Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22C/1/2026 8726200023 26. 01. 2026 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2026:8726200023.2
Uznesenie Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C., t. č. B. D., E. XXXX/XXX, XXX XX F. D., proti žalovanej: NAMES s.r.o., Zlatobanská 12, 080 05 Prešov, IČO: 36 795 933, o neplatnosť návrhu nájomnej zmluvy, o neplatnosť výpovede z nájmu, o určenie práva užívania nehnuteľnosti, a o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu navrhovateľa v 1. rade: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/ XX, C., t. č. B. D., E. XXXX/XXX, XXX XX F. D. a žalobkyne ako navrhovateľky v 2. rade, na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á strpieť užívanie rekreačného domu súpisné č. XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ č. 4825/509, evidovaného na LV č. XXXX, vedenom pre okres G., obec F. D., katastrálne územie F. D., navrhovateľmi v 1. a 2. rade, a to do doby právoplatného skončenia konania o žalobnej žiadosti navrhovateľky v 2. rade o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy doručenej dňa 11.12.2025, a o určenie, že žalobkyňa má právo užívať rekreačný dom do odstránenia všetkých preukázaných nedostatkov alebo zabezpečenia náhradného ubytovania. II. Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa rušenia užívania rekreačného domu súpisné č. XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ č. 4825/509, evidovaného na LV č. XXXX, vedenom pre okres G., obec F. D., katastrálne územie F. D., navrhovateľmi v 1. a 2. rade, a to prerušením dodávky energií a obmedzovaním prístupu k domu. III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a . IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.01.2026 v jej ústnej úprave pred súdom dňa 15.01.2026 sa žalobkyňa domáhala: a) určenia, že návrh zmluvy o nájme rekreačného domu č.1, s. č. XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ č. 4825/509, evidovaného na LV č. XXXX vedenom pre okres G., obec F. D., katastrálne územie F. D., uzavretej medzi rodinou žalobkyne a žalovanou, je neplatný, b) určenia, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.2025 je neplatná; c) určenia, že jej rodina má právo užívať rekreačný dom č. 1, s. č. XXXX, stojaci na parcele registra „C“ č. 4825/509, evidovaný na LV č. XXXX vedenom pre okres G., obec F. D., katastrálne územie F. D., a to do právoplatného skončenia konania o žalobe, prípadne do odstránenia všetkých preukázaných nedostatkov alebo zabezpečenia náhradného ubytovania, s ohľadom na ochranu neplnoletého dieťaťa v pestúnskej starostlivosti;
d) uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť rodine žalobkyne v peniazoch škodu 17.900 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 eur. 2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tvrdeniami, že dňa 25.08.2025 došlo k prvému stretnutiu jej a jej manžela so štatutárnym zástupcom žalovanej obchodnej spoločnosti, A. H., pri ktorom im ukázal dva nedokončené bungalovy vo Veľkej Lomnici v privátnom rezorte LOM_NICE. Po výbere jedného z bungalovov dostali prísľub na jeho dokončenie do októbra, najneskôr do konca novembra 2025. Ústne sa vtedy predbežne dohodli na nájme bungalovu za nájomné vo výške 1.500 eur mesačne, plus 50 eur energie. Do troch dní po tomto stretnutí jej manžel potvrdil definitívny záujem o dlhodobý nájom bungalovu. Pri druhom stretnutí dňa 08.10.2025 po prehliadke stále nedokončeného bungalovu sa ústne dohodli na dočasnom ubytovaní v rekreačnom dome č. 1 do doby