Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/34/2025 8825201057 02. 07. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:8825201057.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D. zastúpený Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837 proti žalovaným: 1. Ahoj, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, 2. APD Malčice, s.r.o., so sídlom Malčice 404, 072 06 Malčice, IČO: 55 316 166, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. III. Súd ukladá žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému v 1. rade návrh na začatie konania vo veci samej, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023. IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. V. Žalobcovi proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov , zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Zároveň, aby súd uložil žalobcovi v lehote do 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej. Žiadal priznať plnú náhradu trov konania od žalovaného v 1. rade.
2. Podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že s veriteľom - žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 13.11.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.2310007788 (ďalej len ako „Zmluva o úvere“). Žalovaný v 1. rade mu na základe tejto zmluvy mal poskytnúť úver vo výške 10 800,- eur, s mesačnou splátkou vo výške 220,38 eur. Žalovaný v 1. rade žalobcovi predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril Zmluvu o úvere. Až od svojho zamestnávateľa, zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo 26.03.2024, ktorú žalovaný v 1. rade predložil zamestnávateľovi žalobcu sa dozvedel, že podpísal aj Dohodu. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, že s podpisom tejto zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Doteraz nevie, že by nejakú Dohodu uzatváral. Nepoznal a nepozná konzekvencie, ktoré sú spojené s uzavretím takejto Dohody a žalovaný v 1. rade žalobcovi k tejto Dohode neuviedol žiadne skutočnosti. Predložil mu listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade, ako zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Dohoda, umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od žalobcu vymohol aj plnenia, na ktoré nemá nárok. Navyše, môže sa jednať o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. o už premlčanú pohľadávku. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z, ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o vyššie citované znenie. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex-offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do majetku žalobcu, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predchádzania vzniku majetkovej ujmy žalobca navrhol, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový poriadok, v ustanovení § 325 umožňuje, aby sa nariadilo neodkladné opatrenie v prípade, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Na podporu návrhu žalobca poukázal na neodkladné opatrenia, vydané v obdobných veciach, kedy súdy vyhoveli návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. 3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil súdu aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.11.2023, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13.11.2023, žiadosť žalovaného v 1. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorá bola adresovaná žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 26.3.2024. 4. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.11.2023 bol žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutý úver žalovaným v 1. rade ako veriteľom vo výške 10.800,- eur, pričom žalobca sa úver zaviazal uhrádzať v pravidelných 96 mesačných splátkach po 220,38 eur. Prvá splátka sa stala splatnou dňa 20.12.2023 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol dohodnutý na 20.11.2031. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému v 1. rade uhradiť bola uvedená vo výške 21.156,48 eur, fixná ročná úroková sadzba úveru vo výške 21,10% a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,10%. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené v sume 10.356,48 eur. 5. V rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (dňa 13.11.2023) bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tiež Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka s tým, že predmetom tejto dohody bolo zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 uzatvorenej dňa 17.10.2023, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver v celkovej výške 10800,- eur a ktorú sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť v 96 mesačných splátkach vo výške 220,38 eur. Zabezpečenie predmetnej pohľadávky podľa bodu 1 čl.1 predmetnej dohody spočívalo v dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka. Žalobca ako dlžník v bode 3 čl. 1 dohody súhlasil s tým, aby sa mu zo mzdy alebo z iných príjmov vykonávali zrážky a tieto boli poukazované na účet veriteľa, ktorý bol v dohode špecifikovaný, pričom podľa bodu 4 čl. 1 dohody bola výška zrážky zo mzdy dohodnutá vo výške 220,38 eur. Podľa bodu 5 čl. 1 dohody, právo na výplatu zrážok zo mzdy proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ predložením tejto dohody platiteľovi mzdy podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka a platiteľ mzdy má povinnosť vykonávať tieto zrážky zo mzdy v rozsahu stanovenom v tejto dohode a to až do úplného uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. V bode 7 predmetného článku došlo k upresneniu, že veriteľ má právo predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy len v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou zabezpečenej pohľadávky alebo jej časti, pričom za omeškane sa považuje omeškanie akejkoľvek splátky úveru alebo jej časti po dobu dlhšiu ako 30 dní. 6. Z predloženej listiny označenej ako „Zaslanie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov“ z 26.3.2024 vyplýva, že žalovaný v 1. rade doručil zamestnávateľovi žalobcu predmetnú listinu, v ktorej ho vyzval, aby začal s vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu. Prílohou tohto listu bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 13.11.2023. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 17. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 18. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
