Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 9C/2/2024 8124200426 03. 06. 2024 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2024:8124200426.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. František Komka, so sídlom Hlavná č. 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054 proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o náhradu škody a zaplatenie nemajektovej ujmy, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenie súdu prvej inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobou došlou súdu dňa 17.01.2024 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia vecnej škody vo výške 8994,61 € s prísl. a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 65000 €. 1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla: Žalobkyňa je matkou poškodeného, nebohého E. B., ktorý bol jej jediným synom. Tento bol usmrtený pri dopravnej nehode dňa 26.05.2021 F. G., ktorý bol právoplatne odsúdený. Voči F. G. bola žalobkyni priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35000 € a náhrada škody vo výške 706,68 €. Žalobkyňa si touto žalobou uplatňuje doposiaľ neuznané nároky na náhradu škody vo výške 8.994,61 € a rovnako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 65000 €. Žalobkyňa ako matka od narodenia jediného syna E. B., nar. XX.XX.XXXX až do roku 2007 spolu so svojím manželom (kedy zomrel) viedla plnohodnotne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Syn po smrti svojho otca (11-ročný) bol vychovávaný a žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, žalobkyňou. Syn od svojho teenedžerského veku sa venoval aktívne športovej činnosti – cyklistike. Jeho snaha a úsilie vyvrcholila v tom, že sa stal aktívnym členom „ Cyklistického teamu FIREFLY“. Bol vysokoškolákom pripravujúci sa na svoj ďalší plnohodnotný život, išlo o špičkového športovca – reprezentanta SR v cyklistike – nepočujúcich športovcov. Nemajetková ujma vzniká samotným porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby. Ide o stav mysle poškodenej osoby. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote ako aj v spoločenskom uplatnení (NS SR 1Cdo/89/1997, 1Cdo/77/2009, 7Cdo/252/2021). Žalobkyňa ako matka jediného syna, ktorého od veku 11 rokov vychovávala výlučne sama, z dôvodu úmrtia otca a manžela (2007) žila s ním v spoločnej domácnosti. Mali medzi sebou založené vysoké neoceniteľné, vzájomné puto, citovú náklonnosť, pričom tragická smrť syna pretrhla všetky tieto pretrvávajúce putá a citové väzby. Žalobkyňa v čase smrti syna dosiahla 48 rok fyzického veku svojho
života, čo v rámci prípadných ďalších reprodukčných schopností má ten následok, že vzhľadom na svoj vek v ďalšom svojom živote už nemôže objektívne porodiť ďalšieho potomka, takže zbytok svojho života strávi bez dieťaťa. Žalobkyňa v dôsledku smrti svojho dieťaťa je postihnutá aj zdravotne, vyvinula sa u nej posttraumatická stresová porucha, ktorá pretrváva do dnešnej doby. Žalobkyňa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vzhľadom na osobu poškodeného, jej doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť a neodstrániteľnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení, súdom priznanú nemajetkovú ujmu vo výške 35.000 eur v trestnom konaní žalobkyňa považuje za neprimeranú a nízku a domáha sa priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch do celkovej výšky 100.000 eur, t.j. tej výšky, ktorú si uplatnila v adhéznom konaní. 1.2. V podaní zo dňa 15.02.2024 žalobkyňa doplnila, že z titulu náhrady škody si uplatňuje nasledujúce nároky: 1. smútočné ošatenie pre nebohého (tmavý oblek, biela košeľa, kravata, spodná bielizeň, topánky) spolu - 360 eur 2. smútočné ošatenie pre poškod. A. B. - spolu 270 eur 3. cyklistická prilba - 269,95 eur (potvrdenie) 4. načúvací prístroj - 1150 eur 5. športová obuv Tretry - 410 eur (paragón) 6. 1 kus koleso na bicykel - 1 650 eur (paragón) 7. náklady na postavenie pomníka – 2336,12 eur (3000 – 663,88 (plnené)) 8. náklady na smútočné pohostenie (kar pre 110 ľudí) – 1 700 eur. Nemajetková ujma uplatňovaná vo výške 65.000,- € predstavuje iba sumu doplatku do sumy 100.000,€ a táto suma je uplatňovaná voči žalovanému, na ktorého v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001 Z.z. v rámci zmluvného vzťahu prechádza povinnosť plniť a je na možnosti výberu žalobcu voči komu si uplatní nároky na odškodnenie t.j. či voči škodcovi resp. poisťovni. 2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila nasledujúco: Žalovaná namieta ako dôvodnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy, tak výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyne, ktorú považuje za neprimeranú. Žalovaná dáva do pozornosti súdu, že žalobkyni už bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35 000,- EUR rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 8To/47/2022 zo dňa 20.4.