dokončenia bungalovu. Dňa 10.10.2025 jej manžel poskytol p. A. H. potrebné osobné údaje na prípravu nájomnej zmluvy, a p. A. H. e-mailom poslal písomný návrh nájomnej zmluvy. V dňoch 25. - 27.10.2025 si jej rodina priniesla do rekreačného domu č. 1 prvé veci. Vtedy zistili vážne nedostatky (nefunkčné elektrické zásuvky, nefunkčné kúrenie a ohrev teplej vody v kuchyni). Diskutovali s p. A. H. o návrhu nájomnej zmluvy, v ktorej zistili chyby a nezrovnalosti. Dohodli sa na ich kontrole odborníkom a na posunutí prvého nájomného na mesiac december 2025 s úhradou len energií za mesiac november 2025. Vtedy manžel odovzdal p. A. H. 4.500 eur bez akéhokoľvek dokladu, a p. A. H. dal prísľub na odovzdanie bungalovu 20.12.2025. Dňa 28.11.2025 sa s rodinou vysťahovala z predchádzajúceho bytu. Dňa 30.11 – 01.12.2025 si priniesli všetky zvyšné veci do rekreačného domu č. 1. Dňa 03.12.2025 sa do rekreačného domu celá rodina nasťahovali. Po nasťahovaní ich p. A. H. už nijako nekontaktoval. Dňa 11.12.2025 im e-mailom doručil potvrdenie o prevzatí 4.500 eur ako platby nájomného za mesiace november 2025 až január 2026, čo bolo v rozpore s ústnou dohodu, ním podpísaný návrh nájomnej zmluvy (bez požadovanej úpravy), a súčasne aj výpoveď nájmu odvolávajúcu sa na zmluvu o nájme, k uzavretiu ktorej nikdy nedošlo, a ktorá nerešpektuje výpovednú lehotu v nej navrhnutú žalovanou. Už pri nasťahovaní sa do rekreačného domu boli susedmi informovaní o kritickej situácii s elektroinštaláciou v celom privátnom rezorte LOM_NICE. Potvrdila to aj oficiálna revízna správa č. 199/2025. V dôsledku nedostatkov a absencie komunikácie p. A. H., ktorý nehľadá žiadne riešenia situácie, podali viaceré trestné oznámenia a podnety na prešetrenie situácie. Aj ďalší obyvatelia rezortu podali žaloby z obdobných dôvodov. 3. Nájomná zmluvy nebola nikdy platne uzavretá v súlade s ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami (podpísala ju iba žalovaná). Písomný návrh nájomnej zmluvy vypracovaný žalovanou obsahuje chyby a nezrovnalosti, a to napriek ústnej dohode. Platba za nájom vo výške 4.500 eur, ktorá bola vykonaná bez vystavenia dokladu, bola neskoršie žalovanou potvrdená v rozpore s ústnou dohodu. Dočasné ubytovanie v rekreačnom dome č. 1 prebehlo bez formálnej zmluvy. Stav rekreačného domu (nefunkčné zásuvky, elektroinštalácia nespĺňajúca normy) bol potvrdený revíznou správou dňa 16.12.2025, čo indikuje nesplnenie podmienok pre užívanie podľa § 665 Občianskeho zákonníka. 4. Výpoveď nájmu doručená e-mailom dňa 11.12.2025 je neplatná podľa § 676 Občianskeho zákonníka, pretože nespĺňa požiadavku písomnej formy. Výpoveď nerešpektuje výpovednú lehotu, navrhnutú v písomnom návrhu nájomnej zmluvy žalovanou a odvoláva sa na vzájomnú dohodu, ku ktorej nedošlo. Výpoveď bola daná bez existencie podpísanej nájomnej zmluvy. 5. Majetková škoda, ktorej náhrady v peniazoch sa žalobou podľa § 420 Občianskeho zákonníka domáha, spočíva v náhrade za stratu príjmu jej manžela a ušlom zisku v dôsledku ukončenia pracovného pomeru k 30.11.2025 na základe prísľubu dokončenia bungalovu (pozastavenie živnosti), nemožnosti hľadať si prácu pre nedostatky domu 3 mesiace (december 2025 – január 2026), nákladoch na ubytovanie v apartmánoch v období august 2025 – november 2025. Tiež v bezdôvodnom obohatení vo výške sumy 4.500 eur, ktorá bola zaplatená bez existencie nájomnej zmluvy. Žalobou tiež požaduje náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka, spôsobenú rodine psychickým stresom a narušením rodinného života. 6. Dňa 08.01.2026 bol súdu doručený písomný návrh navrhovateľa v 1. rade a žalobkyne ako navrhovateľky v 2. rade, upravený ústne dňa 15.01.2026, ktorým navrhovatelia žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť užívanie rekreačného domu č. 1 s. č. XXXX, E. I., F. D., nimi a ich neplnoletým dieťaťom, a to do doby právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti
nájomnej zmluvy a neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, a ktorým zakáže žalovanej akékoľvek konanie smerujúce k obmedzovaniu alebo znemožňovaniu užívania rekreačného domu (vysťahovanie, obmedzenie prístupu, vypnutia energií) do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu (napriek jeho označeniu ako návrh na nariadene predbežného opatrenia) poukázali na ust. § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku, upravujúce neodkladné opatrenia (ďalej preto podľa § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku už len „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“). 7. Návrh odôvodnili tak, že spolu s neplnoletým synom zvereným súdom jej a jej manželovi do náhradnej rodinnej starostlivosti od 03.11.2025 užívajú predmetný rekreačný dom ako jediné bývanie. Iné vhodné bývanie nemajú. Žalovaná im predložila neplatný návrh nájomnej zmluvy, a neplatnú výpoveď. Preto dňa 02.01.2026 navrhovateľka v 2. rade podala žalobu o ich neplatnosť. Náhle vysťahovanie by spôsobilo nenahraditeľnú ujmu a ohrozenie základnej bytovej potreby neplnoletého dieťaťa. Všetci by boli vystavení riziku nestability a ohrozenia zo straty strechy nad hlavou v zimnom období, ohrozeniu zdravia, a ďalším majetkovým a nemajetkovým škodám. O situácii je upovedomený ÚPSVaR Kežmarok. Majú naliehavý právny záujem na zachovaní súčasného stavu, pretože spor o neplatnosť nájomnej zmluvy a výpovede nájmu je predmetom žaloby, a vysťahovanie by znemožnilo riadnu ochranu ich práv. Žalovaná nekomunikuje, neprejavuje snahu o nápravu. Navrhované opatrenie je nevyhnutné na zachovanie súčasného stavu do rozhodnutia vo veci samej, a na odvrátenie bezprostrednej a nenahraditeľnej ujmy. Nijako pritom žalovanú nezaťaží a nebude brániť jej právam. 8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 14. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby, resp., výsledkov dokazovania vo veci samej, ak návrh bol podaný počas konania, pripojených listín, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. 15. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu, skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. V prejednávanej veci navrhovatelia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania o žalobe navrhovateľky v 2. rade proti žalovanej podanej dňa 02.01.2026. Neodkladné opatrenie navrhovali nariadiť do doby právoplatného skončenia konania o tejto žalobe, resp. o niektorých samostatne uplatnených nárokoch. Preto súd vychádzal nie len z tvrdení navrhovateľov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín, ale aj zo žaloby podanej navrhovateľkou v 2. rade ako žalobkyňou a spolu s ňou predložených listín, a tiež aj zo skutočností zistených súdom z verejných registrov a zoznamov. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia žiadali uložiť žalovanej obchodnej spoločnosti povinnosť znášať, aby ako manželia spolu s neplnoletým synom naďalej užívali rekreačný dom s. č. XXXX, nachádzajúci sa v privátnom rezorte LOM_NICA vo Veľkej Lomnici, do ktorého sa podľa ich tvrdení celá rodina nasťahovali dňa 03.12.2025, a zakázať žalovanej akéhokoľvek konanie smerujúce k obmedzeniu alebo znemožneniu užívania tohto domu (vysťahovanie, obmedzenie prístupu, vypnutie energií). 17. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX vedeného pre okres G., obec F. D., katastrálne územie F. D. (ďalej už len „LV č. XXXX“) na tomto LV je evidovaných celkom 43 parciel registra „C“, a stavby, 4 rekreačné domy, 2 dvojbytové rekreačné domy, a 6 rozostavaných rodinných domov, vrátane rekreačného domu so s. č. XXXX stojaceho na pozemku, parcele registra „C“ č. 4825/209, o výmere 68 m2 (ďalej už len „rekreačný dom“). Podľa tvrdení navrhovateľov tieto pozemky a stavby sú súčasťou nedostavaného privátneho rezortu LOM_NICE vo Veľkej Lomnici, v ktorom rekreačné domy a rodinné domy (bungalovy) majú slúžiť sezónnemu alebo dlhodobému prenájmu. Podľa tvrdení navrhovateľov a predloženej snímky MMS rekreačný dom je v rámci tohto rezortu označený č.1. Zápis vlastníctva k všetkým pozemkom a stavbám evidovaným na LV č. XXXX, vrátane predmetného rekreačného domu, svedčí v prospech žalovanej obchodnej spoločnosti NAMES s. r. o., so sídlom Zlatobanská 12, Prešov, IČO: 36 795 933. Podľa aktuálneho internetového výpisu z obchodného registra štatutárnym zástupcom tejto obchodnej spoločnosti, ktorá bola do obchodného registra zapísaná dňa 23.06.2007, je A. H., E. X, XXX XX C.. 18. Navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktorí sú manželmi (čl. 173 a 174 spisu), v návrhu tvrdili, že do rekreačného domu sa nasťahovali dňa 03.12.2025 spolu s neplnoletým synom, F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý im bol zverený do pestúnskej starostlivosti, za účelom prechodného bývania, tento rekreačný dom je v súčasnosti ich jediným bývaním, nakoľko z pôvodného bytu sa vysťahovali, a iné vhodné bývanie nemajú. 19. Oboznámením listín a fotodokumentácie predložených navrhovateľkou v 2. rade ako žalobkyňou spolu so žalobou súd považoval za dostatočne osvedčené, že rodina žalobkyne, teda žalobkyňa, jej manžel a ich mal. syn F. B., si v priebehu mesiacov október a november 2025 nasťahovali do rekreačného domu osobné veci, a že tento rekreačný dom doposiaľ užívajú ako prechodné bývanie. Aj keď predložené listiny vykazujú určité nejasnosti a vzájomné rozpory, v celkovom kontexte s fotodokumentáciou a tvrdeniami navrhovateľov v návrhu a žalobkyne v žalobe súd pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení považoval tieto skutočnosti za dostatočne osvedčené. Súd zdôrazňuje, že úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je prejudikovať závery vo veci samej, na prijatie ktorých je potrebné vykonať riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku. Pre krátkosť času danú naliehavosťou potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení súd dokazovanie podľa § 185 Civilného sporového poriadku v tomto konaní ani nemôže vykonávať. V takomto konaní ide o zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní, kedy súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, iba na základe tvrdení navrhovateľa a osvedčenia, tzn. spravdepodobnenia, najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. 20. V prejednávanej veci žalobkyňa fotodokumentáciou na čl. 72 spisu predloženou spolu so žalobou pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení dostatočne osvedčila presťahovanie osobných vecí jej rodiny do rekreačného domu. Skutočnosť, že rekreačný dom rodina užíva od novembra 2025, osvedčuje faktúra FV250024 zo dňa 03.11.2025 a príjmové doklady zo dňa 20.11.2025 (čl. 14 –
