Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/276/2019 1019201718 29. 10. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201718.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Povodie Hrona, odštepný závod, Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 14638-9000/2019 zo dňa 19.11.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 4154-6000/2019-OD/5 zo dňa 10.10.2019 rozhodol, že žalobca svojím konaním porušil § 10 ods. 2 a § 115 ods. 1 písm. c) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o verejnom obstarávaní“), nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal, že skutočnosti, ktorými odôvodňoval použitie priameho rokovacieho konania, možno považovať za mimoriadnu udalosť spĺňajúcu podmienky ustanovené zákonom o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu podal žalobca odvolanie. Rada žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo spisu: 14638-9000/2019 zo dňa 19.11.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) konanie o odvolaní zastavila podľa § 177 ods. 10 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, pretože odvolanie bolo doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí. 4. Vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec ako oneskorene podané odvolanie. Uviedol, že dňa 14.10.2019 bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie dňa 23.10.2019, ktoré bolo žalovanému
doručené do elektronickej schránky v ten istý deň a zároveň zložil zákonom požadovanú kauciu vo výške XXX,- eur. 5. Žalobca poukázal na to, že má vytvorený a prevádzkovaný automatizovaný systém správy registratúry prostredníctvom aplikácie e-spis. V zmysle Zmluvy o zabezpečení a dodaní softvérových licencií a implementácii riešenia „Prepojenie systému správy registratúry „e-spis“ s Ústredným portálom verejnej správy“, číslo A., uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, medzi Objednávateľom: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom: Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047 a Zhotoviteľom: ICZ Slovakia a. s., so sídlom: Soblahovská 2050, 911 01 Trenčín, IČO: 36 328 057, dňa 05.09.2017, ktorá nadobudla účinnosť dňa 09.09.2017, zabezpečuje Zhotoviteľ pre žalobcu prepojenie systému správy registratúry - aplikácie „e-spis“, s ústredným portálom verejnej správy. Prostredníctvom nainštalovaného samostatného konektora pre elektronickú schránku žalobcu ako organizačnú jednotku SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, ako právnickú osobu, ktorý je plne integrovaný s automatizovaným systémom pre správu registratúry (e-spisom), je zabezpečené automatizované stiahnutie elektronickej správy prijatej do elektronickej schránky z eDESKU ústredného portálu verejnej správy a vytvorenie registratúrneho záznamu tejto prijatej elektronickej správy v e-spise žalobcu. Nainštalovaný konektor pri preberaní došlých úradných rozhodnutí automaticky zabezpečuje stiahnutie kompletného rozhodnutia došlého do elektronickej schránky a vytvorenie príslušného záznamu v automatizovanej správe registratúry, overenie elektronických podpisov, prijatie pomocných dokumentov k podaniu generovaných ústredným portálom verejnej správy, automatickú autorizáciu doručeniek podľa definovaných pravidiel a pod. Elektronické správy, resp. elektronické úradné rozhodnutia doručené do elektronickej schránky automaticky teda preberá a sťahuje automatizovaný systém, bez akejkoľvek súčinnosti a spolupôsobenia fyzickej osoby – zamestnanca žalobcu povereného na preberanie písomností doručených do elektronickej schránky a bez možnosti povereného zamestnanca oboznámiť sa s obsahom doručenej elektronickej správy. Poverený zamestnanec až následne osobitne