Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710204910 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8710204910.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, pr. zast. advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s.r.o. so sídlom Bratislava, Ľubinská 3, proti žalovaným: 1/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XXXX/XX, v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom žalovaným v rade 3/, 2/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XXXX/XX, v konaní zastúpená ustanoveným opatrovníkom žalovaným v rade 3/, 3/ Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W., F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.417,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/59/2013 - 134 zo dňa 28.9.2015 takto r o z h o d o l : I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 21.3.2005 v znení: " Poistenie úveru 1. Súčasťou Úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti alebo invalidity následkom choroby alebo úrazu Klienta (ďalej len "poistenie") v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby, uzatvorenou medzi ČSOB a ČSOB Poisťovňou, a.s. dňa 30.5.2003 (ďalej len "poistná zmluva"). Poistenie sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami ČSOB Poisťovne, a.s. pre životné poistenie Všeobecná časť VPP-ŽP 2005 zo dňa 11.11.2004 (ďalej len "VPP- ŽP 2005") a Osobitnou časťou - Poistenie pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby alebo úrazu B - S.ICHÚ 2005 zo dňa 1.12.2004 (ďalej len "B-S.1CHÚ 2005") a ustanoveniami tejto zmluvy. VPP-ŽP 2005 a B-S.ICHÚ 2005 sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ako jej prílohy. 2. Poistníkom podľa poistnej zmluvy je ČSOB a poisťovateľom ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/ B, 831 04 Bratislava. IČO 31325416. zapísaná v OR OS Bratislava I.. odd. Sa. vl. č. 444/B (ďalej len poisťovateľ). 3. Poisteným je: V. K.. r.č.: XXXXXX/XXXX 4. V prípade, že počas trvania poistenia nastane poistná udalosť, poisťovateľ poskytne poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti. Poistná suma nezahŕňa krytie záväzkov vyplývajúcich z nedodržania zmluvných podmienok, termínov a výšky splátok alebo nesplatenia ostatných peňažných záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy splatných pred dňom vzniku poistnej udalosti a na krytie záväzkov vzniknutých po dni vzniku poistnej udalosti. 5. Začiatkom poistenia je prvý deň čerpania Úveru, uvedený v čl. I. tejto zmluvy. Koniec poistenia je deň poslednej splátky, uvedený v čl. 1. tejto zmluvy, alebo výročný deň začiatku poistenia v roku, v ktorom sa poistený dožije veku 65 rokov, ak nastane tento deň pred dňom poslednej splátky a ak poistenie nezanikne v súlade s poistnými podmienkami poisťovateľa, tj. VPP-ŽP 2005 alebo B-S.ICHÚ 2005 pred týmto dňom. Poistenie zanikne aj vznikom poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to, či z tejto poistnej udalosti poisťovateľ poskytol poistné plnenie. Ak zmluvný vzťah medzi ČSOB a Klientom založený touto zmluvou zanikne, koncom poistenia je deň zániku tohto zmluvného vzťahu. 6. Poistné je hradené z mesačného "Poplatku za poistenie úveru" stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom Sadzobníku. Výška mesačného poplatku predstavuje Sk 84, a je po celú dobu trvania úverového vzťahu nemenná. Za každého poisteného uvedeného ,v bode 3. tohto článku je účtovaný samostatný poplatok splatný ku dňu splátky úveru. 7. Oprávnenou osobou, ktorá má právo na poistné plnenie v prípade, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, je ČSOB. To isté platí v prípade, že poistnou udalosťou je invalidita poisteného následkom choroby alebo úrazu v zmysle B-S.ICHÚ 2005. 8. Klient prehlasuje, že bol oboznámený s rozsahom poistenia podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok, t.j. VPP-ŽP 2005 a B-S.ICHÚ 2005, svojim podpisom potvrdzuje ich prevzatie a súčasne vyjadruje súhlas s dojednaním takéhoto poistenia a s určením ČSOB ako osoby oprávnenej na poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. 