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 20.4.2023. Žalovaná má za to, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy výrazne presahuje rámec bežne priznávaných súm náhrad nemajetkovej ujmy a náhrada nemajetkovej ujmy bola žalobkyni poskytnutá v dostatočnej výške. Pokiaľ by konajúci súd žalobkyni priznal ďalšiu náhradu nemajetkovej ujmy, s ohľadom na výšku už právoplatne priznanej náhrady nemajetkovej ujmy by sa jednalo o výrazný exces z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy je možné odvodiť iba zo všeobecných kritérií stanovených v § 13 ods . 3 Občianskeho zákonníka, ktorými sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. „Náhrada nemajetkovej ujmy nesmie viesť k neprípustnému obohacovaniu sa a nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia. (Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/142/2018 ). Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí byt' naplnená požiadavka primeranosti. Je to práve atribút primeranosti, ktorý je vodiacim parametrom proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež reflektovať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy nesmie byt' pripísané na škodu žalovanému, že je právnickou osobou - poisťovňou. Priznávanie rozdielnych súm v závislosti od toho, či je žalovaný subjekt fyzickou alebo právnickou osobou a tým do dôsledkov prispôsobovanie výšky náhrady majetkovým pomerom zodpovedného napovedá o sankčnej povahe inštitútu, keď výšku náhrady súd neodvodzuje od prežitej emocionálnej ujmy, ale od majetnosti a solventnosti pasívne legitimovaného. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/724/2015 - „Ak by sa však rozlišovalo v sumách priznávaných voči fyzickým osobám a právnickým osobám podľa ich schopnosti platiť, znamenalo by to, že náhrada nemajetkovej ujmy by mala jednoznačne trestný charakter, keďže jej výška by sa určovala s prihliadnutím na osobu pôvodcu (páchateľa), čo je typický rys trestného práva. Z toho vyplýva, že náhradu nemajetkovej ujmy možno voči fyzickým a právnickým osobám priznávať len podľa tých istých kritérií, a pri určovaní ich celkovej výšky prihliadať aj na ich všeobecnú primeranosť v podmienkach Slovenskej republiky."
Žalovaný chápe tragický rozmer tejto veci a berie do úvahy aj ľudskú stránku veci, avšak z aktuálnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva značný rozptyl priznávaných súm odškodnenia nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje napr. na tieto rozhodnutia: Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 7Co/296/2018 priznal rodičom zomrelého maloletého dieťaťa náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 EUR, sestre 2000 EUR a voči bratovi zomrelého žalobu zamietol. Prihliadol pritom na skutočnost', že rodičia maloletého zanedbali nevyhnutnú starostlivosť o maloletého a v čase smrti neboli na mieste nehody prítomní. Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu v Prešove a matke nebohého maloletého dieťaťa priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 EUR, pričom k tomuto synovi mala matka najsilnejší citový vzťah a nemala v t'ažkej situácii ani oporu v manželovi nakoľko sa o deti starala sama. Krajský súd v Trenčíne potvrdil vo svojom rozhodnutí 6Co/11/2012 rozhodnutie OS Prievidza, ktorým konajúci súd priznal rodičom za smrť ich prvorodeného maloletého syna náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8 300 EUR, pričom matka musela byt' po smrti syna opakovane hospitalizovaná a v 33. týždni musela porodiť akútne cisárskym rezom. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 11 Co/150/2019 potvrdil rozsudok OS Revúca a priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za smrť maloletej dcéry vo výške 10 000 EUR. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 15Co/278/2019 z 24. 2. 2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti s úmrtím 5-ročnej dcérky priznal rodičom ich jediného dieťaťa náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 EUR (z požadovaných 100 000 EUR), ktorú výšku požadoval za primeranú napriek tomu, že súd konštatoval, že dopravnú nehodu spôsobil vodič pod vplyvom alkoholu, zároveň poukázal na vek zomrelého dieťaťa, ktoré malo celý život pred sebou. Obaja rodičia v konaní preukázali, že v dôsledku tragédie boli nútení vyhľadať psychiatrickú odbornú pomoc, pričom ich liečba trvala aj v čase vydania rozsudku. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 10Co/21/2020 priznal matke zomrelého plnoletého syna sumu 2000 EUR, dcére 3200 EUR a sestrám a družke zomrelého po 400 EUR. Krajský súd v Nitre priznal matke zomrelého plnoletého syna náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 EUR, konanie bolo vedené pod sp. zn. 10Co/50/2020. Krajský súd v Žiline potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Čadca keď v konaní vedenom pod sp. zn. 8Co/57/2018 priznal rodičom zomretého syna sumu 10 000 EUR a pozostalým sestrám po 3000 EUR. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cdo/77/2009 odmietol dovolanie, čím potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý priznal pozostalým rodičom a sestre po nebohom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6638,78 EUR. S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutia je požiadavka žalobkyne, pri zohľadnení jej rodinných väzieb, neprimeraná vzniknutej ujme. K požiadavke na náhradu vecnej škody žalovaná uviedla, že žalobkyni už boli vyplatené všetky plnenia, na ktoré mala nárok. Žalovaná týmto vznáša námietku premlčania v súlade s ust. § 100 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko má za to, že žalobkyňa neuplatnil som nárok riadne a včas v zákonnej premlčacej lehote. K škodovej udalosti došlo ešte dňa 26.5.2021, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 15.2.2024. Po vzniku tejto dopravnej nehody nebolo sporné, že vinníkom bol F. G.. Z uvedeného je zrejmé, že najneskôr dňa 26.5.2021 bolo nepochybné, kto zodpovedá za vzniknutú škodu. 3. V replike sa žalobkyňa vyjadrila nasledujúco: Žalovaná svoju námietku premlčania odôvodňuje tým, že k škodovej udalosti došlo ešte dňa 26.5.2021, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 15.2.2024. S takto vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej nemožno súhlasiť, je potrebné vznesenú námietku považovať za nedôvodnú, nezákonnú a irelevantnú. Už zo samotného odôvodnenia námietky premlčania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu, aj s poukazom na ust. § 100 OZ v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, teda svoje právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy si uplatnila riadne a včas. Žalobkyňa pasívnu legitimáciu žalovanej v rámci ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov (R NSSR 4Cdo/5/2020) voči žalovanej uplatnila z dôvodu, že v sporoch o náhradu škody podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení 381/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov sú pasívne legitimovaní poistený, škodca, aj poistiteľ s tým, že poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo iba poistiteľa. Právo žalobcu je právom na náhradu škody, pričom právo prechádza z poisteného na poistiteľa, od čoho sa odvíja premlčacia doba a zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na jej plynutie. Jedná sa o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia, pričom premlčacia doba začína plynúť rok po poistnej udalosti. (§ 104 OZ). Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 OZ) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárok hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zák. č. 381/2001 Z.z.. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 OZ). Takýto právny názor bol vyslovený v uznesení NSSR z 31.3.2022 sp. zn. 7Cdo/252/2021 a uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 č. 3. Nakoľko k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k úmrtiu jediného syna žalobkyne došlo dňa 26.5.2021 a žaloba voči poisťovni bola podaná na súde 15.2.2024, nárok žalobkyne premlčaný nie je, bol uplatnený riadne a včas v štvorročnej premlčacej lehote. Čo sa týka hodnotenia závažnosti vzniknutej ujmy (smrť jediného syna) v tomto smere v dôsledku smrti, neodvrátiteľného následku, absolútnu a nenahraditeľnú stratu došlo k neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych vzťahov. Na škále „ závažnosti“ klasifikovaných stupňami od 1 do 10 je smrť maximum a zaslúži si stupeň 10. Všeobecné súdy vo väčšine svojich rozhodnutí dôvodili, že náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom vo svojom rozhodovaní a skutkových zisteniach brali do úvahy faktory, t. j. či škodca, páchateľ (poistený) bol pôvodcom takéhoto zásahu, či k zásahu do práv došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila život človeka. Tento inštitút má za cieľ iba túto ujmu zmierniť, a to najmä v prípadoch, kedy navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. 