preberie doručenú elektronickú písomnosť, ktorá bola stiahnutá do e-spisu, formou prihlásenia sa do e-spisu prostredníctvom svojho občianskeho preukazu a prevzatím konkrétneho elektronického dokumentu v rámci e-spisu; až týmto momentom sa sprístupní, resp. zobrazí obsah doručenej elektronickej písomnosti pre prijímateľa a až týmto momentom má možnosť prijímateľ elektronickej písomnej správy - žalobca, oboznámiť sa s obsahom doručenej písomnosti. Potvrdenie doručenia, resp. prevzatia elektronického úradného dokumentu povereným zamestnancom je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy, resp. elektronického úradného dokumentu prijímateľovi. Elektronický úradný dokument sa prijímateľovi sprístupní v momente potvrdenia jeho doručenia, resp. prevzatia povereným zamestnancom a nie potvrdením, resp. prevzatím elektronického úradného dokumentu automatizovaným systémom. Dátum prebratia, resp. doručenia elektronickej správy, resp. elektronického úradného dokumentu do elektronickej schránky automatizovaným systémom, pritom nemusí korešpondovať s dátumom prevzatia a sprístupnenia obsahu elektronického úradného dokumentu povereným zamestnancom prijímateľa - žalobcu. 6. Prvostupňové rozhodnutie úradu bolo prebraté, resp. „odkliknuté“ v elektronickej schránke automatizovaným systémom dňa 11.10.2019 o 19:27 hod. a teda po pracovnej dobe zamestnancov žalobcu. Deň 11.10.2019 pripadol na piatok. Nakoľko nasledovali dni víkendu, toto rozhodnutie bolo prebraté povereným zamestnancom a fakticky doručené prijímateľovi, t. j. jeho obsah sprístupnený prijímateľovi - žalobcovi až dňa 14.10.2019. Žalobca mal za to, že predmetné rozhodnutie mu bolo reálne a fakticky doručené až dňa 14.10.2019, s účinkami do vlastných rúk, nakoľko až týmto momentom sa mohol žalobca reálne oboznámiť s obsahom doručovanej písomnosti, ktoré prijímateľ - žalobca „vlastnoručne“, t. j. fyzicky prevzal, prostredníctvom povereného zamestnanca. Poverený zamestnanec žalobcu tento dátum prevzatia, t.j. 14.10.2019, aj vyznačil na doručenom Rozhodnutí úradu č. 4154-6000/2019-OD/5 zo dňa 10.10.2019 a priradil mu registratúrne číslo, čím sa riadili i vo vzťahu k lehote na podanie odvolania aj všetci ďalší zamestnanci žalobcu, vybavujúci túto agendu. Ak by sa rozhodnutie doručovalo prostredníctvom poštovej prepravnej služby, doručenie by malo rovnaký účinok, a teda lehota na podanie odvolania by začala plynúť až reálnym prevzatím poštovej zásielky povereným zamestnancom žalobcu, t.j. dňa 14.10.2019, napriek tomu, že oznámenie o doručovaní zásielky by mal v svojej dispozícii žalobca už dňa 11.10.2019. Z uvedeného dôvodu bola lehota na odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu úradu počítaná odo dňa 14.10.2019 v súlade s § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente“).
7. Vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu žalobca ďalej namietal porušenie § 177 ods. 15 zákona o verejnom obstarávaní a stručné konštatovanie Rady, že neidentifikovala dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia úradu, a preto nepreskúma rozhodnutie úradu v mimoodvolacom konaní. Takýmto postupom došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona a Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv žalobcu. Žalobca vo svojom odvolaní predniesol niekoľko závažných argumentov (napr. vo vzťahu k existujúcemu znaleckému posudku, poukázanie na rozsah predmetu zákazky, počet subjektov ktoré do zákazky oslovil a podobne) a niekoľko návrhov (napr. návrh, že v prípade ak sa žalovaný nestotožní s argumentáciou žalobcu, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, aby vyhodnotil konanie žalobcu ako postup verejného obstarávateľa podľa § 182 ods. 