Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 5T/56/2025 8725011006 27. 11. 2025 JUDr. Dominika Ordzovenská ECLI:SK:OSPP:2025:8725011006.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dominiku Ordzovenskou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra v Poprade, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom C., D. E. E., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov od 03.06.2025, uznáva
sa
z a v i n n é h o , že
dňa 03.06.2025 v čase okolo 19:30 hod. na Námestí sv. Egídia v Poprade, pod vplyvom alkoholu, počas toho, ako poškodený mladistvý F. B., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „ml. F. B.“) bicyklom vykonával doručovacie služby pre firmu Wolt, ho pri tam situovaných lavičkách zastavil a spoločne s ďalšími osobami oslovil s tým, že by sa chceli previesť na jeho bicykli a pozhovárať sa o práci kuriéra, kde počas rozhovoru sa ho pýtali na vek a čiastku, akú zarobí, pričom A. B. cielene a adresne aj kvôli veku ml. F. B., ktorý mu bol známy a jeho zjavnej chlapčenskej telesnej konštrukcii, povedal ml. F. B., aby mu dal svoj telefón, ktorý mal v danom čase ml. F. B. v prednom vrecku nohavíc, so slovami, že ak tak neurobí, udrie ho po hlave sklenenou fľašou, ktorú obvinený držal v tom čase v ruke a začal odpočítavať od čísla päť a nižšie, kde v obave z naplnenia hrozby podal ml. F. B. svoj mobilný telefón zn. Apple iPhone 14, ružovej farby s plastovým priesvitným zadným krytom, v hodnote 400 eur, obvinenému, ktorý si následne vyžiadal vstupný PIN kód k predmetnému mobilnému telefónu so slovami, že pokiaľ mu ho nedá, udrie ho tou fľašou po hlave, kde v obave z naplnenia vyhrážok ml. F. B. povedal aj svoj vstupný PIN kód k telefónu, kde po tomto obvinený z miesta odišiel smerom k Obchodnému centru Forum v Poprade, pričom ml. F. B. išiel na bicykli za obvineným a opakovane ho žiadal o vrátenie mobilného telefónu, kde mu obvinený povedal, aby za ním nešiel, že ho „zmaľuje“, že mu mobilný telefón nevráti, iba ak mu dá 200 eur, tak mu mobilný telefón vráti a ak zavolá policajtov, tak ho cigáni prídu vypáliť, pričom poškodenému ml. F. B. nespôsobil žiadne zranenia, teda proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle sa zmocniť cudzej veci, závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou a na dieťati ako chránenej osobe, čím
spáchal
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to mu
súd ukladá:
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to 1 ks sklenenej fľaše o objeme 0,5 l s nápisom Purestar – borovička. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na Okresný súd Poprad dňa 14.10.2025 obžalobu na A. B. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný A. B. bol na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môžu urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe prokurátora za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a obhajcu obžalovaného, ktorí zhodne navrhli vyhlásenia obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného, poukazujúc na výpovede troch priamych svedkov – G. B., H. B. a A. E., ako aj sv. pošk. F. B., kamerové záznamy a zápisnicu o zaistení doličnej veci – sklenenej fľaše, keďže obžalovaný A. B. držiac fľašu v ruke povedal poškodenému, že ak mu nedá mobilný telefón, tak ho tou fľašou udrie po hlave, čo následne zopakoval, keď si vyžiadal PIN kód k predmetnému mobilnému telefónu so slovami, že pokiaľ mu ho nedá, udrie ho fľašou po hlave, pričom poškodený zo strachu dal obžalovanému mobilný telefón vrátane PIN-kódu. K hrozbe bezprostredného násilia došlo pred zmocnením sa veci, čo je podmienka naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Kvalifikačný moment podľa § 188 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a) Trestného zákona bol naplnený tým, že obžalovaný konal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou, nakoľko sklenená fľaša napĺňa definíciu zbrane v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona, keďže ju mal obžalovaný v čase skutku pri sebe a použil ju na prekonanie, či zamedzenie odporu a ide o vec, ktorou možno urobiť útok proti telu iného dôraznejším. Kvalifikačný moment podľa § 188 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol naplnený tým, že obžalovaný spáchal čin na chránenej osobe – dieťati, keďže v čase stíhaného skutku poškodený neprekročil 18.-ty rok veku, čím napĺňa definíciu dieťaťa v zmysle § 127 ods. 1 Trestného zákona a súčasne obžalovaný mal vedomosť o veku poškodeného. Subjektívna stránka konania obžalovaných je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, chcel svojím konaním ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane osobnej slobody a ochrane majetku, tým, že voči poškodenému použil hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa jeho veci. Na hlavnom pojednávaní, preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, súd vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrady škody a ochrannom opatrení. Bol vypočutý obžalovaný, vypočutá svedkyňa I. E. a boli prečítané listinné dôkazy, a to znalecké posudky, charakteristiky, správy súvisiace s obžalovaným, výpis z evidencie priestupkov, odpis RT a pripojené spisy, ktoré súvisia s predcházdajúcou trestnou minulosťou odsúdeného a mali relevanciu pri ukladaní trestu.