9. Klient tiež prehlasuje, že súhlasí so spracúvaním svojich osobných údajov ČSOB a ich poskytnutím na spracúvanie poisťovateľovi ako aj iným subjektom v cudzine v súlade s platným zákonom o ochrane osobných údajov. Súhlasí so spracúvaním (kopírovaním a pod.) údajov o svojom zdravotnom stave ČSOB a poisťovateľom v rámci činností v poisťovníctve v súlade s osobitným zákonom, a to po dobu nevyhnutnú pre zabezpečenie všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu podľa tejto zmluvy. Splnomocňuje poisťovateľa k tomu. aby podľa potreby vyžadoval informácie a údaje o jeho zdravotnom stave, nazeral do spisov o jeho zdravotnom stave a vyhotovoval si z nich výpisy, odpisy a fotokópie, a to aj po jeho smrti, a súčasne týmto oprávňuje všetkých poisťovateľom oslovených lekárov, ústavy, zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne a Sociálnu poisťovňu aby poisťovateľovi tieto informácie, údaje a dokumenty poskytli. Na dôkaz súhlasu s týmto prehlásením Klient ako poistený túto zmluvu podpisuje" predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. II. Potvrdzuje sa rozsudok v časti, v ktorej bola žalovaným v rade 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 472,37 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 472,37 EUR od 22.8.2007 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti sa rozsudok mení a žaloba sa zamieta. IV. Náhrada trov konania sa stranám nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v rade 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.324,56 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12,9 % ročne zo sumy 884,50 eur od 22.2.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 884,50 eur od 22.2.2010 do zaplatenia a zo sumy 272,30 eur od 22.2.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanému v rade 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne od 17.3.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaným v rade 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 559,46 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci riadne zmluvu uzavreli a v zmysle uzavretej zmluvy odporcovia čerpali poskytnuté finančné prostriedky. Taktiež mal súd za preukázané, že poskytnuté prostriedky neboli v plnej výške splatené. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal aj uvedenou skutočnosťou, avšak zistil, že táto nie je dôvodná. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom žalovaného v rade 3/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. V odvolaní opätovne podali námietku premlčania a namietali aj výšku úrokov, ktorá je podľa nich neprimeraná. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Výška úrokov nepresiahla výšku úrokov upravenú príslušnými právnymi predpismi. Navrhol odvolanie odmietnuť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné. V prvom rade odvolací súd poukazuje na ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Pred nadobudnutím účinnosti CSP súd prvej inštancie uznesením č.k. 20C/59/2013 - 114 zo dňa 24.4.2014 ustanovil žalovaného v rade 3/ za opatrovníka žalovanej v rade 2/ a uznesením č.k. 20C/59/2013 - 113 zo dňa 24.4.2014 ustanovil žalovaného v rade 3/ za opatrovníka žalovanému v rade 1/. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie ostávajú účinky týchto uznesení zachované. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1 324,56 eur, úroku z úveru vo výške 12,9% ročne zo sumy 884,50 eur od 22.2.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 884,50 eur od 22.2.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 272,30 eur od 22.2.2010 do zaplatenia. Voči žalovanému v rade 1/ sa navyše domáhal zaplatenia sumy 92,62 eur s debetnou úrokovou sadzbou vo výške 20 % zo sumy 92,62 eur od 17.3.2010 do zaplatenia. 8. Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 21.3.2005 Zmluvu ČSOB o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 100 000 Sk (3 319,39 eur), s pevnou úrokovou sadzbou 12,9 % p.a. Poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach, vždy k 21. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť splatná dňa 21.4.2005 a posledná dňa 21.3.2008. Prvá až predposledná splátka bola dohodnutá vo výške 3 364,58 Sk (111,68 eur) a posledná splátka vo výške 3 364,61 Sk (111,68 eur). Za správu úveru bude ČSOB účtovať mesačný poplatok vo výške 30 Sk. Súčasťou zmluvy je poistenie úveru. Poistné je hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru vo výške 84 Sk. 9. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti, pričom žalovaní sú fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a teda aj generálnu klauzulu o neprijateľných zmluvných podmienkach (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, OZ). 10. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili svoje povinnosti riadne a včas, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 21.8.2007. 11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel v celom rozsahu. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj po preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že na predmetnú vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a z hľadiska dôvodnosti žaloby je pre rozhodnutie veci významné. Preto odvolací súd listom zo dňa 10.7.2017 vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382 CSP na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci, konkrétne k plateniu úrokov ako ceny služby po skončení úverovej služby, k zaúčtovaným poplatkom ako neprijateľným zmluvným podmienkam a k debetnému zostatku v súvislosti s prípadnou aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a k debetnému úroku. V tejto súvislosti odvolací súd upozornil účastníkov konania na doposiaľ nepoužité ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2. K tejto výzve sa strany sporu nevyjadrili. 13. Ako prvé odvolací súd posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovaným istinu vo výške 3 319,39 eur, na ktorej vrátenie má bezpochyby nárok, avšak len pokiaľ ide o nepremlčané splátky úveru (§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.). 14. Žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 3.5.2010, preto splátky splatné pred 3.5.2007 sú premlčané. Žalobca má nárok na zaplatenie splátok splatných od 21.5.2007 do 21.8.2007, t.j. do dňa predčasnej splatnosti celého úveru. Z prehľadu úhrad (č.l. 73 súdneho spisu) vyplýva, že splátky splatné do 21.4.2007 boli žalovanými uhradené, preto nie sú predmetom žaloby. Ak si teda žalobca žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 884,50 eur, ide o nepremlčané splátky. 15. Splátky, ktoré žalovaní uhrádzali, žalobca započítal na splátku istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania a splátku poplatkov. 16. Žalobca vyúčtoval žalovaným poplatky v celkovej sume 382,15 eur (stĺpec 12 prehľadu splátok, č.l. 73 spisu), pričom časť z každej uhradenej splátky žalobca započítal na úhradu poplatkov tak, že tieto sú uhradené v plnom rozsahu. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca na poplatky, ktoré účtoval, nemal nárok. 18. Žalobca napriek výzve súdu poplatky bližšie nešpecifikoval. Niektoré poplatky je napriek tomu možné identifikovať. Žalobca účtoval žalovaným poplatok vo výške 3,79 eur. Z výšky tohto poplatku možno dospieť k záveru, že ide o poplatok za správu úveru vo výške 30 Sk mesačne a poplatok za poistenie vo výške 84 Sk. 19. Pokiaľ ide o ostatné poplatky vo výške 17,07 eur, 13,75 eur, 23,71 eur, 33,67 eur, 20,39 eur a 36,99 eur (ďalej v texte len „iné poplatky“), možno len predpokladať, že v každom z týchto poplatkov je obsiahnutý poplatok vo výške 3,79 eur za správu úveru a poistenie. Za poskytovanie akej služby však žalobca účtoval zvyšok týchto poplatkov a ako a či vôbec boli dohodnuté, z obsahu spisu nevyplýva. 20. Poplatku za poistenie sa bude odvolací súd venovať nižšie. 21. Žalobca v konaní nepreukázal, či iné poplatky, ktoré účtoval žalovaným boli individuálne dohodnuté a ani to, aké plnenie zo strany žalobcu bolo žalovaným ako spotrebiteľom za tieto poplatky poskytnuté. 22. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania nárokov, ktoré si v konaní uplatňuje. Ak žalobca žalovaným účtoval poplatky, na ktorých úhradu následne použil splátky žalovaných, je povinný dojednanie týchto poplatkov preukázať, čo však žalobca napriek výzve odvolacieho súdu neurobil. Odvolací súd teda nemá za preukázané akékoľvek dojednanie iných poplatkov, ani službu, za ktorú boli účtované. 23. K poplatku za správu úveru odvolací súd dopĺňa, že aj tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Žalobca v úverovej zmluve uvádza, že tento poplatok sa platí za správu úveru, čo však správa úveru znamená, a aké reálne náklady žalobcovi pri správne úveru vznikajú, nie je známe. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa okrem iného konštatuje že „Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). 24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožňuje. 