KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou18. 8. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/38/2025 z 18. 8. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 18. augusta 2025, sp. zn. 5C/38/2025, ECLI:SK:OSVT:2025:8825201289.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/38/2025 8825201289 18. 08. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:8825201289.1

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XXX, F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nepribližovania sa na určenú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť tým konaním ohrozená, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a . Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení samostatným uznesením. odôvodnenie: 5C/38/2025 1. Žalobkyňa sa v návrhu na rozvod manželstva doručenom súdu dňa 22.7.2025 domáhala aj zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni a k ich maloletým deťom, a to z dôvodu obavy o zdravie žalobkyne a zdravie maloletých detí, prípadne únosu. 2. Vo vzťahu k žalobkyni (matke maloletých detí a navrhovateľky v prípade rozvodu) bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na samostatné konanie. Pokiaľ ide o jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletým deťom, o tomto bude rozhodnuté v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. 3. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7P/75/2025 súd zistil, že žalobkyňa (ako matka maloletých detí) sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že obidve maloleté deti sa narodili v Nemecku, pričom v januári tohto roka sa spolu s deťmi vrátili na Slovensko k jej rodičom do obce C.. Jej prevoz na Slovensko zabezpečili jej rodičia s pomocou miestneho kňaza. Otec maloletých detí bol v tom čase vo väzbe v Nemecku za porušenie podmienky a krádeže v supermarketoch. Z väzby bol prepustený

na kauciu a aktuálne sa nachádza u príbuzných v meste Kráľovský Chlmec. Otec maloletých detí sa jej vyhráža ublížením na zdraví a zabitím. Manžel ju po príchode z Nemecka vyhľadal v meste Vranov nad Topľou a pod nátlakom a hrozbou ublíženia bola nútená nastúpiť do auta, kedy ju odviezol k jeho tete. Rodičia boli nútení pod nátlakom a vyhrážkami, že jej ublíži, odovzdať maloleté deti jeho bratrancovi, ktoré priviezol k tete. Manžel doposiaľ fyzicky ubližoval iba jej, naposledy však hodil maloletého D. o zem a bil ho, lebo dieťa plakalo. Manžel sa vyhráža nielen jej, ale aj jej rodičom. Prídavky na deti a rodičovský príspevok minul na drogy. V prítomnosti manžela sa navrhovateľka bojí o seba a život jej detí. Často sa vyhráža, že ich vezme do zahraničia. Na manžela podal trestné oznámenie. Z obsahu uvedeného spisu zistil nasledovné skutočnosti: 4. Ustanovený kolízny opatrovník v správe zo dňa 11.05.2025 uviedol, že rodina je vedená v evidencii tunajšieho úradu od roku 2023 pre podozrenie z obchodovania s ľuďmi a násilia páchaného na matke zo strany otca maloletých detí. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci maloletých detí prijíma opatrenia v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z družného vzťahu žalobkyne a žalovaného pochádzajú dve maloleté deti. Obidve maloleté deti sú narodené v Nemeckej spolkovej republike. Maloletý D. B. B. bol prevzatý do starostlivosti sociálnych orgánov v Zwickau, nakoľko matka v čase pôrodu nebola plnoletá. Podľa informácií sociálnych orgánov bol pán B. v minulosti násilný voči matke maloletého dieťaťa. Matke sa mal vyhrážať, že predá dieťa do Spojeného kráľovstva alebo Holandska. Otec maloletého dieťaťa D. B. matku cestou z pravidelnej tehotenskej poradne pod slovnými vyhrážkami odviezol do Nemecka. S partnerom žila pod nátlakom a v strachu. Túto skutočnosť údajne boli rodičia matky oznámiť na Polícii Vranove nad Topľou, avšak trestné oznámenie za únos dcéry oficiálne nepodali. Matka sa dňa 15.11.2023 vrátila na Slovensko do domácnosti svojich rodičov v obci C.. Dňa 20.12.2023 si matka s pomocou kňaza z obce C. osobne dieťa v Nemeckej spolkovej republike prevzala do