Obžalovaný uviedol, že si bol vedomý, že v čase spáchania skutku je v skúšobnej dobe a má uložené obmedzenie, vedel, že má zákaz požívania alkoholických nápojov. K rodinným pomerom uviedol, že žije s partnerkou a s jej deťmi, snaží sa žiť v harmónii a v láske. Pred spáchaním skutku pracoval na dohodu ako murár, príjem bol okolo 1 000,- eur. Jeho partnerka sa t. č. snaží prežiť, pomáhajú jej rodičia. On pochádza z úplnej rodiny, žili dobre. Svedkyňa I. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej priateľ, staral sa o ňu aj jej deti, ktoré ho volajú otec, aj ich finančne zabezpečoval. Spolu tvoria pár asi rok a pol. Obžalovaný sa o deti zaujímal, venoval sa im, nakupoval im. Ich biologický otec sa o nich nezaujíma, obžalovaný si ich prisvojil ako svoje, deti ho majú radi, pri ňom pocítili otcovskú lásku. T. č. nepracuje. Býva v rodinnom dome. Žije s deťmi a ešte s rodičmi, väčšinou sú u nej, keďže to sama nezvláda. Rodičia jej pomáhali aj keď bol obžalovaný na slobode, ale väčšinou sa staral obžalovaný. Rodičia jej pomáhajú aj finančne, bývajú asi 15 km od jej domu, má aj súrodencov, ale tí majú vlastné domácnosti. Predtým ako spoznala obžalovaného, pracovala, mama bola chorá, tak sa starala o deti, ale rodičia sú ešte zamestnaní, tak sa stará ona, deti nenavštevujú predškolské zariadenie. Biologický+ otec posiela výživné nepravidelne, mal by platiť 220,- eur, ale posiela 100-150,- eur, doplatil aj zameškané výživné, ale potom polroka nič neposlal. Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplývajú u obžalovaného A. B. tri záznamy. Okresným súdom Banská Bystrica v konaní sp. zn. 5T/7/2020 bol dňa 01.07.2020 schválený zmier v súvislosti s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.file_0.jpg file_1.wmf Trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/29/2022 zo dňa 18.07.2022 bol uznaný vinným z úmyselného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví, a to za skutok zo dňa 25.06.2021, kedy fyzicky napadol F. J. tak, že mu opakovane udieral päsťou do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho ležiaceho opakovane kopal a dupal po ňom, čím mu spôsobil otras mozgu, zlomeninu nosa, tržnú ranu na pravej strane čela, tržnú ranu na ľavom obočí, tržnú ranu pod ľavým okom, tržnú ranu na hornej pere vnútornej strany a rôzne odreniny na povrchu hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali dobu nevyhnutnej liečby do 6 týždňov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 18 mesiacov, t. j. do 23.03.2024 a povinnosť nahradiť škodu poškodenému, poškodenej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. Ostatným rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/24/2023 zo dňa 02.08.2023, ktorým bol A. B. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a to za skutok zo dňa 26.02.2022, pretože hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy iného nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal spoločným konaním najmenej dvoch osôb a spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – ľsťou, za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom vo výmere 3 rokov, so skúšobnou dobou vo výmere 4 rokov, do 03.08.2027, ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici a podrobiť sa v súčinnosti s ním alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Zároveň súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/29/2022 zo dňa 18.07.2022 . Z aktuálneho výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol za obdobie od 06.10.2017 do 13.11.2025 dvadsaťkrát priestupkovo riešený, v prevažnej väčšine za priestupky proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, v troch prípadoch za priestupky proti verejnému poriadku, v jednom prípade aj za priestupok spočívajúci v napadnutí inej osoby, keď rozkazom Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OVVS-2021/028789-002 zo dňa 03.12.2021 bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch, ktorého
