Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/154/2019 z 5. 10. 2023

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-5S/154/2019 1015201698 05. 10. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201698.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: MILÉNIUM spol s r.o., so sídlom Karpatské nám. 11, Bratislava, IČO: 35 812 851, právne zastúpeného: JUDr. Daniela Simanová, advokátka so sídlom Palkovičova 15, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1222870/2015 zo dňa 27. júla 2015, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy správny súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2007. Daňová kontrola sa začala dňa 16. decembra 2008 a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01. februára 2010, ktorý doručil žalobcovi dňa 10. marca 2010; vypracoval aj Dodatok č. 1 zo dňa 25. februára 2010. 2. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane dodatočným platobným výmerom č. 602/232/36388/2010/Gav zo dňa 19. marca 2010 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2007 v sume XX.XXX,XX A.. 3. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/16508-104556/2011/990325-r zo dňa februára 2011 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 602/232/36388/2010/Gav zo dňa marca 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. 19.

4. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. 9103303/5/1325022/2014 zo dňa 03. apríla 2014 znova určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2007 v sume XX.XXX,XX A.. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/338023/2014/4989 zo dňa 29. júla 2014 opäť zrušil rozhodnutie správcu dane č. 9103303/5/1325022/2014 zo dňa 03. apríla 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Správca dane následne rozhodnutím č. 265404/2015/9104403 zo dňa 13. apríla 2015 určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2007 v sume 63.894,84 eura. Po doplnení dokazovania u dodávateľov žalobcu KOLIBA, a.s., a odberateľa Pannon Food Slovakia s.r.o. a po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu mu priznal nárok na odpočet dane podľa § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou KOLIBA, a.s., v sume X.XXX,XX A.. Na druhej strane však žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XX.XXX,XX A. z faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: - faktúra č. 7048 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7049 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7051 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7052 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7058 zo dňa 06. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7060 zo dňa 07. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7070 zo dňa 14. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX B. (z toho DPH v sume XX.XXX,XX B.), - faktúra č. 7071 zo dňa 15. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7073 zo dňa 15. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7074 zo dňa 15. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7076 zo dňa 18. júna 2007 vystavená na sumu -XX.XXX,XX B. (z toho DPH v sume X.XXX,XX B.), - faktúra č. 7081 zo dňa 19. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7082 zo dňa 19. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7083 zo dňa 19. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7085 zo dňa 20. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7086 zo dňa 20. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7087 zo dňa 20. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7088 zo dňa 21. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7089 zo dňa 21. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7091 zo dňa 22. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.), - faktúra č. 7092 zo dňa 22. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.). 7. Poukázal na výpoveď konateľa žalobcu C. D., ktorý uviedol, že dodávky tovaru boli vopred dohodnuté s pánom D. a B.. Následne mu bol predstavený pán E., ktorý neskôr preberal ich telefonické objednávky. Zo spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., bol tovar priamo prepravený odberateľovi do skladu v Lehniciach, kde tovar prebral skladník. Prepravu zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., s prepravcami pánom F. (Hamuliakovo) a HAKY TRANS, s.r.o. (Malacky). Účtovníctvo spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. viedla G. D.. Taktiež uviedol, že spoločnosť MILÉNIUM spol. s r.o. nemá vlastné skladové priestory,

