Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11C/31/2026 8826201068 22. 06. 2026 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2026:8826201068.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov - DOMOV, Štúrova 338/11, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 52 972 623, zastúpený: PETRIGAN LEGAL, s.r.o., so sídlom ul. Stará spišská cesta 23, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 56 191 928, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou, Bernolákova 1100, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 00 175 935, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovanému n e p r i z n áva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a to najmä vo forme prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, vecného bremena alebo akéhokoľvek iného právneho zaťaženia, s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. B. C., obec A. B. C., D. A. B. C. a to pozemok registra „ C“ KN parc.č. XXXX/X, pozemok registra „C“ KN parc.č. XXXX, pozemok registra „C“ KN parc.č. XXXX/X, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parc.č. XXXX a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11C/16/2020 a náhrady trov konania. Prípadne sa alternatívne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému uloží zložiť do úschovy Okresného súdu Vranov nad Topľou peňažnú sumu vo výške 100 000 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, pričom táto suma zostane v úschove súdu až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11C/16/2020 a náhrady trov konania. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca osvedčuje existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému tým, že pohľadávka žalobcu vo výške 68.369,08 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.03.2020 do zaplatenia, vyplýva zo súdneho konania v právnej veci o prevedenie finančných prostriedkov a o vydanie dokumentácie tykajúcej sa výkonu správy bytového domu, vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/16/2020, nepredstavuje iba tvrdený alebo hypotetický nárok žalobcu, ale vyplýva priamo zo zákonných povinností žalovaného ako bývalého správcu bytového domu, pričom jej dôvodnosť bola po vykonaní rozsiahleho dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, potvrdená rozsudkom súdu prvej inštancie. Dlhodobé odmietanie žalovaného splniť si svoju zákonnú povinnosť, jeho procesný postup počas viac ako šesť rokov trvajúceho súdneho konania, ako aj jeho aktuálne majetkové dispozície spočívajúce v postupnom prevádzaní nehnuteľného majetku na tretie osoby, vytvárajú podľa názoru žalobcu stav, ktorý odôvodňuje potrebu poskytnutia dočasnej súdnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, ktorým bude žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa nakladania s označenými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca na schôdzi konanej dňa 28.11.2019 riadne vypovedal žalovanému zmluvu o výkone správy a rozhodli o zmene formy správy bytového domu. V súlade s § 8a ods. 3 a § 9 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) bol žalovaný ako doterajší správca povinný ku dňu skončenia výkonu správy previesť zostatok finančných prostriedkov vlastníkov bytov na účet novovzniknutého spoločenstva a odovzdať mu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa výkonu správy. Žalovaný si túto zákonnú povinnosť nesplnil. Za tejto situácie žalobcovi nezostala iná možnosť, ako domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. Konanie o prevedenie finančných prostriedkov a o vydanie dokumentácie tykajúcej sa výkonu správy bytového domu je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/16/2020 už od roku 2020, teda viac ako šesť rokov. Výsledkom dlhoročného dokazovania bolo, že Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 09.10.2024 žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť previesť žalobcovi zostatok finančného majetku vlastníkov bytového domu vo výške 68 369,08 eur spolu s 5 %ročným úrokom z omeškania od 01.03.2020 do zaplatenia. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V ďalšom uviedol, že aj keď uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, keďže žalovaný proti nemu podal odvolanie a vec bola odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie, tak samotná existencia takéhoto rozhodnutia významným spôsobom osvedčuje existenciu zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca má za to, že doterajší procesný postup žalovaného vedie len k oddialeniu okamihu, kedy bude povinný splniť si svoju zákonnú povinnosť. Takýto procesný postoj žalovaného, posudzovaný v spojení s jeho aktuálnym nakladaním s vlastným majetkom, podľa názoru žalobcu zakladá dôvodnú obavu, že v čase právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11C/16/2020 už nebude existovať dostatočný majetkový základ na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca preto považuje svoju peňažnú pohľadávku nielen za tvrdenú, ale aj osvedčenú vo vysokej miere pravdepodobnosti. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd Uznesením sp. zn.: 13Co/10/2025 zo dňa 24.07.2025, nijakým spôsobom nespochybnil samotnú existenciu ani vecnú opodstatnenosť pohľadávky žalobcu. Naopak, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie boli výlučne procesné nedostatky spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s niektorými námietkami žalovaného, čím podľa názoru odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V ďalšom odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že žalovaný počas prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/16/2020, postupne prevádza svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby, čím vytvára stav, ktorý môže znemožniť alebo podstatne sťažiť budúce uspokojenie nároku žalobcu. Z verejne dostupných údajov vyplýva, že len v období apríl až máj 2026 previedol najmenej 24 bytov nachádzajúcich sa v jeho vlastníctve do vlastníctva tretích osôb. Ide najmenej o dvadsaťštyri bytových jednotiek evidovaných v katastrálnych územiach A. B. C. E. F. B. C., pri ktorých je už zapísaný prevod vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode družstevného bytu alebo je v katastri vyznačená plomba signalizujúca prebiehajúce vkladové konanie. Konkrétne ide napríklad o byty zapísané na a) LV č. XXXX (byt č. X v bytovom dome súp. č. XX), b) LV č. XXXX (byty č. X, X, XX, XX E. XX v bytovom dome súp. č. XXX), c) LV č. XXXX (byty č. X E. X v bytovom dome súp. č. XX), LV č. XXXX (byt č. X v bytovom dome súp. č. XX), d) LV č. XXXX (byty č. X E. XX v bytovom dome súp. č. XXX), ako aj o ďalšie byty evidované na e) LV č. XXXX v bytovom dome súp. č. XXX. Súčasne sú v prípade viacerých ďalších bytov vedené vkladové konania, o čom svedčí vyznačenie plomb v katastri nehnuteľností. Spor trvá viac ako šesť rokov, žalovaný napriek zákonnej povinnosti a napriek rozhodnutiu súdu prvej inštancie naďalej odmieta dobrovoľne splniť svoju povinnosť a súčasne pokračuje v odpredaji svojho majetku. Z listinných dôkazov, ktoré má žalobca k dispozícii, vyplýva, že žalovaný v poslednom období iniciuje vo viacerých bytových domoch, v ktorých vykonáva správu, proces zmeny správcu. Žalobca disponuje pozvánkami na schôdze vlastníkov, ktorých predmetom je okrem iného schválenie výpovede zmluvy o výkone správy so žalovaným, schválenie nového správcu a uzatvorenie novej zmluvy o výkone správy. Takáto schôdza bola zvolaná napríklad aj vo vzťahu k bytovému domu súp. č. XXX B. G. H. A. F. B. C., kde jedným z hlavných bodov programu je ukončenie výkonu správy žalovaným a výber nového správcu (body 6, 7 a 8 programu). Z pohľadu žalobcu tieto okolnosti vytvárajú ucelený obraz postupného znižovania majetkovej a ekonomickej základne žalovaného. Každý ďalší bytový dom, v ktorom žalovaný prestane vykonávať správu, pre neho znamená stratu pravidelného príjmu zo správy a súčasne zníženie rozsahu jeho podnikateľskej činnosti. V spojení s preukázanými prevodmi nehnuteľného majetku tak vzniká objektívna a konkrétna obava, že ku dňu právoplatného skončenia tohto konania už žalovaný nebude disponovať dostatočným majetkom a ekonomickým zázemím na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Tieto obavy žalobca považoval za natoľko závažné, že dňa 01.06.2026 podal na
Okresnú prokuratúru Vranov nad Topľou trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu. Práve súhrn všetkých uvedených okolností, dlhodobé neoprávnené zadržiavanie cudzích finančných prostriedkov, osvedčená existencia pohľadávky potvrdená rozsudkom súdu prvej inštancie, postupné prevody nehnuteľného majetku žalovaného, znižovanie rozsahu jeho správcovskej činnosti a existencia podaného trestného oznámenia, podľa názoru žalobcu objektívne odôvodňuje záver, že obava z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia nie je iba hypotetická, ale konkrétna, reálna a bezprostredná. Žalobca si je vedomý, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné rešpektovať princíp proporcionality. Navrhované opatrenie nepredstavuje odňatie vlastníckeho práva žalovaného ani zásah do jeho oprávnenia predmetné nehnuteľnosti držať a užívať. Jeho účelom je výlučne dočasne obmedziť dispozičné oprávnenie žalovaného vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a tým zachovať existujúci majetkový stav. Predmetná pohľadávka bola po vykonanom dokazovaní rozsudkom súdu prvej inštancie vyčíslená vo výške 68.369,08 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.03.2020 