Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 9Csp/159/2024 8124209167 23. 04. 2026 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2026:8124209167.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX B. právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martina Barnová, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 54 061 857 proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku zo dňa 25.11.2008 k Zmluve o pripojení, č. 3067669, uvedená v bode 3., v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o pripojení – služba Rýchly internet, zo dňa 25.11.2008, uvedená v bode 2. písm. e), v časti, v znení: ,,Účastník sa zaväzuje, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v tomto písmene alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok RI) a následnej deaktivácie Služby je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tejto Zmluvy. V prípade, ak Účastník využil na základe tejto Zmluvy ponuku Podniku aj na kúpu zľavneného NB, je Účastník povinný v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v tomto písmene alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok RI) a následnej deaktivácie Služby, s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny NB, uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške súčtu sumy zmluvnej pokuty pre koncové zariadenie a sumy zmluvnej pokuty pre NB uvedenej v tabuľke č. 1 tejto Zmluvy. Týmto dojednaním nie je dotknuté právo Účastníka požiadať Podnik o dočasné prerušenie poskytovania Služby z dôvodov na strane Účastníka; prerušením poskytovania Služby a programu Služby nie je dotknutá povinnosť Účastníka platiť Podniku mesačný paušálny poplatok za príslušný program Služby uvedený v Cenníku.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIa. V prevyšujúcej časti citovaného písm. e) v Zmluve o pripojení služba - Rýchly internet zo dňa 25.11.2008 uvedeného v bode 2. žalobu zamieta. III. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o kúpe PC/notebooku, č. 1003349 zo dňa 25.11.2008, uvedená v časti Právny režim, v znení:
„Kupujúci a Predávajúci sa v zmysle ust. § 262 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len “Obchodný zákonník“) dohodli, že záväzkový vzťah založený touto Zmluvou a jej súčasťami (najmä Cenník a Osobitné podmienky pre predaj PC/notebookov), sa spravuje Obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2024 domáhala určenia neprijateľnosti troch zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o pripojení – Dodatku k tejto Zmluve, Zmluvy o pripojení – Služba rýchly internet a Zmluvy o kúpe PC/notebooku uzavretých s právnym predchodcom žalovaného T - Mobile dňa 25.11.2008. 1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pokiaľ ide o zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty, tieto si s právnym predchodcom žalovaného individuálne nedojednala. Boli súčasťou predtlačenej zmluvy a túto zmluvnú podmienku žalobkyňa odmietnuť nemohla. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vo vzťahu k žalovanému už bola určená viacerými rozhodnutiami slovenských súdov. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky o právnom režime Obchodného zákonníka žalobkyňa uviedla, že odporuje § 52 ods. 2 OZ. 2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril svojím podaním zo dňa 29.11.2024 (č.l. 29 - 31), v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru žalobca neaplikuje právnu úpravu platnú v rozhodnom čase, pretože prípadná aplikácia § 53a OZ by predstavovala zakázanú retroaktivitu. Ďalej má za to, že vzhľadom na uplynutý čas od uzavretia a ukončenia predmetných zmlúv nemá rozhodnutie o žalobnom petite žalobcu žiadny význam ako aj to, že akékoľvek hmotné nároky, na ktoré by žaloba o určenie bola napojená sú premlčané. Žalovaný má za to, že neexistuje naliehavý ani iný právny záujem, aby súd rozhodoval o neprijateľnosti predmetných napadnutých zmluvných podmienok. Naviac, žalovanému bolo z predmetných zmlúv právoplatne priznané plnenie platobným rozkazom sp.zn. 11Ro/402/2010 a konanie o žalobe na obnovu konania bolo neúspešné, keďže bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/12/2022. 3. V rámci repliky a dupliky strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach. 4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní, na ktorom oboznámil listiny, ktoré tvoria súčasť spisu a čiastočne aj súčasť pripojených spisov a zistil nasledujúce: 4.1. Medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou došlo dňa 25.11.2008 k uzavretiu - Zmluvy o pripojení č. 3067669 a Dodatku k tejto zmluve, - Zmluvy o pripojení – služba Rýchly internet č. 3067740, - Zmluvy o kúpe PC/notebooku č. 1003349, ktorých súčasťou boli aj napádané zmluvné podmienky. 