sa dopustil tým, že dňa 24.07.2021 fyzicky napadol K. F. tak, že ho udrel pravou rukou, otvorenou dlaňou do oblasti tváre, za čo mu bola uložená pokuty vo výške 20,- eur. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že žiadna pokuta mu nebola uložená. Zo správy obce Harmanec k osobe obžalovaného vyplýva, že A. B. sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava. Správanie nebolo prejednávané poriadkovou komisiou. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 28.10.2025 o. i. vyplýva, že správanie A. B. je vcelku v súlade so stanoveným ústavným poriadkom, až na jeden prípad, kedy došlo zo strany menovaného k fyzickému napadnutiu iného obvineného. Za uvedené mu bol uložený disciplinárny trest, celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu s podmienečným odkladom. Disciplinárne odmenený doposiaľ nebol. K príslušníkom a zamestnancom zboru sa správa na požadovanej úrovni. V ústavných a osobných veciach udržiava primeraný poriadok. Dňa 11.06.2025 bol pre výkon väzby zaradený do oddielu so zmierneným režimom a od 17.10.2025 bol na vlastnú žiadosť premiestnený do štandardného režimu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že išlo len o slovnú výmenu názorov. Z priebežnej správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Pr/45/2023 zo dňa 21.10.2025 o. i. vyplýva, že A. B. sa na probačný dohľad mal dostaviť celkovo 13-krát, z toho sa dostavil 6-krát, 1-krát bol ospravedlnený a 6-ktrát neospravedlnený. Nemal nikdy stabilný mesačný príjem. Nepredkladal potvrdenia o tom, že si prácu hľadá. Je slobodný, nemá vyživovaciu povinnosť. Má dlhy voči Sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni, spolu vo výške 400,eur. Podmienečne odsúdený bol dôrazne poučený o spôsobe výkonu kontroly požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Počas výkonu probačného dohľadu uvádzal, že alkoholické nápoje ani iné návykové látky nepožíva, aj keď mal výhrady voči spôsobu kontroly obmedzenia policajtami. Kontroly na prítomnosť alkoholu v dychu, vykonávané náhodným spôsobom, boli s výsledkom negatívny. Bol zaradený do zoznamu probantov, ktorí sa majú podrobiť sociálnemu výcviku, do dnešnej doby výcvik neabsolvoval. Škodu vo výške 20,- eur, ktorú mal uhradiť spoločne a nerozdielne so spoluodsúdenými, neuhradil. Výkon probačného dohľadu neplní účel, počas skúšobnej doby sa dopustil ďalších trestných činov. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, č. ORP-198/2-VYS-BB-2025 zo dňa 30.04.2025 (okrem osoby L. J.) bolo aj A. B. vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal na súd obžalobu č. 3 Pv 122/25/6601-29 zo dňa 01.09.2025 (okrem osoby L. J.) aj na obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že to nie je pravda. Zo znaleckého posudku č. 58/2025 vypracovaný PhDr. Antóniou Solárovou, PhD., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality a klinická psychológia detí, vypracovaného na obžalovaného o. i. vyplýva, že osobnosť vykazuje trvalo (i v stave za triezva) sklony k afektívnemu správaniu – agresívnemu správaniu, ktoré sú súčasťou už jeho osobnostnej patológie (rysa emočne nestabilnej osobnosti). Uvedené sa významne podieľa na motivácii jeho konania, a to i za bežných, každodenných podmienok, a o to viac to bude potencované v stave toxicky zmeneného vedomia – pod v vplyvom alkoholu sa sklony k afektívnemu správaniu – agresívnemu správaniu navonok zosilnia. Paranoidné nastavenie osobnosti je pravdepodobne skôr reaktívne vystupňovanie, inak sú o osobnosti možné najskôr iba toxicky determimované zmeny, keďže dominantne je preukázané škodlivé užívanie – závislosť na alkohole. Celkovo vyšetrením je preukázaná, už vzhľadom i k fyzickému veku, patologická osobnostná štruktúra – rysy emočnej nestability osobnosti, navyše s poruchami správania sa na toxickom podklade – pod vplyvom alkoholu. V oblasti afektivity osobnosti je v popredí emocionálna labilita, impulzivita, znaky infantilnej nezdržanlivosti a oslabenie sebakontroly. Ľahko stráca trpezlivosť, býva prehnane emotívna, ľahko reaguje na rôzne podnet. Osobnosť je náladová, výbušná. Agresivita sa javí ako jedna zo zvýraznených zložiek osobnosti, nie je však jej jadrovou, bazálnou črtou. Prítomné