4. V duplike žalovaná uviedla: Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí 22Co/5/2020 uviedol - „ Za nesprávny považoval odvolací súd tvrdenie žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie mal aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že intervenient bol zodpovednostným poisťovateľom žalovanej a ku škode na zdraví žalobkyne došlo pri dopravnej nehode. V prejednávanej veci nebolo možné aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa by vo vzťahu k poisťovni nebola poistenou, ale poškodenou, pričom nárok by si mohla uplatňovať na základe zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie §15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, ktoré v poznámke č. 22 k tomuto ustanoveniu výslovne odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje premlčanie práva na náhradu škody na zdraví.“ Odvolací súd konštatoval nemožnosť použitia § 104 OZ z dôvodu, že žalobkyňa nebola vo vzťahu k poisťovni poistenou, ale poškodenou. Žalovaná zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe, vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá nadobudla žalobkyňa bezprostredne po dopravnej nehode a výška škody bola ustálená najneskôr po pohrebe syna a preto žalobkyňa podala žalobu po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná naďalej za to, že nárok žalobkyne je premlčaný ako čo do nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, tak čo do nároku na náhradu vecnej škody. Žalovaný dáva do pozornosti súdu aktuálne uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/16/2024 zo dňa 23.04.2024, ktorým krajský súd zrušil a vrátil rozsudok Mestského súdu Košice na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu neprimerane vysokej náhrady nemajetkovej ujmy. Mestský súd Košice priznal matke nebohého dospelého syna, ktorý nemal na svojej smrti žiadnu vinu, sumu celkovo 30 000,- Eur (v trestnom konaní matka nežiadala náhradu nemajetkovej ujmy). Krajský súd v Košiciach mal za to, že náhrada nemajetkovej ujmy priznaná súdom prvej inštancie je neprimerane vysoká. V bode 24 . rozhodnutia Krajský súd v Košiciach skonštatoval : „ Dôležité je zohľadniť aj proporčnosť náhrady, ktorá by mala zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave o spravodlivosti. Táto sa priebežne formuje aj na základe rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo obdobných prípadoch, ako aj v prípadoch poskytujúcich náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostného práva iného charakteru. Úlohou súdu je zohľadniť judikatórne intervaly, v ktorých sa náhrada nemajetkovej ujmy v jednotlivých prípadoch poskytuje a v týchto intervaloch rozhodnúť, a to po zohľadnení demonštratívne uvedených kritérií a osobitosti každého prípadu v záujme právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a zároveň individualizácie každého prípadu." V bode 34 . uznesenia krajský súd konštatuje , že „Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti okresných, krajských a Najvyššieho súdu SR v posledných rokoch (2017 až 2024) súdy už nepriznávajú prehnane nadhodnotené odškodnenia, ale rešpektujú princíp proporcionality a zásady spravodlivosti a slušnosti."
5. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a pripojeným trestným spisom a zistil nasledujúce: 5.1. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/47/2022 – 305 zo dňa 20.04.2023 vyplýva, že tento zrušil celý výrok o náhrade škody v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/87/2021 zo dňa 19.07.2022 a rozhodol sám tak, že obžalovanému F. G. uložil povinnosť nahradiť poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX majetkovú škodu vo výške 706,68 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 35 000 eur. V prevyšujúcej časti majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odkázal A. B. na civilný proces. 5.2. Z výzvy na doloženie dokladov zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že žalovaná požiadala žalobkyňu o zaslanie potvrdenia o nákladoch vynaložených na pohreb (č.l. 14). 5.3. Z čestného prehlásenia A. B. zo dňa 26.07.2023 (č.l. 16) vyplýva, že smútočné ošatenie pre nebohého ohodnotila nasledujúco: tmavý oblek - 210 eur, biela košeľa - 50 eur, kravata - 20 eur, spodná bielizeň - 25 eur, topánky - 55 eur, spolu 360 eur. Smútočné ošatenie pre žalobkyňu - 270 eur, náklady na smútočné pohostenie - 1700 eur, náklady na pohreb - 201,20 eur. 5.4. Listom zo dňa 08.09.2023 ( č.l. 17) žalovaná oznámila žalobkyni, že jej poskytuje poistné plnenie na základe predložených dokladov vo výške 1491,79 eur. Ide o poistné plnenie ako náhradu za náklady spojené s pohrebom s tým, že náklady na zhotovenie a úpravu hrobu poisťovňa priznala v súlade s § 449 OZ. Poistné plnenie bolo znížené o štátnu sociálnu dávku – príspevok na pohreb. Poisťovňa neuhradila náklady na ošatenie nebohého a žalobkyne ako aj náklady na smútočné pohostenie, nakoľko neboli podložené dokladmi. 