osobnej starostlivosti. V tom čase s otcom maloletého dieťaťa nežila. V domácnosti svojich rodičov sa zdržiavala približne do konca februára 2024. S otcom maloletého dieťaťa obnovila spolužitie a istý čas sa zdržiavali v Českej republike u jeho strýka. Pri vykonanej návšteve v rodine dňa 13.5.2024 bolo zistené, že sa matka s maloletým dieťaťom a partnerom presťahovali naspäť do Nemecka. V danej súvislosti bolo kontaktované Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré postúpilo podnet sociálnym orgánom v Nemecku. Podozrenie s obchodovaním s ľuďmi sa po preverení kompetentných orgánov nepotvrdilo. Sociálni pracovníci Spolkovej republiky Nemecko konštatovali, že dieťa nie je ohrozené a nejaví známky zanedbania, telesného alebo psychického násilia. Rodina bola monitorovaná a pod dohľadom sociálnych pracovníkov v Nemecku. Matka dňa XX.XX.XXXX vo H., Nemecká spolková republika, porodila druhé dieťa I. J.. Rodičia sa s maloletými deťmi asi v januári 2025 (matka nevedela uviesť presný mesiac návratu) vrátili spoločne z Nemecka k rodičom matky. Rodičia maloletých detí sa dňa 3.4.2025 zosobášili na Matričnom úrade vo Vranove nad Topľou. Otec uznal otcovstvo k obidvom maloletým deťom. Matka uviedla, že asi tri dni po sobáši mali ísť manželia na nákupy do mesta. Otec však matku pod nátlakom odviezol do Nemecka, kde bývali u jeho kamaráta. Počas prechádzky v meste matka ukázala okoloidúcim gesto Signálu pomoci, ktorí privolali policajnú hliadku. Otec bol vzatý do väzby, nakoľko bol v uvedenej krajine v pátraní. Nemecká polícia zabezpečila matke nocľah na jednu noc a domov sa vrátila s prepravnou službou, ktorú si zabezpečila sama. Matka toho času žije s maloletými deťmi v domácnosti starých rodičov detí, F. J. a K. J. na adrese C. XXX, v murovanom jednopodlažnom príbytku, ktorý pozostáva z dvoch izieb. Otec maloletých detí D. B., nar.XX.X.XXXX bol asi v júni tohto roku prepustený z väzby v Nemecku, údajne na kauciu. Po príchode z Nemecka vyhľadal matku v meste Vranov nad Topľou a pod nátlakom a hrozbou ublíženia bola nútená nastúpiť do auta, kedy ju odviezol k jeho tete G. B. do obce Vojka v okrese Trebišov. Starí rodičia na tretí deň pod nátlakom a hrozbou ublíženia ich dcére museli odovzdať maloleté deti na autobusovej stanici otcovmu bratrancovi, ktorý deti priviezol do Vojky. Manžel doposiaľ fyzicky ubližoval iba matke. V čase, keď boli vo Vojke, začal fyzicky ubližovať aj maloletému D.. Dieťa údajne hodil o zem a bil ho, lebo plakalo. Rodiča matky boli uvedené skutočnosti nahlásiť na polícii Vranov nad Topľou. Policajná hliadka ju na adrese prvý deň nenašla, nakoľko ju príbuzní otca zatajili. Na druhý deň vstúpili do obydlia a matka dala o sebe vedieť búchaním na dvere, nakoľko bola manželom zamknutá v podkroví. Policajná hliadka matku odviezla do Veľkých Kapušian a odtiaľ prišla dňa 1.7.2025 domov aj s maloletými deťmi taxíkom. Matka je poberateľkou štátnych sociálnych dávok - prídavkov na deti a rodičovského príspevku. Bola donútená peniaze odovzdať manželovi, ktoré minul na zakúpenie drog. Údajne sa mal vyhrážať aj poštárke z obce C. vo veci vyplatenia štátnych dávok do jeho rúk. Matka ostala bez akejkoľvek finančnej rezervy. Taktiež manžel spálil všetko oblečenie matky ako aj oblečenie maloletých detí. Podľa vyjadrenia matky mal otec maloletých detí v Nemecku často problémy s políciou za časté krádeže v

supermarketoch. Švagrovi mal v Nemecku spôsobiť bodnú ranu nožom na nohe. Taktiež matku napadol na verejnosti, keď ju bodol nožom do kľúčnej kosti. Skladací nôž údajne nosí stále pri sebe. Matka sa manžela bojí, preto skutočnosti ako manželovu agresivitu a ubližovanie doteraz popierala. Podľa vyjadrenia matky a starých rodičov s manželom nie je dobrovoľne, nechce s ním žiť, taktiež sa údajne vydávala pod nátlakom. S manželom nechce žiť, bojí sa ho, no pred ním zo strachu musí prezentovať iný názor. Ak nemal zabezpečené drogy, bol nervózny, zo všetkého obviňoval matku, kedy dochádzalo aj k fyzickým útokom. Počas návštev sociálneho pracovníka v rodine