sú ukazovatele pocitov menejcennosti, nedostatočnosti, dysfórické prejavy a celková životná frustrácia. Absentujú file_2.jpg file_3.wmf tzv. pravé konfabulácie ako príp. forenzne-psychologicky významné znaky masívnejšej poruchy pamäti (t. z. neprítomnosť nevedomého vypĺňania pamäťových file_4.jpg file_5.wmf medzier novovytvoreným materiálom na organickom podklade). Je tendencia vo všeobecnosti správať sa sociálne žiaduco, resp. snaha pôsobiť lepším dojmom, sú u osobnosti zvýšené (tzv. lži skóre ľahko nadpriemerné). Prítomná je u neho tendencia nevypovedať nič významné, skrývanie, zatajovanie skutočnej podstaty. Podľa znalkyne celkový efekt resocializácie, bude ešte parciálne závisieť aj od kvality psychoterapeutickej a socioterapeutickej starostlivosti zameranej predovšetkým na liečbu doteraz u neho neefektívne liečenej závislosti na alkohole, na zmenu sebakritickosti a napokon i získaní kritického postoj k trestnej činnosti, ktorý aktuálne u neho absentuje, a to predsa v podstatnej miere. file_6.jpg file_7.wmf Z odborných záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne F. E. C., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaného na obžalovaného o. i. vyplynulo, že netrpí duševnou chorobou — psychózou. Znalkyňa zistila zmiešanú poruchu osobnosti, emočne instabilnú, impulzívnu, dissociálnu, jedná sa o trvalú odchýlku osobnostných rysov, ktorá je vrodená. Znalkyňa zistila škodlivé užívanie alkoholu, pri ktorom ide obyčajne o pitie v partii alebo spoločnosti, ktoré má charakter relaxačného pitia, s vyššou toleranciou na alkohol. Závislosť na omamných a psychotropných látkach v súčasnosti znalkyňa nezisťuje, od roku 2022 udáva abstinenciu, pred file_8.jpg file_9.wmf rokom 2022 priznáva občasné užívanie kanabinoidov v spoločnosti vrstovníkov. file_10.jpg file_11.wmf V čase spáchania skutku sa nachádzal pod vplyvom alkoholu, jednalo sa o jednoduchú opitosť ľahkého stupňa, pri ktorej boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti zachované, dokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania a dokázal ovládať svoje konanie. Indikovaná duševná porucha — zmiešaná porucha osobnosti nemá vplyv na zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností. Na základe vykonaného psychiatrického vyšetrenia nebola zistená prítomnosť duševnej poruchy — psychotického ochorenia v zmysle psychózy, alebo inej duševnej poruchy závažného stupňa, bola u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti, ktorá sa síce prejavuje v medziľudských vzťahoch a správaní, avšak nedosahuje intenzitu, ktorá by zakladala potrebu nariadenia ochranného psychiatrického liečenia. Pokiaľ ide o užívanie alkoholu, obvinený nie je závislý od návykových látok. Je u neho prítomný epizodický abúzus alkoholu, ktorý však neplní diagnostické kritéria syndrómu závislosti, preto ani z tohto dôvodu nie je indikované file_12.jpg file_13.wmf ochranné protialkoholické liečenie. Pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska spoločensky nebezpečný a nariadenie ochranného liečenia nie je potrebné. Zmiešaná porucha osobnosti, ktorou obvinený trpí, môže mat' vplyv v oblasti sociálneho a medziľudského správania, môže aj v budúcnosti porušovať etické, morálne, sociálne normy. Znalkyňa v budúcnosti nevylučuje správanie s protispoločensky sýtenými aktivitami, je si však vedomý svojho správania a jeho dôsledkov.
Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu, ktorým podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. f) Trestného zákona, že trestný čin spáchal verejne, teda pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o prvý prípad, kedy sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania násilného charakteru, keď vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/7/2020, bol dňa 01.07.2020 schválený zmier v súvislosti s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/29/2022 bol uznaný vinným z úmyselného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Súd akcentuje na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/24/2023, ktorým bol A. B. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a to za skutok zo dňa 26.02.2022, za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom vo výmere 3 rokov, so skúšobnou dobou vo výmere 4 rokov, do 03.08.2027, ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici a podrobiť sa v súčinnosti s ním alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, teda obžalovaný stíhaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, a to pod vplyvom alkoholických nápojov, a to aj napriek tomu, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/24/2023 zo dňa 02.08.2023 mu bol uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Je potrebné poukázať aj na výraznú priestupkovú minulosť obžalovaného, kedy z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol za obdobie od 06.10.2017 do 13.11.2025 dvadsaťkrát priestupkovo riešený, z toho v jednom prípade aj za priestupok spočívajúci v napadnutí inej osoby. Je preto zrejmé, že plynúca skúšobná doba počas podmienečného trestu a pokuty v priestupkových konaniach nemali na obžalovaného požadovaný prevýchovný vplyv. V prospech obžalovaného svedčí, na hlavnom pojednávaní prezentovaný kritický postoj k svojmu protiprávnemu konaniu. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa opätovne dopustil posudzovaného zločinu, do úvahy prichádzala aplikácia § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď zákonodarca pri tomto ustanovení pod pojmom „opätovne“ mal na mysli spáchanie nového zločinu potom, ako bol páchateľ za iný zločin právoplatne odsúdený. Je potrebné pritom poukázať na to, že nie je rozhodujúci časový úsek medzi predchádzajúcim odsúdením a spáchaním nového zločinu, ale bude ho treba posudzovať aj vzhľadom na charakter, povahu a spôsob spáchania oboch trestných činov, ako aj na osobu páchateľa a spôsob jeho života, ktorý viedol medzi odsúdením a spáchaním nového trestného činu, čo u obžalovaného znamená úpravu trestnej sadzby na 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov. Súd napriek vyhláseniu viny v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody, keďže takýto postup pri individualizácii trestu nie je obligatórny. Žiaden obžalovaný v rámci trestného konania nedisponuje právnym nárokom na mimoriadne zníženie trestu. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prejavom diskrečného oprávnenia
konajúceho súdu a je prípustná výlučne za splnenia zákonom stanovených podmienok. Mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona je len možnosťou a nie je naň právny nárok. Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Súd poukazujúc na právnu úpravu § 39 ods. 5 Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, rešpektujúc aj závery plynúce zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016, uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 44/2017, v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že samotné vyhlásenie o vine neznamená, že súd bude obligatórne aplikovať ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, a že k takémuto vyhláseniu sa musia pridružiť aj ďalšie okolnosti ako sú uvedené v § 39 Trestného zákona. Vychádzajúc z vyššie uvedeného plynie, že základným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda splnenie 3 podmienok, a to : a) sú tu konkrétne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré spôsobujú, že: b) použitie zákonnej (nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody – s ohľadom na jej dolnú hranicu – by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že: c) možno zabezpečiť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú stanovené kumulatívne. Mimoriadne zníženie trestu možno použiť v prípade, ak sú zistené alternatívne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadoch takých trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutné súčasťou skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. V súhrne povedané, pôjde o existenciu takých pre páchateľa priaznivých okolností, ktoré majú podstatný význam na spáchanie trestného činu , a ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym trestným činom tieto skutkové okolnosti, teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa. Osobu obžalovaného súd hodnotil vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby posúdil pozitívny, ale aj negatívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. U obžalovaného A. B. do úvahy neprichádzalo mimoriadne znižovanie trestu podľa Trestného zákona, keďže takýto postup neodôvodňovali ani pomery obžalovaného ani okolnosti prípadu a zároveň použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby bez mimoriadneho zníženia trestu v žiadnom prípade nie je pre obžalovaného neprimerane prísne. Obžalovaný v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že žije asi dva roky s družkou, jej dvomi deťmi, pričom z výsluchu svedkyne I. E. vyplynulo, že obžalovaný je vzorným otcom, zabezpečuje rodinu aj po finančnej stránke, keďže svedkyňa je t. č. nezamestnaná. Mimoriadnou okolnosťou nemôže byť tá skutočnosť, že obžalovaný má rodinu a stará sa o družkine deti, ktoré považuje za svoje vlastné. Z výsluchu svedkyne vyplynulo aj skutočnosť, že so starostlivosťou o deti jej pomáhajú rodičia, biologický otec, aj keď nepravidelne, ale platí výživné na deti, teda možno konštatovať, že osobná starostlivosť a aj vecná starostlivosť o maloleté deti nie je výlučne na svedkyni. Ustanovenie § 39 Trestného zákona je nazvané ,,mimoriadne zníženie trestu“, z čoho je možné vyvodiť, že ho možno aplikovať len pri ojedinelých okolnostiach, ktoré sa vymykajú z inak bežne sa vyskytujúcich okolností prípadu, či pomerov páchateľa. K osobným pomerom na strane obžalovaného je potrebné uviesť, že sa vlastným pričinením pripravil o možnosť starať sa o rodinu. Skutočnosť, že uložením trestu odňatia slobody dôjde k zásahu do rodinného a súkromného života obžalovaného a jeho blízkych, je prirodzeným a zákonom predpokladaným dôsledkom výkonu trestu. Navyše, práve obžalovaný A. B. si musel byť vedomý, že spáchaním trestného činu, a to aj po predchádzajúcich odsúdeniach, sám vystavuje svoju rodinu riziku negatívnych následkov v podobe jeho opakovaného výkonu trestu. K návrhu obhajoby, aby súd pri rozhodovaní o treste znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, poukazujúc pritom na rodinné pomery obžalovaného, dve družkine deti, o ktoré sa chce a musí starať, okolnosť, že škoda bola nahradená, že sa priznal ku stíhanému skutku a oľutoval ho, súd uvádza, že ide okolnosti, ktoré majú povahu okolností podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona,
na ktoré aj bolo prihliadnuté, a preto bol vymeraný trest na dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby, avšak nejde tu o také výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali mimoriadne zníženie trestu. Priznanie obžalovaného nie je možné preceňovať a izolovane z neho vyvodzovať nutnosť mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Navyše ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť sama o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Skutočnosť, že sa obžalovaný riadne staral a chce starať o maloleté deti, sa môže považovať za mimoriadne pomery páchateľa, ak sú pritom splnené aj ďalšie podmienky uvedené v ustanovení § 39 Trestného zákona. Ktoré však podľa súdu neboli splnené, a preto neaplikoval mimoriadne zníženie trestu, keďže na ochranu spoločnosti by nepostačoval trest kratšieho trvania. Zmierneniu trestu tiež bránili okolnosti spáchaného skutku, teda najmä spôsob spáchania, závažnosť spáchaného skutku, zavinenie, pohnútka, doterajší spôsob života, a s tým spojená priťažujúca okolnosť spočívajúca v predchádzajúcich odsúdeniach, spáchaní