Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10C/32/2024 6124269560 18. 03. 2025 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2025:6124269560.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., Váci út 45, 113 7 Budapešť, Maďarská republika, IČ: 01-10-043108, zast. PETKOV & Co, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 7325/14, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 430 742 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, okr. D. E. F., o zaplatenie 165,45 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,00 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov konania Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho sp. zn. 17Co/45/2024. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca je obchodná akciová spoločnosť v 100% vlastníctve maďarského štátu, zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku. Žalobca je na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave ( ďalej len ako „ZoCD“ ) v spojení s nariadením maďarského Ministerstva hospodárstva a dopravy č. 36/2007 o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest ( ďalej len ako „Nariadenie o poplatkoch“ ) oprávnená a súčasne povinná vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej Nariadením o poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva. Žalobca na základe elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku v čase 6.6.2022, 16:41:01, na mieste kontroly: Gy10B-M30 Miskolc ( 22,2 km ) haladó zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom D., reg. v SR a zaradené do platobnej kategórie D2, ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný bolo prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. V dôsledku tejto skutočnosti žalovanému ex lege ( podľa § 7/ A ods. 1 Nariadenia o poplatkoch ) vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške určenej podľa § 7/A ods. 3 Nariadenia o poplatkoch, ktorá je pre kategóriu vozidla žalovaného stanovená vo výške 16.220 HUF ( základná sadzba pohľadávky ). Žalobca podľa § 33/B. ods. 5 ZoCP, prostredníctvom svojho právneho zástupcu v SR, vyzval žalovaného na zaplatenie základnej sadzby pohľadávky, ako aj na zaplatenie náhrady nákladov spojených s jej uplatnením voči žalovanému v Slovenskej republike, pričom ho súčasne informoval, že túto pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť len do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Podľa § 7/A ods. 6 Nariadenia o poplatkoch sa výzva považuje za doručenú piaty pracovný deň odo dňa ich podania na poštovú prepravu, pokiaľ sa nepreukáže iný deň doručenia a to aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky nedozvedel napríklad z dôvodu, že zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal v odbernej lehote. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 7.9.2022.
Napriek predchádzajúcej výzve žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil riadne a/alebo včas, v dôsledku čoho mu ex lege podľa § 7/A ods. 3 Nariadenia o poplatkoch vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64.850 HUF po prepočte na EUR vo výške 165,45 EUR ( EUR/ HUF 391,95 ). Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane príslušenstva, bol žalovaný písomne žalobcom vyzvaný. Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v predsúdnom štádiu uplatnenia pohľadávky v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť pohľadávku žalobcovi znáša a je povinný zaplatiť dlžník podľa § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II). Náklady vzniknuté pri uplatnení pohľadávky žalobcu voči žalovanému boli/sú spojené s poskytnutím právnej služby žalobcovi vo forme tarifnej odmeny advokáta v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola advokátom vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky určená ako minimálna vo výške 16,60 € bez DPH ( § 10 ods. 1 Vyhlášky ). Ku každému úkonu právnej služby advokát uplatňoval tzv. režijný paušál, pre rok 2022 určený vo výške 11,63 eur a