do zaplatenia. Ku dňu podania tohto návrhu predstavuje samotný zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, počítaný od 01.03.2020, približne sumu 21.428,56 EUR. Celková hodnota zabezpečovanej pohľadávky tak už v súčasnosti predstavuje približne 89.797,64 EUR, pričom táto suma sa každým ďalším dňom omeškania žalovaného naďalej zvyšuje. Navrhované neodkladné opatrenie sa týka iba jednej konkrétnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B. C., pozostávajúcej z rodinného domu so súpisným číslom 1100 a priľahlých pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX E. XXXX/X, ktoré sú podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností evidované bez akýchkoľvek tiarch. Žalobca má za to, že navrhované neodkladné opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality. Hoci žalobca objektívne nemá možnosť bez vykonania znaleckého dokazovania presne určiť všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností a Civilný sporový poriadok mu takúto povinnosť ani neukladá, zo všeobecne známych pomerov na realitnom trhu vyplýva, že obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite dosahujú hodnotu zodpovedajúcu približne rozsahu zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca preto dôvodne predpokladá, že navrhované zabezpečenie nie je v zjavnom nepomere k výške uplatneného nároku. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že zachovanie princípu proporcionality vyžaduje užší rozsah zabezpečenia, žalobca navrhuje, aby súd zriadil neodkladné opatrenie len na takej časti označeného majetku žalovaného, ktorú bude považovať za primeranú zabezpečovanej pohľadávke. Poukázal pritom na rozhodnutie R 6/1994 Najvyššieho súdu Českej republiky. V ďalšom žalobca uviedol, že zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je preukázanie, že žalovaný už vykonáva úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu, ani preukázanie jeho priameho úmyslu zbaviť sa všetkého svojho majetku. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie takých konkrétnych skutkových okolností, z ktorých možno objektívne vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci žalobca takúto potrebu neopiera o všeobecné tvrdenia ani o subjektívne domnienky. Je založená na súhrne konkrétnych a navzájom sa dopĺňajúcich okolností. V prvom rade ide o skutočnosť, že žalovaný už viac ako šesť rokov zadržiava finančné prostriedky, ktoré podľa tvrdení žalobcu a podľa záverov rozsudku súdu prvej inštancie nepredstavujú jeho vlastný majetok, ale majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súčasne žalobca osvedčil, že počas prebiehajúceho súdneho konania žalovaný postupne prevádza svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby. Rovnako nemožno opomenúť ani skutočnosť, že podľa zistení žalobcu dochádza aj k postupnému obmedzovaniu rozsahu podnikateľskej činnosti žalovaného spočívajúcej vo výkone správy bytových domov. Každá strata ďalšieho spravovaného bytového domu znamená zníženie jeho budúcich príjmov a oslabovanie jeho ekonomického zázemia. Žalobca zároveň poukazuje na to, že predmetom konania je pohľadávka, ktorej celková výška vrátane príslušenstva už v súčasnosti dosahuje približne 100.000 EUR a jej hodnota sa každým ďalším dňom omeškania zvyšuje. Vzhľadom na doterajší procesný postup žalovaného pritom nemožno rozumne vylúčiť ďalšie časové predlžovanie sporu využitím riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. O to väčší význam má zachovanie existujúceho majetkového stavu žalovaného až do právoplatného skončenia konania. Podľa názoru žalobcu preto existuje dostatočne konkrétny a objektivizovaný skutkový základ pre záver, že bez poskytnutia dočasnej súdnej ochrany môže dôjsť k ďalším majetkovým dispozíciám žalovaného, ktoré by podstatným spôsobom zmenili existujúce pomery medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku predstavuje osobitný procesný prostriedok dočasnej súdnej ochrany, ktorého podstatou je obmedzenie dispozičného oprávnenia osoby vo vzťahu ku konkrétne určenej veci alebo právu. Jeho účelom nie je odňať vlastníkovi jeho vlastnícke právo ani ho zbaviť možnosti predmet vlastníctva držať alebo užívať, ale dočasne zachovať existujúci právny a majetkový stav tak, aby nedošlo k jeho zmene spôsobom, ktorý by mohol zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu súdneho konania. Účelom neodkladného opatrenia nie je reagovať
