Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Csp/1/2024 8824200008 09. 04. 2026 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2026:8824200008.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Silverside Financial Services, s.r.o., Plynárenská 7/B, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172, zast. VIVID LEGAL, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 807 915 proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, okr. D. E. F., zast. JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom AK, Zámocká 525/28, Stropkov, o zaplatenie 2.217,13 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.1.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy - istiny vo výške 2.217,13 eur, mesačných nákladov spojených s poistením v sume 160 eur, zmluvných úrokov vo výške 19,36 % ročne, celkovo vo výške 394,19 eur, zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo sumy vo výške 1.726,91 eur od 1.10.2022 do dňa podania žaloby, zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne z jednotlivých súm omeškaných splátok uvedených v žalobe, celkovo v sume 318,85 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.726,91 eur od 1.10.2022 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p. a. zo súm omeškaných splátok úveru uvedených v žalobe, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo súm omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti Silverside, a. s. „v konkurze“, na majetok ktorej bol Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.9.2022 sp. zn. 31K/25/2022 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 zo dňa 29.9.2022. Uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 508079803 uzavretej dňa 12.3.2018 medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len ,,Zmluva“) poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver nasledovne: istina: vo výške 5.000 eur ( článok II. Zmluvy ), zmluvný úrok vo výške: 18,01 % ročne ( článok II. Zmluvy ). Žalovaná úver k dnešnému dňu nesplatila. Dňa 29.9.2022 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 pod číslom K056351 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.9.2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside, a. s. „v konkurze“. Dňa 4.5.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023 pod číslom K024068 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2023, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, číslo správcu: 2009. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému úver v sume
5.000 eur, zmluvný úrok vo výške 19,36 % p.a.. Žalovaný sa zaviazala splácať úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 130,00 eur. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru do omeškania. S poukazom na § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. uviedol, že nakoľko bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.9.2022, účinok zosplatnenia nastal dňa 30.9.2022 ex lege. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobca má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. Zmluvy), žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania ( článok II. Zmluvy ) a žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy zosplatneného Úveru od prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy). 3. Na pojednávaní dňa 9.4.2026 súd uznesením tunajšieho súdu pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a novým žalobcom sa stala spoločnosť Silverside Financial Services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava – Ružinov, IČO: 51 179 172. 4. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, kde uviedol, zároveň vzniesol vzájomnú žalobu o učenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 793387277 zo dňa 17.9.2018, od ktorej si žalobca odvodzuje svoj nárok, neobsahuje zákonom požadované náležitosti. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.“ Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto údaje neobsahuje, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia“. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch: „Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.“ Poistenie úveru bolo povinné pre jeho poskytnutie, preto poistenie vstupuje do celkových nákladov a celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a teda aj do výpočtu RPMN. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa ani neuvádza poplatok za poskytnutie úveru. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/5/2020 z 12.05.2020: „K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa poistenia úveru, odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že do celkových nákladov spotrebiteľa žalovaný nezahrnul aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu v podobe poistenia schopnosti splácať úver. Takéto zmluvné dojednanie o doplnkovej službe bolo jednoznačne súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, či žalobca ako spotrebiteľ môže poskytnutie takejto doplnkovej služby prijať alebo odmietnuť. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z predpokladu, že zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením, nemali byť zahrnuté do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN. Odvolací súd uvádza, že žalovaný mal pri výpočte RPMN zohľadniť aj poistné plnenie a z tohto dôvodu možno konštatovať, že predmetná zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN. Táto skutočnosť má zároveň za následok, že samotná zmluva trpí absenciou údaju o RPMN. Rovnako je potrebné konštatovať, že uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a odvolací súd nevidí dôvod priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v samotnom ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Správne je preto potrebné konštatovať, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/78/2017 z 22.02.2018, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/81/2018 z 29.04.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20Co/74/2016 z 28.09.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/436/2012, z 22.5.2013. Čo sa týka celkovej čiastky, tak v zmluve je uvedená výška 7.842 eur hoci správne má byť 8.322 eur ( 138,70 eur x 60 ). S nesprávnou výškou celkovej čiastky namietam súvzťažne aj nesprávnosť výšky RPMN. Predkladám výpočet RPMN, podľa oficiálnej internetovej interaktívnej kalkulačky Ministerstva financií SR, z Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, ktorá vyžaduje aj zadanie dátumu uzatvorenia zmluvy. Podľa tejto oficiálnej kalkulačky MF SR je hodnota RPMN 22,21 %, oproti podhodnoteného RPMN uvádzaného žalobcom v Zmluve, vo výške 20,88 %. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Ďalej žalovaný uviedol, že je potrebné zaoberať sa aj úrokom z úveru vo výške 19,36 % ročne. Úrok vo výške 19,36 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný. V tomto smere poukazuje na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, podľa ktorého na obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou nad 5 rokov v období 09/2018 predstavovala priemerná úroková miera úroveň 7,98 %, t.j. takmer dva a pol násobne nižšia oproti posudzovanému úverovému vzťahu. Výška úrokov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V opačnom prípade je takéto dojednanie o úroku absolútne neplatné podľa § 39 OZ. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2019 zo dňa 31.07.2009). Vzhľadom na uvedené považujem ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 793387277 zo dňa 17.09.2018 vo výške 19,36 % za absolútne neplatnú. Zároveň sa bude potrebné zaoberať skutočnosťou v akom rozsahu si veriteľ splnil povinnosť uloženú mu v § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd posúdil či je úver bezúročný a bez poplatkov výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú. Z platobnej histórie žalovaného tvoriacej prílohu žaloby vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 5.000,00 eur, pričom do podania žaloby na úver v splátkach žalovaný zaplatil sumu 5 714,82 eur. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru žalovaného dlh zanikol splnením podľa ust. § 559 ods. 1 OZ, pričom žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 714,82 eur. Žalobca si okrem istiny, úrokov a úrokov z omeškania uplatňuje voči mne aj zmluvnú pokutu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 793387277 zo dňa 17.9.2018 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v článku IX. Upozornenie na následky nesplácania, odsek 1., v znení: „Ak sa Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných Pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p. a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.“ Neprijateľnosť takto vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť, že žalobca so mnou zmluvnú pokutu individuálne nedojednal a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech mňa ako spotrebiteľky. Zmluvná pokuta bola zakomponované do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany žalobcu, pričom ja som ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdí, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) a g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Žalovaný tvrdí, že úroková sadzba dojednaná v zmluve vo výške 19,36 % ročne je rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti overiť bonitu žalovaného podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tvrdí, že ustanovenie zmluvy o zmluvnej pokute nebolo individuálne so žalovaným dojednané