pre rok 2024 vo výške 13,73 eur. V tejto veci advokát v predsúdnom štádiu vykonal podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky tri úkony právnej služby a síce (i) prevzatie a príprava zastúpenia a (ii) písomné podanie (výzva) protistrane - uplatnenie pohľadávky v základnej sadzbe a (iii) písomné podanie (výzva) protistrane uplatnenie novej pohľadávky vo zvýšenej sadzbe. Výška nákladov podľa „tarify“ určenej Vyhláškou bola spolu vo výške 86,79 eur. Advokát vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky tarifnú odmenu v súlade s § 13 ods. 1 Vyhlášky znížil spolu na sumu v celkovej výške ( po zaokrúhlení ) 70 eur. Ku dnešnému dňu žalobca od žalovaného v tejto veci prijal platbu/-y spolu vo výške 0, ktorú žalobca v celej výške započítal voči istine pohľadávky. Žalovaný je so zaplatením žalovanej pohľadávky žalobcu aj naďalej v omeškaní. 2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 15.4.2024 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote kvalifikovaný odpor, kde uviedol, že diaľničný poplatok za užívanie maďarskej diaľnice riadne uhradil, o čom predložil doklad. OMV zn. VW Caddy, ktoré počas jazdy užíval patrí do kategórie osobných áut, nie nákladných. Po dotaze maďarskej spoločnosti mu nevedeli vysvetliť, prečo vyššie uvedené vozidlo nespadá do kategórie D1 ale podľa nich do kategórie D2. Zároveň mu potvrdili že diaľničný poplatok je uhradený a došlo zrejme k chybe systému. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko je v evidencii motorových vozidiel registrovaný ako držiteľ motorového vozidla. Žalovaný k odporu priložil potvrdenie o platbe sumy 10,11 eur. Z predloženého dôkazu však nie je zrejmé, či bola matrica zakúpená pre správne EČV motorového vozidla, pre správny úsek spoplatnenej cesty, pre správnu krajinu registrácie, pre správnu kategóriu vozidla a či bola zakúpená včas. Žalobca dňa 14.7.2022 získal údaje od Ministerstva vnútra SR o vozidle žalovaného, pričom z tejto evidencie je zrejmé, že OMV zn. VW Caddy, EČV: D. je nákladným vozidlom kategórie N1. Keďže podľa evidencie nejde o osobné motorové vozidlo, žalobca konštatuje že správna kategória vozidla, pre ktorú mala byť e-matrica zakúpená je kategória D2 podľa § 8 ods. 1, písm. b) maďarského nariadenia ITM č. 45/2020 a nie e-matrica podľa kategórie D1.Zároveň navrhol, aby žalovaný originál, resp. kópiu zakúpenej ematrice, ako aj technický preukaz k vozidlu, aby bolo možné overiť žalovaným tvrdené skutočnosti. 4. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 6.8.2024, č. k. 10C/32/2024-83 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165,45 eur a žalobu v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 70 eur zamietol. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. 5. V zákonom stanovenej lehote podal voči predmetnému rozsudku odvolanie žalobca. Podľa názoru žalobcu je napádaný rozsudok je nepreskúmateľný, pretože z neho jednoznačne nevyplýva, podľa akého právneho poriadku súd v skutočnosti posudzoval nárok na náklady, žalobcom v spore uplatnený a vyplývajúci z § 11 ods. 7 maďarského nariadenia ITM č. 45/2020. Spôsob a dôsledky, s akými súd nárok na náklady po právnej stránke posúdil, nezodpovedajú zneniu a účelu rozhodného cudzieho práva. Súd posúdil nesprávne zároveň aj otázku účelnosti vzniku nákladov či dokonca sa súd snažil neprípustne stotožniť nárok na náklady (predsúdneho vymáhania pohľadávky) s nárokom na náhradu trov súdneho konania. Odvolateľ považuje napádaný rozsudok za vecne nesprávny a nezákonný. Preto odôvodňuje svoje odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Súd nesprávne nazerá na úkon „prevzatie veci, príprava a 1. porada s klientom“, keď na tento úkon nazerá až prizmou súdneho konania a náhrady trov v ňom vzniknutom. Nárok na náklady ako hmotnoprávny nárok za tento úkon však môže vzniknúť už skôr ( v tejto veci vznikol skôr ), a to vtedy, ak je predmetný úkon vykonaný v rámci mimosúdneho uplatnenia pohľadávky. V rámci súdneho konania, ako procesný