až na stav, keď je právna sféra navrhovateľa nenávratne poškodená, ale práve predísť vzniku takéhoto stavu. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/337/2009, ako aj Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2014. Podstatou neodkladného opatrenia totiž nie je sankcionovať už uskutočnené majetkové dispozície, ale preventívne zabrániť vzniku takého právneho stavu, ktorý by podstatne oslabil alebo dokonca úplne znemožnil reálnu ochranu práv navrhovateľa v konaní vo veci samej. Žalobca má za to, že práve takáto situácia hrozí aj v prejednávanej veci. Žalovaný počas dlhodobo prebiehajúceho súdneho konania postupne prevádza svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby, pričom zároveň odmieta dobrovoľne splniť povinnosť vydať finančné prostriedky, ktoré podľa záverov rozsudku súdu prvej inštancie nepredstavujú jeho vlastný majetok, ale majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Za týchto okolností nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby vyčkával na okamih, keď žalovaný pristúpi k ďalšiemu prevodu alebo zaťaženiu zostávajúcich nehnuteľností. Súčasne nemožno prehliadnuť, že navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje pre žalovaného neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva. Pokiaľ žalovaný skutočne nemá v úmysle predmetné nehnuteľnosti previesť, zaťažiť alebo s nimi inak právne disponovať, uložené obmedzenie bude mať vo vzťahu k nemu iba formálny charakter a nijako neobmedzí ich držbu, užívanie ani hospodárske využívanie. Žalobca je preto presvedčený, že v prejednávanej veci sú osvedčené také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré objektívne odôvodňujú potrebu dočasne obmedziť dispozičné oprávnenie žalovaného k presne označeným nehnuteľnostiam. V konaní o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné nárok nepochybne preukázať. Postačuje jeho hodnoverné osvedčenie spolu s osvedčením pravdepodobnosti, že bez poskytnutia dočasnej ochrany môže dôjsť k ohrozeniu budúceho výkonu rozhodnutia. Takýto štandard dokazovania zodpovedá aj koncepcii Civilného sporového poriadku, ktorý pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach vychádza z princípu osvedčenia rozhodujúcich skutočností, nie z ich úplného preukázania. Podľa názoru žalobcu uvedené skutočnosti objektívne odôvodňuje potrebu poskytnutia dočasnej súdnej ochrany formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Naopak, nepriznanie takejto ochrany len z dôvodu, že žalobca nepreukázal bezprostredný úmysel žalovaného uskutočniť ďalší prevod alebo iné zaťaženie predmetných nehnuteľností, by podľa názoru žalobcu odporovalo samotnému účelu neodkladných opatrení ako preventívneho procesného prostriedku ochrany práv a mohlo by viesť k situácii, keď by budúce meritórne rozhodnutie súdu stratilo svoj reálny praktický význam. V ďalšom uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami nie je v prejednávanej veci primeraným alebo najvhodnejším prostriedkom dočasnej ochrany práv žalobcu, žalobca navrhuje, aby súd alternatívne uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu zodpovedajúcu výške uplatnenej pohľadávky vrátane jej príslušenstva podľa § 325 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku, a to vo výške 100 000 eur, ktorá primerane zodpovedá rozsahu zabezpečovaného nároku vrátane jeho príslušenstva a predpokladaných trov konania. 3. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 11C/16/2020-1102 zo dňa 09.10.2024 žalovaného zaviazal previesť zostatok finančného majetku vlastníkov bytového domu na ul. I. XX, XXX XX F. B. C., so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcely reg. „C“, evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 720 m2, zap. na LV č. XXXX, Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálneho odboru, okres A. B. C., obec F. B. C., katastrálne územie F. B. C., na číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zriadeného žalobcom vo výške 68.369,08 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.03.2020 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež mu uložil povinnosť odovzdať žalobcovi dokumentáciu týkajúcu sa správy bytového domu. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13Co/10/2025-1189 zo dňa 24.07.2025 tak, že zrušil rozsudok vo výrokoch I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie súdu bolo teda zrušené a vec 11C/16/2020 nie je právoplatne skončená. 4. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres A. B. C., obec A. B. C., katastrálne územie A. B. C. vyplýva, že vlastníkom pozemku na parc. č. XXXX/X o výmere 177 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX o výmere 227 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/X o výmere 501m2- záhrada a rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX je žalovaný vlastníkom v podiele 1/1. Na týchto nehnuteľnostiach nie sú vyznačené žiadne ťarchy. 5. Žalobca listom zo dňa 01.06.2026 oznámil Okresnej prokuratúre Vranov nad Topľou skutočnosti nasvedčujúce páchaniu trestného činu.