teraz stíhaného skutku v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, pričom sklon obžalovaného, k nerešpektovaniu spoločenských noriem potvrdzuje aj početnosť priestupkov, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť. Vychádzajúc z odpisu registra trestov možno konštatovať, že obžalovaný sa v minulosti dopúšťal násilnej protiprávnej činnosti a konanie, ktoré obžalovaného v predmetnom prípade bolo kladené za vinu, reflektujúc intenzitu porušenia záujmu chráneného Trestným zákonom, nemožno za takého stavu vyhodnotiť ako exces v správaní sa obžalovaného. Prihliadnúc na osobnostnú charakteristiku obžalovaného, na trestnú činnosť násilného charakteru, opakovane postihnutia v priestupkových konaniach, tieto nevytvárajú o obžalovaného obraz osoby, na ktorú predchádzajúce trestné stíhania a priestupkové postihy mali vplyv v smere individuálnej prevencia páchania trestnej činnosti.file_14.jpg file_15.wmf
Obžalovaný, ktorý evidentne nedodržal podmienky uložené mu súdom pri podmienečnom odsúdení, spáchal závažný trestný čin a aj v súčasnej dobe (zohľadňujúc prezumpciu neviny) sa proti nemu vedie trestné stíhanie pre rovnakú trestnú činnosť. Obžalovaný A. B. opakovane porušuje právne normy a jeho konanie má agresívny charakter, a je u neho zrejmá náchylnosť k protispoločenskému správaniu, čo podporne vyplýva aj zo zabezpečených znaleckých posudkov a jeho protiprávnej činnosti z minulosti, ktorá smerovala proti osobnej slobode (zločin vydierania) a tiež telesnej integrite iných osôb (úmyselný prečin ublíženia na zdraví file_16.jpg file_17.wmf a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu). Súd poukazuje aj na prečítanú správu z ÚVV a ÚVTOS Prešov, z ktorej o. i. vyplynulo, že aj počas výkonu väzby mu bol uložený disciplinárny trest a disciplinárne odmenený nebol. Závažnosť recidívy spočíva v tom, že ani predchádzajúce odsúdenia nemali na neho pozitívny vplyv a neviedli k jeho náprave a výchovné prostredie predchádzajúceho potrestania sa minulo účinkom a obžalovaný po predchádzajúcom odsúdení spáchaním ďalšieho trestného činu preukázal ľahostajnosť k hodnotovému systému spoločnosti. file_18.jpg file_19.wmf Obžalovaný A. B. konal cielene a adrese voči maloletej osobe, poškodenému, práve kvôli jeho veku, ktorý mu bol známy a tiež jeho chlapčenskej telesnej konštrukcii, ktorá mu bola zrejmá, a konal za použitia zbrane (sklenenej fľaše) v rámci opakovanej verbálnej výzvy bezprostredného násilia, ak mu poškodený neurobí po vôli.
Za mimoriadne okolnosti nemožno označiť skutočnosť, že obžalovaný v úmysle zmocniť sa cudzej veci nepoužil násilie, ale hrozbu bezprostredného násilia, keďže ide len o naplnenie skutkovej podstaty zločinu lúpeže inou alternatívou, pre ktorú je v § 188 Trestného zákona stanovený rovnaký trest. Obžalovaný prednášal svoju požiadavku, získanie mobilného telefónu od poškodeného, hrozbou násilia na verejnom priestranstve, v centre mesta a voči maloletému poškodenému, so sklenenou fľašou. V prípade obžalovaného ide o typ, ktorý je fyzicky disponovanejší v porovnaní s poškodeným. Ten agresívne a hrozbami začal žiadať mobil s PIN kódom od poškodeného, ktorý je mladým chlapcom. Za situácie, že obžalovaný začal hroziť, že použije sklenenú fľašu, ktorú poškodenému rozbije o hlavu, tak odôvodnene u poškodeného vznikla obava, že pokiaľ obžalovanému nevyhovie, tak mu môže ublížiť. Hrozba bezprostredným násilím bola prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného, a to s cieľom zmocniť sa jeho vecí. Túto hrozbu obžalovaný použil na pôsobenie na psychiku poškodeného, aby zamedzil jeho odpor a zmocnil sa jeho vecí. Mimoriadnou okolnosťou nie je vydanie veci, mobilného telefónu, ktorého sa obžalovaný pri zločine lúpeže zmocnil, keďže nešlo o dobrovoľné vrátenie vecí, ale išlo o vydanie vecí orgánmi činnými v trestnom konaní. Trestný čin bol spáchaný v úplnom súlade s osobnosťou obžalovaného, kedy vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 58/2025 vypracovaný PhDr. Antóniou Solárovou, PhD., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality a klinická psychológia detí, o. i. vyplýva, že osobnosť obvineného vykazuje trvalo (i v stave za triezva) sklony