nárok na náhradu trov konania, vzniká iba v priamej súvislosti so začatím konania - ak začatiu konania nepredchádza predsúdne uplatnenie pohľadávky. „Nárok na zaplatenie nákladov“, ktoré žalobca uplatnil vo svojej žalobe, majú svoj právny základ výlučne v pre posudzovanú vec rozhodnom maďarskom hmotnom práve ( § 11 ods. 7 Nariadenia č. 45/2020 ), podľa ktorého ide o osobitný hmotnoprávny nárok, odlišný od slovenského procesného nároku na náhradu trov konania v zmysle slovenského CSP, keďže maďarské nariadenie č. 45/2020 upravuje mimosúdny spôsob uplatnenia peňažnej pohľadávky (náhradného poplatku a jeho príslušenstva - nákladov). V rozsahu slovenského procesného práva (CSP) trovy súdneho konania vznikajú až okamihom začatia súdneho konania v súlade s § 251 CSP v spojení s § 156 CSP. Všetky ostatné ( začatiu súdneho konania predchádzajúce ) nároky na zaplatenie nákladov netvoria procesný právny nárok ( na náhradu trov súdneho konania ), ale hmotnoprávny nárok na zaplatenie nákladov mimosúdneho vymáhania peňažnej pohľadávky, vzniknutých pred začatím súdneho konania. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania ( pozri § 156 CSP ) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím ( napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou ), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky (...). Aj Najvyšší súd SR sa už v minulosti vyjadril k otázke rozdielu medzi nárokom na náhradu trov konania (ako procesným nárokom) a nárokom na náklady mimosúdneho vymáhania (ako hmotnoprávnym nárokom) podľa slovenského práva, a to napr. v uznesení, sp. zn. 4Cdo/280/2009, kde vyslovil, že: „(...) dovolací súd poukazuje na to, že za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka treba ( okrem iného ) považovať aj náklady vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením ( napr. náklady vzniknuté v predsúdnom štádiu ), ktoré náklady však možno v súdnom spore uplatniť ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.“ ( str. 4 na konci ). V tunajším súdom posudzovanom prípade, kedy maďarské právo (nariadenie č. 45/2020) predpisuje žalobcovi povinnú „predsúdnu fázu“ vymáhania pohľadávky, nie je možné náklady za úkon „prevzatie veci, príprava a 1. porada s klientom“ posudzovať až prizmou náhrady trov konania, ale práve hľadiskom hmotnoprávneho nároku na náklady za tento úkon. Dávame v tejto súvislosti odvolaciemu súdu do pozornosti, že žalobca už v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu, vedomý si rozdielu medzi hmotnoprávnym nárokom na náklady v zmysle maďarského práva a procesným nárokom na náhradu trov konania v zmysle slovenského CSP, si v rámci náhrady trov súdneho konania uplatnil až úkon žaloba ( podanie vo veci samej ). K účelnosti úkonu „prevzatie veci, príprava a 1. porada s klientom“ žalobca uvádza nasledovné. Z právneho poriadku Slovenskej republiky žalobcovi plynie právo na právnu pomoc advokáta. Podľa § 1 ods. 1 zákona o advokácii: „Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Nemožno žalobcovi ako právnickej osobe, ktorá za účelom efektívneho uplatňovania svojich nárokov voči tretím osobám, realizuje svoje právo a obráti sa so žiadosťou o poskytnutie právnych služieb na advokáta, ktorého základným poslaním v rámci výkonu advokácie je práve pomoc pri uplatňovaní ústavných práv osobám (napr. právo na ochranu majetku). O to menej, ak ide o uplatňovanie práv v prostredí, ktoré žalobca z dôvodu svojho zahraničného pôvodu nepozná (súdny systém, procesné postupy, rôzne možné a do úvahy prichádzajúce prostriedky ochrany, obsah právnych predpisov a pod.), nepozná jazyk, nevie identifikovať dlžníkov z dôvodu, že vzhľadom na svoje postavenie a povahu pohľadávky nemá prístup do evidencie vozidiel SR a pod. Pre toto všetko je úplne legitímne a účelné, ak žalobca využije služby advokáta na území SR, ktorý musí v súvislosti s poskytovaním služby žalobcovi každú jednotlivú vec prevziať a riadne spravovať. O účelnosti úkonu „prevzatie veci, príprava a 1. porada