sa matka ani starí rodičia na adresu otca nikdy nevyjadrovali negatívne. Starí rodičia uviedli, že sa báli. Na otca maloletých detí starí rodičia podali trestné oznámenie za vyhrážanie. Počas telefonických hovorov starej matke vulgárne nadáva, starým rodičom sa vyhráža podpálením. Otec často prezentuje, že deti matke zoberie a odíde s nimi do zahraničia. Otec maloletých detí je veľmi agresívny, matka sa bojí o svoj život a život svojich detí, preto podala na polícii Vranov nad Topľou trestné oznámenie na manžela. Nakoľko sa vydávala pod nátlakom, v najbližšej dobe podá na Okresný súd žiadosť o rozvod. 5. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou zo dňa 14.07.2025, navrhovateľka podala trestné oznámenie na Odbore kriminálnej polície Vranov nad Topľou na otca maloletých detí dňa 02.07.2025 pre podozrenie z trestného činu obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, kde je vedený spis pod ČVS: ORP-215/1-VYS-VT-2025. 6. Uznesením č.k. 7P/75/2025- 19 z 15.7.2025 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého D. B. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, žalobkyne v tejto veci. Súd zároveň žalobkyni uložil, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. 7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7P/40/2025 súd zistil, že v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D. B. J., nar. XX.XX.XXXX, súd zastavil konanie o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom uznesením z 19.6.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2025. 8. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR ku dňu 7.8.2025 vyplýva, že žalovaný bol trikrát priestupkovo postihnutý. V dvoch prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku dopravy, avšak v jednom prípade sa žalovaný dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 19.4.2023 narušil občianske spolunažívanie vulgárnym správaním a vyhrážaním sa ujmou na zdraví konkrétnej osobe. 9. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že žalovaný má doposiaľ dvadsať záznamov v registri trestov. Jednalo sa o majetkovú trestnú činnosť, tiež o trestné činy na úseku dopravy, avšak aj násilnú trestnú činnosť. Rozsudkom Prvostupňového súdu v Gente z 12.11.2008 sp.zn. 2008/3294 bol žalovaný odsúdený za zbitie a zranenie, zámerné udretie manželky. Rozsudkom Prvostupňového súdu v Gente z 14.11.2009 sp.zn. 09/3695 bol žalovaný odsúdený za únos a skrývanie maloletých detí, odopieranie osobnej slobody, bitie a zranenie, spáchanie trestného činu na maloletom osobou, ktorej bola osoba zverená, bytie a zranenie-zámerné bytie manželky alebo partnerky. Rozsudkom Krajského súdu Košice sp.zn. 6Ntc/2/14 z 20.2.2015, bol odsúdený za spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2b, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2b a pokus ublíženia na zdraví podľa § 14 a §156 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom z 14.7.2016 sp.zn. 3724 16/1809 bol odsúdený za úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, zohyzdenie alebo trvalej invalidity. Rozsudkom Prvostupňového súdu v Gente z 27.2.2012 sp.zn. 2012/918 bol žalovaný odsúdený za krádež, porušovanie domovej slobody, nebezpečné vyhrážanie a pokus ublíženia na zdraví. 10. Z pripojeného spisu OR PZ vo Vranove nad Topľou, Odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-215/1VYS-VT-2025 vyplynulo, že vyšetrovateľ PZ uznesením z 2.8.2025 začal podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, nakoľko doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že páchateľ dňa 28.05.2025 v čase okolo 17.30 hod. svoju manželku žalobkyňu odvliekol proti jej vôli a pod hrozbou násilia spred bistra Dominika, ul. Námestie slobody č. 999 vo Vranove nad Topľou k VUB Banke, kde ju chytil za vlasy a natlačil ju do tam odstaveného osobného motorového vozidla Audi. nezisteného typu a evidenčného čísla, následne ju odviezol do obce L. do domčeku vedľa rodinného domu na ulici M. C. XXX, následne dňa 29.05.2025 do uvedeného domu boli na taxíku privezené aj ich spoločné maloleté deti, kde ich všetkých proti ich vôli držal do 01.07.2025

