Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/39/2024 8524200679 20. 03. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8524200679.4
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Marián Kollár, advokát, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad proti žalovanej: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX G., v konaní o zriadenie vecného bremena a o nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zriadenia vecného bremena v povinnosti žalovaného strpieť právo prechodu a prejazdu fyzických osôb, prejazdu osobného motorového vozidla a všetkých motorových vozidiel zabezpečujúcich realizáciu opráv, stavebných úprav, služieb k rodinnému domu, vedľajším stavbám, vonkajším úpravám nachádzajúcich sa na parcele KN C č. 854 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 737 m2, kat. územia D. zapísané na LV č. XXX v prospech žalobkyne na dobu neurčitú. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať žalovanému odplatu za zriadené vecné bremeno v sume 250,- eur ročne. 2. Dňa 28.2.2025 súd uznesením č.k. 6C/39/2024-61 pripustil, aby na miesto pôvodného žalovaného G. E. vstúpil do konania právny nástupca žalovaného – A. E., nakoľko v priebehu konania došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX. 3. Dňa 5.3.2025 žalobkyňa doručila súdu návrh nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd zakázal žalovanej uzamykať vstupnú bránu na pozemok parcela KN C č. 854 kat. územia D. a taktiež povinnosť strpieť právo prechodu a prejazdu fyzických osôb, prejazdu osobného motorového vozidla a všetkých motorových vozidiel zabezpečujúcich realizáciu opráv, stavebných úprav, služieb k rodinnému domu, vedľajším stavbám, vonkajším úpravám nachádzajúcich sa na parcele KN C č. 854 kat. územia D. zapísané na LV č. XXX v prospech žalobkyne na dobu neurčitú. 4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodila tým, že poukázala na to, že pôvodný žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, na nariadený termín predbežného opatrenia sa nedostavil a len oznámil, že už štyri mesiace nie je vlastníkom pozemku. Toto konanie žalobkyňa považuje za obštrukčné zo strany žalovaného. Nová vlastníčka pozemku (matka pôvodného žalovaného) dňa 24.1.2025 doručila žalobkyni SMS správu, v ktorej navrhla žalobkyni odkúpenie rodinného domu za sumu 20.000,- eur, čo je podľa vyjadrení žalovanej primeraná cena. Ďalej žalovaná v SMS správe uviedla, že súdne konanie bude zdĺhavé, komplikované a finančné náročné a je v záujme žalobkyne, aby nehnuteľnosť odpredala. Žalovaná upozornila v správe na riziká realitného trhu v budúcnosti, možnosť schátrania nehnuteľnosti a polemizovala o existencii neprimeraného nájomného, čo žalobkyňa považuje za neprijateľné a nátlak na jej osobu, aby vyhovela požiadavkám žalovanej. Žalovaná zároveň v správe
oznámila žalobkyni, že zabezpečila vstup na pozemok pred nepovolenými osobami v čase neprítomnosti žalobkyne uzamknutím vstupnej bráničky, pričom vybrala kľúč, ktorý bol stále zasunutý v dózickom zámku z vnútornej strany dvora. Žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že sa v súčasnosti zdržiava v zahraničí a rodinný dom pre svoje účely využívala stále počas svojho pobytu na území SR. Ako výlučná vlastníčka chce rodičovský dom využívať aj v budúcnosti a nevylučuje, že ho bude užívať aj na celoročné bývanie po návrate zo zahraničia. Žalobkyňa nesúhlasí s prístupom žalovanej, aby žalovaná bola kontaktovaná žalobkyňou alebo treťou sobou pred každou návštevou rodinného domu a s možnosťou vstupu na pozemok len v prítomnosti žalovanej. Dňa 4.3.2025 a 5.3.2025 žalobkyňa sa osobne presvedčila, že žalovaná neoprávnene aj naďalej nechala uzamknutú vstupnú bráničku, čím neoprávnene disponuje s jej vlastníctvom a bráni žalobkyni užívať jej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobkyne na zabezpečenie ochrany jej oprávnených záujmov, ochrany a riadneho užívania jej majetku je nutné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, lebo len jeho vydaním je možné dosiahnuť zabezpečenie efektívnej ochrany vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Vymedzením rozsahu žalovanej obmedzením možnosti každodenného užívania nehnuteľnosti rodinného domu, vedľajších stavieb (garáže, skladu, drevárne) a vonkajších úpravu považuje žalobkyňa za absolútne neprijateľné s dobrými mravmi a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná si podľa názoru žalobkyne vymienila, že v jej výlučnom vlastníctve má byť žalobkyňa len hosťom, ktorému žalovaná umožní vykonanie návštevy, čo je neprípustné a v rozpore s ústavným právom na zabezpečenie práva bývania. Vydaním neodkladného opatrenia sa musí žalovaná v rozsahu určenom súdom obmedziť vo svojom vlastníckom práve pozemku tak, aby bol zabezpečený pre vlastníka a tretie osoby vstup a pohyb po predmetnom pozemku až do rozhodnutia vo veci samej, lebo určené obmedzenie žalovanej, žalobkyňa považuje za neopodstatnené a protiprávne. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 325 ods. 3 C.s.p., za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 328 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 151n ods. 1) Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 15. Podľa § 151o ods. 1) Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 16. Podľa § 151o ods. 3) Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 17. Podľa § 151 p ods. 3) Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 19. Podľa § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. 20. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 21. Podľa § 124 ods. 1 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 22. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súd dospel k právnemu záveru: 23. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. 24. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok, môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia
tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. 25. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 26. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania, zásadne disponovať určitým procesným prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. 27. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. 28. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobkyňa podala na súd žalobu o zriadenie vecného bremena k stavbe rodinnému domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou, pričom rodinný dom číslo súpisné 361 je postavený na pozemku parcele 854 (LV č. XXXX kat. územia D.), pričom výlučným vlastníkom je parcely KN C 854 zastavaná plocha a nádvorie je žalovaná (LV XXX kat. územia D.). Touto skutočnosťou je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou. 29. Nespornou skutočnosťou je i to, že žalovaná uzamkla vstupnú bránu na vstup na pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený – ako to oznámila žalobkyni v SMS správe a žiada, aby ktokoľvek chce vstúpiť na pozemok, túto skutočnosť oznámil žalovanej. 30. S ohľadom na preferenciu zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, súd skúmal, či účel neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak nakoľko v konaní nie je uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorej uspokojenie by mohlo byť zabezpečovacím opatrením zabezpečené, tento inštitút nie je možné využiť. 31. Ďalej súd skúmal, či je splnená ďalšia podmienka, a to, či skutočnosti popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 32. Prvým výrokom žalobkyňa žiada, aby súd zakázal žalovanej uzamykať vstupnú bránu na pozemok – parcelu KN C č. 854 kat. územia D.. 33. Žalobkyňa uviedla, že konaním žalovanej – zamknutím vstupnej brány, neoprávnene disponuje s jej vlastníctvom a bráni jej v užívaní nehnuteľnosti. Toto obmedzenie považuje za neprijateľné a v rozpore s dobrým mravmi.
34. Podstatou neodkladného opatrenia je rýchla a účinná ochrana v prípade bezodkladnej potreby upraviť pomery strán sporu. Žalobkyňa v návrhu ani len netvrdila, v čom má spočívať nutnosť rýchlej bezodkladne úpravy pomerov – zakázať zamykať vstupnú bránku. Ako vyplýva z vyjadrení žalobkyne v spise, táto sa dlhodobo zdržiava vo Veľkej Británii, na Slovensko chodieva najmenej dvakrát do roka. Žalobkyňa netvrdila, aby žalovaná jej odmietla odomknúť vstupnú bránu, resp. iným osobám. Je nesporné, že žalovaná v januári zamkla vstupnú bránu a táto bola podľa tvrdenia žalobkyne zamknutá aj v dňoch 4.3. a 5.3.2025, keď bola žalobkyňa v Podolínci, avšak žalobkyňa neuviedla, či žiadala žalovanú, aby v danom čase, keď bude v Podolínci, odomkla bránu, resp. či žalobkyňa kontaktovala žalovanú, aby jej poskytla napr. druhý kľúč od brány, aby mala možnosť vstúpiť na pozemok a následne do svojho rodinného domu. Žalobkyňa neuviedla, v čom má spočívať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak súd nevyhovie návrhu a neuloží žalovanej zákaz uzamykať vstupnú bránu. V texte návrhu neodkladného opatrenia chýba vôbec vecné zdôvodnenie tejto potreby. Skutočnosť, že žalovaná musí požiadať o otvorenie vstupnej brány na pozemok, aby mohla prejsť k rodinnému domu, v ktorom sa dlhodobo nezdržiava, nie je sama o sebe podľa názoru súdu dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 35. Vo vzťahu k druhému žiadanému výroku uloženia povinnosti strpieť právo prechodu a prejazdu fyzických osôb, prejazdu osobného motorového vozidla a všetkých motorových vozidiel zabezpečujúcich realizáciu opráv, stavebných úprav, služieb k rodinnému domu, vedľajším stavbám, vonkajším úpravám nachádzajúcich sa na parcele KN C č. 854 kat. územia D. zapísané na LV č. XXX v prospech žalobkyne na dobu neurčitú, súd uvádza, že ide o totožný výrok, ako je navrhovaný žalobkyňou vo veci samej a bude predmetom posudzovania vo veci samej. Žalobkyňa nezdôvodnila potrebu bezodkladnej a urýchlenej potreby upraviť pomery medzi ňou a žalovanou ani v tomto smere. 36. Súd vníma neštandardnú situáciu medzi stranami sporu, keď žalobkyňa je vlastníčka rodinného domu a vlastníčkou pozemku priľahlého a pod rodinným domom je žalovaná. Taktiež súd vníma i narušené vzťahy medzi nimi navzájom, avšak z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z jeho obsahu nevyplýva nevyhnutnosť urgentnej úpravy ich právnych vzťahov. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Trovy konania: 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Pretože žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu neúspešná, mal by byť žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že žalovanej v tomto konaní (o nariadenie neodkladného opatrenia) žiadne trovy nevznikli, súd jej trovy súdneho konania o nariadení neodkladného opatrenia nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.) V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.