Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/58/2024 8824201454 09. 12. 2024 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2024:8824201454.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený: Vojčík & Partners BA, s.r.o. so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 471,02 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 452,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 452,73 eur od 5.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšom súde dňa 30.07.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 471,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 471,02 eur od 05.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21.10.2021 zmluvu o združenej dodávke elektriny pre domácnosti oprávnenému zákazníkovi (ďalej len ako „zmluva“) s dodávateľom. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať elektrickú energiu a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb. Žalovaný a zaviazal elektrickú energiu a distribučné služby odoberať, pričom sa za dodávku elektriny a za poskytnuté distribučné služby zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v Zmluve. Odberné miesto dodávky elektrickej energie a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese: C. D. XXX, XXX XX D., s EIC odberného miesta: 24ZVS00004376243. Na základe vzájomných rokovaní strán sporu v čase uzatvorenia Zmluvy bola dohodnutá sadzba za distribúciu a dodávku elektriny D2. V zmysle Cenníka za dodávku elektriny pre Domácnosti, platného od 01.01.2023, bola sadzba D2 zložená z mesačnej platby za jedno odberné miesto vo výške 1,50 eur bez DPH (1,80 eur s DPH) a ceny za spotrebovanú elektrinu vo VT 0,0850 eur / kWh bez DPH (0,1020 eur s DPH). Náhrada nákladov na upomienky predstavuje výšku 3,- eur (za prvú upomienku) alebo 5,- eur za každú osobitne, ako je uvedené v Cenníku služieb, ktorý bol priložený v žalobnom návrhu. Štandardná upomienka je pre žalobcu nákladová a pozostáva z poštovného vo výške 1,15 eur, tlač upomienky vo výške 0,052 eur, strojové tzv. obálkovanie vo výške 0,016 eur, preprava vo výške 0,13 eur, obálka 0,014 eur, režijné náklady (administratíva, personálne náklady, materiálne zabezpečenie a IT software- generovanie) vo výške 1,638 eur (za prvú upomienku) alebo vo výške 3,638 eur. Žalobca zaslaním upomienky,
resp. výzvy na úhradu sa len domáha svojho práva, kedy žalobca neplní svoje záväzky. ) Žalobca fakturoval žalovanému dodávku elektriny, distribučné služby a ostatné regulované poplatky podľa údajov o spotrebe elektriny zistených na odbernom mieste odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými podmienkami. Dodané a odobraté množstvo elektriny sa vyhodnocuje ako množstvo energie vyjadrené v energetických jednotkách. Žalobca vystavil žalovanému dňa 20.09.2023 vyúčtovaciu faktúru č. 7234326963 za spotrebovanú elektrickú energiu a dodané distribučné služby v meranom období od 04.03.2023 do 11.09.2023. Splatnosť faktúry bola ku dňu 04.10.2023. V rámci danej faktúry žalobca započítal aj výšku poplatku za vystavenie upomienky vo výške 18,29 eur v zmysle platného Cenníka služieb. V uvedenom meranom období žalovaný spotreboval 4.723 kWh. Žalobca vyčíslil v súlade s platným cenníkom cenu v uvedenom meranom období za spotrebovanú elektrickú energiu a distribučné služby spolu vo výške 854,26 eur s DPH, ktorá bola tvorená: a) cenou za dodanú elektrickú energiu spolu 409,50 eur, b) za distribúciu elektrickej energie spolu 302,38 eur, spolu 711,88 eur (409,50 + 302,38) + DPH 142,38 eur = 854,26 eur. Žalovaný v meranom období uhradil preddavkové platby vo výške (-) 342,- eur. Preddavkové platby odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. V rámci danej faktúry žalobca započítal faktúry č. 5510112929, 5555156981 a 5580110724 spolu vo výške 0,87 eur za náhradu za popl. SIPO položky. Na základe týchto skutočností žalobca eviduje z vyúčtovacej faktúry č. 7234326963 dlh vo výške 531,42 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalovaný uskutočnil platby vo výške (-) 60,40 eur, ktoré následne žalobca odrátal z dlhu. Žalobca eviduje celkovú pohľadávku vo výške 471,02 eur, ktorá pozostáva z nedoplatku z faktúry č. 7234326963 vo výške 471,02 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj nárok na zákonný úrok z omeškania z jednotlivých nedoplatkov a splatných poplatkov. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosti z 21.10.2021, Obchodnými podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti účinné od 18. marca 2022, Cenníkom elektriny pre domácnosti platným od 01.01.2023, Cenníkom služieb platným od 1. mája 2023, Faktúrou č. 7234326963 a rozpisom položiek a prílohu k faktúre, Prílohami k faktúre č. 7234326963 – zoznam neuhradených faktúr – poplatky a rozpis položiek, Faktúrou za službu č. 5510112929, Faktúrou za službu č. 5555156981, Faktúrou za službu č. 5580110724, Odoslaním faktúry ukončeného odberu z 20.9.2023, Spracovaním osobných údajov, Upomienkou č. 4512902369, Upomienkou č. 4550071933, Upomienkou č. 4560071055, Odstúpením od zmluvy o dodávke elektriny, Predžalobnou upomienku, vyjadreniami žalobcu zo dňa 13.9.2024, zo dňa 2.10.2024 a zo dňa 28.11.2024 a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Dňa 21.10.2021 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ, uzatvorili Zmluvu o združenej dodávke elektriny. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému elektrinu na odbernom mieste C. D. E. XXX, XXX XX C. D. a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za dodanú elektrinu. Dohodnutá sadzba ceny za dodávku elektriny bola ŠTANDARD MAXI. V zmysle textu Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, Cenník služieb, Písomné poučenie odberateľa elektriny v domácnosti a Formulár na odstúpenie od Zmluvy o združenej dodávky elektriny. 5. Faktúrou č. 7234326963 zo dňa 20.09.2023 – ukončený odber, žalobca vyfakturoval žalovanému za elektrinu a služby sumu 531,42 eur ako nedoplatok na úhradu. Faktúra bola splatná dňa 04.10.2023. 6. Podľa zoznamu neuhradených faktúr za služby – poplatky ako prílohy k faktúre č. 7234326963, boli žalovanému vyúčtované poplatky za SIPO vo výške 0,87 eur. 7. Podľa zoznamu neuhradených faktúr za služby ako prílohy k faktúre č. 7234326963, boli žalovanému vyúčtované poplatky za SIPO vo výške 1,74 eur. 8. Faktúrou č. 5510112929 zo dňa 01.07.2023, žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 0,29 eur za poplatok za SIPO položku. 9. Faktúrou č. 5555156981 zo dňa 01.09.2023, žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 0,29 eur za poplatok za SIPO položku.
10. Faktúrou č. 5580110724 zo dňa 01.06.2023, žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 0,29 eur za poplatok za SIPO položku. 11. Žalobca dňa 20.09.2023 zaslal žalovanému faktúru ukončeného odberu na odbernom mieste C. D. E. XXX, XXX XX C. D., v ktorej oznámil žalovanému, že dňa 11.09.2023 ukončil odber elektriny. 12. Upomienkou č. 4512902369 zo dňa 10.08.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje pohľadávku po splatnosti, a to v sume 629,45 eur ku dňu 10.08.2023. 13. Upomienkou č. 4550071933 zo dňa 14.07.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje pohľadávku po splatnosti, a to v sume 509,16 eur ku dňu 14.07.2023. 14. Upomienkou č. 4560071055 zo dňa 16.05.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje pohľadávku po splatnosti, a to v sume 387,07 eur ku dňu 16.05.2023. 15. Listom zo dňa 29.08.2023 – Odstúpenie od Zmluvy o dodávke elektriny, žalobca informoval žalovaného, že neuhradením dlžnej sumy vo výške 82,58 eur ani po predchádzajúcej výzve zo strany žalobcu a poskytnutí dodatočnej lehoty došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca oznámil žalovanému, že odstupuje od Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 29.10.2021, na základe ktorej bola vykonávaná združená dodávka elektriny do odberného miesta: EIC kód: 24ZVS00004376243, C. D. E. XXX, XXX XX C. D.. 16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 23.10.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 571,02 eur. Uviedol, že predžalobná upomienka predstavuje zo strany žalobcu poslednú výzvu na vyrovnanie záväzkov pred ich súdnym vymáhaním a žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na úhradu, a to najneskôr do 06.11.2023. 17. Žalobca v podaní zo dňa 13.09.2024 uviedol, že predmetom žalobného nároku nie je poplatok za upomienky vo výške 18,29 eur a taktiež ani poplatok za SIPO vo výške 0,87 eur. Istina predmetného konania je ponížená a následne vyčíslená len za spotrebu a dodávku elektrickej energie. Výzvy na úhradu boli odrátané zo vzniknutej pohľadávky v úhrade uskutočnenej žalovaným pred podaním žalobného návrhu v celkovej výške 60,40 eur a súčasne sú doložené len za účelom preukázania dokladu k žalovanej faktúre. 18. V podaní zo dňa 02.10.20204 žalobca uviedol, že úhrada vo výške 60,40 eur, ktorá je v predmetnom návrhu uvedená, bola Žalobcom pripísaná na pokrytie nákladov pri zasielaní výziev na úhradu Žalovanému, čím Žalobca uspokojil prvotne vynaložené náklady vzniknuté pri domáhaní sa svojho práva voči Žalovanému a následne vo zvyšku sumy došlo Žalobcom k odrátaniu a poníženiu pohľadávky za samotnú dodávku a distribúciu energie. Uvedené bolo realizované pred podaním žaloby, preto nie sú predmetom sporu. Žalobca uviedol, že predmetom žalobného nároku je iba pohľadávka vzniknutá za dodávku a distribúciu energie v zmysle platne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a nie za príslušenstvo pozostávajúce z nákladov za upomienky vystavených žalobcom. 19. V podaní z 28.11.2024 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiava sa všetkých doposiaľ uvádzaných skutočností. 20. Podľa článku IV bodu 1. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti účinných od 18.03.2022, cena za dodávku elektriny je stanovená rozhodnutím úradu a cenníkom dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti podľa podmienok produktu dohodnutých v zmluve. 21. Podľa článku IV bodu 23. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti účinných od 18.03.2022, ak je odberateľ v omeškaní s úhradou akejkoľvek platby v lehote splatnosti podľa zmluvy, dodávateľ má právo odberateľovi fakturovať poplatok za upomienku, resp. poplatok za nedodržanie platobných podmienok podľa cenníka a úrok z omeškania v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom dodávateľ uvedie výšku úrokov z omeškania na