kedy sa poškodenej podarilo privolať hliadku polície, pričom do príchodu hliadky páchateľ z miesta ušiel a poškodená spoločne s maloletými deťmi za asistencie polície došla k odstavenému taxíku a na ňom bez zranení došla domov na adresu trvalého bydliska v okrese Vranov nad Topľou. 11. V zápisnici o trestnom oznámení z 2.7.2025 žalobkyňa mimo vyššie uvedených skutočností odôvodňujúcich začatie trestného stíhania, uviedla, že počas toho, ako žalobkyňu žalovaný držal v dome proti jej vôli vyše mesiaca, viackrát ju fyzicky napadol, často za maličkosti, raz ju udrel päsťou do hlavy tak, že odpadla. Z výpovedí rodičov žalobkyne vyplynulo, že žalovaný sa im aj dcére vyhrážal, že im ublíži v prípade, že na neho žalobkyňa podá trestné oznámenie. 12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 16. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 20. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 21. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 22. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 23. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

24. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 25. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 26. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 27. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 28. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 29. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. 30. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 31. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. 32. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246). 33. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej

integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 34. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. 35. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 36. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity. 37. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 38. V predmetnej veci súd z pripojených spisov zistil závažné skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného patrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, nakoľko žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu hrozby zásahu do jej telesne a duševnej integrity (osvedčila obavu o svoje zdravie, život, možný zásah do osobnej slobody, psychický nátlak a vyhrážky zo strany žalovaného). Žalobkyňou tak bol osvedčený zásah do jej integrity na zdraví, dôstojnosti ako aj slobode. 39. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7P/75/2025 a zo skutočností uvádzaných žalobkyňou v uvedenom konaní súd zistil, že žalovaný sa žalobkyni vyhráža ublížením na zdraví a zabitím. Pod nátlakom a hrozbou ublíženia bola nútená nastúpiť do auta, kedy ju odviezol k jeho tete. Rodičia žalobkyne boli nútení pod nátlakom a vyhrážkami, že žalobkyni ublíži, odovzdať ich maloleté deti inej osobe. Žalovaný žalobkyni fyzicky ubližoval, pričom malo dôjsť aj k incidentu, kedy, žalovaný hodil maloletého syna o zem a bil ho, lebo dieťa plakalo. V prítomnosti žalovaného sa žalobkyňa bojí o seba a tiež život detí. 40. Súčasťou tohto spisu je aj správa kolízneho opatrovníka zo dňa 11.05.2025, z ktorej vyplývajú ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré osvedčujú návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa tejto správy je rodina vedená v evidencii úradu od roku 2023 pre podozrenie z obchodovania s ľuďmi a násilia páchaného na matke zo strany žalovaného. Podľa informácií sociálnych orgánov bol žalovaný v minulosti násilný voči žalobkyni. Žalobkyni sa mal vyhrážať, že predá dieťa do zahraničia. Žalobkyňu cestou z pravidelnej tehotenskej poradne pod slovnými vyhrážkami odviezol do Nemecka. So žalovaným žila pod nátlakom a v strachu. Túto skutočnosť údajne rodičia žalobkyne oznámili polícii, avšak trestné oznámenie pre únos dcéry oficiálne nepodali. Žalovaný bol v júni tohto roka prepustený z väzby v

