Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34Csp/150/2024 8124208630 29. 07. 2025 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2025:8124208630.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX bytom A. XXX, XXX XX A., zast. C. C. C., advokát, so sídlom Karpatská 804/10, proti žalovanému 365. bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie NZP, takto rozhodol: I. Určuje, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013 (ďalej aj ako „Zmluva“), je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 879,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 879,06 EUR od 29.10.2024 do zaplatenia; to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške ... EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnuty´. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradeny´ na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
V. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve, v Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. VI. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve, Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinny´ oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosti plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 14. Sankcie, bod 14.1., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. VIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IX. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 10.10.2024 domáhal voči žalovanému nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 20.11.2013 (ďalej aj ako „Zmluva“), a to nárokov (-) vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 879,06 EUR, (-) určenie, že úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. 1.1. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.170 EUR (ďalej aj ako „Úver“). Zmluva neobsahuje predpísané povinné náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to (-) dobu trvania Zmluvy a termín konečnej splatnosti Úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)), (-) ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j)) a (-) uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j)). Nakoľko Zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, tak v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa sa poskytnutý spotrebiteľsky´ Úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 1.2. V Zmluve je uvedená ročná úroková sadzba: 70,02 %. Úrok v tejto výške je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný. 1.3. Žalobca na Úver zaplatil splátky spolu vo výške 1.880,89 EUR. Žalovaný sa teda na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 879,06 EUR. Bezdôvodné obohatenie vo výške 879,06 EUR pozostáva z časti splátky z 19.5.2016 vo výške 62,69 EUR (časť vo výške 61,29 EUR na istinu a časť vo výške 1,40 EUR nad istinu úveru) a splátok od 22.6.2016 do 14.9.2017 spolu vo výške 877,66 EUR. O podozrení,
že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 11.10.2022. 1.4. Žalobca napokon identifikoval tieto zmluvne podmienky uvedené v Zmluve ako neprijateľné: (-) zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.1. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 1“); (-) zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.4. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 2“); (-) zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 3“); (-) zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 4“) a (-) zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 14. Sankcie, bod 14.1. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 5“). 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 11.11.2024 (vyjadrenie k žalobe), pričom uviedol, že žaloba je v časti uvedeného určovacieho výroku o bezúročností podľa žalovaného procesne neprípustnou, pretože na požadovanom určení nie je právny záujem ani len v zmysle § 131 CSP, pričom toto ustanovenie vyžaduje právny záujem na každej žalobe (aj o plnenie). Prípustnosť žaloby v časti určovacieho výroku pod bodom I. (teda určenie bezúročností úveru) za situácie, kedy sa žaluje aj o plnenie, nevyplýva ani z ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 2.1. Ďalej žalovaný uviedol skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k dobe trvania Zmluvy, RPMN a k predpokladom na výpočet RPMN. Ďalej sa vyjadril k úrokovej sadzbe za poskytnutý Úver. 2.2. Vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam sa vyjadril k všetkým žalobcom namietaným zmluvným podmienkam, pričom má za to, že tie nie je možné kvalifikovať ako neprijateľné. 2.3. Žalovaný napokon vzniesol voči uplatnenému nároku na zaplatenie peňažnej sumy námietku premlčania. Žalobca nepreukázal žiadnu skutočnosť, že by akékoľvek údaje uvedené v liste subjektu HOOS boli skutočné, reálne a pravdivé. Obsah listu subjektu HOOS je nevierohodný, z informácií vyplývajúcich zo súdnych spisov (napríklad 8Csp/140/2024, 9Csp/140/2024) je zrejmé, že dátum údajného predloženia podkladov a dátum informovania sú vždy a bez výnimky prispôsobené tomu, aby medzi vyhotovením listu a podaním žaloby neuplynula práve 2-ročná subjektívna premlčacia doba. O skutočnostiach uvádzaných v žalobe sa žalobca dozvedel 27.08.2022, pretože rovnaké skutočnosti mu boli údajne subjektom HOOS oznámené pri inej zmluve dňa 27.08. 