Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34Csp/17/2023 8123200600 25. 06. 2024 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2024:8123200600.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č., 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie E. XXXX/XXX, XXX XX F., IČO: 47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 55 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.1.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500 EUR a nahradenia trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/19/2022 zo dňa 25. mája 2022 (ďalej aj ako „Rozsudok 7Csp/19/2022“) súd určil, že úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 4307136226 zo dňa 31.07.2013 (ďalej aj ako „Úverová zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil, že tam špecifikované zmluvné podmienky uvedené v Úverovej zmluve sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol nárok na finančné zadosťučinenie titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si uplatnil vo výške 1.500 EUR. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že v základnom konaní bol úspešný tak v nároku o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, za čo si uplatňuje PFZ vo výške 300 EUR, a ďalej že žalovaný v Úverovej zmluve použil 3 neprijateľne zmluvné podmienky, za ktoré si uplatňuje PFZ vo výške 1 200 EUR. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.1.2023 (ďalej aj ako „vyjadrenie k žalobe“), pričom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie považuje za nedôvodný a tiež neprimeraný, a tak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby existovala aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Predmetom základného konania nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale slúžilo výslovne ako podklad na
neskoršiu žalobu o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný ďalej uviedol viacero námietok a dôvodov nesprávnosti vo vzťahu k základnému konaniu. Napokon uviedol, že v tomto konaní je potrebné skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v hodnote 1.500 EUR. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení dourčenom súdu dňa 24.1.2023 (ďalej aj ako „replika“) uviedol, že právoplatný Rozsudok 7Csp/19/2022 jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Úverovú zmluvou došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. V otázke zmyslu a účelu inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia žalobca odkázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov. Ďalej uviedol, že pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenia novelizované ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy. Ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby majetkový charakter. Zároveň uplatňovaním žalobcovho legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen jeho bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.2.2023 (ďalej aj ako „duplika“) uviedol, že je neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany 5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 6.4.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie 1“). 6. Následne súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. 34Csp/17/2023 - 94 zo dňa 6. apríla 2023 (ďalej aj ako „Rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým rozhodol: (I.) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. (II.) V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. (III.) Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 7. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 22CoCsp/21/2023 - 121 zo dňa 30. novembra 2023 (ďalej aj ako „Rozsudok odvolacieho súdu“) rozhodol: Zrušuje Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7.1. Podľa bodu 13. Rozsudku odvolacieho súdu podľa odvolacieho súdu v súdenej veci došlo k naplneniu vyššie popísaného odvolacieho dôvodu. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila primerané finančné zadosťučinenia, kvantifikované celkovo sumou 1.500,- eur, pozostávajúcej však zo štyroch samostatny´ch nárokov, a to konkrétne sumy 300,- eur z titulu určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a sumy 1.200,- eur z titulu troch neprijateľny´ch zmluvny´ch podmienok. Zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však vôbec nevyply´va, aká celkovo súdom prvej inštancie priznaná vy´ška/suma primeraného finančného zadosťučinenia (a contrario zamietnutá vy´ška/suma) pripadá na ten-ktory´, zo strany žalobkyne žalobou uplatneny´ nárok. Súd prvej inštancie tak porušil právo strán na spravodlivy´ súdny proces, vrátane ich práva preukázať v konaní nimi tvrdené skutočnosti o preukázaní dôvodnosti ich nárokov. 7.2. Podľa bodu 15. Rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na porušenie spotrebiteľsky´ch práv žalobkyne zo strany žalovaného, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí odvolaciemu súdu ako dôvodné, nie však v sume 50,- eur, ktorú nepovažoval za dostatočne odradzujúcu pre žalovaného vo vzťahu k ďalšiemu porušovaniu predpisov spotrebiteľského práva. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu povahu pre dodávateľa a má poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi. Napriek tomu priznal za viacnásobné porušenie spotrebiteľského práva spočívajúce vo vyslovení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
a vyslovení viacero neprijateľny´ch zmluvny´ch podmienok, primerané finančné zadosťučinenie v neproporcionálne nízkej vy´ške 50,- eur. 7.3. Podľa bodu 18. Rozsudku odvolacieho súdu v ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať vy´škou uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia nad priznanou sumou 50,- eur vo vyššie uvedeny´ch intenciách rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreny´m v ust. § 220 ods. 2 CSP. 8. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.6.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie 2“). 9. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania 1, Pojednávania 2 a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav. 9.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 7Csp/19/2022 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu 7Csp/19/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2022, súd rozhodol: (I.) Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, je bezúročný a bez poplatkov. (II.) Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – G. k Úverovej zmluve č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, a to v Hlave 5. Podmienky splácania úveru, § 4, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo ÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený Spoločnosťou. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (III.) Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – G. k Úverovej zmluve č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, a to v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (IV.) Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – G. k Úverovej zmluve č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, a to v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, § 2, v znení: „V prípade omeškanie klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (V.) Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 9.2. Z pripojeného spisu a z nesporných vyjadrení strán sporu vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená dňa 31.7.2013 a jej titulom bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.400 EUR. Nárokov v zmysle tzv. základného konania sa žalobca domáhal po cca 10 rokoch od uzatvorenia Zmluvy. 10. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. 11. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah. 12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. 14. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve). 15. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium primeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť. 16. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto nároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru. 16.1. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04. mája 2017). 16.2. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. januára 2019).
16.3. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 7 Cdo 92/2021). 17. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v základnom konaní (úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti, keď súd judikoval v prospech žalobcu konkrétny nárok z porušenia takéhoto práva alebo povinnosti – určenie, že úveru poskytnutého na základe Zmluvy za bezúročny´ a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. 18. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť viacero funkcií (najmä funkciu satisfakčnú a doplnkovo aj funkciu sankčnú). Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 19. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku dôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 7Csp/19/2022, splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. 20. Súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia spolu vo výške 105 EUR (30 EUR za určenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov, 25 EUR za každú určenú NZP – spolu 75 EUR za určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok), teda spolu sumu vo výške 105 EUR. Súd pri určení výšky primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal aj z okolností tohto konkrétneho prípadu (nároky zo Zmluvy uplatnené cca po 10 rokoch a výška poskytnutého úveru v sume 2.400 EUR). 21. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup by viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobca však v tomto spore mimo porušenia povinnosti v základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len netvrdil. 22. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi, ktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov. 23. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol. 24. Keďže Rozsudkom odvolacieho súdu nebol zrušený výrok I. Rozsudku súdu prvej inštancie (povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50 EUR) a súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia spolu vo výške 105 EUR, tak vo výroku tohto rozsudku priznal žalobcovi zostatok celkovej sumy PFZ, a to sumu 55 EUR.
25. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú argumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený riešiť námietky vzťahujúce sa k Úverovej zmluve a základnému konania. Pre úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné, aby súd v základnom konaní judikoval v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Taktiež je potrebné uviesť, že na vznik nároku nie je ani potrebné, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma. Dôkazné bremeno je v prípade uplatňovania týchto nárokov uľahčené v prospech spotrebiteľa, keď ten nemusí preukazovať vznik ujmy, príčinnú súvislosť alebo majetkový prospech dodávateľa. 26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §§ 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. 26.1. O trovách konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti uplatneného nároku, a to nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky spočívalo v úvahe súdu, pričom samotný uplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné je teda rozhodnutie o nároku na primerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej výške (aplikovaný právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 475/2018 zo 4. februára 2021). 26.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech (odvolaniu vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 26.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.