2 písm. q) zákona o verejnom obstarávaní, kde by v zmysle stanovenia § 182 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní mal žalovaný priestor prihliadnuť na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti žalobcom), žalovaný sa s týmito nijakým spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil, prečo tieto návrhy považoval za irelevantné na to, aby preskúmal odvolanie mimo odvolacieho konania, čím došlo k arbitrárnosti druhostupňového rozhodnutia. Zároveň mal žalobca za to, že žalovaný vec nesprávne posúdil, pretože skutočnosti, ktoré odvolanie obsahovalo boli podľa názoru žalobcu tak závažné, že odôvodňovali preskúmanie v mimoodvolacom konaní. 8. Následne žalobca namietal nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že vo verejnom obstarávaní zvolil postup na základe a v súlade so znaleckým posudkom č. 244/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorý určil, že sa jedná o haváriu, je nevyhnutná bezodkladná výmena zábradlia ako celku a kedykoľvek môže nastať na tomto mieste smrť nejakej osoby, ťažké škody na majetku a podobne. Žalobca na základe uvedených skutočností preto úvahy žalovaného o tom, či sa jedná o situáciu, ktorá opodstatňuje postup priamym rokovacím konaním, napriek jasným záverom znaleckého posudku, považoval za nesprávne. Vzhľadom na to, že znalecký posudok objektívne a nezávisle posúdil daný stav, jednoznačne konštatoval časovú tieseň, žalobca tvrdil, že tu nie je prípustná ani polemika o tom, či k časovej tiesni došlo, a jej popretie je nesprávnym záverom. Žalovaný tiež vec nesprávne posúdil, keď uviedol, že žalobca postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a že svojim postupom znemožnil hospodársku súťaž. Takéto konštatovanie by prichádzalo do úvahy jedine za podmienky, že by žalobca realizoval priame rokovacie konanie s jedným uchádzačom, čo mu však zákon o verejnom obstarávaní umožňuje. Napriek tejto zákonnej možnosti žalobca dodávateľa vybral de facto až zo šiestich subjektov, pretože jeho cieľom bolo práve zabezpečiť hospodársku súťaž týchto subjektov a hospodárnosť. Žalobca trval na tom, že hospodársku súťaž neobmedzil. Záverom namietal prísne posúdenie postupu žalobcu ako správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2020 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. S vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu sa nestotožnil, pričom poukázal na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi zaslané elektronicky do vlastných rúk v zmysle zákona o e-Governmente prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“) a bolo mu doručené dňa 11.10.2019. Dátum doručenia preukazuje elektronická doručenka, v ktorej je uvedené, cit.: „Dátum a čas doručenia: 11.10.2019 19:27:18.“ Z § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente vyplýva, že elektronická úradná správa sa v takejto situácii považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Nakoľko je na elektronickej doručenke uvedený čas doručenia 11.10.2019 o 19:27:18 hod., žalovaný nemá v otázke dátumu doručenia prvostupňového rozhodnutia pochybnosti. 10. Zdôraznil, že ani samotný žalobca nespochybňuje doručenie prvostupňového rozhodnutia do jeho elektronickej schránky dňa 11.10.2019, uvádza len, že k doručeniu rozhodnutia do jeho elektronickej schránky došlo v piatok, a teda jeho poverený zamestnanec sa s predmetným rozhodnutím mohol reálne oboznámiť až nasledujúci pracovný deň, t. j. v pondelok 14.10.2019. Žalobca dokonca ani nespochybňuje autorizovanie (potvrdenie) elektronickej doručenky, uvádza len, že elektronická doručenka bola autorizovaná automatizovane, t. j. nainštalovaným konektorom, bez spolupôsobenia jeho zamestnanca.