ak je to potrebné, požiada sklad v Lehniciach, ktorého majiteľom je spoločnosť K.K.V. Union, s.r.o. Za odberateľa označil spoločnosť K.K.V. Union, s.r.o. Rovnako tak uviedol, že za spoločnosť MILÉNIUM spol. s r.o. kúpno-predajnú zmluvu podpisoval on a za spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. nevedel takúto osobu uviesť, nakoľko jemu už doniesli zmluvu podpísanú za dodávateľa, možno išlo o p. B. alebo p. D.. 8. Konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., F. H. uviedol, že so žalobcom obchodoval v obdobiach marec až jún 2007 s komoditou kryštálový cukor. Vo firme mali poradcu pána B., ktorý so žalobcom rokoval. F. aj I. E., ktorý sa staral o celú agendu s objednávkami prostredníctvom faxu alebo telefónu; pán E. nemal v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., pracovnú zmluvu ani dohodu, len pomáhal so spracovaním objednávok. Spoločnosť nemala vlastné motorové vozidlá, prepravu zabezpečovala dodávateľsky spoločnosťou HAKY TRANS, s.r.o. Miesto nakládky a vykládky tovaru nepoznal, nevedel si naň spomenúť, tovar bol nakladaný u dodávateľov, ktorých názvy si nepamätal; spoločnosť mala prenajaté sklady v Trnave od spoločnosti TANGO, s.r.o. Úhrada faktúr bola zabezpečovaná v hotovosti, resp. prevodom na účet v banke. 9. Bývalý konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., J. D. uviedol, že prepravu pre odberateľov zabezpečovala kamiónová preprava, ktorú objednával on alebo pán B.. Peňažné prostriedky v hotovosti nikdy nepreberali, preberal ich pán B., ktorý osobne jednal s odberateľmi. Nevedel, kto vystavoval a podpisoval pokladničné doklady. 10. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., mala nadobudnúť tovar od spoločností CHEESE & WINE, s.r.o., Agentúra KaPa, spol. s r.o., a od K. F.. K. F. uviedol, že nikdy so spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., neobchodoval, žiadne faktúry pre túto spoločnosť nevystavil, faktúry nemal v evidencii DPH za rok 2007 a formát pokladničného dokladu nebol jeho. 11. Na základe uvedeného správca dane neuznal žalobcovi daň odpočítanú z uvedených dodávateľských faktúr prijatých od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., v sume XX.XXX,XX A., pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. 12. V zdaňovacom období jún 2007 si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane aj z dodávateľskej faktúry č. 122007 zo dňa 18. júna 2007 za dodanie kávy v sume XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,XX B.) od dodávateľa B. F. - STANLEY-CO. B. F. uviedol, že so žalobcom v rokoch 2007-2008 obchodoval v komodite káva a interiérové doplnky a jednal vždy osobne s konateľom C. D.. Faktúry podpisoval a vystavoval on osobne, faktúry pre žalobcu podpísal on, nemal žiadnych zamestnancov ani nezamestnával nikoho na dohodu. Prepravu tovaru zabezpečoval on sám automobilom KIA a mal prenajatý prívesný vozík, doklady mal doložiť dodatočne. Pri nakládke tovaru bol vždy osobne, ostatné veci mal spresniť dodatočne. Cena za dopravu bola na základe dohody zahrnutá v cene tovaru. Skladové priestory mal na prevádzke v H. L. M. XXX (fotokópiu nájomnej zmluvy mal doložiť dodatočne). Kávu odoberal od G. C. a niečo od spoločnosti JUKOL CZ spol. s r.o. (faktúry však nemá k dispozícii, lebo ich zabavila polícia); za tovar platil v hotovosti, no nemá k nim žiadne doklady. Platba od žalobcu bola riešená formou faktoringu; faktoringovou spoločnosťou bola VÚB Factoring Bratislava a cez ňu boli uhradené všetky faktúry. Správca dane zistil, že B. F. - STANLEY-CO nebol registrovaný na cestnú daň ani daň z motorových vozidiel. B. F. - STANLEY-CO vlastnil osobné motorové vozidlo KIA RIO, EČV: H. XXXXX, ktoré vlastní UniCredit Leasing Slovakia, a.s. B. F. - STANLEY-CO v daňovom priznaní za II: štvrťrok 2007 nevykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku a odpočítal DPH za nákup kávy od dodávateľky G. N. C. v júny 2007 (faktúra č. DF070029, dátum dodania 18. júna 2007, základ dane 276.690,- Sk, DPH 19% v sume 52.571,10 Sk). 13. Daňový úrad Žilina II zistil, že G. N. C. podala daňové priznanie len za III. štvrťrok 2006, daňové priznania za iné zdaňovacie obdobia nepodala. Všetky doklady jej boli odcudzené a nevedela sa vyjadriť k predloženým faktúram. Inak bola pasívna a so správcom dane nekomunikovala. V prípade nákupu kávy žalobcom od B. F. - STANLEY-CO a jej následného predaja nebola preukázaná preprava, ako aj samotná existencia kávy; reálnosť dodávky kávy je teda spochybniteľná. Predaj kávy tuzemskou dodávateľkou G. N. C. pre B. F. - STANLEY-CO nebol v daňových priznaniach DPH dodávateľa vykázaný a dodávateľom preukázaný. Správca dane dospel k záveru, že ide o reťazový obchod, kde tok faktúr od dodávateľa k odberateľovi je iný ako preprava tovaru, ktorá ide priamo od predajcu k odberateľovi.

14. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1222870/2015 zo dňa 27. júla 2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 265404/2015/9104403 zo dňa 13. apríla 2015. Skutkový stav zistený správcom dane považoval za dostatočne a riadne zistený. Ustanovenia § 49, § 51 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. striktne ustanovujú podmienky na splnenie nároku na odpočet dane; nestačí len predloženie dokladov s predpísaným obsahom, ale musí dôjsť aj k reálnemu dodaniu tovaru. Preverovaním správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., reálne žalobcovi dodala tovar (kryštálový cukor) tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach. Žalobca zároveň vierohodným a nespochybniteľným spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Správca dane doplnil dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v súvislosti s dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o., a KOLIBA, a.s., a dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane vychádzal z vyjadrení prepravcov: O. F., konateľa spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o. Z dokazovania však vyplynulo, že v zdaňovacom období jún 2007 nevedeli preukázať prepravu tovaru do Lehníc pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. Správca dane zobral do úvahy výpovede svedkov F. H. (konateľa spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.), J. D. (bývalého konateľa a spoločníka LUMA Slovakia, s.r.o.), I. B. (nezávislého konzultanta LUMA Slovakia, s.r.o.), G. C. P. Q. G. H. K. (konateľa spoločnosti CHEESE & WINE, s.r.o.), z ktorých vyplynulo, že svedkovia F. H. a J. D. sa nevedeli vyjadriť k dodávkam kryštálového cukru; odvolávali sa len na I. B. a G. C. P.. G. C. P. K. uviedol, že nevystupoval v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nemal v nej žiadnu funkciu, nepodpisoval žiadne doklady, faktúry ani zmluvy a nikdy s uvedenou spoločnosťou neobchodoval. Svedok I. B. uviedol len všeobecné skutočnosti bez konkrétnych dôkazov. Z ich výpovedí vyplynuli pochybnosti o dodávke kryštálového cukru pre žalobcu v zdaňovacom období jún 2007. Žalovaný súhlasil so správcom dane, že nebolo potrebné vypočuť ako svedkyňu C. D., účtovníčku spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., pretože by to bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie nadbytočné. 15. Samotné zaúčtovanie a uvedenie preverovaných faktúr v účtovnej evidencii, resp. v Prehľade pohybov podľa dodávateľov - odberateľov zo dňa 15. februára 2010 a v Salde pohybov podľa dodávateľov - odberateľov zo dňa 15. februára 2010 spoločností K.K.V.-UNION, s.r.o., a LUMA Slovakia, s.r.o., ešte nepreukazuje, že táto spoločnosť reálne dodala tovar žalobcovi ako je uvedené na faktúrach. Ide len o formálne doklady, ktoré len potvrdzujú, že uvedené spoločnosti faktúry zaevidovali do svojho účtovníctva. 16. Z administratívneho spisu vyplynulo, že proti bývalému konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (J. D.) a konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (F. H.), G. C. P. a I. B. bolo vznesené obvinenie pre pokračovací zločin krátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť zaevidovaním falošných faktúr do účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (dodávateľa žalobcu) a spôsobením tým škody štátnemu rozpočtu. Podľa názoru žalovaného žalobca vedel o konaní I. B. a J. D., pretože ako jeho konateľ C. D. uviedol, dodávky tovaru boli vopred dohodnuté s oboma uvedenými osobami. Správca dane pritom netvrdil, že žalobca je zodpovedný za trestnú činnosť svojho dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. Správca dane teda postupoval v súlade s § 3 ods. 1, ods. 2 druhá veta zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., keď neuznal odpočet dane z preverovaných dodávateľských faktúr deklarovaných dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. Išlo o reťazec umelých obchodných vzťahov medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o, Václav Man, LUMA Slovakia, s.r.o., do ktorého sa následne zapojil aj žalobca tým, že deklaroval nákup tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., a reálnosť jeho dodania sa v rámci dokazovania nepotvrdila. Vytvorenie umelých obchodných vzťahov v reťazci medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o, K. F., LUMA Slovakia, s.r.o., a žalobcom zistili aj orgány činné v trestnom konaní. Nepotvrdilo sa reálne dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi a jediným účelom deklarovaných obchodných transakcií bolo získanie daňovej výhody, a to uplatnenie odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti. 17. Pokiaľ ide o ďalšieho dodávateľa žalobcu B. F. - STANLEY-CO a ním vystavenú faktúru za dodanie tovaru (káva) správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru nedošlo. B. F. sa vo svedeckej výpovedi nevyjadril k preprave tovaru a jeho dodanie na základe preverovanej faktúry ani nepotvrdil; sám žalobca pritom v odvolaní uviedol, že B. F. nevedel preukázať prepravu tovaru. K tvrdeniu žalobcu, že tovar bol dodaný prostredníctvom D. P. zo Sverepca (vozidlom Škoda Fabia s EČV: R. XXX S.) priamo do sídla spoločnosti GLOBAL-SERVIS, s.r.o. (odberateľa žalobcu), žalovaný poukázal na neexistenciu dôkazov k tejto skutočnosti. Správca dane zistil, že D. P. má na účely prevádzkovania vnútroštátnej

taxislužby evidované vozidlo Peugeot 406 s EČV: H. XXX Q., B. F. má evidované vozidlo KIA RIO s A.: H. XXX S. Z uvedených dôvodov nemohol D. P. bez predloženia relevantných dôkazov prepraviť tovar motorovým vozidlom Škoda Fabia s EČV: R. XXX S.. Keďže nebolo preukázané dodanie tovaru, nemohla B. F. - STANLEY-CO vzniknúť daňová povinnosť. Rekapituláciu DPH za II. štvrťrok 2007 B. F. nemožno považovať bez ďalšieho za dôkaz jednoznačne preukazujúci dodanie tovaru, pretože samotné zaúčtovanie a uvedenie faktúry do evidencie DPH predstavujú len formálne doklady bez preukázania materiálneho splnenia podmienky dodania tovaru. V daňovom konaní nebolo preukázané, že B. F. nadobudol predmetný tovar od svojich dodávateľov G. N. C. a českej spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o. Správca dane v rozhodnutí netvrdil, že žalobca je zodpovedným za trestnú činnosť svojho dodávateľa B. F. - STANLEY-CO, len uviedol svoj záver vyplývajúci z dokazovania, že nebolo preukázané dodanie tovaru (kávy) žalobcovi spôsobom uvedeným vo faktúre vystavenej B. F. - STANLEY-CO. Pokiaľ nie je preukázané kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nemožno sa úspešne domáhať nároku na odpočet DPH. 18. Správca dane neprerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 22 ods. 2 cit. zákona), pretože to bolo právne irelevantné. II. Žaloba 19. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12. októbra 2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1222870/2015 zo dňa 27. júla 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 265404/2015/9104403 zo dňa 13. apríla 2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na ustanovenie § 165b daňového poriadku prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2007 rozdiel dane v sume XX XXX,XX A. na dani z pridanej hodnoty. Poukázal na nesprávny postup správcu dane a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa svojho názoru splnil všetky povinnosti na uplatnenie nároku na odpočet DPH, ktoré je možné od neho objektívne požadovať. 20. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že správca dane mu neuznal daň odpočítanú z dodávateľských faktúr, vystavených dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o., Košická 52, Bratislava za nákup kryštálového cukru s odôvodnením, že dodávky a samotná existencia kryštálového cukru pre daňový subjekt LUMA Slovakia s.r.o. a následne pre odberateľa MILÉNIUM spol. s.r.o. v zdaňovacom období jún 2007 neboli preukázané vzhľadom na skutočnosť, že podľa vyjadrení jednotlivých prepravcov, ktorí mali v súlade s vyjadreniami konateľov spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. vykonávať prepravu tovaru k odberateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION s.r.o., títo prepravu nepreukázali. Tok faktúr za prepravu tovaru nezodpovedá toku tovaru spoločnosti zapojených do reťazového obchodu s kryštálovým cukrom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje prehľad dodávateľských a odberateľských faktúr za zdaňovacie obdobie v roku 2007 a prehľad analytického účtu 343. Správca dane uvedené zistenia vyhodnotil a skonštatoval, že ide o fiktívnu fakturáciu. 21. Vzhľadom na uvedené žalobca predložil dôkazné prostriedky, ktorými preukázal, že tovar kryštálový cukor nakúpený od jeho dodávateľa LUMA Slovakia s.r.o. fyzicky existoval a bol riadne dodaný obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION s.r.o. na jeho sklad v Lehniciach. Tovar v súlade s čl. II kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi obchodnými spoločnosťami LUMA Slovakia s.r.o. a MILÉNIUM spol. s.r.o. zo dňa 03. mája 2007 objednal s prepravou na miesto určenia - do skladu svojho odberateľa K.K.V.- UNION s.r.o., pričom doprava bola zahrnutá v súlade so znením čl. III uvedenej zmluvy do ceny tovaru. Na preverenie vyššie uvedených skutočností navrhol žalobca vykonať výsluch svedkyne G. C. D., ktorá viedla pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o účtovnú evidenciu, ako aj fyzické preverenie existencie dodaného tovaru u odberateľa K.K.V.-UNION, s.r.o. Uvedené dôkazné návrhy však neboli v daňovom konaní akceptované. Žalobca objednal tovar s prepravou, preto nevedel predložiť žalovanému pri výkone kontroly doklady preukazujúce prepravu jednotlivých dodávok cukru v období mesiacov máj až november 2007. Žalobca svojimi výpismi zo dňa 31. mája 2007 a zo dňa 21. septembra 2007 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom Tatra bankou a.s. preukázal žalovanému, že všetky dodávateľské faktúry za cukor dodaný obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia s.r.o. riadne uhradil bezhotovostným prevodom na jej účet.

