníka, iii) dlhodobá neprítomnosť spoločníka, iv) vážne narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi a absencia zhodnej podnikateľskej filozofie napríklad po rozvode manželov, ktorí sú spoločníci atď. Takáto príčina, na základe ktorej nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti, môže byť aj na strane spoločnosti, a to napríklad v prípade nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru spoločnosti. (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1792.)
15. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že vzájomné spory medzi žalobkyňou a ďalším spoločníkom žalovaného, jej bývalým manželom, sú vo veľkej miere rozvrátené, nie sú schopní slušnej komunikácie bez osočovania, urážania; najvhodnejším spôsobom komunikácie medzi nimi je v súčasnosti komunikácia prostredníctvom ich právnych zástupcov, kedy nedochádza k osobným konfliktom. Uvedené správanie je nepochybne jedným z dôvodov, kedy nemožno od spoločníka požadovať jeho zotrvanie v spoločnosti, keďže vzťahy spoločníkov sú rozvrátené, spory medzi spoločníkmi dosiahli takú mieru intenzity, že medzi nimi panuje nedôvera, pričom za takýchto okolností nie je možné realizovať práva žalobkyne ako spoločníčky priznané jej Obchodným zákonníkom, ako ani podnikateľské zámery spoločnosti a ciele žalovaného tak, ako boli stanovené pri založení žalovaného. V tomto ohľade tak súd vzhliadol dôvod osobitný hodného zreteľa, kedy nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne jej ďalšiu účasť v spoločnosti. 16. Súd skúmal, aké konkrétne práva žalobkyne ako spoločníčky žalovaného sú porušované konateľom žalovaného alebo žalovaným. V článku 13 spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti - žalovaného sú uvedené páva a povinnosti spoločníkov, medzi ktoré okrem iných patrí: právo na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, právo nahliadať do obchodných kníh a účtovných a evidenčných dokladov a povinnosť vykonávať svoju činnosť pre spoločnosť tak, aby dosiahla čo najlepšie hospodárske výsledky. Právom spoločníka je aj účasť na valnom zhromaždení spoločnosti a prostredníctvom neho uskutočňovať rozhodovaciu činnosť o najdôležitejších otázkach fungovania spoločnosti. Sídlo žalovaného je rodinný dom, ktorý je bydliskom druhého spoločníka žalovaného - bývalého manžela žalobkyne. Nebolo sporné, že druhý spoločník žalovaného bránil žalobkyni vo vstupe do sídla žalovaného a žalobkyňa mala povolený vstup do sídla žalovaného až na základe neodkladného opatrenia vydaného súdom. Z pozvánky na valnom zhromaždení žalovaného vyplynulo, že valné zhromaždenie sa konalo v sídle spoločnosti Klátova Nová Ves 292 dňa 20.12.2022, taktiež žalovaný uviedol, že pozýval žalobkyňu na valné zhromaždenie v roku 2023 za účelom rokovania o prevode obchodného podielu, pričom žalobkyňa sa odmietla týchto valných zhromaždení zúčastniť. Z rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy o priestupku zo dňa 01.03.2022 vyplynulo, že druhý spoločník žalovaného E. B. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že "dňa 29.08.2021 v čase okolo 13 h na ulici pred rodinným domom č. XXX D. K. A. C. D., v ktorom v minulosti žil s poškodenou bývalou manželkou A. B. túto napadol tak, že ju odsacoval, vulgárne jej nadával slovami "choď do piče kurva špinavá" a vyhrážať sa jej slovami "mám ti jednu najebať" a uviesť slová "zmizni čupka", čím jej nespôsobil žiadne zranenia...." a zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.08.2021 v čase okolo 13.00hod na ulici pred rodinným domom č. XXX v obci Klátova Nová Ves, v ktorom v minulosti žil s poškodenou bývalou manželkou A. B. po predchádzajúcom konflikte nasadol do svojho motorového vozidla a z miesta odišiel na koniec ulice, kde sa otočil a po