15 spise) vystavené žalovanou, ktoré korešpondujú s tvrdeniami žalobkyne v žalobe, že za bývanie v rekreačnom dome dňa 27.10.2025 zaplatili p. A. H. v hotovosti 4.500 eur, a to 1.500 eur za jeden mesiac bývania. Faktúrou a príjmovými dokladmi žalovaná spoločnosť potvrdila prevzatie 4.500 eur od manžela žalobkyne za ubytovacie služby v privátnom rezorte LOM_NICE, v „objekte 01“, a to za mesiace november, december 2025 a január 2026. Pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo úlohou súdu prejudikovať záver, či suma 4.500 eur mala pokrývať platbu za ubytovacie služby v rekreačnom dome za mesiace november 2025 až január 2026 tak, ako to vyplýva z faktúry, alebo za mesiace december 2025 až február 2026 tak, ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe. Tento záver nebol ani pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení relevantný. Užívanie rekreačného domu žalobkyňou s rodinou na účely dočasného ubytovania v dobe od decembra 2025 osvedčuje aj listina označená ako „Nájomná zmluva za ubytovacie služby...“ datovaná 15.10.2025, podpísaná iba žalovanou (čl. 8 – 12 spisu). Obsahom tejto listiny je písomný návrh zmluvy o nájme, ktorá podľa označenia zmluvných strán v listine mala byť uzavretá medzi žalovanou ako prenajímateľom a manželom žalobkyne ako nájomcom. Nájomnou zmluvou sa žalovaná mala zaviazať prenechať manželovi žalobkyne na dočasné ubytovanie rekreačný objekt s. č. 2035 v privátnom rezorte LOM_NICE, kde realizovala stavebné práce, a to do presťahovania sa do prízemného domu (bungalovu), ktorý mu mal byť prenajatý, a ktorý mal byť dokončený v mesiacoch december 2025 až január 2026, za nájomné 1.500 eur mesačne. Podľa bodu 2. čl. II tohto návrhu po presťahovaní do prízemného domu mal ďalej platiť čl. II. zmluvy, bez dočasnej úpravy. V čl. IV. bod 1 je uvedená doba trvania nájomnej zmluvy od 01.11.2025 do 31.01.2026. Aj keď v tejto listine ako predmet nájmu je označený iný rekreačný dom, a to rekreačný dom s. č. 2035, nie s. č. 2072 (podľa LV č. XXXX ide o ďalší rekreačný dom v rezorte LOM_NICE), súd nemal dôvod spochybňovať tvrdenia navrhovateľov, ktorí sa domáhajú ochrany svojho práva užívať rekreačný dom s. č. 2072, nie s. č. 2035, s tvrdením, že je to ich jediné bývanie, že prechodne užívajú rekreačný dom s. č. 2072 (podľa ústneho vyjadrenia navrhovateľov v rekreačnom dome s. č. 2035 bývali stavební robotníci). Užívanie rekreačného domu na účely prechodného ubytovania osvedčuje aj obsah vytlačenej e-mailovej komunikácie nachádzajúcej sa v spise (čl. 16 - 26 spisu), obsahom ktorej je komunikácia manžela žalobkyne s p. A. H., ktorý tu vystupuje za obchodnú spoločnosť MM stav s. r. o. , so sídlom tiež Zlatobanská 12, Prešov, IČO: 36 482 315, ktorej podľa čl. 154 spisu je tiež konateľom, a ktorá podľa komunikácie realizovala stavebné práce na stavbách v privátnom rezorte LOM_NICE. 21. Podľa čl. 21 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu tohto, kto v ňom býva. 22. Podľa čl. 12 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD (ďalej už len „ Listina“) obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. 23. Podľa § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 24. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 25. V prejednávanej veci žalobkyňa pre účely neodkladného opatrenia síce neosvedčila, že by jej manžel bol so žalovanou uzavrel písomnú nájomnú zmluvu o prenechaní rekreačného domu na účely dočasného ubytovania. Naopak, žalobou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti „návrhu“ nájomnej zmluvy, podpísanej žalovanou, predloženej spolu so žalobou. Žalobou sa však žalobkyňa súčasne domáha aj určenia, že jej rodina má právo užívať rekreačný dom do doby právoplatného skončenia konania o podanej žalobe, prípadne zabezpečenia náhradného ubytovania, prípadne odstránenia nedostatkov. Nebolo úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia prejudikovať, aký bol presný obsah ústnych (príp. konkludentných) dojednaní žalobkyne a žalovanej, prípadne manžela žalobkyne a žalovanej, na základe ktorých sa žalobkyňa s rodinou do rekreačného domu nasťahovali, a na základe ktorých rekreačný dom obaja spoločne od 03.12.2025 užívajú ako prechodné ubytovanie. Občiansky zákonník totiž pre uzavretie nájomnej zmluvy podľa cit. § 633 a nasl. Občianskeho zákonníka, vrátane nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, a ani pre uzavretie inej, tzv. nepomenovanej zmluvy podľa cit. § 51 Občianskeho zákonníka, nevyžaduje obligatórne písomnú formu (aj keď je to odporúčané v záujme predídenia sporom). Podľa § 46 Občianskeho zákonníka písomná forma sa vyžaduje iba u zmlúv o prevodoch nehnuteľností. Preto aj v prípade záveru, že manžel žalobkyne
a žalovaná v prejednávanej veci nájomnú zmluvu podľa písomného návrhu predloženého žalobkyňou spolu so žalobou neuzavreli (podpísala ho len žalovaná), nemožno nateraz vylúčiť, že k uzavretiu nájomnej zmluvy so žalovanou manželom žalobkyne, príp. aj samotnou žalobkyňou, došlo ústne. Prípadne, že došlo k uzavretiu inej nepomenovanej zmluvy o prechodnom ubytovaní ústne. Tento záver súd však bude môcť vysloviť až po riadnom vykonaní dokazovania v konaní o žalobe. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení súd bez vykonania dokazovania nemohol (nebolo ani účelom tohto konania) prejudikovať ani záver, na akú dobu bolo prechodné bývanie v rekreačnom dome dojednané (či do ukončenia a presťahovania sa do bungalovu, o dlhodobý prenájom ktorého mali navrhovatelia záujem, alebo do 31.01.2026, a pod.). Ani prejudikovať závery v otázke právnych účinkov písomného úkonu žalovanej označeného ako „Ukončenie zmluvy o nájme rekreačného domu„ zo dňa 10.12.2025, podľa ktorého nájom mal skončiť 31.01.2026. Za relevantné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd považoval to, že navrhovatelia dostatočne osvedčili, že v rekreačnom dome žalovanej fakticky dočasne spolu s maloletým synom F. B. bývajú za účelom prechodného bývania, a to so súhlasom žalovanej, prípadne na základe právneho vzťahu so žalovanou, z ktorého vyplýva právo navrhovateľov rekreačný dom užívať na prechodné ubytovanie. 26. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR a čl. 12 ods. 1 Listiny každý má právo na ochranu svojho obydlia. Právo na ochranu obydlia je jedným zo základných práv fyzickej osoby. Nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR dotvára aspekt ochrany súkromia fyzickej osoby vyjadrený v čl. 16 ods. 1 Ústavy SR o materiálny svet, ktorý ho obklopuje, a ktorý tak predstavuje jeho súkromie v materiálnom slova zmysle. Pri vymedzení pojmu „obydlie“ je potrebné prihliadať na evolutívny výklad tohto pojmu v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej už len „ESĽP“), ktoré sú súčasťou slovenskej ústavnoprávnej ochrany obydlia. Tzn., výklad zohľadňujúci súčasné spoločenské pomery, hodnoty a vývoj, umožňuje prispôsobiť znenie práva meniacim sa podmienkam bez nutnosti formálnej zmeny textu, čo zabezpečuje jeho aktuálnosť a efektívnosť. V intenciách judikatúry ESĽP sa pojem „obydlie“ pri evolutívnom výklade definuje univerzálnejšie, ako je prezentované vo vnútroštátnych zákonných definíciách