25. Z prehľadu splátok na č.l. 73 spisu vyplýva, že žalovaní na istine uhradili celkovo sumu 2 434,89 eur (stĺpec 14 prehľadu splátok). Keďže platby boli vo výške 382,15 eur zarátané na poplatky (stĺpec 13 prehľadu splátok), na ktoré žalobca nemá nárok, je potrebné tieto platby započítať na platbu istiny. Celkovo tak žalovaní na istine uhradili sumu 2 817,04 eur. Keďže žalobca poskytol žalovaným istinu vo výške 3 319,39 eur, má nárok na vrátenie istiny vo výške 502,35 eur. 26. Žalobca má nárok na úrok len do zosplatnenia úveru. 27. V súvislosti s nárokom na zmluvné úroky za čas po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/42/2016 zo dňa 11.5.2017. 28. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. 29. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. 30. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. 31. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. 32. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. 33. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 34. Pre premlčanie zmluvných úrokov uplatnených v prejednávanej veci platí to isté, čo bolo vyššie uvedené pri premlčaní istiny. Splátky úrokov splatné do 21.4.2007, pri ktorých by prichádzalo do úvahy premlčanie, boli žalovanými uhradené. Preto uplatnený nárok žalobcu v časti zmluvných úrokov premlčaný nie je. 35. Celkovo by mal žalobca nárok na úroky odo dňa 21.4.2005 do dňa 21.8.2007, t.j. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 691,55 eur (stĺpec 6 prehľadu splátok do 21.8.2007). Žalovaní na úrokoch zaplatili spolu sumu 721,53 eur (stĺpec 7 prehľadu splátok), t.j. o 29,98 eur viac, ako má žalobca nárok. Žalobca sumu 29,98 eur započítal na úhradu úrokov po splatnosti, na ktoré nemá nárok, preto je túto sumu potrebné započítať na istinu. Po započítaní sumy 29,98 eur na istinu je výška neuhradenej istiny 472,37 eur. 36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 37. Podľa § 3 ods. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 38. Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. 39. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 40. Súd skúma nekalosť povahy zmluvnej podmienky ex offo. Toto predstavuje prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 smernice 93/13 EHS. Skúmanie súdu ex offo je posudzované ako nevyhnutné na zabezpečenie účelnej ochrany spotrebiteľa. Zároveň sa tým sleduje zámer posilniť právne posilnenie spotrebiteľa (C-240/98, C-244/98 rozsudku ESD). Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 5 OZ sú absolútne neplatné, čo znamená, že sú neplatné od začiatku, neplatnosti sa môže bez časového obmedzenia dovolávať ktokoľvek, kto preukáže právny záujem na vyslovení neplatnosti. 41. Zákonom č. 150/2004 Z.z. bola prebratá smernica Rady EHS 93/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je potrebné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je zmluvná podmienka nečestná znamená vytvoriť vhodné prostredie na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam a smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, pričom takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. 42. Súd pre úplnosť uvádza, že nemal ani za preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej malo byť poistenie smrti a invalidity. Podľa čl. VII. Úverovej zmluvy s názvom Poistenie úveru je bez ďalšieho súčasťou úveru aj poistenie. Podmienky poistenia si spotrebiteľ osobitne pri podpise úverovej zmluvy nevyjednal, t.j. poistenie nebolo individuálne dojednané. Spotrebiteľ poistenie úveru prijíma automaticky spolu s podpisom úverovej zmluvy, nemá možnosť poistenie odmietnuť, ovplyvniť jeho obsah, výšku poistného či iné podmienky poistného vzťahu, nemá možnosť voľby poisťovateľa. Poistenie je spotrebiteľovi nanútené spolu so všetkými jeho podmienkami, nakoľko ak chce spotrebiteľ získať úver, podpisom úverovej zmluvy zároveň uzatvára aj poistný vzťah bez akejkoľvek možnosti jeho odmietnutia. 43. Súd má za to, že ustanovenia zmluvy, ktoré zakladajú poistný vzťah a zaväzujú spotrebiteľa na platenie poistného sú v rozpore s dobrými mravmi a ako také sú neprijateľnými podmienkami. Zmluva je v tejto časti nepreskúmateľná a nie sú z nej zrejmé bližšie podmienky poistenia. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v čl. VII. predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovaným mala vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal odvolací súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom a preto aj z tohto dôvodu v tejto časti nárok žalobcu považoval za neopodstatnený a nepriznal z žalobcovi z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky žiadne plnenie. 