a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetné tvrdenia žalovaného žalobca namieta, a to z dôvodu, že sú účelové, cielene zavádzajúce a aj nesprávne. Žalovaný namieta, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca považuje toto tvrdenie žalovaného za nesprávne a zavádzajúce. Žalobca tvrdí, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy ( Zmluva bola uzavretá dňa 17.09.2018 ). V nadväznosti na uvedené žalobca poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného o tom, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch sú nedôvodné a nesprávne, nakoľko Zmluva všetky zákonom vyžadované náležitosti obsahuje. Žalovaný tvrdí, že Zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), čo odôvodňuje tým, že poistenie úveru bolo povinné pre jeho poskytnutie, do výpočtu hodnoty
RPMN je nevyhnutné zahrnúť aj sumu poistného, ktoré má žalovaný povinnosť platiť na základe Zmluvy o zabezpečení poistenia. Predmetné tvrdenia žalovaného žalobca odmieta, nakoľko sú zjavne nesprávne a zavádzajúce a ničím nepodložené. Žalobca súhlasí s tvrdením, že žalovaný okrem zmluvy ( na základe ktorej mu bol poskytnutý úver ) podpísal aj zmluvu o zabezpečení poistenia, ktorej predmetom bolo zabezpečenie poistenia schopnosti žalovaného splácať úver. Žalobca však namieta tvrdenie žalovaného, že uzavretie zmluvy o zabezpečení poistenia bolo povinné, resp. že podmienkou poskytnutia úveru žalovanému. Ako úplne jednoznačne vyplýva z článku XIII. bodu 1. zmluvy, žalobca nepožadoval pre poskytnutie úveru ručenie ani uzavretie poistenia. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného , že poskytnutie úveru bolo podmienené uzavretím zmluvy o zabezpečení poistenia. Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje dať do pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že žalovaný bol spolu so zmluvou nútený uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení poistenia, nepreukazuje žiadny dôkazom. Tvrdenia žalovaného o údajne nesprávnom údaji o celkovej čiastke, ktorú má žalovaný na základe zmluvy uhradiť, sú teda založené na absolútne ničím nepodložených domnienkach a úvahách žalovaného, ktoré sa priečia skutočnosti. Podľa interaktívnej webovej kalkulačky umiestnenej na webovej stránke Ministerstva financií SR tvrdí, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota RPMN vo výške 20,88 %, pričom podľa žalobcu má byť správne uvedená hodnota RPMN vo výške 22,21 %. Predmetné tvrdenie žalobcu žalovaný namieta, nakoľko je taktiež zjavne nesprávne a zavádzajúce, a ničím relevantným nepodložené. Žalobca totiž opiera svoje tvrdenie o nesprávnom určení výšky ročnej percentuálnej miery nákladov len o použitie interaktívnej webovej kalkulačky umiestnenej na webovej stránke Ministerstva financií SR. Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na dlhodobú judikatúru, ktorá poukazuje na to, „že prepočet výšky RPMN súdom prvej inštancie podľa kalkulačky, aj keď je verejne dostupná, nie je natoľko relevantným údajom, aby mohol z neho súd bez ďalšieho vychádzať, a to o to skôr, že údaj o RPMN, ktorý sa musí vypočítať veriteľom pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi podľa presného vzorca, do ktorého veriteľ uvádza rôzne vstupné údaje podľa aktuálnych informácií, ktoré nemôže mať súd k dispozícii v celom rozsahu, nie je údajom relevantným. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, z akých vstupných údajov výšku RPMN vypočítal, preto je ním uvádzaný údaj o RPMN nepreskúmateľný. Z toho dôvodu preto ani súdom prvej inštancie uvádzaná nesprávna výška RPMN nemá žiadnu relevanciu.“ Žalobca si súčasne dovoľuje poukázať na právne závery, kedy „je možné súhlasiť s odvolateľom aj v tom, že výpočet, ktorá by urobil okresný súd alebo ktorýkoľvek súd na niektorej z webových stránok citovaných okresným súdom v tzv. spotrebiteľskej kalkulačke, nie sú záväzné.“ Vo vzťahu k vyššie uvedenému má žalobca za to, že skutočnosť, že žalovaný podporuje svoje tvrdenie o hodnote RPMN výpočtom z internetovej stránky openiazoch.zoznam.sk, nie je relevantným podkladom k tomu, aby sa takýto dôkaz označil za relevantný a dôveryhodný. Ako poukazuje vyššie uvedená a ustálená judikatúra, relevantným dôkazom o hodnote RPMN, podstatným pre určenie hodnoty RPMN je výlučne vzorec, ktorý upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch a ktorý (mysliac tým vzorec) bol, spolu s presným výpočtom RPMN odovzdaný žalobcovi a to prostredníctvom dokumentu: „Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)“ zo dňa 17.09.2018 – predmetné informácie boli žalobcovi poskytnuté súčasne s uzatvorením zmluvy a poskytnutím úveru. Tvrdenie žalobcu, že zmluva obsahuje nesprávnu hodnotu RPMN vo výške 20,88 %, teda neobstojí. Toto tvrdenie