11. V zmysle § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Na účely posúdenia dátumu doručenia rozhodnutia žalobcu je preto relevantný čas, kedy bolo rozhodnutie doručené žalobcovi do jeho aktivovanej elektronickej schránky. Podľa žalovaného nie je rozhodujúce, či bola doručenka autorizovaná fyzickou osobou (zamestnancom žalobcu) alebo automatizovaným systémom žalobcu, ktorý sa žalobca rozhodol prepojiť (integrovať) so svojou elektronickou schránkou v ÚPVS. Zákon o e-Governmente neupravuje pre takéto prípady osobitný právny režim doručenia. V prípade, že by tomu tak nebolo, t. j. ak by zákon o e-Governmente ustanovoval, že elektronická úradná správa sa považuje za doručenú nie v čase, ktorý je uvedený na elektronickej doručenke, ale až vtedy, keď sa zamestnanec adresáta prihlási do interného informačného systému adresáta pre správu registratúry, stratila by elektronická doručenka svoj zmysel a opodstatnenie, nakoľko by elektronická doručenka jednoducho nepreukazovala čas doručenia elektronickej úradnej správy. Uvedené by súčasne znamenalo právnu neistotu všetkých orgánov verejnej moci, ktoré sú na základe zákona o e-Governmente povinné pri výkone verejnej moci používať elektronickú úradnú komunikáciou (ÚPVS), pretože by tieto orgány neboli schopné zistiť, kedy bola ich elektronická úradná správa doručená (údaj o tom, kedy sa zamestnanec adresáta prihlásil do interného informačného systému adresáta pre správu registratúry sa na elektronickej doručenke nenachádza). Zákon o e-Governmente nepozná termín „reálne elektronické doručenie“, resp. „faktické elektronické doručenie“, v dôsledku ktorého by sa elektronická úradná správa, ktorá sa považuje za doručenú podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente, nepovažovala za „reálne doručenú“, resp. „fakticky doručenú“. Žalobca nespochybnil pravdivosť údajov uvedených v elektronickej doručenke, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente, podľa ktorého sa údaje uvedené v elektronickej doručenke považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. 12. V súvislosti s porušením § 177 ods. 15 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (bod 45) jednoznačne vyplýva, že odvolací orgán po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil dôvod na zmenu, či zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a preto nebol daný dôvod na jeho preskúmanie v mimoodvolacom konaní. Normatívna úprava zákona o verejnom obstarávaní žiadnym spôsobom nezakotvuje povinnosť žalovaného ako správneho orgánu vysporiadavať sa v odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania s otázkou, či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Analogicky, takúto prax nepozná ani správny poriadok, hoc jeho § 60 je pre účely konaní podľa zákona o verejnom obstarávaní vylúčené. Oneskorene podané odvolanie nevyvoláva právne účinky ako to, ktoré je podané v zákonnej lehote (t. j. nie je prípustné, aby bolo preskúmavané inštančnou cestou), pričom správny orgán v rámci úvahy podľa § 60 správneho poriadku o tom nevydáva rozhodnutie, ale buď postúpi vec prvostupňovému orgánu na povolenie obnovy konania, prípadne sám rovno rozhodnutie preskúma mimo odvolacieho konania, alebo v opačnom prípade účastníka konania vyrozumie neformálnym spôsobom – listom o skutočnosti, že nie sú dané dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku. V takom prípade zároveň ani nemôže byť splnený predpoklad na uplatnenie správnej žaloby, nakoľko nedošlo k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov. IV. Replika žalobcu 13. Žalobca v replike zo dňa 04.05.2020 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Opakovane tvrdil, že lehota na vykonanie samotného procesného úkonu môže začať plynúť až reálnym prevzatím rozhodnutia dotknutým subjektom. Uviedol, že napriek tomu, že normatívna úprava zákona o verejnom obstarávaní neukladá priamo povinnosť žalovaného ako správneho orgánu vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania s otázkou, či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je nepochybné, že právo na relevantné odôvodnenie rozhodnutí je jedným zo základných práv, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V. Duplika žalovaného