44. Odvolací súd považuje praktiku, podľa ktorej spotrebiteľ spolu s úverovou zmluvou automaticky uzatvára aj poistnú zmluvu za nekalú obchodnú praktiku. Právny úkon je prejav vôle a aj so vznikom poistenia je treba vôľu v tomto smere prejaviť. V rámci kontraktácie je akceptovateľný iba taký spôsob kontrahovania, podľa ktorého je vznik právneho úkonu spojený s aktívnym konaním spotrebiteľa. Inak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluva vznikne aj za stavu, že spotrebiteľ vôľu uzavrieť zmluvu nemal. 45. Za neprijateľné zmluvné podmienky už boli dokonca vyhlásené aj zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľovi umožnili poistenie odmietnuť, o to viac je neprijateľná taká zmluvná podmienky, ktorá vôbec nedáva spotrebiteľovi na výber, a ktorá núti ho uzavrieť záväzkový vzťah, ktorý by inak neuzavrel. 46. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.6Co/436/2012 v ktorom sa vo vzťahu k poisteniu, ktoré mal spotrebiteľ možnosť odmietnuť, uvádza: „Údaj obsiahnutý v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, že tu došlo k vzniku poistenia v prípade, ak odporkyňa vstup do daného vzťahu neodmietla, nemožno vykladať ako jej prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o poistení, keďže k takémuto úkonu sa vyžaduje výslovný súhlas zmluvnej strany, nie jej pasivita. Bolo povinnosťou účastníka preukázať, že dohoda o poistení bola medzi účastníkmi skutočne uzavretá a že nie je len výsledkom „nanútenia“ silnejšej zmluvnej strany - dodávateľa.“ 47. Na základe uvedeného je potrebné v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami považovať dojednanie poistenia v rámci úverovej zmluvy za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. 48. Podanou žalobou si žalobca okrem nárokov zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere uplatnil aj nárok voči žalovanému v rade 1/ zo Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 21.3.2005 v podobe debetného zostatku vo výške 92,62 eur spolu s debetnou úrokovou sadzbou vo výške 20 % od 17.3.2010 do zaplatenia. 49. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v rade 1/ je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. 50. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 51. „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) 52. Dôkazné bremeno v konaní zaťažuje žalobcu. Zo skutočnosti, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie debetného zostatku a debetnej úrokovej sadzby možno vyvodiť jeho tvrdenie o tom, že ním uplatnený nárok je nepremlčaný. Vzhľadom na to, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na prípadné premlčanie uplatneného práva, je žalobca povinný preukázať, kedy sa ním uplatnené právo stalo splatným, v nadväznosti na to kedy začala plynúť premlčacia doba, a teda, či právo uplatnené žalobou nie je premlčané. 53. Keďže údaj o splatnosti debetného zostatku sa v spise nenachádza, odvolací súd vyzval žalobcu na preukázanie dátumu splatnosti s upozornením, že predmetný údaj je potrebný práve z dôvodu posúdenia prípadného premlčania, a taktiež na preukázanie dohody o výške debetného úroku. Na predmetnú výzvu žalobca nereagoval, čím neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho skutočnosť, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, nemohla byť v konaní preukázaná a preto odvolací súd musel rozhodnúť v neprospech žalobcu. 54. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok v časti, v ktorej bola žalovaným v rade 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 472,37 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 472,37 EUR od 22.8.2007 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok zmenili a žalobu zamietol podľa ust. § 388 CSP. 55. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. V konaní boli úspešnejší žalovaní, keďže zo žalovanej sumy 1 324,56 eur boli zaviazaní zaplatiť sumu 472,37 eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspech žalovaných 64,5 % a úspech žalobcu 35,5 %. Čistý úspech žalovaných je tak 29%, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaným zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Žalobcovi ako menej úspešnej strane sporu s ohľadom na zásadu úspechu odvolací súd náhradu trov konania priznať nemohol. 56. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).