žalobcu je čisto špekulatívne a žiadnym dôkazom nepodložené. Žalovaný ho preto namieta a považuje ho za nepravdivé, nesprávne a zavádzajúce. Žalovaný vo vyjadrení žalovaného ďalej tvrdí, že úroková sadzba úveru dojednaná v zmluve vo výške 19,36 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná. Predmetné tvrdenie žalovaného žalobca namieta, nakoľko nie je nepodložené žiadnym relevantným dôkazom, je absolútne nesprávne a zároveň je účelovo zavádzajúce. Žalobca si dovoľuje zdôrazniť, že žalobca nie je bankou, ale veriteľom, ktorý poskytoval spotrebiteľské úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch. Režim úverov poskytovaných bankami na základe zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) sa od úverov poskytovaných veriteľmi, t.j. subjektmi ktoré nie sú bankami, ale spoločnosťami poskytujúcimi úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch značne líši, a to jednak v riziku, ktoré veriteľ/banka znáša, v zákonnej úprave, ako aj v obvyklých úrokových sadzbách dojednávaných v zmluvách uzatváraných s klientmi banky/veriteľa. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na článok II. zmluvy, kde je uvedené, že hodnota RPMN bola určená vo výške 20,88 %, priemerná RPMN bola určená vo výške 12,35 % a úroková sadzba úveru bola uvedená vo výške 19,36 % ročne. Žalobca zdôrazňuje, že jedinou dojednanou odplatou za poskytnutý úver je zmluvný úrok. V hodnote RPMN vypočítanej presne podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda, ako odplata za poskytnutý úver, zahrnutý výlučne zmluvný úrok v dojednanej výške, t. j. vo výške 19,36 %. To, že zmluvný úrok bol dojednaný v úplnom súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi je zrejmé z nasledovného: na základe informácií, zverejnených Ministerstvom financií SR,
najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2018 – platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.08.2018 do 20.11.2018 ( pozn. Zmluva bola uzatvorená dňa 17.9.2018 ) v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, bola najvyššia miera odplaty stanovená vo výške 20,88 %. V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť, že RPMN, ako aj maximálna možná odplata, t. j. v danom prípade zmluvný úrok, bola dojednaná presne v takej výške, ktorú upravilo Ministerstvo financií SR s názvom „Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2018“. Čo sa týka výšky priemernej RPMN, tu Žalovaný opätovne odkazuje na dokument s názvom „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018“, ktorý tiež vydáva Ministerstvo financií SR, a na základe ktorých sa povinne určuje priemerná výška RPMN. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur, vrátane bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,35 %, teda v rovnakej výške ako bolo uverejnená aj v obsahu zmluvy. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je tak možné zhodnotiť, že zmluva a v zmluve dojednaný zmluvný úrok a hodnota RPMN ktorá ako jedinú odplatu v danom prípade v sebe zahŕňa výlučne zmluvný úrok), boli dohodnuté v úplnom súlade s príslušnými právnymi predpismi a preto nie je možné tvrdiť, že sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný vo vyjadrení taktiež tvrdí, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť posúdiť bonitu žalovaného podľa ustanovení § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tvrdí, že si svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy splnil. Žalovaný prostredníctvom Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 17.9.2018 požiadal žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Súčasťou predmetnej žiadosti boli tiež informácie poskytnuté žalovaným v rozsahu: identifikačné údaje žalovaného, počet osôb vo vzťahu ku ktorým má žalovaný vyživovaciu povinnosť, typ bývania, dosiahnuté vzdelanie. Vo vzťahu k vyššie uvedeným informáciám a čestným vyhláseniam, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi prostredníctvom žiadosti, si žalobca dovoľuje konajúcemu súdu poukázať na príslušné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, a to: ust. § 7 ods. 2 prvá veta, ktorá uvádza nasledovné: „Spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) je povinný poskytnúť veriteľovi (v danom prípade žalobcovi) na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“ Žalobca tak v súlade s uvedeným ustanovením vyhodnotil všetky údaje a dokumenty, ktoré mu boli žalovaným predložené prostredníctvom žiadosti pred uzavretím zmluvy. Na preukázanie tvrdení, uvádzaných žalovaným v obsahu žiadosti, žalovaný spolu so žiadosťou predložil žalobcovi tiež nasledujúce dokumenty. Na základe informácií uvedených žalovaným v obsahu žiadosti, ako aj na základe dokumentov, ktoré žalovaný žalobcovi poskytol pred