5.5. Z mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovanou zo dňa 31.07.2023 vyplýva špecifikácia položiek, ktoré sú uplatňované v rámci náhrady škody. 5.6. Ďalej v rámci procesného útoku žalobkyňa predložila doklady, ktoré preukazujú cenu jednotlivých súčasti cyklistickej výstroje, ktorú mal nebohý E. B. v čase nehody na sebe a rovnako doklady týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s pohrebom. 5.7. Žalobkyňa rovnako predložila doklady týkajúce sa športovej činnosti jej nebohého syna (č.l. 25 - 26). 5.8. V priebehu konania žalobkyňa doložila aj doklady týkajúce sa jej nepriaznivého psychického stavu a to lekársku správu od psychiatričky (č.l. 37, 87). 5.9. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 33T/87/2021-247 zo dňa 19.07.2022 vyplýva, že F. G. bol odsúdený za prečin usmrtenia a bol mu uložený výkon trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Zároveň poškodenej A. B. bola priznaná náhrada škody vo výške 706,68 eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur. 5.10. Ako už bolo skôr uvedené, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/47/2022 – 305 zo dňa 20.04.2023 bol výrok o náhrade škody zrušený a nahradený novým výrokom, ktorým žalobkyni bola priznaná náhrada majetkovej škody vo výške 706,68 eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35 000 eur. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, priznaná výška bola krajským súdom rozsiahlo odôvodnená na strane 11. – 20. rozsudku. V rámci odôvodnenia Krajský súd v Prešove na str. 14. uviedol rozsudky slovenských súdov a výšku nemajetkovej ujmy nimi priznanú za obdobných okolností ako bola prejednávana vec. Krajský súd dospel k záveru (str. 16. odôvodnenia), že v prípadoch úmrtí dospelého potomka vo vzťahu k pozostalému rodičovi má za to, že práve prvých 18 rokov v spojení s dozrievaním tohto obdobia po dobu 2 rokov v obdobných prípadoch predstavuje čas, v ktorom pri všetkých možných turbulenciách výchovy potomka rodičom sa vytvára základ pre ich budúci rodinný život. Zo zohľadnením vyššie spomenutých súvislosti, možno preto za základnú čiastku náhrady považovať v prípade najbližších osôb (manžel, rodičia, deti) 20 - násobok priemernej hrubej mesačnej nominálnej mzdy na prepočítané počty zamestnancov v národnom hospodárstve za rok predchádzajúci smrti poškodeného. Keďže k dopravnej nehode a spôsobenému následku došlo v roku 2021, teda v čase kedy nebola známa výška priemernej nominálnej mzdy pre tento rok, no bola známa jej hodnota pre rok 2020. Tá predstavovala podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR sumu 1133 eur. Takto nastavená základná čiastka bola potom východiskom k ďalšej úvahe súdu o výške náhrady nemajetkovej ujmy v danom konkrétnom prípade. Krajský súd sa ďalej zaoberal kritériami pre priznanie nemajetkovej ujmy vyplývajúcich z judikatúry ako slovenských tak i českých súdov, pričom bral do úvahy ako okolnosti na strane poškodeného, tak aj okolnosti na strane škodcu. Okolnosťami na strane poškodenej osoby bol predovšetkým vzájomný vzťah k zomrelému synovi, vek usmrteného, existenčná závislosť a pod. Pokiaľ ide o kritéria na strane škodcu, odvolací súd zohľadnil skutočnosť spočívajúcu v postoji obžalovaného k spôsobenému následku. Práve postoj škodcu totiž môže ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalým. Škodca prijal svoju vinu bez výhrad, čím uznal, že protiprávne konal len sám a zároveň vlastne uznal, že nebohý nemal žiadnu vinu na dopravnej nehode. Ústretové správanie, ospravedlnenie, prejavená ľútosť obžalovaného ako škodcu objektívne zmierňuje dopad spôsobeného následku. Krajský súd bral do úvahy aj nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne v súvislosti so smrťou jej jediného syna a zdôraznil, že
v prejedávanej veci existovali výrazné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci súkromného a rodinného života poškodenej A. B. a jej nebohého syna E. B.. Išlo o ujmu, ktorá matke nebohého úplne bráni napĺňať je citové potreby. Smrť syna spôsobila vážny zásah do jej súkromného a rodinného života až do tej miery, že naďalej potrebuje odbornú lekársku pomoc. Poškodená veľmi zlé znášala a znáša smrť syna aj po psychickej stránke v dôsledku čoho sa lieči u psychiatričky. Na základe všetkých okolností prípadu, tak krajský súd oproti okresnému súdu zvýšil priznanú náhradu nemajetkovej ujmy o 10 000 eur a teda priznal sumu 35 000 eur. 5.11. V priebehu konania žalobkyňa ďalej predložila doklady týkajúce sa niektorých uplatňovaných nárokov a to napr. vyjadrenie predajne Adam Slovakia s.r.o. Lubeník k smútočnému oblečeniu