s klientom“ preto niet pochýb, a náklady v súvislosti s ním, uplatnené žalobcom v rámci celkovej sumy 70 EUR, boli preto dôvodné. Súd nedôvodne a preto nesprávne vyčíta žalobcovi, že žalovanému zaslal až dve výzvy, ktorými od žalovaného uplatňoval dve rozdielne pohľadávky. Zmena obsahu pohľadávky vo forme jej zvýšenia vyplýva z maďarského práva ( z nariadenia č. 45/2020 ), keď pohľadávka sa v dôsledku pasivity dlžníka po právom stanovenom čase zmení ( zvýši ) a žalobca je preto povinný uplatňovať svoju pohľadávku v novej ( zvýšenej ) sadzbe. Žalobca preto nemá inú možnosť ako, práve v záujme predídenia vzniku sporu, a nenavyšovania nákladov samotných dlžníkov s vymáhaním pohľadávky o následnú náhradu trov súdneho konania, zasielať dlžníkom dve výzvy. A to: (i) výzvu na zaplatenie základnej sadzby náhradného poplatku a k nej prislúchajúceho príslušenstva, a v prípade potreby (tak ako v tomto spore) aj (ii) predžalobnú výzvu na zaplatenie, ak dlžník riadne a/alebo včas nesplní pohľadávku žalobcu podľa prvej výzvy. V zmysle maďarského nariadenia ITM č. 45/2020 musí žalobca zaslať v predsúdnom štádiu uplatnenia
náhradného (sankčného) poplatku výzvu na zaplatenie poplatku v jeho základnej sadzbe. Pričom ak by tak neurobil, jeho pohľadávka by sa prekludovala. Na uvedené správne upozornil napr. Okresný súd Spišská Nová Ves v rozsudku sp. zn. 16Csp/57/2024, v ktorom uviedol: „Súd dáva do pozornosti, že bez vykonaného úkonu - „Výzvy na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku“ zo dňa 03.11.2023 by žalobca ani nemohol pristúpiť k uplatneniu svojho nároku súdnou cestou, nakoľko v zmysle § 33B ods. 5 zák č. I/1988 bolo jeho povinnosťou vyzvať žalovanú v 60 dňovej prekluzívnej lehote na úhradu základného náhradného poplatku, v opačnom prípade vzhľadom na to , že sa jedná o prekluzívnu lehotu, by tento nárok už nemohol uplatniť na súde a súd by musel na uvedenú skutočnosť prihliadať z úradnej moci. „Prvá výzva“ je (a aj v tomto spore bola) účelným úkonom právnej služby, na náklady za ňu preto žalobcovi voči žalovanému v zmysle § 11 ods. 7 maďarského nariadenia č. 45/2020 patria. Po doručení „prvej výzvy“ dlžníkovi začína plynúť nariadením ITM č. 45/2020 (teda objektívnym maďarským právom) stanovená lehota 60 dní na zaplatenie náhradného (sankčného) poplatku v základnej sadzbe. Po márnom uplynutí predmetnej lehoty sa náhradný (sankčný poplatok) ex lege mení – zvyšuje. Žalobca preto, v snahe predídenia vzniku sporu, a nenavyšovania nákladov samotných dlžníkov s vymáhaním pohľadávky o následnú náhradu trov súdneho konania, vyzýva prostredníctvom svojho advokáta dlžníkov predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu, ak dlžníci na základe „prvej výzvy“ nezaplatil žalobcovi riadne a/alebo včas. Aj predžalobná výzva je preto účelným úkonom právnej služby, k čomu sa podrobne vyjadril napr. Okresný súd Liptovský Mikuláš vo svojom rozsudku sp. zn. 4C/44/2024, keď uviedol: „Za účelne vynaložené môžu byť považované vtedy, ak by predžalobná výzva bola podmienkou pre uplatnenie nároku na súde, čo je aj v súdenom prípade. Pretože žalobca podal žalobu na upomínacom súde, v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je žalobca povinný predložiť k žalobe výzvu, ktorou sa požaduje splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného.“ Záverom všeobecne k nároku žalobcu na náklady od dlžníka v zmysle § 11 ods. 7 nariadenia 45/2020. Nárok „na náklady“ podľa maďarského práva, ktorý žalobca v žalobe uplatnil, je nárokom svojou povahou odlišným od nároku „na náhradu nákladov“. Tieto nároky nemožno navzájom zamieňať. Z obsahu maďarského práva (§ 11 ods. 7 Nariadenia č. 45/2020) povinnosť dlžníka nahrádzať náklady nevyplýva. Maďarské právo ukladá dlžníkovi znášať priamo náklady (mimosúdneho) vymáhania, keďže práve mimosúdne vymáhanie pohľadávky je predmetom právnej regulácie nariadenia č. 45/2020. Konštrukcia právneho nároku na náklady (keď nie je právne významné, či veriteľ už náklady vynaložil alebo tak