Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2Pc/16/2026 8526200635 10. 09. 2026 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2026:8526200635.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti osobe, ktorá je podľa návrhu oprávnená na výživné: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E. H. XXX, XXX XX G. E., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto rozhodol: I. R u š í s a vyživovacia povinnosť navrhovateľa A. B. voči synovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/122/2017 zo dňa 12.03.2018. II. Žiaden z účastníkov n e m á
nárok
na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 24.06.2026 žiadal aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k synovi F. stanovenej rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa nakoľko podľa jeho aktuálnych informácii syn ukončil štúdium a je zamestnaný prípadne je schopný samostatne sa živiť. 2. Súd doručil návrh osobe, ktorá je podľa návrhu oprávnená na príjem výživného, F. B., poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach a vyzval ju aby sa k návrhu vyjadrila. Osoba, ktorá podľa návrhu je oprávnená na výživné v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 09.07.2026 uviedla, že s návrhom súhlasí, potvrdila, že ukončila štúdium na strednej škole. 3. Pojednávania vytýčeného na deň 10. 09. 2026 sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s §180 C.s.p. pojednával v neprítomností navrhovateľa. 4. Osoba oprávnená na príjem výživné, syn navrhovateľa, F. B. na pojednávaní s návrhom súhlasil, uviedol, že strednú školu ukončil maturitnou skúškou, v súčasnosti neštuduje, zaevidoval sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Súd vykonal dokazovanie súd ustálil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľ je otcom F. B.. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/122/2017 zo dňa 12.03.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2018, bolo rozhodované o rozsahu vyživovacej povinností otca, A. B. vo vzťahu k v tom čase mal. synovi F. B., tak že výživné bolo stanovené v rozsahu 100,- eur mesačne. Z vyjadrenia osoby, ktorá je oprávnená na výživné na pojednávaní, nepochybne vyplynulo, že ukončil štúdium na strednej škole maturitnou skúškou, v ďalšom štúdiu nepokračuje a od septembra 2026 sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: 6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v platnom znení (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 7. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu. 9. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Právne posúdenie vecí: 10. Predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k synovi, ktorý už neštuduje, nepripravuje sa na výkon budúceho povolania. 11. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečenie výživy ekonomicky najslabšej skupiny osôb v spoločnosti - deťom, pričom povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a kedy takýto právny stav nastane, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory patrí na strane dieťaťa jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod., súhrnne je však možné skonštatovať, že dieťa je schopné sa samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi, pričom sa skúma oprávnenie, nie povinnosť. To znamená, že nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. 12. Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa o seba postarať. Táto povinnosť je časovo neobmedzená. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, alebo o deti, ktoré sa o seba nedokážu starať z dôvodu vážnej choroby alebo telesného hendikepu (v prípade takýchto detí môže vyživovacia povinnosť rodičov trvať počas ich celého života). 13. Zánik vyživovacej povinnosti nastane vtedy, keď je dieťa schopné sa samo živiť (platí to aj v prípade, keď je dieťa nezamestnané). Povinnosť platiť výživné zaniká aj keď dieťa uzavrie manželstvo, vtedy prechádza vyživovacia povinnosť od rodičov k manželovi (manželke). Aj tu je však prípustná výnimka. Ak manžel nie je schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu partnerovi (napríklad kvôli dennému štúdiu na vysokej škole), vtedy sú rodičia naďalej povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Ako náhle nastane stav, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, povinný rodič môže podať žiadosť na súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súdom stanovená povinnosť platiť výživné totiž nezaniká automaticky aj napriek zákonným predpokladom. 14. Súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Súdna prax predpokladá obsahovú a časovú nadväznosť na predchádzajúce štúdium alebo na výkon zamestnania počas prerušenia štúdia. 15. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. 16. V súdenej veci je nesporné, že oprávnený na výživné, F. B., ukončil štúdium na strednej škole maturitnou skúškou, v štúdiu ďalej nepokračuje. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že syn
navrhovateľa, osoba, ktorá podľa návrhu je oprávnená na príjem výživného, je schopný sám sa živiť, je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k jeho synovi. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Osoba oprávnená na príjem výživného sa po vyhlásení tohto rozsudku výslovne vzdala práva podať voči nemu odvolanie, čo potvrdila svojím podpisom do zápisnice súdu.