4.2. Je nesporné, že právny predchodca žalovaného sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2010 (č.l. 113 - 115) domáhal zaplatenia sumy 1 197,55 € spolu s úrokom z omeškania, pričom zo samotného návrhu je zrejmé, že sa domáhal aj plnenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € a to 2x práve zo zmlúv, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe. 4.3. Tomuto návrhu na platobný rozkaz bolo vyhovené Okresným súdom Prešov dňa 10.12.2010, ktorý prostredníctvom justičného čakateľa vydal platobný rozkaz č.k. 11Ro/402/10-30, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a to vrátane zmluvných pokút. Pokiaľ ide o otázku skúmania zmluvných podmienok, z ktorých vyplývala povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty, v rámci tohto platobného rozkazu sa nenachádza žiadne vyjadrenie k tejto otázke. 4.4. Následne pre zaplatenie sumy priznanej právoplatným platobným rozkazom sa viedla exekúcia a súd má k dispozícií upovedomenie o začatí exekúcie (č.l. 17), v ktorom sa uvádza, že súd vyzýva povinnú (teraz žalobkyňu), aby do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojila pohľadávku oprávneného a jej príslušenstvo ako aj trovy exekúcie alebo aby vzniesla námietky proti exekúcii. Ani z tohto upovedomenia o začatí exekúcie však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sa súdny exekútor alebo súd vysporiadali, čo aj negatívne s prípustnosťou zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvných pokút.
4.5. Pokiaľ ide o samotný spis o platobnom rozkaze, tento už súd k dispozícii nemal z dôvodu jeho skartovania a pokiaľ ide o exekučný spis sp.zn. 80Er/341/2014 ten obsahuje iba poverenie a vrátenie poverenia súdnym exekútorom zo dňa 21.07.2014 z dôvodu, že došlo k úplnému vymoženiu uplatnenej pohľadávky vrátane trov konania a trov exekúcie. 5. Súd sa musel primárne vyrovnať s prípustnosťou podanej žaloby. 5.1. Súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/144/2024: 19.1. A pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k právne relevantnej zmene skutkových okolností oproti konaniu sp. zn. 29Up/516/2020, sumarizujúc vyššie uvedené oprávňuje dovolací súd zduplikovať názor, že vydaný právoplatný platobný rozkaz pod sp. zn. 29Up/516/2020, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o vydanie bezdôvodného obohatenia v aktuálnom konaní. 6. Súdu sú však známe aj nasledujúce rozhodnutia NS SR, ÚS SR a SdEÚ: NS SR sp. zn. 5Cdo/161/2023: 13.1. Výrok o splnení povinnosti nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva. Nie je rozumne mysliteľné a nijako logicky vyvoditeľné z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku o určení (a vice versa) - ak právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok rozhodnutia, nie je možné hovoriť o existencii prekážky veci rozsúdenej vo vzťahu k neexistujúcemu výroku. Z výroku, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi určitú peňažnú sumu, nie je možné nijako rozumne vyvodiť výrok o platnosti určitého právneho úkonu či (ne)existencii práva. Dovodzovať tieto závery z odôvodnenia rozsudku je rovnako nesprávne, pretože účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Z tohto dôvodu uvedený výrok netvorí prekážku res iudicata a ani nie je takým rozhodnutím, ktorým by bol v dôsledku prejudiciality súd viazaný pri meritórnom alebo prejudiciálnom posudzovaní tejto otázky. ÚS SR sp. zn. II. ÚS 252/2024 - Aplikovanie koncentračnej zásady podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku vo vzťahu k prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok v prípade, ak dosiaľ súd v základnom ani exekučnom konaní nevykonal prieskum neprijateľnosti všetkých relevantných zmluvných podmienok, porušuje základné právo povinného spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. V takom prípade totiž ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená, a preto nemôže byť ani časovo limitovaná. Exekučný súd je povinný už po obdržaní návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či v základom konaní súd vykonal prieskum neprijateľnosti všetkých pre vec podstatných zmluvných podmienok, tento prieskum (aspoň stručne) odôvodnil v exekučnom titule a poučil spotrebiteľa o tom, že pri nepodaní námietok už nebude možný opätovný prieskum jeho záverov. Len v prípade zistenia, že v základnom konaní bol prieskum vykonaný riadne a úplne, exekučný súd nie je povinný (a v