zomrelého E. B., z ktorého vyplýva, že pánsky čierny oblek ma cenu - 300 eur, biela košeľa - 70 eur, kravata - 22 eur, pánske spodné prádlo - 30 eur, pánske čierne topánky - 100 eur. Rovnako bolo predložené vyjadrenie reštaurácie k uskutočneniu smútočného pohostenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.06.2021 s tým, že bolo poskytnuté smútočné pohostenie pre 100 osôb v hodnote 1700 eur. 5.12. Pokiaľ ide o pripojený trestný spis, z tohto vyplýva, že dňa 21.09.2021 došlo zo strany žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu k špecifikácií uplatneného nároku na náhradu škody a to v položkách smútočné ošatenie pre zomrelého, smútočné ošatenie pre poškodenú A. B., zakúpenie smútočného venca a kvetov, náklady za pohrebné služby, zaplatenie za hrobové miesto, cyklistická prilba, načúvací prístroj, športová obuv - tretry, 1 ks koleso na bicykel, profesionálny cyklistický bicykel, náklady na postavenie pomníka, náklady na smútočné pohostenie – kar. 5.13. Vzhľadom na nižšie uvedený zaujatý právny názor, nepovažoval súd akékoľvek ďalšie dokazovanie za potrebné, keďže na zaujatom názore by nemohlo nič zmeniť. 6. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd z nasledujúcich záverov: Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb je v posledných rokoch vzhľadom na prudký nárast počtu sporov z tejto oblasti predmetom nielen rozhodovacej činnosti súdov ale aj predmetom záujmu odbornej spisby. Po niekoľkoročnom spore v otázke pasívnej legitimácie poisťovateľov z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vo vzťahu k nárokom z nemajetkovej ujmy je už nesporné, že aj takáto ujma sa hradí z PZP. Podľa súdnych rozhodnutí, ak sa náhrada v peniazoch priznáva pozostalým príbuzným spomína v súvislosti s ujmou, ktorá sa im touto cestou kompenzuje, hovorí sa o odškodňovaní ich citovej ujmy, emocionálnych útrap, o bolestnom za smútok, o kompenzovaní nepríjemných pocitov úzkosti, smútku, zúfalstva či pocitov stresu, frustrácie a "straty spoločenstva s milovanou osobou". Peňažná satisfakcia tak podľa prevládajúcej mienky cieli ku kompenzácii, náhrade alebo aspoň k zmierňovaniu negatívnych foriem vnútorného prežívania straty blízkeho človeka. Je však potrebné zdôrazniť, že pri strate blízkeho človeka ide o ujmu utrpenú vo vnútornej citovej sfére, ktorá môže následne nadobúdať u každého jednotlivca rôznu formu vonkajšieho prejavu. Inými slovami, smútok, pocit prázdnoty, pocit hlbokej a nenapraviteľnej či neodvrátiteľnej straty sa u každého môže navonok prejavovať úplne iným spôsobom. Sú typy ľudí, pre ktorých vo všeobecnosti nie je typické, aby dávali najavo svoje vnútorné prežívanie. Iné osoby, majúce skôr povesť otvorenej knihy, svoje pocity nechcú, prípadne nevedia pred vonkajškom skrývať a ich forma prežívania je oveľa viac čitateľná. Toto rozličné a najmä výhradne subjektívne vonkajšie prejavovanie citovej ujmy začína byť problémom v právnej rovine v momente, kedy tieto vonkajšie formy prežívania majú slúžiť ako ukazovateľ utrpenej ujmy, ktorá inak nie je (resp. objektívne vôbec nie je) merateľná, a tým ani kvantifikovateľná pre účel ocenenia jej náhrady v peniazoch. Uvedené znamená logický záver, že čím lepšie pozostalý dokáže opísať svoje negatívne prežívanie, tým vyššia náhrada nemajetkovej ujmy by mu mala byť priznaná. Je zrejmé, že takýto záver obstáť nemôže, keďže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by voči zodpovednému subjektu mohla prerásť do neproporcionálnych rozmerov. V preklade týchto abstraktných vyjadrení to znamená, že by nič nebránilo ani vzdialenejšej rodine (sesterniciam a bratrancom, strýkom a tetám) alebo dokonca priateľom, či kolegom z práce uplatňovať si náhradu nimi utrpenej bolesti zo straty blízkeho človeka, ak by sa im podarilo presvedčivo opísať existenciu emocionálneho strádania. Zjednodušene povedané, nemajetková ujma sa pre jej vysoko subjektívny charakter a praktickú nemožnosť preukázania jej existencie zásadne nekompenzuje, pretože by inak jej uplatňovanie v praxi viedlo k markantnému a takmer ničím nelimitovanému počtu a výške uplatňovaných nárokov voči zodpovedným subjektom pri každom zásahu a porušení právnej normy. Stačilo by iba deklarovať, že v dôsledku zásahu (omeškania s vrátením obľúbenej knihy, zásahu do vlastníckeho práva alebo vadným plnením) vznikli u poškodeného nepríjemné pocity straty, diskomfortu či strachu z hrozby vážnych negatívnych dôsledkov spojených so zásahom. S určitým nadsadením môžeme povedať, že hranice nemajetkových nárokov by zrejme ležali tam, kde ležia hranice ľudskej predstavivosti.