2022. Premlčacia doba mu uplynula dňa 27.08. 2024. Žaloba bola na súde podaná po uplynutí premlčacej doby. 3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam a inštitútom: (-) doba trvania Zmluvy, (-) RPMN, (-) predpoklady použité na výpočet RPMN a (-) namietané zmluvné podmienky. 3.1. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Poukázal k súčasnej aplikačnej praxi a vývoj judikatúry vydanej Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR, predovšetkým v súvislosti s vydaním rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19, z 22.04.2021 a v spojených veciach C-698/18 a C-699/18, z 09.07.2020, ktoré vyústil už do ustálenej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka osobitne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, poukázal na odôvodnenie 18. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022. Združeniu HOOS predložil na posúdenie Zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania až 10.10.2022 a nie 27.08.2024. Žalobca nemám právne vzdelanie a nevie posúdiť a bezpoplatkovosť úveru. Nič sa na tom nezmenilo ani po tom, čo bol podľa tvrdenia žalovaného o údajne rovnakých skutočnostiach poučený dňa 27.8.2022. Nepamätá si o čom bol poučený 27.8.2022 a v súvislosti s akou zmluvou. Práve preto sa po porade so združením obrátil na právneho zástupcu, aby ho zastupoval v súdnych konaniach. 4. Žalovaný právo na dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.
5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 29.7.2025 (ďalej aj ako „Pojednávanie“). 6. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazným prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav. 6.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver vo výške 1.170 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 62,69 EUR, v počte splátok 42, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 2.632,98 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 1.1.2014. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,02 %, RPMN bola vo výške 67,96 % a priemerná RPMN vo výške 45,94 %. 6.2. Súd ďalej v zmysle § 151 CSP (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval za nesporné aj tieto skutočností: (-) Žalobca na Úver zaplatil splátky spolu vo výške 1.880,89 EUR. (-) Žalovaný si voči žalobcovi započítal poplatok vo výške 168,17 EUR (titulom bodu 8.1. Zmluvy a tento mu stiahol už pri vyplatení sumy Úveru. (-) Žalovaný reálne poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 1.001,83 EUR. 6.3. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 11.10.2022 vyplýva, že žalobca sa obrátil na združenie so žiadosťou, že potrebuje poradiť so Zmluvou. Po posúdení Zmluvy združenie informovalo žalovaného, že podľa ich názoru je pravdepodobné, že ide o Zmluvu bezúročnú a bez poplatkov a taktiež je pravdepodobne, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 6.4. Zmluvnou podmienkou 1 sa strany dohodli, že „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške ... EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnuty´. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ 6.5. Zmluvnou podmienkou 2 sa strany dohodli, že „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradeny´ na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ 6.6. Zmluvnou podmienkou 3 sa strany dohodli, že „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“
6.7. Zmluvnou podmienkou 4 sa strany dohodli, že „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinny ´ oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosti plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ.“ 6.8. Zmluvnou podmienkou 5 sa strany dohodli, že „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).“ 7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54 Občianskeho zákonníka, (-) § 100 Občianskeho zákonníka, (-) § 107 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády 87/1995“) a (-) 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“). 8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah. 9. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. 10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov. 11. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu vo vzťahu k Zmluve (Zmluva neobsahuje predpísané zákonné náležitostí), ktorá mala spôsobovať to, že Úver by bolo potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch účinnom považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu námietky: Zmluva neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN. 11.1. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p). 11.2. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákon o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, 11.3. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v Zmluve absentuje explicitné vyjadrenie predpokladov použitých na výpočet RPMN. 11.4. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na lícnej strane Zmluvy a tiež vyplýva z článku 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní Zmluvy: Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto Zmluve o RU), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.Takéto vymedzenie p redpokladov použitých na výpočet RPMN je v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, ale aj smernicou Rady 2008/48, konkrétne jej článku 19. A zodpovedá aj rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí z 24. februára 2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020 (publikovanom pod R 86/2021) uviedol aj nasledovné: „Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyply´va povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematicky´ vy´počet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre vy´počet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre vy´počet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramaticky´m (jazykovy´m) ani teleologicky´m (účelovy ´m) vy´kladom daného zákonného ustanovenia.“ 11.5. S uvedenou argumentáciou sa súd nestotožnil. V tomto smere považuje súd za relevantnú judikatúru v zmysle Rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. 11.6. Zmluva teda musí obsahovať aj premenné (predpoklady) použité na výpočet RPMN, s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady použité na výpočet RPMN. 11.7. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch (účinnom k dňu 30.4.2014) považovať za bezúročný a bez poplatkov. 12. Žalovaný taktiež namietal, že žaloba je v časti určovacieho výroku o bezúročností podľa žalovaného procesne neprípustnou, pretože na požadovanom určení nie je právny záujem ani len v zmysle § 131 CSP, pričom toto ustanovenie vyžaduje právny záujem na každej žalobe (aj o plnenie). Prípustnosť žaloby v časti určovacieho výroku pod bodom I. (teda určenie bezúročností úveru) za situácie, kedy sa žaluje aj o plnenie, nevyplýva ani z ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch 12.1. K uvedenej námietke žalovaného súd poukazuje na § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľoch v znení účinnom k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, pričom poznámka pod č. 18ba) odkazuje na § 137 ods. c) a d) CSP. 13. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobe v časti určenia bezúročností a bezpoplatkovostí Úveru v celom rozsahu vyhovel. 14. Keďže súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí Úveru z vyššie uvedených dôvodov, tak sa ďalej z dôvodu hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam Zmluvy a rozporu úrokov s dobrými mravmi, ktoré by taktiež odôvodňovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť Úveru. K predmetnému záveru súdu pritom postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitosti Zmluvy vyžadovaných dotknutými právnymi normami.
15. Nakoľko súd dospel k záveru, že Úver poskytnutý titulom Zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, tak sa ďalej zaoberal otázkou jeho prípadného preplatenia, a teda, či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, resp. či má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 15.1. Nakoľko žalovaný si voči žalobcovi započítal poplatok vo výške 168,17 EUR, a to titulom bodu 8.1. Zmluvy (pričom toto zmluvné dojednanie považuje súd za neplatné, tak ako uvádza nižšie v časti odôvodnenia o neprijateľností zmluvných podmienok) a tento mu stiahol už pri vyplatení dohodnutej sumy Úveru, pričom mu reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.001,83 EUR, tak súd vychádzal z toho, že výške Úveru je 1.001,83 EUR. 15.2. Žalobca na Úver zaplatil splátky spolu vo výške 1.880,89 EUR. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu mal bezdôvodne obohatiť o sumu 879,06 EUR. Bezdôvodné obohatenie by malo pozostávať z časti splátky z 19.5.2016 vo výške 62,69 EUR (časť vo výške 61,29 EUR na istinu a časť vo výške 1,40 EUR nad istinu úveru) a splátok od 22.6.2016 do 14.9.2017 spolu vo výške 877,66 EUR, tak ako to vymedzil žalobca vo svojom žalobnom návrhu. 16. Žalobca tak žalovanému preplatil na Úvere sumu v celkovej výške 879,06 EUR. Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplateného Úveru. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd ďalej zaoberal jej dôvodnosťou. 16.1. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 16.2. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako ako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. 16.3. V ustanovení § 106 (pozn. súdu obdobné platí aj na § 107) sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, resp desaťročnej. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná udalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty (ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 759–760.). 17. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a jej odôvodnenie bolo potrebné určiť začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. 17.1. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. septembra 2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/96/2020 zo dňa 28. februára 2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. septembra 2021 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. mája 2029) vyplýva záver, že súd akcentuje špecifickosť situácie, vzniknutú a vyvolanú osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmä
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj v tejto špecifickej situácii je ale pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné skúmať okamih, kedy oprávnený subjekt (t. j. spotrebiteľ) nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Za skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti), ktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky) je v úverovej spotrebiteľskej zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou, nie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti). Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve o spotrebiteľskom úvere a u každého spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení len na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy o úvere a povinnosti plnenia na účet veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti o rozpore jej (niektorých) ustanovení so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, že starorímsky princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V uznesení sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013 najvyšší súd doplnil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality občanov. Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať základné právo a spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. Najvyšší súd tiež uviedol, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. [...] Na základe východísk uvedených v bodoch 15. a 16. tohto uznesenia dovolací súd udáva, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/121/2009, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/107/2017). Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 14Co/1455/2014 uviedol, že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného, pričom navrhovateľka jednoznačne uviedla, že to, že sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela až po porade so svojím právnym zástupcom. Logickým následkom zistenia takýchto vedomostí bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie návrhu na začatie konania. Ten istý krajský súd v rozhodnutí sp. zn. 17Co/1008/2014 vychádzal z toho, že za preukázaný možno mať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od prvej porady
navrhovateľky s advokátom. Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby v danom (konkrétnom) prípade nemožno považovať za dôvodnú všeobecnú okolnosť tvrdenú odporcom, že nakoľko už od r. 2009 sa v masovokomunikačných prostriedkoch často diskutuje téma spotrebiteľských úverov, z tohto dôvodu museli byť navrhovateľke známe skutočnosti ohľadom jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne od roku 2009. Dovolací súd dopĺňa, že aj v prejednávanom spore je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia). 17.2. V nadväznosti citovanú judikatúru je potom potrebné považovať za začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty pri žalobe spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia voči veriteľovi okamih, keď sa spotrebiteľ o bezúročností a bezpoplatkovostí Úveru dozvedel pri porade so svojim právnym zástupcom, v tomto prípade pri konzultácií so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to dňa 11.10.2022. Týmto okamihom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, pričom k dnešnému dňu ešte ani neuplynula. 17.3. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že o skutočnostiach uvádzaných v žalobe sa žalobca dozvedel 27.8.2022, pretože rovnaké skutočnosti mu boli údajne subjektom HOOS oznámené pri inej zmluve dňa 27.8.2022, a tak mu premlčacia doba uplynula dňa 27.8.2024. 17.4. Podľa názoru súdu subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu ku konkrétnym nárok vyplývajúcim zo Zmluvy a uplatneným v tomto konaní, plynie od okamihu, keď sa žalobca dozvedel o bezúročností a bezpoplatkovostí tohto konkrétneho Úveru, teda informácií vo vzťahu ku konkrétnej Zmluve, nároky z ktorej si uplatňuje v tomto konaní, a nie akejkoľvek inej zmluve, a to aj za predpokladu, že by išlo o zmluvu obdobnú. 18. Ďalej bolo potrebné určiť, aká objektívna premlčacia lehota sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikuje na tento prípad, či trojročná alebo desaťročná. 18.1. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. februára 2022 (publikované v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 15): Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. februára 2022 (publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 15): Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. [...] Dovolací súd konštatuje, že právne otázky položené dovolateľkou sú vyriešené judikatúrou, a to ad1/ rozsudkom SDEU C-485/19 a ad2/ rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/29/2021. [...] Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukazuje na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42 v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Aplikácii uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19.