22. V daňovom konaní predložil uznesenie Prezídia Policajného zboru, NKA, č. H./NKA-FP-ST-2012 zo dňa 08. januára 2014 s tým, že voči nemu ani jeho štatutárovi nebolo vznesené obvinenie pre daňový zločin týkajúci sa dodávok tovaru; orgány činné v trestnom konaní nezistili, žeby mu bol tovar dodaný. Orgány činné v trestnom konaní zistili, že F. H. a J. D. zaviedli do účtovníctva fiktívne faktúry od spoločnosti CHEESE & WINE, s.r.o., Václav Man, na základe ktorých si uplatnili nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky spôsobili škodu. Takisto zistili, že G. C. P. a I. B. zabezpečovali v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nákup kryštálového cukru od neznámych dodávateľov, ktorý v mene spoločnosti ďalej predávali, pričom dodávateľské faktúry od skutočných dodávateľov cukru nedodali štatutárom spoločnosti F. H. a J. D. a do účtovníctva, zabezpečili falošné faktúry, na základe ktorých si táto spoločnosť uplatnila odpočet DPH. Správca dane uviedol, že tieto skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru o neuskutočnení obchodov a faktúry považoval za účelovo vystavené. Hodnotenie dôkazných prostriedkov však podľa názoru žalobcu nepreukazuje, žeby jeho konateľ vedel o páchaní trestnej činnosti v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., alebo žeby skutočne existujúci tovar nebol dodaný odberateľovi K.K.V.-UNION, s.r.o. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., dodala mu ho do skladu odberateľa K.K.V.-UNION, s.r.o., v Lehniciach, čo je v súlade s § 412 Obchodného zákonníka. Jeho konateľ sa vyjadroval len k spôsobu obchodovania s LUMA Slovakia, s.r.o., nie k páchaniu trestnej činnosti obžalovanými. 23. Žalovaný podľa jeho názoru porušil § 3 ods. 1 aj § 22 ods. 2 daňového poriadku, keď si ako o predbežnej otázke urobil úsudok o tom, že žalobca spáchal trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona bez toho, aby akýmkoľvek relevantným spôsobom svoje tvrdenie preukázal, čím porušil čl. 50 ods. 1 Ústavy SR. Trvá na tom, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že o skutočnostiach spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., nemohol mať a nemal akúkoľvek vedomosť, a v trestnom konaní vystupuje len ako svedok. Správca dane nepreveril, či a kým bol trestný čin spáchaný. Preukázal, že nie je a nikdy nebol hospodársky a obchodne prepojený s konateľmi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a predložil o tom vpisy z obchodných registrov, z ich svedeckých výpovedí nevyplynuli žiadne nadštandardné vzťahy medzi nimi. 24. Žalobca trvá na tom, že vie preukázať uskutočnenie prepravy tovaru prostredníctvom prepravcov O. F. a spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o., ktorý nepoprel prepravu tovaru pre LUMA Slovakia, s.r.o. Navyše, osobne sa presvedčil (žalobca), že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., prevádzkuje sklad v Trnave a na vlastné oči sa presvedčil, že v sklade boli dostatočné zásoby cukru, ktorý mal záujem kúpiť a ďalej predať. Postupoval tak s dostatočnou dávkou opatrnosti pri výbere svojho obchodného partnera a tvrdenie žalovaného o hospodárskom a obchodnom prepojení s konateľom spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody, považuje za scestné. 25. Dodávateľ kávy B. F. -STANLEY-CO výslovne potvrdil, že mu kávu dodal, sám osobne prepravil na miesto ním určené, faktúru sám vystavil a opečiatkoval a obchod sa zrealizoval. Nevedel len jednoznačne preukázať spôsob prepravy kávy vzhľadom na to, že na prepravu použil súkromné vozidlo, ktorého evidenciu jázd neviedol, pretože náklady neuplatňoval ako daňové; súčasne však uviedol, že mu žalobca za kávu zaplatil bezhotovostne cez faktoringovú spoločnosť VÚB Factoring Bratislava. Žalobca vidí rozpor so zákonom v nepodaní daňového priznania B. F., za čo však nenesie zodpovednosť. Z doplnenia výpovede B. F. vyplýva, že za II. štvrťrok 2007 daň riadne odviedol do štátneho rozpočtu. 26. Správca dane porušil § 3 ods. 9 daňového poriadku, keď rozhodol odlišne v obdobných veciach, pretože uznal rovnaké predložené doklady a evidencie pri odpočítaní dane od obchodnej spoločnosti KOLIBA, a.s., s následným dodaním „Pannon Fond“, s.r.o., pri ktorej prepravu zabezpečovala spoločnosť KOLIBA, a.s. 27. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-384/05, C-271/06, C-142/11, C-80/11 a C-285/11. III. Vyjadrenie žalovaného 28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. marca 2016 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že správca dane počas

výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal dostatočné dokazovanie vo veci preverenia dodávok tovaru od dodávateľa B. F. -STANLEY-CO, vykonal aj ústne pojednávania, na ktoré predvolal B. F., G. N. C. a v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal o preverenie dodávky kávy od spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o. Na základe vyhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru o nevierohodnosti predložených dokladov aj o dodávke tovaru; spochybnil dokonca existenciu tovaru. Správca dane identicky viedol dokazovanie aj v prípade dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. (nariadil ústne pojednávania s konateľom žalobcu, vypočul svedkov K. F., F. H., J. D., I. B., vykonal miestne zisťovania v spoločnostiach CHEESE & WINE, s.r.o., a Agentúra KaPa, spol. s r.o., u O. F., nazrel do spisovej zložky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., vychádzal z dôkazov a písomností predložených uvedenou spoločnosťou). Nebolo teda preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ako dodávateľ reálne dodala žalobcovi tovar (kryštálový cukor) spôsobom uvedeným vo faktúrach a žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Žalobcom predložené doklady svedčia o fiktívnej fakturácii. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku aj § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku. 29. Svoj záver, že žalobca bol zapojený do reťazca nezákonných obchodov spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (v rámci umelo založenej siete dodávateľsko-odberateľských vzťahov), založil na reálnych zisteniach správcu dane aj orgánov činných v trestnom konaní. Faktúry, evidencie DPH a účtovníctvo bez ďalšieho nepreukazujú reálne dodanie tovaru. 30. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., mala nakupovať kryštálový cukor od spoločnosti CHEESE & WINE s.r.o., Agentúra KaPa, spol. s r.o., a od Václava Mana. Zo zistení správcu dane však vyplynulo, že uvedené subjekty nedodali spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., kryštálový cukor, teda k vecnému plneniu z poskytnutých faktúr nedošlo. Deklarované dodávky kryštálového cukru sa ukázali len ako formálne a slúžili len ako predmet fakturácie medzi zúčastnenými spoločnosťami. 31. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/99/2012, sp. zn. 3Sžf/100/2012, sp. zn. 3Sžf/101/2012 všetky zo dňa 06. novembra 2013, rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/362/2010, sp. zn. 4S/363/2010 obidva zo dňa 22. februára 2013 a sp. zn 4S/362/2010 zo dňa 22. februára 2013, ktorými v rovnakej veci bolo už právoplatne rozhodnuté. 32. Žalobca právo podať repliku nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 33. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/242/2015-187 zo dňa 13. júna 2017 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/21/2018 zo dňa 30. mája 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/242/2015-187 zo dňa 13. júna 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/154/2019. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 35. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/21/2018 zo dňa 30. mája 2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 05. októbra 2023, nakoľko boli

splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalobca o nariadenie pojednávania nežiadal a žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania vo vyjadrení zo dňa 17. marca 2016. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 20. júla 2023 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. VI. Relevantné právne predpisy 36. Žaloba žalobcu na Krajský súd v Bratislave došla dňa 12. októbra 2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. 37. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 41. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 42. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 43. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 44. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 45. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou

zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 46. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 47. Podľa § 22 daňového poriadku ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania (ods. 1). Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (ods. 2). 48. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 49. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 50. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 51. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 52. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 53. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

54. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 55. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 56. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). VII. Posúdenie veci správnym súdom 57. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 58. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet

dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 59. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. 60. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16). 61. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017). 62. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo

vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). 63. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 64. V prípade pohybu toho istého tovaru, ktorý sa uskutoční od prvého k poslednému dodávateľovi, ak z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že obchodné operácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočných medzinárodných nákladných listov, a faktúr za čas prepravnej trasy, uskutočnili sa zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom je čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/33/2017 zo dňa 21. marca 2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 51/2018). 65. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 66. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu -spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa, a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). 67. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany

predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). 68. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného aj správcu dane v časti nepriznania odpočtu DPH, ktorá bola medzi účastníkmi sporná a žalobcom napadnutá v žalobe; nezaoberal sa časťou rozhodnutí o priznaní nadmerného odpočtu DPH, ktorú žalobca v žalobe nenamietal. 69. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe jún 2007 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., a B. F. -STANLEY-CO, predložil účtovnú evidenciu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., prehľad pohybov podľa dodávateľov -odberateľov zo dňa 15. februára 2010, saldo pohybov podľa dodávateľov -odberateľov zo dňa 15. februára 2010 a rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia voči bývalému konateľovi a konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. 70. Podľa žalobcu správca dane nepreukázal, že tovar nebol fyzicky dodaný dodávateľom žalobcu obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. odberateľovi žalobcu K.K.V. -UNION, s.r.o. a správca dane sám v rozhodnutí uviedol, že je možné sa domnievať, že sa jedná o fiktívnu fakturáciu a o použitie fiktívnych faktúr v prípade odberateľa žalobcu K.K.V. -UNION, s.r.o. Žalobca taktiež tvrdí, že predloženými dôkaznými prostriedkami preukázal, že kryštálový cukor nakúpený od dodávateľa žalobcu LUMA Slovakia, s.r.o. fyzicky existoval a bol riadne dodaný odberateľovi žalobcu K.K.V. -UNION, s.r.o. na jeho sklad. 71. Za zásadné vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. v zdaňovacom období jún 2007 správny súd považuje spochybnenie reálnej dodávky a samotnej existencie kryštálového cukru pre dodávateľa žalobcu spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ktorá následne mala uvedený tovar dodávať žalobcovi. Vo vzťahu k uvedenému preto tvrdenia a argumentácia žalobcu, i ním produkované dôkazy, že žalobca uvedený tovar ďalej dodával svojmu odberateľovi -obchodnej spoločnosti K.K.V. -UNION s.r.o., a to tak, že tovar mal byť priamo od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. prepravovaný do skladu odberateľa žalobcu K.K.V. -UNION s.r.o. v Lehniciach, čo má vyplývať o. i. aj z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03. mája 2007, sú bez právnej relevancie. Napadnutými rozhodnutiami správca dane a žalovaný nespochybňoval dodanie tovaru žalobcom pre odberateľa K.K.V.-UNION s.r.o. Spochybnený bol nákup kryštálového cukru od dodávateľa žalobcu, spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. tým, že spochybnené bolo reálne dodanie tovaru už samotnej spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Uvedený záver preukazuje rozsiahle dokazovanie zadokumentované v administratívnom spise správcu dane a žalovaného. 72. Zo súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že dodávateľmi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. boli spoločnosť CHEESE & WINE s.r.o., Václav Man a Agentúra KaPa, spol. s r.o., ktorých konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. F. H. ani nepoznal, osobne s nimi nejednal, jednal s nimi J. D., bývalý spoločník aj konateľ firmy LUMA Slovakia, s.r.o. J. D. vo svojej výpovedi za prítomnosti druhého konateľa F. H. dňa 10. marca 2009 zas uviedol, že čo sa týka ich dodávateľov, s nikým nejednal, vždy s nimi jednal pán B., ktorý bol poradcom firmy, na faktúrach ide zrejme o podpis p. B., podpis nie je jeho, s p. B. žiadna písomná zmluva nebola, nevie kde došlo k nakládke kryštálového cukru u dodávateľov. Pán B. vo výpovedi dňa 05. júna 2009 uviedol, že dodávateľov CHEESE & WINE s.r.o. a Václav Man nepozná, jednal s nimi asi pán P.. Keď potreboval cukor, zavolal pánovi P. a ten zabezpečil tento cukor od dodávateľov. G. P. vo svojej výpovedi dňa 03. septembra 2009 tvrdenia p. B. nepotvrdil, uviedol, že v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. žiadnu funkciu nevykonával, nikto ho nepoveril na vykonávanie činnosti za spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. H. B. bol jeho priateľom, dohodil mu nejakých dodávateľov, ale viac to neriešil. Dodávateľov pre LUMU Slovakia, s.r.o. nezabezpečoval, len poskytol typy na potenciálnych dodávateľov, spoločnosť CHEESE & WINE, s.r.o. nepozná, v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. nikdy nevystupoval, nepodpisoval žiadne doklady, faktúry ani zmluvy a nikdy s uvedenou firmou neobchodoval.

73. Podľa názoru správneho súdu s poukazom na správcom zistený skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu, správca dane správne ustálil záver, že dodávky a samotná existencia kryštálového cukru pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o. a následne pre odberateľa MILÉNIUM spol. s r.o. v zdaňovacom období jún 2007 neboli preukázané. 74. Závery správcu dane a žalovaného potvrdzujú i výsledky preverenia deklarovanej dodávky cukru u prepravcov tovaru O. F., a u spoločnosti HAKY TRANS s.r.o., Malacky. Konateľ žalobcu p. Róbert Gál dňa 17. februára 2009 vo svojej výpovedi uviedol, že zo spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (sklad v Trnave patriaci spoločnosti TANGO s.r.o.) bol tovar priamo prepravený jeho odberateľovi K.K.V. - UNION, s.r.o. do skladu v Lehniciach, prepravu zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. prepravcami p. F. (Hamuliakovo) a HAKY TRANS s.r.o. Malacky. N. p. O. F. dňa 26. augusta 2009 uviedol, že v roku 2007 prepravoval pre LUMU Slovakia, s.r.o. cukor s miestom nakládky v Kisbajci v Maďarsku (a nie v Trnave ako uvádzal konateľ žalobcu dňa 17. februára 2009) s miestom vykládky v Lehniciach. Tachografické kotúče k uskutočneným prepravám tovaru, na ktoré vystavil faktúry, nemá a nevie ich predložiť. Preprava tovaru nebola preukázaná ani ďalším prepravcom, spoločnosťou HAKY TRANS s.r.o., ktorý podľa predložených faktúr a prepravných dokladov v zdaňovacom období jún 2007 nevykonal žiadnu prepravu pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o. do Lehníc. 75. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. 76. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt (žalobca) nesplnil. 77. Napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane faktúry, tieto sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone č. 222/2004 Z.z. povinnosť použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho podnikania ako platiteľ. 78. Daň a nárok na odpočítanie dane, nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služby, pretože zákon o DPH nestojí len na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru. Preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného prevedenia dodávky tovaru alebo služby. 79. Podľa názoru súdu zistenia a výsledky zistení orgánov činných v trestnom konaní preukázateľne dosvedčujú, že dodávateľ žalobcu spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. bol súčasťou umelo vytvorených obchodných vzťahov v reťazci spoločnosti CHEESE & WINE s.r.o. a Václav Man ako dodávateľov a spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. ako odberateľom a teda sa jednalo o fiktívne obchodné transakcie. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. reálne cukor nenadobudla a teda ho ani nemohla reálne žalobcovi dodať. 80. Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca alebo jeho konateľ sa dopustili zločinu skrátenia dane a poistného, resp. žeby boli spolupáchateľmi zločinu v zmysle ustanovení Trestného zákona. Opačný názor žalobcu vychádza z dezinterpretácie odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili rozhodnutia a úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzájomných súvislostiach s dôkazmi vykonanými v