zásade ani oprávnený) taký prieskum opakovať. Ak povinný spotrebiteľ v exekučnom konaní v prvom alebo ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie namieta neprijateľnosť zmluvných podmienok, základnému právu na súdnu ochranu zodpovedá procesný postup exekučného súdu, ktorý v záujme ochrany spotrebiteľa podľa výsledku preskúmania veci: a) poukáže na to, že prieskum už bol vykonaný, b) vysvetlí, prečo neprijateľnosť namietanej podmienky nemá vplyv na rozhodnutie vo veci (ak podmienka dosiaľ nebola preskúmaná), alebo c) ak zistí, že prieskum relevantnej podmienky nebol vykonaný, s ohľadom na zásadu ex offo prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok tak bez meškania urobí; v takomto prípade, keďže v zásade ide o pochybenie v doterajšom postupe súdov, exekučný súd nie je oprávnený prieskum odmietnuť aplikovaním koncentračnej zásady. V okolnostiach posudzovanej veci napokon nemožno prihliadať ani na skutočnosť, že od 1. apríla 2017 Exekučný poriadok zrušil možnosť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ex offo. Smernica 93/13/EHS, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudok Addiko Bank z 26. 6. 2019, C-407/18, EU:C:2019:537, bod 44 a citovaná judikatúra). V konkrétnom prípade je teda exekučný súd (napriek zneniu § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý počíta s rozhodovaním exekučného súdu len na návrh povinného) povinný aplikovať
eurokonformný (a ústavne konformný výklad), ktorý mu (v prípade, ak v rámci opätovného posúdenia zistí neprijateľnosť namietaného poplatku alebo iných podmienok) umožní exekučné konanie čiastočne alebo úplne zastaviť. Vo veci neprijateľných podmienok sa nežiada prelamovanie materiálnej právoplatnosti, ale aby súd aspoň stručne spotrebiteľovi povedal, prečo v teste neprijateľnosti zmluvná podmienka obstojí. Kým sa tak nestane, toto bremeno štátu sa bude prenášať do budúcich možných sporov, nevynímajúc ani náhradu škody spôsobenej porušením práva Európskej únie. Exekučný súd by mal byť poslednou pomyselnou stanicou na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a na „odchytenie“ neprijateľnej zmluvnej podmienky. Akonáhle súdy vo vzťahu k spotrebiteľovi právoplatne posúdia (s aspoň stručným vysvetlením) otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takúto vec možno považovať za uzavretú (pozri rozsudok Súdneho dvora Ibercaja Banco, už citovaný). III. ÚS 193/2023: 42. Ústavný súd k tomuto uvádza, že na vec sťažovateľa nedopadá už spomínaný § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, keďže dané ustanovenie je účinné od 1. apríla 2017, pričom dotknuté exekučné konanie proti sťažovateľovi začalo v roku 2015. V zmysle § 243 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ústavný súd však konštatuje, že aj právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31. marca 2017 poskytovala vnútroštátnemu súdu priestor na ex offo kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na vydanie platobného rozkazu, a to v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rámci povinnosti skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. ÚS SR sp.zn. I. ÚS 650/2022: 27. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom uznesení zo 6. októbra 2020 nezohľadnil závery rozsudku Súdneho dvora C-448/17, smernice 93/13/EHS, ako ani princíp ochrany spotrebiteľa, čím z jeho strany došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zároveň je nutné konštatovať, že intenzita predmetného pochybenia dosahuje ústavnoprávnu relevanciu. 28. Napadnuté uznesenie zo 6. októbra 2020 spočíva na dvoch základných argumentoch, a to i) že súd v rámci exekučného konania nemá právomoc preskúmavať exekučný titul z hľadiska jeho vecnej správnosti a ii) že proti platobnému rozkazu bolo v základnom konaní prípustné podať odpor, v ktorom mohla sťažovateľka namietať tvrdenia týkajúce sa skutkového stavu, tiež okolnosti majúce vplyv na jej dlh, avšak možnosť podania odporu nevyužila. 29. Vo vzťahu k záveru krajského súdu o nemožnosti exekučného súdu skúmať vecnú stránku exekučného titulu ústavný súd uvádza, že z rozsudku Súdneho dvora C-448/17 vyplýva, že Súdny dvor na rozdiel od krajského súdu v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, Súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje odpor vecne odôvodniť – o takúto situáciu ide aj v prípade sťažovateľky, pozn.) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok vo vykonávacom konaní uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. V zmysle záverov Súdneho dvora 11 musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto prieskum v štádiu vykonávacieho konania umožňuje. 