19. Podľa § 336 ods. 4 CSP Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane. 20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 21. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. 22. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. 23. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu. 24. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva. 25. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 13.11.2023, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 27. V danom prípade je tak zmluva z 13.11.203 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. 28. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu uzavretie zmluvy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 29. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 30. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 31. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)
f)veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, KopírovaťPorovnať verzieNovelizácie g)ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) 32. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 33. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, jej platnosť, resp. poukazuje na možné neprijateľné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola podrobená súdnemu prieskumu, potom je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. 34. Žalobca spochybnil samotnú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobca namieta, že predmetná dohoda umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od žalobcu vymohol aj plnenia, na ktoré nemá nárok, pričom sa môže jednať o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. o už premlčanú pohľadávku. 35. Vyriešenie uvedenej otázky je možné predbežne posúdiť, avšak iba v rozsahu osvedčenia, aj v rámci návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci. 36. Žalobca osvedčil danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložil vyplýva, že je so žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa. 37. V danom prípade bude potrebné vo veci samej podrobiť súdnemu prieskumu nie len samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ale aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poukazom na skutočnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či sa nejedná o úver bezúročný a bez poplatkov (či napríklad bola s odbornou starostlivosťou veriteľa skúmaná bonita žalobcu pred uzavretím zmluvy v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-679/18). Žalobca pritom namieta aj nedostatky pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. 38. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. 39. Hoci rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa žalobca domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobca má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha. 40. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.
41. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobca možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v 1. rade si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo. 42. V prejednávanom prípade po oboznámení sa súdu so žalobcom predloženými listinnými dokladmi má súd za to, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zamestnávateľovi žalobcu, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, je dôvodný. 43. Súd má za to, že v danej veci je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Žalovaný v 1. rade zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu listom zo dňa 26.3.2024, pričom čo sa týka rozsahu a výšky dlhu, ktorý sa má uhradiť vykonávanými zrážkami poukázal na bod 4 čl. 1 doloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalobca spochybňuje samotnú platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, poukazuje na skutočnosť, že nemal vôľu takúto dohodu uzavrieť a žalovaný ho v rozpore s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa nepoučil o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Žalobca tiež poukazuje aj na neprijateľnosť zmluvných ustanovení, obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené, bude úlohou súdu v konaní vo veci samej preskúmať predložené zmluvy medzi zmluvnými stranami a posúdiť platnosť jednotlivých zmluvných dojednaní. V prípade, ak by súd dospel k záveru o existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na samotnú výšku dlhu a za predpokladu, že by nebolo vyhovené žalobcom navrhnutému neodkladnému opatreniu, došlo by k stavu, kedy v dôsledku realizácie zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu, by na strane žalovaného v 1. rade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, ktorého vydania by sa žalobca musel domáhať. Uvedená skutočnosť spôsobuje naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v danej veci bola osvedčená existencia bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi v prípade zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 44. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade a zároveň osvedčil aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu bol zo strany žalovaného v 1. rade požiadaný o začatie vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, teda začal s výkonom práva vyplývajúcim z dohody, platnosť ktorej má byť predmetom skúmania vo veci samej. Za situácie, kým otázka (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobcovi nariadeným neodkladným opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže ani súd zaujať v tomto štádiu konania právny názor o platnosti či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v tej súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva tiež potrebu ex offo súdneho preskúmania sporného zmluvného vzťahu z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Pristúpenie k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi boli realizované. 45. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu (z 26.3.2024) a samotnej dohody, ktorá bola jej prílohou vyplýva len výška poskytnutého úveru a výška mesačnej splátky a ich počet, pričom z tohto podania nie je zrejmé, akú celkovú výšku pohľadávky si žalovaný v 1. rade uplatňuje voči žalobcovi formou zrážok zo mzdy. V danom prípade, keďže dĺžka súdneho konania vo veci v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nie je známa, je možné, že zamestnávateľ žalobcu by v budúcnosti mohol vykonať zo mzdy žalobcu zrážky vo väčšom rozsahu, ako bude v prebiehajúcom súdnom konaní ustálený jeho dlh, pretože v zmysle výzvy žalovaného v 1. rade resp. samotnej dohody o zrážkach, ktorá bola jej prílohou, mal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu až do úplného uspokojenia zabezpečenej pohľadávky (porovnaj v obdobnej veci žalovaného v 1. rade uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7CoCsp/7/2022 z 31. 03. 2022). 46. Povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok na základe tejto dohody je len dočasným opatrením proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko napraviteľný stav, keďže mzda slúži v prevažnej miere na zabezpečovanie uspokojovania základných potrieb jej poberateľa. Súd je toho
názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná. 47. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasným opatrením proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný a resp. nenapraviteľný stav. (porovnaj v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/123/2017 z 26. 09. 2017) 48. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v 1. rade, ktorý práve využitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobcu. 49. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009 a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/28/2020 z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej. 50. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013). 51. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, kedy v prípade nepodania žaloby žalobcom, či nedôvodnosti žaloby vo veci samej, bude môcť žalovaný v 1. rade naďalej realizovať zrážky zo mzdy. 52. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu. 53. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov v súvislosti s označenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyhovel. 54. S účinnosťou od 1.7.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia. CSP tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Úprava v CSP upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 336 ods. 1 CSP veta druhá, pričom podľa niektorých názorov v
danom prípade nebolo potrebné ukladať povinnosť žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (porovnaj tiež uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/27/2020 z 30. 06. 2020). 55. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na opačné názory, podľa ktorých súd je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale tiež rešpektovať práva toho, proti komu takýto návrh smeruje, preto nie je možné konštatovať, že nariadením neodkladného opatrenia sa trvalo usporiadajú práva tam, kde je potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej. Samotné konštatovanie, že dohoda o zrážkach môže bezdôvodne zasiahnuť do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa nestačí. Je potrebné skúmať, tak samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti ako aj samotnú zmluvu o úvere, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k zmluve o úvere a ako taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by boli v zmluve o úvere neprijateľnými podmienkami. Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je ho možné vykonať len v konaní vo veci samej ( v súvislosti s uvedeným porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/162/2019 z 04. 12. 2019). 56. Z vyššie uvedeným teda súvisí aj možnosť nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, prípadne možnosť trvanie neodkladného opatrenia obmedziť po určitú dobu. 57. Súd napriek rozdielnym názorom trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia konania, ktoré bude začaté vo veci samej na základe povinnosti uloženej žalobcovi výrokom III. tohto uznesenia, nakoľko samotný žalobca si petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžiadal toto časové obmedzenie. Ak by súd naradil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, rozhodol by o nariadení neodkladného opatrenia v širšom rozsahu, ako to požadoval žalobca (ultra petitum). V opačnom prípade by súd pripustil účinky nariadeného neodkladného opatrenia vo väčšom rozsahu, ako to žiadal žalobca, čím by tak zároveň vo väčšej miere zasiahol do práv žalovaného v 1. rade. 58. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu a výrok III. tohto uznesenia mu uložil podať žalobu vo veci samej, pričom do skončenia takto ním iniciovaného konania bude trvať aj nariadené neodkladné opatrenie. 59. V súlade s § 336 ods. 1 CSP, keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže zároveň vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 60. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd v prípade uloženia vyššie uvedenej povinnosti musí vo výroku uznesenia uviesť strany a predmet konania vo veci samej. Samotný predmet konania vymedzil žalobca v prvom výroku petitu neodkladného opatrenia, kedy žiadal časovo obmedziť neodkladné opatrenie do skončenia konania o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd vzhľadom na uvedené vymedzil predmet konania vo veci samej a označil strany tohto sporu v treťom výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovi tak uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, teda o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom stranami sporu budú žalobca a žalovaný v 1. rade. Zároveň súd žalobcovi na podanie žaloby vo veci samej určil primeranú lehotu 60 dní. 61. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP). 62. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoCsp/35/2024 z 30. 09. 2024, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/29/2024 z 19. 11. 2024, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/26/2024 z 22. 10. 2024, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobca v danom prípade označil zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadal uložiť.
63. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s § 60 CSP, nakoľko ho žalobca označil za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový poriadok nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takéto osoba je označená žalobcom ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobcu domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a teda je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26. 09. 2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobcu zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy. 64. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobcu v prípade, že zamestnávateľa označil priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. 65. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 67. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 68. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 69. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. 70. V danom konaní tak bol žalobca úspešný v celom rozsahu, pretože súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%. 71. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadal, súd mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.