daňovom konaní (faktúry, svedecké výpovede a miestne zisťovania) a dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňové orgány postupovali správne, keď preverovali aj dodávateľov žalobcu, ktorí mu vystavili faktúry, na základe ktorých si uplatnil v zdaňovacom období jún 2007 nárok na odpočet dane. Označenie dodávateľa žalobcu vystavujúceho faktúru je jednou z esenciálnych náležitostí faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. a vedie (okrem iného) k preukázaniu existencie a pohybu tovaru. Ak sa vierohodnosť údajov uvedených na faktúre v realite nepreukáže, nie je daný zákonný dôvod na použitie faktúry ako základu pre odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Ak žalobca poukazuje na tie faktúry, ktoré orgány činné v trestnom konaní aj správca dane vyhodnotili ako fiktívne, a nárokuje si z nich nadmerný odpočet dane, potom niet pochybností o správnom postupe správcu dane spočívajúcom v neakceptovaní takých faktúr a v nepriznaní nadmerného odpočtu dane. 81. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konatelia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., úmyselne sfalšovali faktúry, zaevidovali ich do svojho účtovníctva a spoločnosť si z nich uplatňovala odpočet dane. Prepravca kryštálového cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., priamo k odberateľovi žalobcu spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o., teda spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., a jej konateľ F. B. žalobcu ani jeho konateľa nepoznali a prepravu preňho nevykonávali. Vzniká teda pochybnosť o tovare a jeho preprave. Spôsob prepravy ďalšieho tovaru (kávy) nebol preukázaný ani zo strany ďalšieho dodávateľa žalobcu B. F. -STANLEY-CO, ktorý ju mal údajne prepravovať na svojom súkromnom motorovom vozidle, u ktorého nevedie evidenciu jázd, ani množstvo a druh tovaru ním prevezeného. B. F. vôbec nevysvetlil, prečo na prepravu tovaru (slúžiaceho na podnikateľské účely) nepoužil motorové vozidlo tiež slúžiace na podnikateľské účely a zaevidované u správcu dane. Nestačí len všeobecné tvrdenie, že prepravu vykonal B. F. osobne, bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. B. F. pred správcom dane prisľúbil predloženie dôkazov o preprave a existencii tovaru, no neurobil tak. 82. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, či si u iných podnikateľských subjektov v sektore potravín preveroval svojich obchodných partnerov, ich spoľahlivosť, kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Obchodné transakcie sa uskutočnili zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo teda ku konaniu, ktorého cieľom a účelom bolo neprípustné čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (R 51/2018). 83. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v predmetnej právnej veci nebolo preukázané. Správca dane v daňovom konaní vykonal dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, miestnym zisťovaním a medzinárodnou výmenou informácií. Predvolal aj svedkyňu G. N. C., no tá zostala nekontaktnou. Žalobca namietal, že deklarované obchodné transakcie riadne preukázal a pre zvrátenie pochybností správcu dane navrhol vypočuť ním označených svedkov. K uvedenému správny súd uvádza, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého ako aj zo záverov orgánov činných v trestnom konaní o fiktívnom vedení účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. vyplýva, že ďalšie dokazovanie výsluchom účtovníčky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. G. C. D. a ďalších žalobcom označených osôb by bolo nadbytočné a ani žiadnym spôsobom by nemohlo zvrátiť záver správcu dane a žalovaného, že tovar (kryštálový cukor) nebol reálne dodaný spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a preto ho táto spoločnosť nemohla následne žalobcovi ani dodať, keďže nebola preukázaná preprava a ani samotná existencia tovaru. 84. Žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: faktúra