Preto by na priznanie náhrady nemalo stačiť len tvrdenie o vzniku imateriálnej ujmy úmrtím blízkeho, ale musí ísť o takú ujmu, ktorej náhradu poškodenému právo priznáva. V každom jednom prípade žalovanej čiastky sekundárnou obeťou preto súd musí skúmať, či bolo žalobcovi úmrtím blízkej osoby skutočne zasiahnuté do jeho osobnostného práva. Ustálilo sa, že strata blízkej osoby spôsobuje definitívne pretrhnutie citových väzieb v najbližších medziľudských vzťahoch, čím pozostalá osoba prišla o možnosť tieto vzťahy ďalej rozvíjať. Práve strata týchto väzieb a vzťahov sa v zmysle domácej a tiež staršej českej judikatúry považuje za zásah do práva na rodinný život ako integrálnej súčasti súkromného života chráneného ustanoveniami o ochrane osobnosti. Vzťahy, ktoré boli náhle pretrhnuté a ktorých prežívaním sekundárna obeť realizovala svoje osobnostné právo, museli pre osobu pozostalého spadať do jej intímnej sféry, do jej súkromia v tom zmysle, že vzťah s týmto človekom dovoľoval jej osobnosť rozvíjať, formovať ju a obdobne intenzívnym spôsobom umožňoval jej sebarealizáciu. Citové väzby a vzťahy s inými ľuďmi tvoria centrálny obsah ľudského života ako takého a výrazne participujú na kreovaní základných čŕt a charakteru každého jednotlivca. Zásah do tohto okruhu špecifických medziľudských vzťahov spôsobujúci smrť blízkeho je súčasne zásahom do práva usporiadať si vlastný život podľa svojich predstáv, do spoločných životných plánov a spravidla výrazne zasiahne tiež do skladby a fungovania aj ostatných blízkych vzťahov pozostalej obete. Nie pocity bolesti a smútku, ale strádanie a pretrhnutie rodinných a podobných medziľudských väzieb podieľajúcich sa na rozvíjaní a realizácii osobnosti sa kompenzujú finančnou satisfakciou; emocionálne prežívanie, citová bolesť a smútok sú iba prejavmi tohto zásahu a ako také nie sú kompenzovateľné, kým nie je preukázaný zásah do osobnostného práva. 7. Právna úprava. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. § 11 - Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. § 13 - Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. § 420 (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového. §4 (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pism. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. § 15 (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 8. Relevantná judikatúra R – 36/2022: 32. Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov (pozri napr. § 42 a § 510 OZ a pod.). Rovnaká úprava ako sa používa na posúdenie premlčania práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila prevádzkou motorového vozidla sa použije aj na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 a 2 PZP). 33. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na súde žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota sa so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. To znamená, že ak subjektívna doba uplynie v rámci behu objektívnej doby, právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby a na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada; prípadne, ak subjektívna lehota síce začne plynúť v rámci objektívnej doby, avšak uplynie až po uplynutí objektívnej doby, v takom prípade sa právo premlčí uplynutím objektívnej doby a napokon, ak začiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby, právo sa premlčalo uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam. 36. Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25 Cdo 721/2005). 39. Dovolací súd na otázku dovolateľa uvádza, že škoda a poistné plnenie sú dva samostatné právne inštitúty, pričom pri uplatnení nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení nemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď sa poškodený dozvie o výsledku poistného šetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka 22 v tomto ustanovení priamo odkazuje na § 106 OZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zákon odkazuje na posudzovanie premlčania podľa rovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106 OZ, a teda neupravuje žiadnu výnimku alebo iné pravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej premlčacej doby, ako je inak uvedená v § 106 OZ. Poškodený si pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovateľovi musí tento nárok uplatniť včas. Poškodený môže uvedený nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uplatniť tak voči škodcovi, ale aj priamo voči poisťovateľovi, s ktorým má škodca uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom postení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Voči každému tomuto subjektu sa mu právo na náhradu škody za zákonných pravidiel uvedených v § 106 Občianskeho zákonníka premlčuje samostatne (podľa okamihov uplatnenia nárokov voči nim a behu premlčacích dôb), a teda ak si neuplatní včas svoj nárok napr. voči poisťovateľovi podľa § 15 ods.