30. Ústavný súd zdôrazňuje, že z rozsudku Súdneho dvora C-448/17 (body 44 – 54) možno vyvodiť, že Súdny dvor v podstate kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou právnou úpravou stanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou je stanovené, ale právomoc na vydanie platobného rozkazu je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a možnosť podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom vnútroštátna právna úprava vyžaduje, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V takýchto prípadoch spotrebiteľ nepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obe tieto situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo preskúmanie neprijateľných podmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní (č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022). 31. Vnútroštátna právna úprava, konkrétne ustanovenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, pokiaľ ide o jeho doslovné znenie, predpokladá oprávnenie/povinnosť vecného prieskumu exekučného titulu (posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok) v
prípade, „ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“. S poukazom na bod 25 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie – konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49). 32. S poukazom na to, že krajský súd ako exekučný súd zastáva názor o neexistencii svojej právomoci vecne preskúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku splnenie podmienok podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku krajským súdom skúmané nebolo, hoci skúmané malo byť. Sťažovateľka však po tom, ako jej súdnym exekútorom bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, podala v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017, pozn.), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto je v štádiu posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie vytvorený priestor pre súd napraviť pochybenie, ktorého sa dopustil pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a exekučný titul skúmať z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku]. 33. K argumentácii krajského súdu, že sa sťažovateľka mohla proti platobnému rozkazu v základnom konaní brániť podaním odporu, avšak toto svoje oprávnenie nevyužila, ústavný súd uvádza, že v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď je právomoc vydať platobný rozkaz zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre Súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa Súdneho dvora vnútroštátna práva úprava, akou je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že spotrebiteľ (v tomto prípade sťažovateľka, pozn.) odpor proti platobnému rozkazu nepodal, irelevantná (body 52 a 53 rozsudku Súdneho dvora C-448/17; obdobne č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022, III. ÚS 324/2021-49). 34. Navyše ústavný súd dáva do pozornosti, že síce rozsudok Súdneho dvora C-448/17 bol vydaný vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky, pričom reaguje na nedostatky platobných rozkazov, súčasne však sú jeho závery podporené aj ďalšou judikatúrou Súdneho dvora, konkrétne rozsudkom zo 7. novembra 2019 v spojených veciach C-419/18 a C-483/18 (Profi Credit Polska S.A./Bogumiła Włostowska a i. a Profi Credit Polska S.A./OH). V zmysle predmetného rozhodnutia (bod 66) musí súd ex offo prijať opatrenia na vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie v zmluve, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia (m. m. rozsudok z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C 137/08, rozsudok zo 14. júna 2012, Banco Espanol de Crédito, C 618/10). V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových
a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo, zistil, že ustanovenie patrí do pôsobnosti smernice, konštatuje, že toto ustanovenie má nekalú povahu (bod 70), musí o tom informovať účastníkov konania a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili (k tomu aj rozsudok z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C 472/11). 