uzavretím zmluvy mal žalobca za preukázané, že skutočnosti uvedené žalovaným v obsahu žiadosti sú úplné, presné a pravdivé. Napriek uvedenému žalobca pri posudzovaní schopnosti žalovaného, ako spotrebiteľa splácať požadovaný úver vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to dopytom nasledujúcich registrov. Zo všetkých vyššie uvedených a žalobcom vyhodnotených skutočností, vyplynul preukázaný záver, že pravidelné mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu vo výške 443,32 eur, a zároveň pravidelné mesačné výdavky žalovaného predstavujú sumu vo výške 252,72 eur. Žalobca s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy v uvedenom bode poukazuje na skutočnosť, že povinnosť žalobcu, ako veriteľa, pred poskytnutím úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať požadovaný spotrebiteľský úver bola nepochybne splnená. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný prostredníctvom žiadosti a jej príloh poskytol žalobcovi všetky potrebné informácie a podklady, ktoré žalobca následne s odbornou starostlivosťou posúdil. Žalobca navyše prostredníctvom dopytov na príslušné registre, z vlastnej iniciatívy, preveril informácie poskytnuté žalovaným v obsahu žiadosti. Žalobca všetky uvedené informácie posúdil a vyhodnotil. Zo zhodnotenia daných informácií vyplynul záver, že žalovaný pravidelne disponuje voľnými finančnými zdrojmi minimálne vo výške 190,60 eur mesačne a teda dostatočnými zdrojmi na úhradu pravidelnej mesačnej splátky úveru vo výške 130,70 eur. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na všetky žalovaným poskytnuté informácie a čestné vyhlásenia žalobca vyhodnotil, že úver je možné na základe žiadosti poskytnúť. Z uvedeného dôvodu žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver za podmienok bližšie uvedených v článku II. Zmluvy. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že daný postup je plne v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi, a že posúdenie schopnosti spotrebiteľa – žalovaného splácať spotrebiteľský úver bolo žalobcom uskutočnené s odbornou starostlivosťou. 6. Žalovaný vo vyjadrení taktiež tvrdí, že dojednanie v Zmluve o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom zmluvná pokuta nebola medzi stranami individuálne dojednaná. Predmetné tvrdenie žalovaného žalobca odmieta, nakoľko je nesprávne. Žalobca má za to, že
aj ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré tvoria obsah zmluvy, boli medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednané. Žalovaný dňa 17.9.2018 prevzal od žalobcu návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý obsahuje návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými jej navrhovanými ustanoveniami, vrátane článku IX., ktorý obsahuje ustanovenia o zmluvnej pokute. Žalovaný tak mal možnosť vopred sa oboznámiť s žalobcom navrhovanými ustanoveniami zmluvy (vrátane ustanovení o zmluvnej pokute) a v prípade svojho nesúhlasu k uzavretiu zmluvy s žalobcom v navrhovanom znení nepristúpiť. Žalobca ale nevzniesol voči navrhovanému obsahu zmluvy žiadne námietky a zmluvu so žalobcom v navrhovanom znení (ktoré obsahuje aj ustanovenia o zmluvnej pokute) následne aj uzavrel. Je teda možné jednoznačne konštatovať, že ustanovenia zmluvy aj o zmluvnej pokute boli medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednané. Bez ohľadu a vyššie uvedené, žalobca má za to, že zmluvná pokuta je v zmluve dojednaná plne v súlade so zákonom. Zmluvná pokuta je dohodnutá v súlade s príslušnými právnymi predpismi a s odkazom na článok IX. ods. 2 zmluvy možno zhodnotiť, že výška zmluvnej pokuty je uplatnená v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dojednanie o zmluvnej pokute doslovne kopíruje ustanovenia Nariadenia vlády. Žalobca si súčasne dovoľuje uviesť, že ani samotný Občiansky zákonník nezakazuje dojednanie zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute sa nenachádza ani vo výpočte neprijateľných podmienok, ktoré upravuje ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca si taktiež dovoľuje uviesť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje, že dojednanie zmluvnej pokuty vo formulárových a spotrebiteľských zmluvách je prípustné. Je teda zrejmé, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ako aj podľa existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je dojednanie zmluvnej pokuty prípustné aj vo formulárových zmluvách. Všeobecná definícia neprijateľnej podmienky je vymedzená v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Čo sa rozumie pod „značnou nerovnováhou“, to možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Za značnú nerovnováhu treba považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu) alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. A