k afektívnemu správaniu – agresívnemu správaniu, ktoré sú súčasťou už jeho osobnostnej patológie (rysa emočne nestabilnej osobnosti). Uvedené sa významne podieľa na motivácii jeho konania, a to i za bežných, každodenných podmienok, pod v vplyvom alkoholu sa sklony obžalovaného k afektívnemu správaniu – agresívnemu správaniu navonok zosilnia. Bolo preukázané škodlivé užívanie – závislosť na alkohole. Osobnostná štruktúra obžalovaného má rysy emočnej nestability osobnosti, navyše s poruchami správania sa na toxickom podklade – pod vplyvom alkoholu. V oblasti afektivity osobnosti je v popredí emocionálna labilita, impulzivita, znaky infantilnej nezdržanlivosti a oslabenie sebakontroly. Ľahko stráca trpezlivosť, býva prehnane emotívna, ľahko reaguje na rôzne podnet. Osobnosť je náladová, výbušná. Agresivita sa javí ako jedna zo zvýraznených zložiek osobnosti, nie je však jej jadrovou, bazálnou črtou. file_20.jpg file_21.wmf Z odborných záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne F. E. C., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, o. i. vyplynulo, že u obžalovaného ide o zmiešanú poruchu osobnosti, emočne instabilnú, impulzívnu, dissociálnu. Zmiešaná porucha osobnosti, ktorou obžalovaný trpí, môže mat' vplyv v oblasti sociálneho a medziľudského správania, obžalovaný môže aj v budúcnosti porušovať etické, morálne, sociálne normy. Znalkyňa u obžalovaného v budúcnosti nevylúčila správanie s protispoločensky sýtenými aktivitami, obžalovaný si je však vedomý svojho správania a jeho dôsledkov. V osobe obžalovaného ide o osobu kriminálne narušenú a skutok bol vykonaný pod vplyvom intoxikácie (psychologické vyšetrenie konštatovalo prítomnosť škodlivého zneužívania alkoholických nápojov). Najpravdepodobnejšou motiváciou mohla byť rýchlo vzniknutá náhla situácia, ktorá pre neho predstavovala vidinu zisku, teda impulzívne zištné správanie. Aj s prihliadnutím na uvedené, berúc do úvahy skutočnosti relevantné pre ukladanie trestu, dospel súd k záveru, že zákonným v danom prípade je nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov, teda na dolnej polovici za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému, plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd považuje tento uložený trest u obžalovaného za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
predmetného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vzhľadom na to, že v znaleckom posudku znalkyňa F. E. C., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria konštatovala u obžalovaného škodlivé užívanie alkoholu, avšak nenavrhla u obžalovaného uložiť ochranné protialkoholické liečenie z dôvodu, že obžalovaný nie je závislý od návykových látok, je u neho prítomný epizodický abúzus alkoholu, ktorý však neplní kritéria syndrómu závislosti, nie je indikované ochranné protialkoholické liečenie, súd neuložil ochranné liečenie. Poškodenému bol mobilný telefón vrátený, preto súd o škode nerozhodoval. Zo zápisnice o vydaní veci zo 03.06.2025, ČVS: ORP-311/X-VYS-PP-2025 vyplynulo, že G. B. dobrovoľne vydal mobilný telefón značky Apple Iphone – ružovej farby s plastovým čírim obalom na zadnej strane. Z uznesenia o vrátení vecí z 04.06.2025, ČVS: ORP-322/X-VYS-PP-2025 vyplynulo, že mobilný telefón značky Apple Iphone – ružovej farby s plastovým čírim obalom na zadnej strane bol vrátený vyšetrovateľkou PZ zákonnej zástupkyni svedka poškodeného, nakoľko pre ďalšie konanie už zaistená vec nebola potrebná a neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie a neboli pochybnosti o práve vlastníka na túto vec. Súd rozhodol o uložení trestu prepadnutia veci špecifikovanej vo výrokovej časti rozsudku, a to 1 ks 0,5 L fľaše bez obsahu zn. PureStar - borovička, keďže zo zápisnice o obhliadke miesta nálezu č. ČVS: ORP-311/X-VYS-PP-2025 zo 04.06.2025, súd mal za nepochybne preukázané, že táto vec, bola zaistená v rámci vykonanej obhliadky miesta a bola použitá na spáchanie trestného činu. proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle sa zmocniť cudzej veci, závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou a na dieťati ako chránenej osobe, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.