Nemecku, pričom po príchode z Nemecka vyhľadal žalobkyňu a pod nátlakom a hrozbou ublíženia bola nútená nastúpiť do auta, kedy ju odviezol do obce Vojka v okrese Trebišov. Starí rodičia na tretí deň pod nátlakom a hrozbou ublíženia ich dcére museli odovzdať maloleté deti na autobusovej stanici bratrancovi žalovaného, ktorý deti priviezol do Vojky. Žalovaný doposiaľ fyzicky ubližoval iba žalobkyni, avšak počas pobytu vo Vojke začal fyzicky ubližovať aj maloletému D.. Dieťa údajne hodil o zem a bil ho, lebo plakalo. Rodiča žalobkyne boli uvedené skutočnosti nahlásiť na polícii. Policajná hliadka žalobkyňu našla zamknutú v podkroví. Z uvedenej správy vyplývajú aj ďalšie skutočnosti svedčiace o násilnej povahe žalovaného, ktorý mal švagrovi v Nemecku spôsobiť bodnú ranu nožom na nohe, zároveň žalobkyňu na verejnosti bodol nožom do kľúčnej kosti. Skladací nôž údajne nosí stále pri sebe. Žalobkyňa sa žalovaného bojí, preto jeho agresivitu a ubližovanie doteraz popierala. Podľa vyjadrenia žalobkyne a jej rodičov, so žalovaným nie je dobrovoľne, nechce s ním žiť, taktiež sa údajne vydávala pod nátlakom. Bojí sa ho, no pred ním zo strachu musí prezentovať iný názor. Ak nemal zabezpečené drogy, bol nervózny, zo všetkého obviňoval žalobkyňu, kedy dochádzalo aj k fyzickým útokom. 41. Zo spisu OR PZ vo Vranove nad Topľou, Odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-215/1-VYS-VT-2025 vyplynulo, že vyšetrovateľ PZ uznesením z 2.8.2025 začal trestné stíhanie pre zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a to na základe podozrení vo vzťahu k žalovanému, hoci doposiaľ mu nebolo vznesené obvinenie. Zo zistených skutočností mal žalovaný odvliecť žalobkyňu proti jej vôli a pod hrozbou násilia do obce Vojka, kde ju aj ich spoločné maloleté deti držal do 01.07.2025 proti ich vôli, kedy sa žalobkyni podarilo privolať hliadku polície. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že počas toho, ako žalobkyňu žalovaný držal v dome proti jej, viackrát ju fyzicky napadol. Z výpovedí rodičov žalobkyne vyplynulo, že žalovaný sa vyhrážal žalobkyni ako aj im, že im ublíži, ak na neho žalobkyňa podá trestné oznámenie. 42. Vyššie uvedenými skutočnosťami bolo jednoznačne osvedčené možné ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného. Žalobkyňa jednoznačne osvedčila existenciu hrozby zásahu do jej telesnej alebo duševnej integrity, kedy vo vzťahu k žalovanému existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňu opakovane fyzicky napádal, vyhrážal sa jej a obmedzoval jej osobnú slobodu. 43. Doterajšie správanie sa žalovaného, ako bolo popísané vyššie, odôvodnene vzbudzuje u žalobkyne obavu o život a zdravie a osvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo forme zákazu približovania sa. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované menej závažné správanie sa povinnej osoby (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z 01. 07. 2021). V danom prípade sa žalovaný mal dopustiť takého konania zasahujúceho do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ktoré má intenzitu trestnej činnosti. Ohrozenie alebo narušenie telesnej či duševnej integrity u človeka vyplýva z pôsobenia násilia. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). 44. Je preto potrebné nariadiť požadované neodkladné opatrenie so zreteľom na ochranu života, zdravia, osobnej integrity žalobkyne, potreby nedotknuteľnosti jej osoby a súkromia, ako aj slobody jej pohybu a pobytu a to s odkazom na čl. 16 ods.1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, kedy z hľadiska proporcionality má prednosť ochrana telesnej integrity žalobkyne, jej života a zdravia, pred slobodou pohybu a pohybom inej osoby, t.j. žalovaného. 45. Súd z vyššie uvedených trestných spisov tunajšieho súdu mal osvedčené, že žalovaný sa k žalobkyni mal správať agresívne. Rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny žalovaného v aktuálne vedenom trestnom konaní, v civilnom konaní pre osvedčenie trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje, že v niektorých trestných veciach je žalovaný v procesnom postavení podozrivého, obvineného, či obžalovaného, ak existuje dôvodné podozrenie zo správania žalovaného, ktorým