č. 7048 zo dňa 01. júna 2007, faktúra č. 7049 zo dňa 01. júna 2007, faktúra č. 7051 zo dňa 01. júna 2007, faktúra č. 7052 zo dňa 01. júna 2007, faktúra č. 7058 zo dňa 06. júna 2007, faktúra č. 7060 zo dňa 07. júna 2007, faktúra č. 7070 zo dňa 14. júna 2007, faktúra č. 7071 zo dňa 15. júna 2007, faktúra č. 7073 zo dňa 15. júna 2007, faktúra č. 7074 zo dňa 15. júna 2007, faktúra č. 7076 zo dňa 18. júna 2007, faktúra č. 7081 zo dňa 19. júna 2007, faktúra č. 7082 zo dňa 19. júna 2007, faktúra č. 7083 zo dňa 19. júna 2007, faktúra č. 7085 zo dňa 20. júna 2007, faktúra č. 7086 zo dňa 20. júna 2007, faktúra č. 7087 zo dňa 20. júna 2007, faktúra č. 7088 zo dňa 21. júna 2007, faktúra č. 7089 zo dňa 21. júna 2007, faktúra č. 7091 zo dňa 22. júna 2007, faktúra č. 7092 zo dňa 22. júna 2007. Správca dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane z vyššie uvedených faktúr pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. 85. Rovnako nebola preukázaná preprava ani u ďalšieho tovaru, t.j. kávy (faktúra č. 122007 zo dňa 18. júna 2007) zo strany dodávateľa B. F. -STANLEY-CO. Podľa vlastných vyjadrení tento mal kávu prepravovať na svojom súkromnom motorovom vozidle u ktorého nevedie evidenciu jázd. Nedisponoval ani evidenciou množstva a druhu kávy takto prevezenej, nevedel vysvetliť, prečo pre potreby podnikania nepoužil motorové vozidlo slúžiace účelom podnikania a ktoré je u správcu dane zaevidované. Nevedel predložiť dôkazy ani vo vzťahu k existencii a prepravy kávy. 86. Žalobca ďalej namietal, že B. F. výslovne potvrdil, že kávu zaúčtovanú faktúrou č. 122007 žalobcovi dodal a prepravil ju sám na miesto určené žalobcom, faktúru vystavil a opečiatkoval a za dodanú kávu mu žalobca riadne zaplatil bezhotovostnou platbou cez faktoringovú spoločnosť VÚB Faktoring Bratislava. Podľa názoru súdu žalobca týmto tvrdením nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. B. F. vo svojej výpovedi dňa 10. augusta 2009, doplnenej 28. septembra 2009 uviedol, že za spoločnosť MILÉNIUM, spol. sr.o. vždy jednal osobne s p. D., nemal nikdy žiadnych zamestnancov, ani nikoho nezamestnával na dohodu. Prepravu tovaru zabezpečoval sám automobilom KIA a v prenájme prívesný vozík, cena za dopravu bola zahrnutá v cene tovaru, zo strany spol. MILÉNIUM spol. s r.o. išlo viac menej o sprostredkovanie a následné prefakturovanie obchodov. K preprave tovaru podľa faktúry VS č. 122007 sa nevedel vyjadriť a prepravu ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Jeho dodávateľmi kávy boli G. C. a JUKOL CZ spol.s r.o. Praha. 87. B. F. -STANLEY-CO v daňovom priznaní za II. štvrťrok 2007 vykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona (z EÚ) vo výške základ dane XXX.XXX,- B. a 19% DPH XX.XXX,XX B. Podľa predloženej evidencie DPH sa jedná o nadobudnutie tovaru z dodávateľskej faktúry int. č. DF070029 (VS č. 2007125) od dodávateľa JUKOL CZ, spol. s r.o.. Spoločnosť JUKOL CZ, spol. s r.o. však podľa zistení správcu dane vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií daňové priznania za obdobie 2-6/2007 podal s nulovými hodnotami a za nasledujúce obdobie daňové už priznanie nepodal. Čo sa týka G. N. C., táto je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty s účinnosťou od 01. júla 2006 a daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala len za III. štvrťrok 2006, k faktúram, ktorými bol realizovaný predaj kávy v roku 2006 a 2007 sa vyjadriť nevedela. 88. I v prípade tejto obchodnej transakcie nákupu kávy žalobcom od B. F. -STANLEY-CO a jej následného predaja správny súd zastáva názor, že správca dane ustálil správny záver, že nebola preukázaná preprava, ako aj samotná existencia kávy. Predaj kávy tuzemskou dodávateľkou G. N. C. pre B. F. -STANLEY-CO nebol v daňových priznaniach DPH dodávateľa vykázaný a dodávateľom preukázaný. Súd v tejto súvislosti neuznal dôvodnou ani ďalšiu námietku žalobcu, že spoločnosť GLOBAL -SERVIS, s.r.o., potvrdila dodacím listom prevzatie tovaru a faktúru zaplatila bezhotovostným prevodom, čím žalobca preukázal použitie prijatého tovaru na účely svojho podnikania. Správca dane správne dospel k záveru, že ide o reťazový obchod, účelom ktorého je odpočet DPH, čo v zásade potvrdil i sám konateľ žalobcu p. C. D. vo svojej výpovedi dňa 17. februára 2019, keď uviedol, že tovar prepravoval dodávateľ svojím vozidlom k odberateľovi (napr. GLOBAL SERVIS, spol. s r.o.) a odberateľ zavolal, že dodávka bola prijatá a on mu potvrdil dodací list. „Tovar bol odovzdaný odberateľovi priamo dodávateľom s tým, že odberateľ telefonicky potvrdil dodávku a my sme na základe toho potvrdili prevzatie od nášho dodávateľa.“ Vzhľadom k tomu, že sa malo jednať o obchod vysokej hodnoty, faktúra č. 122007 znela na sumu XXX.XXX,- B., žalobcovi je potrebné vytknúť aj nedostatok odbornej starostlivosti a dôslednej podnikateľskej obozretnosti, keď dodanie tovaru odberateľovi si ani nepreveril, neskontroloval a spoľahol sa len na prepravu dodávateľa a tvrdenie odberateľa.

89. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súd SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného aj správcu dane sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 90. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 91. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).

(§ 139

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).