teda, reflektujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, možno uzavrieť, že zmluvnú pokutu je možné v spotrebiteľskej zmluve dojednať, táto (výška zmluvnej pokuty) však nesmie byť neprimeraná. Inými slovami, súdy v rámci analýzy prijateľnosti zmluvnej podmienky (obsahujúcej dojednanie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu) musia analyzovať primeranosť výšky zmluvnej pokuty a až na tomto základe môžu súdy vysloviť názor ohľadne platnosti takéhoto dojednania. Žalovaný vo vyjadrení žalovaného uplatňuje proti žalobcovi svoje právo aj prostredníctvom vzájomnej žaloby, ktorou sa žalovaný domáha: vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 714,82 eur, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve v článku IX. odsek 1, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca v nadväznosti na argumentáciu uvedenú v žalobe a v tomto vyjadrení žalobcu v celom rozsahu namieta vzájomnú žalobu žalobcu, považuje ju za nedôvodnú a právne nezmyselnú, pričom uvádza, že: žalovaný nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi, keďže z obsahu žaloby aj z obsahu tohto vyjadrenia je zrejmé, že žiadne bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu nevzniklo. Žalobca z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalovaným vo vzájomnej žalobe, žalobca namieta proti určeniu bezúročnosti a bezopoplatkovosti úveru samostatným výrokom v tomto súdnom konaní, keďže určenie či úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov je predbežnou právnou otázkou vo vzťahu k predmetu konania vymedzenom rozsahom a obsahom žaloby. Prípadné určenie, resp. neurčenie, bezúročnosti a bezopoplatkovosti úveru samostatným výrokom v tomto súdnom konaní je preto nadbytočné. 7. Žalovaný vo svojej duplike uviedol že žalobca vo svojom podaní vymenúva jednotlivé obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s konštatovaním, že sú v zmluve o úvere zachované. Žalobca vo vzťahu k tejto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. taktiež iba stroho uvádza, že je obsiahnutá v čl. II ods. 2 zmluvy a súvzťažne v čl. V. zmluvy, ako aj v Informácii o RPMN zo dňa 17.9.2018. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že pri výpočte RPMN sa nemá zohľadňovať poistenie úveru. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač dodávateľa, do ktorej dodávateľ dopisoval len údaje spotrebiteľa. žalovaného „zmluvná voľnosť“ bola
obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Na získanie úveru žalovanému totiž pri podpise predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli zároveň predložené viaceré listiny. Bolo mu povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať aj predložené listiny. Takýto postup dodávateľa zďaleka nespĺňa požiadavky úniového práva na splnenie predzmluvných a informačných povinností dodávateľa voči spotrebiteľovi. Samotné poistenie je nanajvýš netransparentné. Poisťovňu vyberá dodávateľ, bez možnosti voľby. Veriteľovi bola známa výška poistenia, preto bol ju povinný zahrnúť do RPMN a celkovej čiastky. Poistenie úveru bolo povinné pre jeho poskytnutie, keďže voľba bola uskutočnená technickými prostriedkami samotným zamestnancom dodávateľa. Preto poistenie vstupuje do celkových nákladov a celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a teda aj do výpočtu RPMN. Ako vyplýva z pracovného dokumentu Usmernenia na uplatňovanie smernice 2008/48/ES (smernica o spotrebiteľskom úvere) vo vzťahu k nákladom a ročnej percentuálnej miere nákladov, tak v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere je započítanie nákladov na poistenie povinné bez ohľadu na účel poistenia. Z listinného dôkazu predloženého priamo žalobcom, a to „Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2018. Platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21. augusta 2018 do 20. novembra 2018“ v tabuľke pri spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov je najvyššia prípustná výška odplaty na úrovni 17,74 %. Zmluva bola uzatvorená dňa 17.9.2018 a termín konečnej splatnosti bol daný na 28.09.2023, čo je viac ako 5 rokov (presnejšie 5 rokov a 11 dní). Vzhľadom na najvyššiu prípustnú výšku odplaty 17,74 % je či už úrokovú sadzbu v úrovni 19,36 % ročne alebo RPMN v úrovni 20,88 % okrem rozporu s dobrými mravmi, neplatná aj pre rozpor s právnymi predpismi. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazujeme aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávame, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že si dodávateľ svoje povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. dostatočne preskúmal bonitu a konal s odbornou starostlivosťou. Za hrubé porušenie žalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou vyplýva priamo zo zmluvy, kde nie je vôbec uvedená výška príjmu a výdavkov. Z predloženej pracovnej zmluvy je zrejmé, že pracovný pomer bol dohodnutý len na určitý čas do 31.12.2018, t. j. už iba tri mesiace po uzatvorení úverovej zmluvy. Dodávateľ sa nijako nezaoberal reálnymi mesačnými výdavkami žalovaného. Výdavky dodávateľ zisťoval iba povrchne, pričom ani nevychádzal zo sumy životného minima ( v tom čase 210,20 eur na plnoletú fyzickú osobu ). Pripomíname, že zákonodarca jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho čistý príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo aj údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pre absenciu relevantného dôkazu o riadnom skúmaní nielen príjmov, ale aj výdavkov, tak nemožno považovať argumentáciu žalobcu za dôvodnú. Žalobca pri poskytovaní spotrebiteľského úveru postupoval zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Poukazujeme na aktuálne uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/5/2023-148 zo dňa 29.6.2023: „Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov, nie je dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Z lustrácie v úverových registroch je možné zistiť počet existujúcich úverov a výšku mesačnej splátky týchto úverov, ktoré spotrebiteľ už má, teda iba peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, avšak nemožno objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, vrátane pravidelných mesačných výdavkov, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom (žalovaný deklaroval výdavky vo výške 0 eur) a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 tohto opatrenia plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima. (porovnaj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Ccsp/5/2023 zo dňa 26.04.2023).“ 8. Žalobca na pojednávaní dňa 9.4.2026 uviedol, že zotrváva na predchádzajúcich vyjadreniach, zároveň súd uznesením na pojednávaní pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu. 9. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu dňa 9.4.2026 uviedol, že vo vzťahu k žalobe o zaplatenie, túto aj vo vzťahu na právoplatne skončené konania vedené na tunajšom súde, a to sp. zn. 10CSp/80/2024 a 10Csp/81/2024 navrhujeme žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k pôvodnej vzájomnej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na zmenu na strane žalobcu, túto berie späť a navrhuje konanie o vzájomnej žalobe zastaviť. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to: Obchodného vestníka č. 194/2022 zo dňa 10.10.2022, časť konkurzy a reštrukturalizácie sp. zn. 31K/25/2022, Obchodného vestníka 187/2022 zo dňa 29.9.2022, časť konkurzy a reštrukturalizácie sp. zn. 31K/25/2022, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 508079803, sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - spotrebiteľov, platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.9.2018, Obchodného vestníka 85/2023 zo dňa 4.5.2023, časť konkurzy a reštrukturalizácie sp. zn. 31K/25/2022, správy z registra úverov, žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, vyjadreniami sporových strán a zistil tento skutkový stav: 11. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 793387277 zo dňa 17.9.2018, uzatvorenej medzi spoločnosťou Silverside, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.000,00 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v mesačných 60 splátkach vo výške 130,70 eur, s dátumom prvej splátky 28.10.2018 a termínom konečnej splatnosti 28.9.2023. Celková čiastka na zaplatenie 7.842,00 eur. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 20,88 %, výška úrokovej sadzby 19,36 % ročne, priemerná hodnota RPMN 12,35 %, odplata 19,36 %. 12. Z článku IX. bod 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. 13. Z článku IX. bod 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú presahovať maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, t. j. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúce sankcie za omeškanie od nasledujúceho dňa nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. 14. Z článku IX. bod 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru). Toto právo môže veriteľ uplatniť, ak dlžník bol písomne vyzvaný na úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na právo veriteľa vyhlásiť zosplatnenie úveru. Toto upozornenie sa dlžníkovi doručí v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením uvedeného práva veriteľa. 15. Z listiny označenej ako „Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 793387277 zo dňa 15.12.2023 vyplýva, že dňa 18.9.2018 bol vyplatený úver v celkovej výške 5.000,00 eur a na splátky úveru boli vykonané úhrady v celkovej výške 5.714,82 eur. 16. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 22.9.2022, zverejneného v Obchodnom vestníku 29.09.2022 vyplýva, že ním bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, konkurz uznaný za insolvenčné konanie a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. Alexandra Molnárová, so sídlom kancelárie Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, zn. správcu 1749. 17. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 4.10.2022, zverejnenom v Obchodnom vestníku 10.10.2022 vyplýva, že ním bol namiesto JUDr. Alexandry Molnárovej, so sídlom kancelárie Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava do funkcie správcu úpadcu Silverside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560 ustanovený JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica. 18. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 9.3.2023 vyplýva, že ním bol odvolaný JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, zn. správcu: 1680 z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560 a zároveň bolo odvolanému správcovi uložené vykonávať činnosti súvisiace s výkonom funkcie správcu, najmä činnosti týkajúce sa správy a ochrany majetku, ktorý podlieha konkurzu a to, až do ustanovenia nového správcu. 19. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 24.4.2023, zverejnenom v Obchodnom vestníku 04.05.2023 vyplýva, že ním bola do funkcie správcu úpadcu Silverside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560 ustanovená spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, zn. správcu: S 009. 20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 26. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) 27. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 28. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 30. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Je nepochybné, medzi stranami nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako dlžníkom dňa 17.9.2018, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 5.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. 33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 793387277 zo dňa 17.9.2018, uzatvorenej medzi spoločnosťou Silverside, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.000,00 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v mesačných 60 splátkach vo výške 130,70 eur, s dátumom prvej splátky 28.10.2018 a termínom konečnej splatnosti 28.9.2023. Celková čiastka na zaplatenie 7.842,00 eur. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 20,88 %, výška úrokovej sadzby 19,36 % ročne, priemerná hodnota RPMN 12,35 %, odplata 19,36 %. 34. Súd si podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku osvojil zhodné skutkové tvrdenia sporových strán, respektíve tvrdenia, ktoré žalobca v tomto konaní nerozporoval, a totiž, že výška istiny poskytnutého úveru žalovanému pôvodným veriteľom úveru, a to Silverside, a.s. bola suma 5.000 eur a žalovaný z tejto sumy istiny vrátil reálne žalobcovi 5.714,82 eur, čiže vrátil viac než mu bola poskytnutá istina. V súvisiacom konaní tunajšieho súdu 10Csp/80/2024 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že úverová zmluva, na základe ktorej si žalobca v tomto súdnom konaní uplatnil nárok voči žalovanému na peňažné plnenie, bola určená za bezúročnú a bezpoplatkovú. Je tak zrejmé, že žalobca voči žalovanému, teda právny predchodca žalobcu, pôvodne Silverside, a.s. ako ani žiaden z jeho právnych nástupcov, vrátane žalobcu, žiaden nárok voči žalovanému už nemajú. Preto súd žalobu zamietol. 35. Vzájomnou žalobou bol uplatnených viacero nárokov, a totiž vydanie bezdôvodného obohatenia v sume uvedenej 714,82 eur, ako aj určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa § 147 Civilného sporového poriadku, návrhy uplatnené vzájomnou žalobou na určenie neprijateľnosti zmluvné podmienky a bezúročnosti a bezpoplatkovosti mali charakter vzájomnej žaloby. Súd ich vylúčil na samostatné konanie a osobitne o nich rozhodol, a to v konaniach sp. zn. 10Csp/80/2024 a 10Csp/81/2024. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 714,82 eur, súd tento vzájomný návrh v súlade s § 147 ods. 2 CSP posúdil ako kompenzačnú námietku, teda ako uplatnenie prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného, a nie ako samostatný vzájomný návrh, nakoľko bolo uplatnené menej v peňažnej forme než uplatnil žalobca. Preto súd osobitne procesne o tejto kompenzačnej námietke v tomto konaní nerozhodoval. 36. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 37. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 38. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Žalovaný bol v konaní plne úspešný a má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.