spraví až v budúcnosti), nie je ničím neobvyklým ani v prostrední európskeho záväzkového práva, a vyplýva priamo aj z jeho zásad, ktorých odrazom je práve § 11 ods. 7 maďarského Nariadenia č. 45/2020. Podľa princípov európskeho záväzkového práva možno od povinnej osoby (dlžníka) žiadať aj úhradu ujmy vzniknutej ako aj ujmy budúcej, ak je jej výška vopred známa [pozri napr. čl. 9:501 ods. 1 a ods. 2 písm. b) PECL]. V danom prípade boli vykonané 3 úkony právnej služby, hodnota nákladov ktorých predstavuje sumu 86,79 € (viď odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu), no žalobca si od žalovaného uplatnil menej – výlučne 70 eur. Nárok žalobcu v sume 70 eur, ktorý súd napádaným rozsudkom vo výroku II. zamietol, bol dôvodný v celom rozsahu. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 362 ods. 1 CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 385 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súd je nepreskúmateľný. Na úvod odvolací súd uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny, a to sumy 165,45 eur je právoplatný, z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v čiastočnom rozsahu uplatneného nároku úspešnou stranou sporu. Čiastočne jeho nárok na zaplatenie 70 eur ako nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky bol zamietnutý. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí pri zamietnutí tohto nároku vychádzal síce z § 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch, v spojení s nariadením Rím II, avšak odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktoré malo byť v jednote medzi skutkovým a právnym záverom je nepreskúmateľné. Vo vzťahu k uvedenému nároku prvoinštančný súd neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré odôvodňovali jeho rozhodnutie. Pritom však platí, že skutkový stav tak, ako ho zistí prvoinštančný súd, je v odvolacom konaní pre odvolací súd podľa § 383 CSP záväzný. Skutkový stav sa vytvára vykonaním dokazovania pred prvoinštančným súdom. Dobre zistený skutkový stav následne vedie k správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom pokiaľ nie je dostatočne zistený skutkový stav, nemôže dôjsť ani k správnemu posúdeniu veci, pretože právne posúdenie veci závisí práve od skutkových okolností, ku ktorým prvoinštančný súd dospeje buď riadnym vykonaním relevantných dôkazov a k ich riadnemu vyhodnoteniu. Prvoinštančný súd
však skutkové okolnosti neuviedol žiadne. CSP v ust. § 220 ods. 2 CSP ukladá súdu povinnosť svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí byť zjavné, prečo niektoré tvrdenia strán sporu súd nepovažoval za relevantné, uvedie skutkové právne posúdenie a zaujme autoritatívny názor na predmet konania a dostatočne ho odôvodní. Najviac práce na riadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia sa očakáva zo strany prvoinštančného súdu, kde prvoinštančný súd je povinný dať odpoveď stranám sporu na podstatné argumenty prejednávanej veci. V danom prípade žalobca argumentoval spôsobom, že ide o hmotnoprávny nárok v súvislosti s uplatnením žalovanej pohľadávky a maďarské právo, ktoré rozhodné právo sa má v danom prípade aplikovať, uplatnenie tohto nároku priznáva a má hmotnoprávny charakter. Prvoinštančný súd však svoje rozhodnutie o nepriznaní predsúdnych trov náležitým spôsobom neodôvodnil, najmä si neujasnil, vzhľadom na prejednávanú vec, či žalobcovi vznikol tento nárok, z akých čiastočných nárokov uplatnená žalovaná suma pozostáva a najmä, či ide o nárok, ktorý je viazaný na úspech v spore ( podľa CSP ), alebo ide o hmotnoprávny nárok podľa maďarských hmotnoprávnych predpisov ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než v napadnutom rozsahu prvoinštančný výrok rozsudku zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude ujasniť si dôvod uplatňovaného nároku, z ktorých jednotlivých úkonov tento nárok pozostáva, či ide o procesnoprávny nárok alebo hmotnoprávny nárok a v konečnom dôsledku o uplatnení nároku na zaplatenie sumy 70 eur rozhodne.