6. Z listu Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo dňa 05.06.2026 vyplýva, že okresný prokurátor obsah trestného oznámenia zo dňa 01.06.2026 vyhodnotil ako podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), 3a Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť štatutári SBD Vranov nad Topľou. Oznámenie zároveň odovzdal na vybavenie OO PZ Vranov nad Topľou. 7. Z oznámenie žalovaného, ktoré bolo zverejnené v spoločných priestoroch bytového domu súp.č. XXX/ X B. H. G. A. F. B. C. vyplýva, že žalovaný zvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na deň 21.05.2026 s tým, že jedným z bodov schôdze bolo aj schválenie výpovede zo zmluvy o výkone správy a schválenie nového správcu a zmluvy o výkone správy s novým správcov. 8. Z predloženého súpisu vypracovaného žalobcom a predložených listov vlastníctva vyplýva, že na LV č. XXXX, súp. č. XXX, číslo bytu XX, vchod I., poschodie 1, pod poradovým č. 22 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, K. G. X, vchod I., poschodie 1, pod poradovým číslom 5 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod II., poschodie 2, pod poradovým číslom 74 je vyznačená zmluva o prevode vlast.družst.bytu zo dňa 14.01.2026, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod IV., poschodie 2, pod poradovým číslom 41 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XX, číslo bytu X, vchod 19., poschodie 4, pod poradovým číslom 104 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu zo dňa 17.04.2026, na LV č. XXXX, súp.č. XX, číslo bytu XX, vchod 38, poschodieprízemie, pod poradovým číslom 18 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 5, poschodie 11, pod poradovým číslom 240 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 5, poschodie 11, pod poradovým číslom 241 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 15, poschodie 1, pod poradovým číslom 243 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 15, poschodie 1, pod poradovým číslom 242 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 15, poschodie 6, pod poradovým číslom 244 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 15, poschodie 6, pod poradovým číslom 239 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 15, poschodie 7, pod poradovým číslom 238 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XX, číslo bytu X, vchod 24 poschodie 3, pod poradovým číslom 108 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XX, číslo bytu X, vchod 24 poschodie 4, pod poradovým číslom 109 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XX, číslo bytu X, vchod 26, poschodie 2, pod poradovým číslom 20 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XX, číslo bytu X, vchod 33, poschodie 6, pod poradovým číslom 90 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 10, poschodie 1, pod poradovým číslom 290 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 12, poschodie 5, pod poradovým číslom 80 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 12, poschodie 6, pod poradovým číslom 81 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 8, poschodie 1, pod poradovým číslom 287 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 14, poschodie 4, pod poradovým číslom 100 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod X, poschodie 1, pod poradovým číslom 5 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 6, poschodie 6, pod poradovým číslom 14 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 8, poschodie 2, pod poradovým číslom 24 je vyznačená plomba, na LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 8, poschodie 5, pod poradovým číslom 33 je vyznačená plomba, LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 29, poschodie 1, pod poradovým číslom 239 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 33, poschodie 1, pod poradovým číslom 238 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu, LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 33, poschodie 1, pod poradovým číslom 47 je vyznačená plomba, LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 33, poschodie 5, pod poradovým číslom 49 je vyznačená plomba, LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu X, vchod 35, poschodie 3, pod poradovým číslom 240 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu a LV č. XXXX, súp.č. XXX, číslo bytu XX, vchod 43, poschodie 4, pod poradovým číslom 237 je vyznačená zmluva o prevode vlast.druž.bytu. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami 13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 17. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. 18. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 19. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobe žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava, sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. 20. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok žalobcu, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP.
21. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. 22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 23. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). 24. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 25. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 26. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 27. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a efektívne riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, prípadne vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Má preto opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Navrhované obmedzenie pritom musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí korešpondovať s právnym vzťahom, ktorý bude predmetom konania vo veci samej. 28. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. 29. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 30. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. 31. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobcom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, tak ako je to vyššie popísané a ozrejmené, dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a to z viacerých dôvodov. 32. Prvým dôvodom je skutočnosť, že súd z úradnej moci zistil, že žalobca okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal na súd aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Konanie sa vedie pod sp.zn. 10C/30/2026. V zmysle § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku možno nariadiť neodkladné opatrenie len ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením ide o subsidiárny vzťah, keď zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením. 33. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 34. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP ( komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2.vydanie, 2022, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., Nakladatelství C. H. Beck). 35. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 s tým, že k týmto nehnuteľnostiam nie je zriadené žiadne záložné právo ani na nich nie je vyznačená ťarcha. V spore vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11C/16/2020 sa žalobca voči žalovanému domáha peňažnej pohľadávky. 36. V tomto prípade sa tak súdu javí, že sledovaný účel, t.j. zabezpečenie peňažnej pohľadávky, možno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na majetku dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z exekúcie. Súd tento spôsob považuje za efektívny, ktorým sa dá dosiahnuť sledovaný účel. Na nehnuteľnostiach žalovaného nie sú zapísané žiadne záložné práva, ktoré by mali prednosť pred zabezpečovacím opatrením nariadeným súdom. Podľa názoru súdu tak dosiahnutiu sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením v konaní sp.zn.10C/30/2026 nebráni žiadna prekážka. 37. Súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/26/2024 kde uviedol: „Ak dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hľadiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v
danej súvislosti aj poradie prípadného záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci.“ 38. V ďalšom sa súd zaoberal skutočnosťou, či žalobca dostatočne osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia teda súd musí skúmať, či žalobca predloženými dôkazmi dostatočne osvedčil existenciu takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. 39. Žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný začal prevádzať svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby a to zmluvami o prevode družstevného bytu, čím zmenšuje svoj nehnuteľný majetok, ktorý môže spôsobiť, že žalovaný do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp.zn. 11C/16/2020 nebude disponovať majetkom, ktorým by bol schopný splniť si povinnosť voči žalobcovi. 40. Z predložených listinných dôkazov však súd nemá za dostatočne osvedčené to, že žalobca sa zámerne zbavuje svojho nehnuteľného majetku, alebo aby vykonával nejaké kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti, voči ktorej žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ide o nehnuteľnosti evidované na LV č. č. 2536 . 41. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu,7) je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote. 42. Žalobca prevádza len byty, ktoré mali v nájme členovia družstva, pričom táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to § 29 ods. 1, v zmysle ktorého ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote. 43. Žalobca súdu predloženými dôkazmi dostatočne neosvedčil to, že žalovaný sa sám a bez vôle členov družstva zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Ak nájomcovia resp. členovia družstva požiadali bytové družstvo o prevod vlastníctva, bytové družstvo má povinnosť previesť vlastníctvo na člena družstva tak, ako mu to vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak by žalovaný nesplnil túto povinnosť, došlo by z jeho strany k porušeniu zákona, čím by sa vystavil nebezpečenstvu ďalšieho súdneho konania, ktoré by voči nemu mohli iniciovať členovia družstva. 44. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, voči ktorej žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, z predložených dôkazov súd nemá za preukázané, že žalobca vykonáva kroky smerujúce k predaju tejto nehnuteľnosti. 45. Súd tak vzhľadom na to, že žalobca naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčil, z vyššie uvedených dôvodov považoval tento návrh za nedôvodný. 46. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný a preto ho zamietol. 47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, plne neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovanému v tomto štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne trovy konania mu nevznikli, pričom uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovanému tak isto nedoručuje (§ 331 ods. 1 CSP), preto súd o jeho nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.