podliehajúcich účelovým vymedzeniam tohto pojmu podľa toho, či ide o občianskoprávnu úpravu, trestnoprávnu úpravu alebo stavebné právne predpisy. Pred týmito definíciami vo vnútroštátnych zákonoch uprednostňuje existenciu reálnych väzieb a citovej stránky. Tie môžu prevýšiť aj právny titul vzniku obydlia, resp. môžu požívať ochranu aj vtedy, ak obydlie vzniklo protiprávne (porovnaj napr. rozhodnutie ESĽP vo veci č. 20348/02, vo veci č. 27013/07).Nadobudnutie reálnych väzieb k obydliu tak nie je podmienené ani jeho permanentným bývaním, ani jeho užívaním len na rekreačné účely (porovnaj napr. rozhodnutie ESĽP vo veci č. 16319/90). Preto nie je podstatnou otázka, či obydlie spĺňa stavebno-technické požiadavky, či bolo postavené legálne, dokonca ani či je užívané legálne, ani či je jeho užívateľ prihlásený na trvalý pobyt v tomto obydlí. Podstatná je predovšetkým skutočnosť, či je fakticky ako obydlie jeho obyvateľmi užívané. Preto je za obydlie potrebné považovať aj príbytky v nelegálne zriadených rómskych osadách, ktoré nespĺňajú stavebno-technické, hygienické a ďalšie požiadavky na stavby určené na bývanie. Nie je tiež podstatné, kde má osoba trvalý pobyt (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 279/2012 zo dňa 14.11.2013). 27. Vychádzajúc z tejto judikatúry ESĽP súd v prejednávanej veci mal za to, že rekreačný dom, do ktorého sa žalobkyňa s rodinou 03.12.2025 nasťahovali, je aktuálne ich obydlím. Súd zastáva názor, že na tomto závere nemení nič skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel sú prihlásení k trvalému pobytu na adrese B. XXX/XX, C., okres J. (čl. 143 a 144 spisu). Ani skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel v tomto konaní osvedčili iba prechodné ubytovanie v rekreačnom dome. A ani to, že rekreačný dom vykazuje stavebnotechnické nedostatky (správa o odbornej skúške elektrickej inštalácie na čl. 38 spisu, fotodokumentácia v spise). Navrhovatelia dostatočne osvedčili, že rekreačný dom je priestorom aktuálne slúžiacim ich rodine na prechodné bývanie, do ktorého si presťahovali svoje osobné veci, a to za účelom budúceho dlhodobého prenájmu nedokončeného bungalovu. Navrhovatelia tiež osvedčili, že prerušili väzby v pôvodnom obydlí, ktoré podľa ich tvrdení mali u rodičov navrhovateľa v 1. rade. Podľa aktuálneho internetového výpisu zo živnostenského registra a faktúr predložených žalobkyňou (čl. 58 a nasl. spisu) navrhovateľovi v 1. rade, ktorý podnikal pod obchodným menom A. A., so sídlom XXX XX H., C. XXXX/ XX, pod IČOm: XXXXXXXX, bola dňom 01.01.2026 pozastavená živnosť vo všetkých predmetoch podnikania s týmto sídlom. Podľa úradného záznamu na čl. 148 spisu navrhovatelia informovali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok o presťahovaní mal. 17- ročného syna F. zvereného im do pestúnskej starostlivosti (rozsudok na čl. 161 spisu) do Veľkej Lomnice s tým, že mal. F. aktuálne nenavštevuje školu.
28. Vzhľadom na uvedené závery súd návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanej povinnosť znášať užívanie rekreačného domu nimi, a to do doby právoplatného skončenia konania o žalobnej žiadosti žalobkyne o určenie, že výpoveď nájomnej zmluvy doručená dňa 11.12.2025 je neplatná, a určenia, že žalobkyňa má právo užívať rekreačný dom do odstránenia všetkých preukázaných nedostatkov alebo zabezpečenia náhradného ubytovania. Pokiaľ ide o navrhovateľmi navrhované určenie doby nariadenia neodkladného opatrenia do rozhodnutia o žalobnej žiadosti o určenie neplatnosti návrhu nájomnej zmluvy, súd udáva, že neplatnosť návrhu nájomnej zmluvy nerieši v konečnom dôsledku otázku uzavretia nájomnej zmluvy, a súd v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu sa bude zaoberať ako prejudiciálnou otázkou platného uzavretia nájomnej, príp., inej zmluvy, ktorá by zakladala právo prechodného užívania rekreačného domu navrhovateľmi. Preto súd návrh v tejto časti zamietol. 