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, bez ďalšieho neznamená, že ho nemohol predtým uplatniť včas voči škodcovi alebo naopak. Taktiež môže svoj nárok uplatniť aj voči obom subjektom súčasne. R – 37/2022: V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy, ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody, teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). KS v PO sp. zn. 22Co/5/2020: 36. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 37. Za nesprávny považoval odvolací súd tvrdenie žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie mal aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že intervenient bol zodpovednostným poisťovateľom žalovanej a ku škode na zdraví žalobkyne došlo pri dopravnej nehode. 38. V prejednávanej veci nebolo možné aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa by vo vzťahu k poisťovni nebola poistenou, ale poškodenou, pričom nárok by si mohla uplatňovať na základe zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, ktoré v poznámke č. 22 k tomuto ustanoveniu výslovné odkazuje na ust. § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje premlčanie práva na náhradu škody na zdraví. 9. Z vykonaného dokazovania, teda súd má za nesporné, že došlo ku skutku, v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu E. B., nar. XX.XX.XXXX. Jeho smrť výlučným zavinením spôsobil F. G., ktorý bol aj za toto konanie v trestnom konaní odsúdený. Následkom konania F. G. bolo definitívne ukončenie vzťahu žalobkyne ako matky s jej jediným synom. 9.1. V rámci trestného konania došlo k rozhodnutiu o náhrade škody (sčasti priznaná a sčasti odkázaná na uplatnenie v civilnom procese), ktorá vo výške vyššej ako bola priznaná súdom bola uhradená žalovanou. Rovnako v rámci trestného konania došlo aj k rozhodnutiu o náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobkyni ako pozostalej matke nebohého E. B. (znovu sčasti priznaná a sčasti odkázaná na uplatnenie v civilnom procese) . 9.2. Pokiaľ ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy, súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove a nemá potrebu ním priznanú náhradu nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom zvyšovať. 9.3. Pokiaľ ide o Okresný súd Prešov, vo veci konajúci sudca má informácie, že nemajetková ujma pri najbližších príbuzných, čiže vzťahoch manžel – manželka a vzťahoch rodičia – deti sa pozostalým osobám priznáva vo výške v rozpätí cca od 20000 - 25 000 eur. Aj s ohľadom na uvedené súd považuje nemajetkovú ujmu priznanú Krajským súdom v Prešove za dostačujúcu, pričom nemožno súhlasiť s právnym zástupcom žalobkyne v tom, že na výšku nemajetkovej ujmy má mať vplyv aj to, že zomrelý E. B. bol reprezentantom SR v cyklistike nepočujúcich. Súd má za to, že pretrhnutie väzby rodiča k jeho dieťaťu nie je závažnejšie iba z toho dôvodu, že dieťa je úspešným reprezentantom v nejakom športe. 9.4. Pokiaľ ide o náhradu vecnej škody, z trestného spisu má súd za preukázané, že najneskôr 21.09.2021 boli žalobkyni známe jednotlivé položky náhrady škody, na odškodnení, ktorých mala záujem. Ako vyplýva z citovanej judikatúry, premlčanie nároku poškodeného voči škodcovi sa riadi rovnakými právnymi predpismi ako premlčanie náhrady škody voči poisťovateľovi, pričom žaloba s požiadavkou náhrady škody a nemajetkovej ujmy podaná voči škodcovi v rámci trestného konania, nespôsobuje prerušenie plynutia premlčacej lehoty voči poisťovateľovi. Na základe citovanej judikatúry má teda Okresný súd Prešov za nesporné, že na vzťah poškodeného - žalobkyne a poisťovateľa žalovanej sa nepoužije § 104 OZ, ale platí subjektívna 2 - ročná a objektívna 3 - ročná premlčacia
lehota. Ak najneskôr v septembri 2021 žalobkyňa už poznala jednotlivé zložky škody, ktorej náhradu si ako jediný právny nástupca zomrelého E. B. chcela uplatňovať, subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr v septembri 2023. Ak žaloba na Okresný súd Prešov bola podaná až dňa 17.01.2024 došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty a preto žiadnu položku z uplatňovanej náhrady škody súd priznať nemohol. 10. Na základe vyššie uvedeného tak možno zhrnúť, že súd v celom rozsahu považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol. 11. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11.1. Žalovaná v konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žiadne dôvody na nepriznanie tohto nároku tvrdené neboli a súd ich ani nezistil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.