14. Žalovaný v duplike zo dňa 08.11.2023 plne odkázal na svoje vyjadrenie ako aj obsah napadnutých rozhodnutí. VI. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.12.2019 elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.12.2019 doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. 19. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.12.2019 elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. 20. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.12.2019 prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. 21. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.12.2019 elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku. 22. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.12.2019 údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. 23. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.12.2019 elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. VII. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/276/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/276/2019. 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 26. V danom prípade bola sporná skutočnosť, či žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného včas alebo oneskorene. Žalobca tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené dňa 14.10.2019, kedy bol obsah písomnosti sprístupnený poverenému zamestnancovi žalobcu, pričom žalovaný považoval za dátum doručenia prvostupňového rozhodnutia deň 11.10.2019, ktorý preukazovala elektronická doručenka. 27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nerozporuje skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie úradu bolo prebraté v elektronickej schránke automatizovaným systémom dňa 11.10.2019 o 19:27 hod., o čom predložil aj snímku obrazovky e-spisu na č.l. 85 súdneho spisu. Na podporu svojho tvrdenia, že poverený zamestnanec žalobcu sa oboznámil s obsahom zásielky až dňa 14.10.2019, predložil tabuľku, nachádzajúcu sa na rovnakom čísle listu, žalobcom nazvanú ako „potvrdenie prijatia, resp. prevzatia Rozhodnutia úradu č. 4154-6000/2019-OD/5 zo dňa 10.10.2019, povereným zamestnancom s dátumom 14.10.2019“, z ktorej je zrejmých 5 záznamov obehu spisu s dátumami 11.10.2019, 14.10.2019, 15.10.2019 a 22.10.2019. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že z elektronickej doručenky k prvostupňovému rozhodnutiu úradu vyplýva dátum a čas jeho doručenia: 11.10.2019 19:27:18. 28. Správny súd uvádza, že sám žalobca si je vedomý, že elektronické správy, resp. elektronické úradné rozhodnutia doručené do elektronickej schránky automaticky preberá a sťahuje automatizovaný systém, bez akejkoľvek súčinnosti a spolupôsobenia fyzickej osoby. Nainštalovaný konektor pri preberaní došlých úradných rozhodnutí automaticky zabezpečuje stiahnutie kompletného rozhodnutia došlého do elektronickej schránky a vytvorenie príslušného záznamu v automatizovanej správe registratúry, overenie elektronických podpisov, prijatie pomocných dokumentov k podaniu generovaných ústredným portálom verejnej správy a automatickú autorizáciu doručeniek. 29. Dôvodová správa k § 29 až 34 zákona o e-Governmente uvádza: „Prvým rozlišovacím kritériom pri doručovaní je to, či sa doručuje do vlastných rúk, alebo nie. V tomto zákon odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovia, ktoré dokumenty sa doručujú do vlastných rúk a ktoré nie. Samotné doručenie do vlastných rúk upravuje tento zákon štandardným spôsobom ako doručenie, pri ktorom sa potvrdzuje, že k doručeniu došlo. Na účely potvrdenia sa zavádza inštitút elektronickej doručenky. Elektronická doručenka je dokument, ktorý je vytváraný automatizovaným spôsobom a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu. Predpoklad je taký, aby v prípade doručenia do vlastných rúk nebolo možné dokument sprístupniť skôr, než dôjde k potvrdeniu doručenky. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorým bude funkcia spojená s doručenkou - teda potvrdenie bude prebiehať „kliknutím“ na určenú funkciu doručenky. Miestom doručovania podľa tohto zákona bude výlučne aktivovaná elektronická schránka. Inými slovami, do elektronickej schránky sa doručuje vždy. Zákon umožňuje aj paralelné doručovanie aj do inej schránky na špecializovanom portáli, a to len v prípade, ak sa doručenie do vlastných rúk nevyžaduje. V prípade, ak elektronická schránka nie je aktivovaná, alebo ak sa doručuje osobitným adresátom, postupuje sa podľa osobitných predpisov a tento zákon sa nepoužije. Momentom doručenia je v prípade orgánu verejnej moci moment uloženia správy do schránky a v prípade iných osôb moment potvrdenia doručenky, resp.