chvíli vrátil späť, vystúpil zo svojho motorového vozidla a bývalej manželke poškodenej A. B. na jej motorovom vozidle vytrhol ľavý predný stierač....". Súd je toho názoru, že za daných vyššie uvedených okolností ( priestupkov voči žalobkyni, umožnenia vstupu do sídla spoločnosti až na základe neodkladného opatrenia ) , je žalobkyni ako spoločníčke bránené v riadnom vykonávaní svojich práv ako spoločníčky, teda na základe správania druhého spoločníka žalovaného nie je spravodlivé požadovať, aby sa žalobkyňa zúčastňovala valných zhromaždení a ako jeho členka vykonávala prostredníctvom valného zhromaždenia rozhodovaciu činnosť o zásadných otázkach spoločnosti - žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni je porušované právo podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti. Taktiež bolo v konaní preukázané, že žalovaný je ako obchodná spoločnosť nečinný už viac ako dva roky, nedosahuje príjmy, naopak došlo k zadlženiu žalovaného. Aj keď bolo v konaní nesporné, že žalobkyňa sa mohla informovať u ekonómky o stave spoločnosti, prípadne cez portál slovensko.sk v Obchodnom registri, súd mal za to, že samotná táto skutočnosť, kedy žalobkyňa nemôže komunikovať ako spoločníčka žalovaného s druhým spoločníkom a konateľom spoločnosti o záležitostiach spoločnosti a musí sa domáhať týchto informácií prostredníctvom tretej osoby, prípadne cez internetové portály, dáva reálny pohľad na fungovanie spoločnosti, kedy nemôže byť naplnený účel aktívnej účasti v spoločnosti pre napĺňanie jej účelu a najmä kreovania zisku. Pri pretrvávajúcich sporoch, kedy nie je možné realizovať schvaľovacie procesy, fungovanie spoločnosti nie je možné. Medzi podstatné dôvody pre zrušenie účasti je preto potrebné považovať aj rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a ostatným spoločníkom, čo bolo v konaní preukázané. Spory medzi spoločníkmi dosiahli takú mieru intenzity, že medzi nimi panuje nedôvera, pričom za takýchto okolností nie je možné realizovať práva žalobkyne ako spoločníčky priznané jej Obchodným zákonníkom, ani podnikateľské zámery spoločnosti a ciele
žalovaného tak, ako boli stanovené pri založení spoločnosti, kedy nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne jej ďalšiu účasť v spoločnosti. 17. Súd dodáva, že predmetom tohto konania nebolo posudzovanie plnenia povinností žalovanej ako konateľky spoločnosti spojených s ekonomickou stránkou spoločnosti a miery jej zodpovednosti na hospodárskom výsledku žalovaného a už vôbec nie posudzovanie spoluzodpovednosti za nedoplatky na daniach spoločnosti, ktoré sú predmetom prebiehajúceho trestného stíhania. Prípadné zrušenie účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti by totiž viedlo len k zániku tých práv a povinností, ktoré v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka patria spoločníkom. Práva a povinnosti vyplývajúce žalobkyni z funkcie konateľa spoločnosti zrušením jej účasti v spoločnosti ako spoločníčky nezanikajú a prípadná zodpovednosť za vznik škody v dôsledku neplnenia povinností konateľov spoločnosti, ako aj trestnosť činu môže byť predmetom posudzovania v inom konaní podľa stavu v čase, kedy k vzniku škody, resp. k naplneniu znakov skutkovej podstaty niektorého trestného činu došlo. Predmetom tohto konania bolo predovšetkým vyhodnotenie situácie vnútri spoločnosti s dôrazom na zistenie, či v danom prípade existujú dôvody, pre ktoré nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala, a preto súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovel. 18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v spore plne úspešná, súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách konania podľa § 262 ods.2 CSP rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.