8. V danom prípade je teda predmetom konania zaplatenie sumy 165,45 eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 18.3.2025 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 7.3.2025. 9. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur. 10. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. 11. Súd opätovne v zmysle pokynov odvolacieho súdu vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a zistil tento skutkový stav: 12. Súd vykonal dokazovanie zákonom č. 1 z roku 1988 platný v Maďarsku O cestnej doprave, nariadené Ministerstvom hospodárstva a dopravy č. 36/2007 Maďarskej republiky, fotografiou vozidla žalovaného, výzvou na zaplatenie základnej sadzby pohľadávky potvrdením pošty o podaní zásielky na prepravu výzvou na zaplatenie zvýšenej sadzby pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci. 13. Žalobca je obchodná akciová spoločnosť v 100 % vo vlastníctve maďarského štátu. Žalobca je na základe maďarského zákona č. 1 z roku 1988 O cestnej doprave oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutá z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme sankčného poplatku, ktorý je určený nariadením o poplatkoch. 14. Žalobca na základe elektronickej kontroly oprávnenosti používaných ciest v Maďarsku zistil že žalovaný v čase 6.6.2022 o 16:41:01 hod. na mieste kontroly Gy10B-M30 Miskolc ( 22,2 km ) haladó zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom D., registrované v Slovenskej republike nemalo oprávnenie jazdiť na spoplatnenom úseku komunikácie nakoľko nemalo na to platné oprávnenie. 15. V dôsledku tejto skutočnosti podľa § 7/A ods. 1 nariadenia o poplatkoch vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť sankciu vo výške 16.220 HUF. 16. Žalobca podľa § 33 b. ods. 5 Z. o. CP prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie základnej sadzby pohľadávky s tým, že túto základnú sadzbu môže zaplatiť do 30 dní od doručenia výzvy. Podľa vyššie uvedeného nariadenia o poplatkoch sa výzva považuje za doručenú 5 pracovný deň odo dňa podania na poštovú prepravu. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 7.9.2022, avšak zo strany žalovaného zaplatená nebola v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64.850 HUF, čo po prepočte na kurz euro činí sumu 165,45 eur, keď 1 euro sa menilo pri kurze 391,95 za HUF. 17. Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky v predsúdnom štádiu konania znáša dlžník a to podľa § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení s Nariadením Európskeho
parlamentu a rady Európy č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II. ). Bolo povinnosťou žalovaného na území Maďarska pred započatím jazdy na komunikáciách, ktoré sú spoplatnené zakúpiť si oprávnenie na vykonávanie jazdy po spoplatnených komunikáciách vzhľadom k tej skutočnosti že žalovaný túto svoju povinnosť si nesplnila súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. 18. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v tomto prípade sa ale hmotné právo veci posudzuje podľa maďarského práva. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože v konaní je zrejmé, že išlo o nákladné vozidlo, išlo o vozidlo zn. Volkswagen Caddy, tzv. vozidlo typu pick-up, čiže podľa maďarského nariadenia o diaľničných známkach nepatrí do kategórie D1, ktorú si žalovaný pred jazdou zakúpil. To čo preukázal v konaní, platí len pre osobné autá, pričom ale je zrejmé, že toto jeho vozidlo patrí do kategórie D2, čiže ostatné ako osobné autá. Ide o nákladné vozidlo, čo žalobca riadne preukázal aj potvrdením z dopravnej evidencie a čo predložil súdu, kde bolo vozidlo registrované ako nákladné, čiže v kategórii N1 podľa našich slovenských predpisov. Preto žalovaný si mal zakúpiť diaľničnú známku typu D2, ktorá logicky bola drahšia. Fotka z diaľničného systému z maďarských diaľnic je na rubovej strane, kde teda je jasné, že nejde o osobné vozidlo i z tejto fotky. Preto súd žalobe vyhovel. 19. K samotnému uplatnenému nároku súd udáva, že žalobca to síce nazval vo formulárovej podanej žalobe ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v sume 70,00 eur, ale de facto tu ide o hmotnoprávny nárok, ktorý žalobcovi plynie z maďarského nariadenie ITM č. 40/2020 - žalobcom v spore uplatnený nárok vyplýva totiž z § 11 ods. 7 tohto nariadenia. Čiže súd po prehodnotení veci tento nárok priznal žalobcovi ako hmotnoprávny s tým, že odvolací súd v ods. 9 odôvodnenie zaviazal skúmať tento nárok, o aký nárok teda ide. 20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Súd podľa § 396 ods. 3 CSP s odôvodnením z uznesenia odvolacieho súdu rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Možno teda konštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný a to aj v konaní odvolacieho Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/45/2024, ktorým bol pôvodne prvoinštančný rozsudok zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preto súd potom, čo nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by výnimočne nemal priznať trovy konania plne úspešnému žalobcovi v konaní mu tieto trovy priznal spolu s konaním odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.