uplynutie lehoty uloženia, ak sa doručuje do vlastných rúk, alebo nasledujúci deň po uložení v ostatných prípadoch“. 30. Z uvedeného vyplýva, že elektronická doručenka je dokument, ktorý je vytváraný automatizovaným spôsobom a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu. Elektronická doručenka obsahuje údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú. Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. 31. Správny súd uvádza, že žalobca si mylne vykladá moment doručenia predmetného rozhodnutia dňom 14.10.2019, kedy sa poverený zamestnanec prihlásil do e-spisu a sprístupnil obsah správy. Námietka žalobcu, že poverený zamestnanec žalobcu dátum prevzatia, t.j. 14.10.2019 aj vyznačil na doručenom rozhodnutí úradu č. 4154-6000/2019-OD/5 zo dňa 10.10.2019 a priradil mu registratúrne číslo, čím sa riadili i vo vzťahu k lehote na podanie odvolania aj všetci ďalší zamestnanci žalobcu, vybavujúci túto agendu, je nedôvodná, pretože táto skutočnosť nevyvoláva žiadne právne účinky. Skutočnosť, že žalobca svoju elektronickú schránku prepojil so svojím interným informačným systémom pre správu registratúry (e-spis), do ktorého je potrebné prihlásiť sa prostredníctvom občianskeho preukazu zamestnanca, neznamená, že pokiaľ sa zamestnanec neprihlási, nebude sa táto elektronická správa považovať za doručenú v zmysle riadnej elektronickej doručenky. V takomto prípade by elektronická doručenka strácala svoj význam a orgány verejnej správy by neboli schopné zistiť, kedy sa zamestnanec adresáta prihlásil do interného informačného systému pre správu registratúry a sprístupnil obsah doručovanej správy. Správa sa považuje za doručenú okamihom autorizácie elektronickej doručenky aj v prípade, ak bola vykonaná automatizovane informačným systémom, ktorý sa sám žalobca rozhodol prepojiť so svojou elektronickou schránkou. 32. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi zaslané elektronicky do vlastných rúk v zmysle zákona o e-Governmente prostredníctvom ÚPVS a bolo mu preukázateľne doručené v zmysle elektronickej doručenky dňa 11.10.2019, kedy sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu a v dôsledku čoho mu dňa 12.10.2019 začala plynúť zákonná desaťdňová lehota na doručenie odvolania žalovanému v zmysle § 177 ods. 1 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní. Posledný deň lehoty pripadol na deň 21.10.2019 (pondelok). Odvolanie žalobcu bolo úradu doručené dňa 23.10.2019, a teda oneskorene. 33. K žalobcovej námietke ohľadne nedostatočného odôvodnenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí rada uvádza, že v zmysle § 177 ods. 15 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý jej ukladá preskúmať i oneskorené odvolanie, či neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, posúdila skutočnosti uvedené kontrolovaným v jeho odvolaní a dospela k záveru, že neidentifikovala dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia úradu, a preto rada nepreskúma predmetné rozhodnutie v mimoodvolacom konaní. Napadnutým rozhodnutím rada rozhodla o zastavení konania podľa § 177 ods. 10 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní a nebolo jej povinnosťou v rozhodnutí o zastavení konania odôvodňovať, či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vo všeobecnosti v prípade, že nie sú dané dôvody na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny orgán nevydáva rozhodnutie, ale vyrozumie účastníka konania o tejto skutočnosti neformálnym listom. 34. K žiadosti žalobcu o zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 27 SSP správny súd uvádza, že účelom inštitútu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je zabezpečiť materiálny rozmer ochrany poskytovanej správnymi súdmi. Možnosť prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia má totiž zabrániť vzniku takej procesnej situácie, pri ktorej by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť pri riešení rozhodnej otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. To by znamenalo jednak to, že žalovaný nemohol nastúpenie nezákonnosti svojím rozhodovaním ovplyvniť, a súčasne po vrátení veci na ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu by bol žalovaný v podstate opäť nútený rozhodnúť rovnako, a to z dôvodu viazanosti skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. V danom prípade
bolo druhostupňovým rozhodnutím rozhodnuté o zastavení konania o odvolaní a nebolo meritórne posudzované odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, preto postup podľa § 27 SSP neprichádza do úvahy vzhľadom na zamietnutie žaloby. 35. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.