18.2. Objektívna premlčacia lehota pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je teda 10 ročná a plynie odo dňa, keď k nemu došlo. 18.3. V tomto prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 14.9.2017 (úhrada poslednej splátky), a teda desaťročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 14.9.2027. 19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej judikatúry potom súd nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere sumu v celkovej výške 879,06 EUR. Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplateného Úveru. 20. V nadväznosti na takto uvedené, potom súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný a opodstatnený, pričom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 879,06 EUR. 21. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 v znení účinnom k vzniku záväzkového vzťahu zo Zmluvy, a to v zmysle žalobného návrhu, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby (výzva na splnenie si dlhu). 22. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok. 22.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 22.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. 22.3. V zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 22.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 23. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade nevidí dôvod sa od nich odchýliť, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich neprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia. 24. Zmluvná podmienka 1 24.1. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovanú na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumu vyššiu ako je 4 a pol násobok výšky splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky (Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 2Co/38/2017 zo dňa 30. novembra 2017). 24.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/35/2021 zo dňa 3. februára 2021, Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 9Co/117/2017 zo dňa 30. novembra 2017 a Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 23Co/84/2017 zo dňa 16. apríla 2018. 25. Zmluvná podmienka 2 25.1. Obdobná argumentácia ako v prípade Zmluvnej podmienky 1. 26. Zmluvná podmienka 3 26.1. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky, dostal do omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje neprávny variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve (Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/91/2020 zo dňa 7. septembra 2020). 26.2. Zmluvnú podmienku, podľa ktorej neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami je nutné považovať za neprijateľnú, keďže touto formálnou požiadavkou veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku uhradil (Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 24Csp/26/2017 zo dňa 4. apríla 2018). 26.3. Čo sa týka podmienok, ktoré boli vyslovené za neprijateľné, takisto v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak vo vzťahu k nesprávnemu údaju o variabilnom symbole a následkoch, ktoré s týmto sú spojené, ako aj zmluvnej pokute a poplatkov za upomienku. K týmto veciam už boli aj prijaté rozhodnutia, že pri takýchto zmluvných podmienkach je potrebné hodnotiť jednak obsah týchto podmienok, jednak protihodnotu dodávateľa, čo je zrejmé, že z týchto podmienok nijaká protihodnota spotrebiteľovi nie je ponúknutá (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/90/2018 zo dňa 19. novembra 2018). 26.4. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/54/2020 zo dňa 10. júna 2021, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/35/2021 zo dňa 13. októbra 2021 a Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/88/2020 zo dňa z 13. októbra 2021.
27. Zmluvná podmienka 4 27.1. Sporné zmluvné podmienky podľa súdu nie sú formulované určito a zrozumiteľne, ostáva totiž len na posúdení banky, ktoré zmeny ovplyvňujúce bonitu žalobcu považuje za relevantné, ktoré by mal žalobca oznámiť. Navyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená, že žalobca by sa nedokázal s ňou vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický význam splnenia tejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už daný záväzok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy. [...] Preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo § 11 ods. 2. Nemá teda žiadne právne a ani faktické opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí úverovej zmluvy a ponechať aktivitu na spotrebiteľa a ešte s neurčitými podmienkami, keď nie je konkretizované, čo spotrebiteľ by mal hlásiť. Problém je teda v tom, že napadnuté zmluvné podmienky upravujú povinnosť pre spotrebiteľa nie dostatočne určito, čo by znamenalo, že bolo by len na posúdení banky, čo podľa jej názoru mal jej spotrebiteľ nahlásiť (Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 11C/115/2016 zo dňa 29. júna 2016). 27.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/56/2022 zo dňa 23. februára 2023 a Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/7/2023 zo dňa 26.4.2023. 28. Zmluvná podmienka 5 28.1. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa (Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/35/2021 zo dňa 3. februára 2021). 28.2. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak dodávateľ koná, možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokula dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis (Rozsudok Krajského súdu v Prešov č. k. 12Co/33/2020 zo dňa 20. októbra 2020). 29. Vo vzťahu k procesnej obrane a námietkam žalovaného vo vzťahu k jednotlivým namietaným zmluvným ustanoveniam, tak súd poukazuje na vyššie uvedené, ako aj na odôvodnenie jednotlivých rozhodnutí.
30. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný a určil dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľne (Zmluvné podmienky 1 až 5). 31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. 31.1. Úspech žalobcu v časti určovacieho žalobného návrhu o určenie bezúročností a bezpoplatkovostí Úveru a o určenie 2 x NZP predstavoval 100 % (vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 31.2. Úspech žalobcu v časti žalobného návrhu na peňažné plnenie (vydanie bezdôvodného obohatenia) predstavoval 100 % (vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 31.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.