29. Súd sčasti vyhovel aj návrhu navrhovateľov pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanej zdržať sa smerujúceho k obmedzeniu alebo znemožneniu užívania rekreačného domu navrhovateľmi, a uložil žalovanej povinnosť zdržať sa rušenia užívania rekreačného domu navrhovateľmi v 1. a 2. rade len úkonmi, ktoré navrhovatelia v návrhu špecifikovali. A to konkrétne prerušením dodávky energií a obmedzovaním prístupu k rekreačnému domu. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, nakoľko pojem „akékoľvek konanie“ je pojem neurčitý. Zahŕňa množstvo právnych úkonov, ale aj faktických úkonov, pričom podľa súdnej judikatúry bez ich konkretizácie je výrok rozhodnutia súdu, ktorým súd uloží zdržať sa „akýchkoľvek úkonov“ smerujúcich k obmedzovaniu alebo znemožňovaniu užívania rekreačného domu pre ich neurčitosť nevykonateľný. Uloženie povinnosti zdržať sa len presne špecifikovaných úkonov smerujúcich k obmedzovaniu a znemožňovaniu užívania rekreačného domu (nie všeobecne) je zároveň vyjadrením zásady primeranosti každého neodkladného opatrenia. Právne účinky neodkladného opatrenia totiž nesmú obmedzovať povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 30. Záverom súd dodáva, že aj keď navrhovateľ v 1. rade nie je stranou v konaní o podanej žalobe v merite veci (žalobkyňou je len navrhovateľka v 2. rade), jedná sa o manželov zdieľajúcich spoločnú domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. Preto právo užívania rekreačného domu navrhovateľom v 1. rade ako jej manželom je odvodené od práva žalobkyne a navrhovateľky v 2. rade užívať rekreačný dom, a opačne. Preto tiež, pokiaľ sa v konaní v merite veci o žalobe podanej len žalobkyňou preukáže existencia práva žalobkyne užívať rekreačný dom, a to či už ako strany zmluvného vzťahu so žalovanou, alebo titulom práva odvodeného od práva navrhovateľa v 1. rade vyplývajúceho mu z právneho vzťahu so žalovanou (viď návrh nájomnej zmluvy, kde ako nájomca je označený iba navrhovateľ v 1. rade), vyrieši sa tým s konečnou platnosťou aj právo užívania rekreačného domu navrhovateľom v 1. rade. Preto súd navrhovateľovi v 1. rade neuložil povinnosť podať tiež žalobu v merite veci. Podľa Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nemusí byť nutne spojené s podaním žaloby vo veci samej, a žalobou podanou len navrhovateľkou v 2. rade ako žalobkyňou sa s konečnou platnosťou vyrieši aj právo užívania rekreačného domu navrhovateľom v 1. rade. 31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto aj o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou v 2. rade proti žalovanej v prejednávanej veci rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie o žalobe v merite veci. Keďže však navrhovateľ v 1. rade nie je žalobcom v konaní o žalobe, a súd o trovách konania navrhovateľa v 1. rade proti žalovanej o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol aj bez návrhu predmetným uznesením tak, že s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu) navrhovateľovi v 1. rade priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd samostatným uznesením. Poučenie: Proti výrokom I.- IV. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.