35. Zohľadniac všetky už uvedené závery, tak krajský súd nemohol odmietnuť preskúmanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože týmto postupom rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý 13 je, spočívajúc v princípe rovnosti zbraní, súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Zo strany krajského súdu tak došlo k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). SdEÚ v spojených veciach C – 693/19 a C – 831/19: 65 Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok ex offo považuje za uskutočnené a nadobudlo právnu silu rozhodnutej veci aj v prípade, že rozhodnutie, akým je platobný rozkaz, nie je na tento účel odôvodnené, môže vzhľadom na povahu a význam verejného záujmu, ktorý je základom ochrany, ktorú spotrebiteľom priznáva smernica 93/13, zbaviť vnútroštátny súd povinnosti preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok. 66 Z toho vyplýva, že v takomto prípade si požiadavka účinnej súdnej ochrany vyžaduje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia mohol posúdiť, a to aj po prvýkrát, prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na základe ktorých súd vydal platobný rozkaz na návrh veriteľa, a proti ktorému dlžník nepodal odpor. 67 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 56 a 57 svojich návrhov, skutočnosť, že dlžník v čase nadobudnutia právoplatnosti tohto skoršieho súdneho rozhodnutia nevedel o svojom postavení spotrebiteľa v zmysle smernice 93/13, nie je v tejto súvislosti relevantná, keďže, ako bolo pripomenuté v bode 53 tohto rozsudku, vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti tejto smernice. 68 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na otázky položené vo veciach C – 693/19 a C-831/19 treba odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak proti platobnému rozkazu vydanému súdom na návrh veriteľa nepodal dlžník odpor, súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia nemôže, z dôvodu, že právna sila rozhodnutej veci tohto rozkazu sa implicitne vzťahuje na tieto podmienky, čo vylučuje akékoľvek preskúmanie ich platnosti, následne preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na ktorých je uvedený rozkaz založený. Skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozkazu dlžník nevedel o tom, že ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice, nie je v tejto súvislosti relevantná. 7. Podľa § 172 ods.9 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom ku dňu 25.11.2008 - Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Podľa § 172 ods.1 O.s.p. - Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. 7.1. Platobný rozkaz bol vydaný súdnym čakateľom a nie sudcom. Odôvodnenie k ne/prijateľnosti zmluvných podmienok o zmluvných pokutách sa v ňom nenachádza. Spotrebiteľ musel podať odpor v lehote 15 dní, ktorý musel byť odôvodnený. V rámci exekučného konania spotrebiteľ rovnako nedostal odpoveď k ne/prijateľnosti zmluvných podmienok o zmluvných pokutách. Spotrebiteľ nebol úplne pasívny, keďže sa situáciu snažil zvrátiť prostredníctvom inštitútu obnovy konania. 7.2. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bode 7.1. odôvodnenia rozsudku, tak súd dospel k záveru o tom, že bremeno posúdenia ne/prijateľnosti zmluvných podmienok sa prenieslo až do tohto konania. 8. K námietkam žalovaného o neexistencii akéhokoľvek záujmu na tomto konaní, poukazuje súd za ustálenú judikatúru uvedenú otázku riešiacu opačne ako je názor žalovaného. NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia žalovanej, ktorá sa v tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., sa na vec vôbec nevzťahuje. Dovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje. Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. SdEÚ č. C- 321/22: 77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, vyžaduje dôkaz preukazujúci záujem na konaní, keď sa zistí, že takýto záujem chýba, ak tento spotrebiteľ disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky. 8.1. Žalobca teda nebol povinný preukazovať akýkoľvek „záujem“ na vyhlásení neprijateľnosti zmluvných podmienok. 9. Všeobecné východiska žaloby o neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo vzťahu k času uzavretia zmluvy. SdEÚ spojené veci č. C – 776/19 až C – 782/19: 33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol, že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom . 38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom: – na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18: 71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b) smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva táto smernica. 73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom postavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba na dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci
zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu ich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok, ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách. 74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia. Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala (rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52). Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa (napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka). 9.1. V zásade tak samotný čas uplynutý od uzavretia zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky nemôže byť dôvodom na jej zamietnutie. Zároveň vzhľadom na citovanú judikatúru žalovaný neuviedol dôvody, ktoré by súd mohli viesť k úvahe o zneužití práva a konaní v rozpore s dobrými mravmi. 10. Všeobecné východiska k prípustnej motivácii žalobcu o podanie žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. 11. Všeobecné kritériá pre určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. SdEÚ spojené veci C – 776/19 až C – 782/19: 84 Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ. SdEÚ č. C-212/20: 77 Súdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice 93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky
v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice, závisieť od skutočného uplatňovania tejto podmienky (uznesenie z 11. júna 2015, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-602/13, neuverejnené, EU:C:2015:397, bod 50). 12. Relevantné právne predpisy v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv 25.11.2008. Podľa § 52 ods.1 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 OZ - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 544 ods.1 OZ - Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 13. Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 14. V tomto konaní teda súd ako 1. v poradí pristúpil k vecnému preskúmaniu napádaných zmluvných podmienok. 14.1. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvných pokút, súd rešpektuje, že zmluvná pokuta je zákonným zabezpečovacím inštitútom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k zmluve alebo zmluvy bez možnosti voľby jeho prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter tohto dojednania a jeho začlenenia v texte zmluvy resp. Dodatku, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Za nepochybné súd považuje, že žalovaný právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu hoci v stanovenej výške (10000,-Sk) nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri poskytnutom zariadení a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Sankcia spočívajúca v zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Zmluvná podmienka sa musí vždy vykladať objektívne bez toho, či a ako je dodávateľom realizovaná. V prejednávanej veci tak bolo možné žiadať zmluvnú pokutu pri omeškaní so zaplatením sumy spotrebiteľom v akejkoľvek, teda aj minimálnej výške. Práve tento aspekt je v neprospech spotrebiteľa hrubo nevyvážený a spotrebiteľ by pri jeho vysvetlení individuálne s takouto zmluvnou podmienkou nesúhlasil.
14.2. Súd preto žalobe o vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvných pokút vyhovel. 14.3. Napádanú zmluvnú podmienku zo Zmluvy o pripojení – Rýchly internet však „okresal“ o znenie – Predmetom tejto zmluvy je záväzok Účastníka, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tejto Zmluvy (ďalej len “doba viazanosti“) nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie Služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo deaktivovať Službu alebo zrušiť túto Zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať túto Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka; za žiadosť o deaktiváciu, resp. zrušenie Služby sa pritom považuje najmä výpoveď tejto Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o deaktiváciu Služby v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie Účastníka tejto Zmluvy z iného dôvodu, ako je porušenie povinností na strane Podniku., ktoré súd za neprijateľné nepovažuje. 14.4. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa voľby Obchodného zákonníka, táto priamo odporuje citovanému § 52 ods.2 OZ, budí dojem neaplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľskú zmluvu a na túto zmluvu dojednáva právo profesionálov (Obchodný zákonník), čo je opäť hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa a preto neprijateľné. 15. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15.1. Žalobkyni v konaní plne úspešnej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Na plný úspech „okresanie“ znenia zmluvnej podmienky význam nemalo, keďže žalobkyňa bola úspešná v základe nároku týkajúcom sa zmluvnej pokuty ako takej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.