ohrozoval duševnú a fyzickú integritu žalobkyne. Vo vzťahu k uloženému zákazu priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, je zásah do práva žalovaného na slobodu pohybu len minimálny, primeraný potrebe poskytnutia ochrany žalobkyni. (v súvislostiach porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023) 46. Zásah do telesnej a duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje ( pozri napríklad Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2023 sp. zn. 2Co/58/2023, porovnaj tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/44/2024 z 25. 04. 2024, ktorým bolo odmietnuté dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu). 47. V tejto súvislosti nemožno opomenúť najmä fakt, že žalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný (dvadsať záznamov v registri trestov), pričom sa jednalo vo viacerých prípadoch aj o násilnú trestnú činnosť. Ba čo viac, žalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený za obdobné konanie, z ktorého je podozrivý aj v tomto prípade vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaný bol totiž odsúdený za zbitie a zranenie, zámerné udretie manželky, v inom prípade za únos a skrývanie maloletých detí, odopieranie osobnej slobody, bitie a zranenie, zranenie a zámerné bitie manželky alebo partnerky. Bol tiež opakovane uznaný vinným z nebezpečného vyhrážania, či pokusu ublíženia na zdraví. V zahraničí bol odsúdený aj za úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. 48. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie možnosti, že konaním žalovaného bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne, čo bolo podľa názoru súdu v okolnostiach daného prípadu jednoznačne a bezvýhradne splnené. 49. Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko ku konaniu žalovaného, ktoré odôvodňuje nariadenia neodkladného opatrenia, malo dôjsť aj v ostatných dvoch mesiacoch. Súd mal za osvedčené, že žalobkyňu a žalovaného spájajú rodičovské vzťahy, pričom zohľadnil časový vývoj situácie vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, najmä stúpajúcu konfliktnosť, čo je skutkovo zdokumentované či už orgánmi kurately v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 7P/75/2025 alebo vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu. 50. Pokiaľ ide o existenciu bezprostredne hroziacej ujmy napriek tomu, že sa žalovaný podľa udania polície v súčasnosti pravdepodobne nachádza v zahraničí, môže sa kedykoľvek vrátiť, pričom je dôvodné očakávať (existuje taká hrozba), že bude opakovať svoje konanie, z ktorého ho viní žalobkyňa, jej rodičia resp. vyplýva zo súdom zistených skutočností (napríklad správy kolízneho opatrovníka vo veci sp.zn. 7P/75/2025). Vzhľadom na popísané okolnosti tak existuje nezanedbateľné riziko, že v prípade jeho návratu, mohol by sa správať k žalobkyni spôsobom, ktorý táto popisuje a ktoré konanie zasahuje do jej telesnej a duševnej integrity. 51. Uvedená obava je navyše zvýraznená i predchádzajúcou činnosťou a tiež trestnou minulosťou osoby žalovaného, ktorý bol doposiaľ dvadsaťkrát súdne trestaný, a to aj za obdobné konanie, ktoré vyplýva z tvrdení žalobkyne. Z uvedených dôvodov preto nie je dôvodné a opodstatnené domnievať sa, že žalovaný sa v budúcnosti ďalšieho obdobného agresívneho správania voči žalobkyni nedopustí a opakovane nezasiahne do jej telesnej alebo duševnej integrity. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že so žalobkyňou žijú aj ich spoločné maloleté deti, pričom vyššie popísané správanie sa žalovaného je spôsobilé zasahovať aj do telesnej alebo duševnej integrity týchto maloletých detí. Nakoniec žalobkyňa žiadala neodkladným opatrením uložiť aj zákaz priblíženia sa žalovaného k maloletým deťom, o ktorom návrhu rozhodne poručenský súd. Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa rodiča k maloletému dieťaťu [§ 325 ods. 2 písm. h) CSP] je totiž vecou starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. d) CMP. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2025, sp. zn. 6CdoR/2/2025) 52. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

53. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný nemá záujem konať vo vzťahu k žalobyni opísaným spôsobom, nebude mať pre neho význam úmyselne sa približovať k žalobkyni na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, pričom naopak žalobkyňa sa nebude musieť cítiť ohrozená z možného zásahu do jej telesnej či duševnej integrity, nebude teda narušený princíp proporcionality. 54. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane už neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. 55. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. 56. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. 57. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa táto zdržiava. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí jednať o úmyselné priblíženie sa žalovaného k žalobkyni, pričom uvedeného nemôže zahŕňať náhodné neúmyselné stretnutia. Zákaz priblíženia má predchádzať úmyselnému konaniu žalovaného, nie akýmkoľvek jeho náhodným stretom so žalobkyňou, pri ktorých absentuje vedomé konanie žalovaného porušiť súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského súd v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023). Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou. 58. Súd považuje za dôvodné uloženie obmedzenia zákazu priblíženia sa na vzdialenosť 10 metrov, ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a zároveň za dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súd v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2020 z 15. 04. 2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021). Vzdialenosť 10 metrov je primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť zákazu priblížiť sa k žalobkyni jej poskytuje dostatočnú a komplexnú ochranu pred potenciálne nebezpečným konaním žalovaného voči nej a zároveň sa splní účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. 59. Súd určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Pokiaľ by strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje. Vo zvyšnom rozsahu navrhovaného bezvýnimočného nepribližovania sa žalovaného k žalobkyni a nad stanovenú vzdialenosť, súd návrh zamietol. 60. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia. 61. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu

škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj R 40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. 62. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa. 63. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 65. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 66. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 67. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. 68. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, pretože súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 69. Návrhu žalobkyne nebolo vyhovené len v časti týkajúcej sa bezvýnimočnosti zákazu priblíženia sa žalovaného k nej a pokiaľ ide o určenie minimálnej vzdialenosti, čo nemožno považovať za neúspech žalobkyne v konaní (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021 v súvislosti s plným úspechom aj pri skrátení navrhovanej vzdialenosti). V časti iného určenia rozsahu zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, jednalo by sa o neúspech zanedbateľný a nepodstatný, nakoľko súd v súlade s návrhom nariadil neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené žalobkyni patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, ktorý nárok jej súd aj priznal. O konkrétnej výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. Poučenie: 5C/38/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8825201289

  1. 18. 8. 2025Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/38/2025 z 18. 8. 2025 (toto rozhodnutie)
  2. 18. 8. 2025Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/38/2025 z 18. 8. 2025