svojom webovom sídle. Dodávateľ má právo jeho platbu započítať v nasledujúcom poradí: najprv na úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky a potom na najskôr splatnú istinu. Dodávateľ túto upomienku zasiela odberateľovi (poštovou prepravou alebo elektronicky na adresu odberateľa uvedenú v zmluve). 22. Podľa Cenníka elektriny pre domácnosti účinného od 01.01.2023, cena s DPH za dodávku elektriny od VSE ŠTANDARD (DD1, DD2) je za 1 odmerné miesto vo výške 1,80 eur mesačne; AKU (DD3, DD4) je za 1 odmerné miesto vo výške 1,80 eur mesačne; KOMPLET (DD5) je za 1 odmerné miesto vo výške 1,80 eur mesačne; EKO DOM (DD6) je za 1 odmerné miesto vo výške 1,80 eur mesačne. 23. Podľa Cenníka služieb platného od 01.01.2023 písm. F. náhrada nákladov za upomienku v prípade prvej upomienky za posledných 12 mesiacov bola 4,00 eur (za 1 ks). Podľa písm. G. náhrada nákladov za opakovanú upomienku za odoslanie druhej a ďalšej upomienky za posledných 12 mesiacov bola 6,00 eur (za 1 ks). 24. Podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. 25. Podľa ust. § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z., zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby. 26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách s odkazom na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. 27. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 29. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 31. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 32. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 33. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 34. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 35. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 37. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. 38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 39. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“) 41. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. 42. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. 43. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 21.10.2021 uzatvoril žalobca a žalovaný zmluvu o združenej dodávke elektriny pre domácnosti oprávnenému zákazníkovi (ďalej len ako „zmluva“) s dodávateľom. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať elektrickú energiu a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb. Žalovaný a zaviazal elektrickú energiu a distribučné služby odoberať, pričom sa za dodávku elektriny a za poskytnuté distribučné služby zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v Zmluve. Odberné miesto dodávky elektrickej energie a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese: C. D. XXX, XXX XX D., s EIC odberného miesta: 24ZVS00004376243. Na základe vzájomných rokovaní strán sporu v čase uzatvorenia Zmluvy bola dohodnutá sadzba za distribúciu a dodávku elektriny DD1, DD2. V zmysle Cenníka za dodávku elektriny pre Domácnosti, platného od 01.01.2023, bola sadzba (DD1, DD2) zložená z mesačnej platby za jedno odberné miesto vo výške 1,50 eur bez DPH (1,80 eur s DPH) a ceny za spotrebovanú elektrinu vo VT 0,0850 eur / kWh bez DPH (0,1020 eur s DPH). 44. Žalobca faktúrou za ukončený odber č. 7234326963 zo dňa 20.09.2023 splatnou dňa 04.10.2023 vyfakturoval žalovanému za dodávku a distribúciu elektriny a služby za obdobie od 04.03.2023 do 11.09.2023 sumu 854,26 eur (za dodanú elektrickú energiu spolu 409,50 eur a za distribúciu elektrickej energie spolu 302,38 eur + DPH 142,38 eur), pričom žalovaný zo sumy za dodávku a distribúciu elektriny preddavkovo uhradil sumu 342,- eur, ďalej fakturoval za neuhradené položky z cenníka služieb sumu 0,87 eur (faktúry č. 5510112929, č.5555156981 a č.5580110724 spolu vo výške 0,87 eur za náhradu za poplatky SIPO) a za zmluvné pokuty za produkty a služby sumu 18,29 eur, preto žalobca vystavil faktúru celkovo na sumu 531,42 eur. Podľa udania žalobcu následne žalovaný realizoval ešte platby v sume 60,40 eur, ktoré žalobca odrátal od dlhu, preto si žalobou uplatnil nárok na sumu 471,02 eur s príslušenstvom. 45. Súd považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 452,72 eur mimo poplatkov v sume 18,29 eur, preto zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy 452,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 452,72 eur od 05.10.2023 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 7234326963 t.j. 04.10.2023) do zaplatenia.
46. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola odo dňa 05.10.2023 vo výške 4,50 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 9,50 % ročne. 47. V časti o zaplatenie 18,29 eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavovala zmluvné pokuty za produkty a služby, súd žalobu zamietol z dôvodov nižšie uvedených. 48. Napriek výzvam súdu, žalobca konkrétne nešpecifikoval sumu poplatku vo výške 18,29 eur. V predloženom Cenníku sa poplatok v takejto výške nenachádza. Uviedol, že zarátal na daný nárok úhrady žalovaného v sumu 60,40 eur, pričom sa malo jednať o náklady na zasielanie výziev na úhradu žalovanému (poplatok za upomienky). 49. Súd však vôbec nevie identifikovať, o aký konkrétny nárok sa jedná, preto takýto nárok nemôže žalobcovi v rámci posudzovaného spotrebiteľského vzťahu priznať, a preto považoval nárok na poplatky vo výške 18,29 eur, na ktoré mala byť zarátaná časť úhrad žalovaného v sume 60,40 eur, za nedôvodný. Úhrady žalovaného v sume 60,40 eur tak súd zarátal prednostne na dlžnú istinu platieb za dodávku a distribúciu elektriny. 50. Pokiaľ žalobca vykonal pred podaním žaloby prednostné započítanie úhrad žalovaného najskôr na sankcie (poplatky za upomienky), takéto započítanie považuje súd za neprijateľné. Primárne je potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nároku v sume 18,29 eur, nakoľko žalobca nešpecifikoval dostatočne presne a určito uvedený nárok, aby ho bolo možné jednoznačne posúdiť a vyhodnotiť. 51. Pokiaľ sa však má jednať o nárok na poplatky za upomienky v prvom rade súd považoval dohodu o poplatkoch za upomienky a započítaní platieb žalovaného na túto sankciu, upravenú v článku IV, bod 23 Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti účinných od 18.03.2022, za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah formulára Obchodných podmienok. Ustanovenie článku IV, bod 23 Obchodných podmienok pritom umožňuje dodávateľovi započítať platby spotrebiteľa najskôr na pokuty a poplatku a až následne na dlžnú istinu. Základom pre uvedené poplatky tak sú iba Obchodné podmienky v spojení s Cenníkom, teda listiny ku ktorým žalovaný nepripája svoj podpis. Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011). 52. V súvislosti s uvedenou zmluvnou podmienkou a nepriznaním nároku na upomienky súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 5Csp/6/2020 z 07. 09. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešove sp.zn. 13CoCsp/5/2021 z 22. 09. 2021 v obdobnej veci žalobcu. Upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú jednostranne zakomponované do všeobecných obchodných podmienok alebo iných podmienok a predstavujú neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa, ako je to v prípade poplatkov za doručenie výziev a tiež fakturovaná suma za upomienky spĺňa z pohľadu súdu rovnaké kritériá. 53. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Zásada transparentnosti dopadá aj na aplikáciu cenníka služieb a obchodných podmienok. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11z 11.11.2013). 54. Žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, poplatky sú súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V danej veci žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom sankcie a poplatky ovplyvniť, nakoľko ako spotrebiteľ si ich osobitne nevyjednal. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Súd poukazuje odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.5.2017, sp.zn. 2 Co 133/2016, ktorý vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňované poplatky za výzvy a upomienku. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi (v súvislosti s nepriznaním poplatkov za upomienky dodávateľovi porovnaj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.15CoCsp/7/2020 z 27. 01. 2021). 55. Upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvne pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľov (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/26/2021 z 27. 01. 2022). 56. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011). 57. Uvedené ustanovenie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, súd ho považuje za neprijateľné a pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. 58. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV. ÚS 55/2011-19) 59. Sporný poplatok za upomienku má vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou a spôsobom uplatnenia nároku žalobcom predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. 60. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
61. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. 62. Pokiaľ by malo ísť v danom prípade o žalobcom vynaložené náklady v súvislosti s domáhaním sa svojho práva (vyjadrenie žalobcu z 2.10.2024), uvedené žalobca súdu transparentne nepreukázal. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. 63. Obdobný názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/273/2016 z 17. 10. 2017: „Podľa odvolacieho súdu paušálna náhrada (nákladov na vymáhanie) umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 ods. 3 v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému pravidlu (vymáhanie iba skutočných nákladov). Inak povedané, veriteľ má právo žiadať, aby sa mu zaplatili napríklad poštovné, náklady na internet, telefón či zamestnanca, no nemôže nahradiť pracné počítanie skutočných nákladov paušálnou pokutou. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ 64. Žalobca nepreukázal reálne náklady, ktoré mu mali vzniknúť s uplatňovaním konkrétnej pohľadávky voči žalovanému, že došlo k realizácii nejakých úkonov vo vzťahu žalovanému, s ktorými boli spojené konkrétne náklady. Súd nemôže žalobcovi priznať náklady iba vo forme paušálnych náhrad ani náklady žalobcu na réžiu a samotnú činnosť, ktorú vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Na preukázanie nákladov žalobca nepredložil konkrétne listiny, z ktorých by tieto vyplývali. Paušálne náklady nie je možné považovať za konkrétne náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením žalovanej pohľadávky. Žalobca v danom prípade ani nešpecifikoval ani nepreukázal konkrétne výdavky v súvislosti s uplatnením žalovanej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému. Paušalizované náklady, t. j. náklady, ktoré neboli vyčíslené vo vzťahu ku konkrétne žalovanej pohľadávke, nemožno vo všeobecnej rovine priznať. 65. Ide o neúčelný postup žalobcu, kde súd má podozrenie, že zámerom žalobcu je získať od dlžníka čo najviac financií, pričom nedošlo k žiadnemu protiplneniu zo strany dodávateľa za úhradu takéhoto druhu poplatkov. Platný právny poriadok pritom upravuje a umožňuje veriteľovi uplatniť si svoje právo v prípade omeškania dlžníka bez zbytočného navyšovania nákladov. 66. Kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). 67. Súd zdôrazňuje, že súdnu ochranu nemôžu požívať také ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré jednostranne zakomponujú do všeobecných obchodných alebo iných podmienok neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa, ako je tomu aj v prípade sporných poplatkov. Pri tomto spôsobe vzniká vždy nezanedbateľné nebezpečenstvo, že paušalizovaná suma poplatkov nemusí vždy korešpondovať so
skutočnými nákladmi a niet dôvodu na to, aby spotrebiteľ platil popri cene za skutočne poskytnuté služby aj ďalšie platby. (porovnaj v obdobnej veci žalobcu a v súvislosti s poplatkami za upomienky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/33/2018 z 13. 03. 2019) 68. Vzhľadom na prípadné odlišné rozhodnutia iných okresných a krajských súdov ohľadne obdobného nároku, súd sa v danom prípade po vyhodnotení aplikačnej praxe priklonil k výkladu sledujúcemu záujem spotrebiteľa, poukazujúc na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. 69. Pokiaľ si žalobca sumu 18,29 eur uhradenú žalovaným v danom zmluvnom vzťahu prednostne zarátal za zmluvnú pokutu a služby (resp. poplatky za upomienky), prípadne náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré bližšie nešpecifikoval a zo sumy úhrad 60,40 eur, zarátal sumu 18,29 eur namiesto sumy dlžnej istiny na sankcie voči žalovanému, uvedené je neakceptovateľné z vyššie uvedených dôvodov. Súd preto sumu 18,29 eur, zaplatenú žalovaným pred podaním žaloby, zarátal na úhradu dlžnej istiny a v uvedenej časti tak žalobu žalobcu zamietol. 70. Súd vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci. 71. V súvislosti s pasivitou žalovaného v spotrebiteľskom spore, súd uvádza, že uvedené nemôže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek nárok. „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp.zn. I. ÚS 246/2019) 72. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 73. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 74. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo 75. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 76. Z pôvodne uplatnenej sumy 471,02 eur s príslušenstvom tak žalobca dôvodne uplatňoval sumu 452,73 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti ohľadne sumy 18,29 eur súd žalobu žalobcu zamietol. 77. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 96,12 % a neúspech predstavuje 3,88 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu od jeho úspechu vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92% (96,12 % - 3,88 % = 92,24 %), pričom uvedenú náhradu mu súd proti žalovanému aj priznal. 78. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie: 2
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.