Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/53/2019 4019200433 17. 12. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200433.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci žalobcu: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, zastúpený: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/6306 0-148/2019 zo dňa 24.06.2019, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/6306, O-148/2019 zo dňa 24.06.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 407-1/18/ práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2869 z 04.03.2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej aj len ,,zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z., pričom v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví dvoch zamestnancov. Skutkový základ spočíval v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosť vyplývajúcu z § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o BOZP“) tým, že si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určiť zamestnancom ku dňu 02.06.2017 bezpečný pracovný postup na montáž výťahu, výrobca VYMYSLICKY, typ ozn. 900kg - 8B, ktorý montoval svojimi zamestnancami na adrese A. XX, B. C., ktorý by obsahoval okrem iného pracovné úkony a ich vykonávanie pri bezpečnom spôsobe zavesenia montážnej pracovnej plošiny výťahu. Uvedené bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví dňa 02.06.2017 u zamestnancov C. D. a E. F. (ďalej spolu aj len ,,poškodení zamestnanci“), keď títo zamestnanci vykonávali montáž výťahu bez vypracovaného bezpečného pracovného postupu a zavesením montážnej plošiny nebezpečným spôsobom došlo k jej odtrhnutiu a poškodeniu zdravia zamestnancov, ktorí na nej stáli.
2. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca má vypracované Predpisy pre činnosť na výťahoch aj s popisom prevencie rizík pri montáži a servise výťahov, ktoré ale nie sú pracovným postupom na montáž konkrétneho typu výťahu na ul. A. XX, B. C.. Uviedol, že zo zápisníc o podaní informácie zamestnancov a poškodených zamestnancov, ktorí vykonávali rekonštrukciu výťahu, vyplýva, že si nepamätajú, resp. nemajú vedomosť o tom, kto vykonal upevnenie plošiny s rámom výťahu pomocou viazačského prostriedku - gurtne a reťaze o hák lanovopriebehového trakčného vrátku TIRÁK X822P. Vedúcim zamestnancom prác na rekonštrukcii výťahu bol E. F., menovaný pánom G. H. - vedúcim oddelenia výťahov. Zo zápisníc o podaní informácii vyplynulo, že poškodení zamestnanci mali pridelené potrebné účinné ochranné pracovné pomôcky proti pádu z výšky, ktoré v čase pracovného úrazu nepoužili, keďže to nepokladali za vhodné. Reťaz, ktorá sa použila na zavesenie plošiny a rámu výťahu o hák lanovopriebehového trakčného vrátku TIRÁK X822P a ktorá sa v čase pracovného úrazu poškodených zamestnancov roztrhla, sa využívala na zamknutie výťahových dverí z dôvodu uzamknutia materiálu proti krádeži a nepoužívala sa ako viazačský prostriedok. K uchyteniu rámu a plošiny výťahu reťazou prišlo z dôvodu, že viazačský prostriedok - gurtňa, ktorá bola pridelená zamestnávateľom v rámci montáže bola krátka a reťaz sa použila ako predlžovací prostriedok k uchyteniu na hák lanovopriebehového trakčného vrátku TIRÁK X822P. Prvostupňový orgán ďalej zistil, že nebol vypracovaný technologický postup na stavebné práce tykajúce sa montáži výťahu ozn. 900kg 8B, ktorý sa montoval na adrese A. XX, B. C. a tým aj bezpečný pracovný postup pre jednotlivé pracovné činnosti. Ďalej nebol určený kotviaci bod pre uchytenie pre zaistenie osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu z výšky. Prvostupňový orgán konštatoval, že postup montáže výťahu, pri ktorom sa stal pracovný úraz a typ výťahov, ktoré sa montovali na ulici A. XX, sú rozdielne ako pri predchádzajúcich montážach, pretože dovtedy zamestnanci vykonávali prácu na type BOV a nie, ako tomu bolo v čase vzniku úrazov, na type TOV. Nebolo vypracované odborné stanovisko na rekonštrukciu vyhradeného výťahu, ktoré sa vykonávalo na adrese A. XX a nebola posúdená konštrukčná dokumentácia od oprávnenej právnickej osoby. 3. Prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobca v administratívnom konaní predložil záznam o vykonaní školenia pracovníkov z 05.06.2015 a Oboznámenie pracovníkov montáže, servisu a údržby výťahov o pracovných postupoch a prevenciách rizík pri montáži a servise výťahov zo dňa 31.1.2017, pričom podľa prvostupňového orgánu toto oboznámenie nebolo určením bezpečného pracovného postupu pri montáži výťahu ozn. 900kg - 8B. Z podaných informácií nevyplýva, že by boli medzi sebou konzultovali spôsob zavesenia montážnej plošiny, v deň vzniku úrazu táto už bola zavesená, pričom nebolo preukázané, ktorý zo zamestnancov zavesenie vykonal. Prvostupňový orgán ďalej poukázal na to, že k montáži výťahu typu TOV zo strany zamestnancov ešte v minulosti nedošlo, nemali žiadne praktické skúsenosti a nemali určený bezpečný pracovný postup na montáž konkrétneho výťahu, výrobca VYMYSLICKY, typ ozn. 900kg - 8B, ktorý by obsahoval okrem iného pracovné úkony a ich vykonávanie, bezpečný spôsob zavesenia montážnej pracovnej plošiny výťahu, určil by kotviaci bod pre uchytenie pre zaistenie osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu z výšky. Zamestnanci vykonávali montáž výťahu bez vypracovaného bezpečného pracovného postupu, nemali si kde uchytiť osobné ochranné pracovné prostriedky a zavesením montážnej plošiny nebezpečným spôsobom došlo k jej odtrhnutiu, a teda k poškodeniu zdravia zamestnancov. Prvostupňový orgán k tomu ďalej poukázal na to, že p. F. uviedol, že bol zaškolený p. I. , ako vykonávať montáž, resp. demontáž výťahu na ul. A. XX, ale nepotvrdil, že by bol oboznámený s bezpečným pracovným postupom. 4. Podľa prvostupňového orgánu vypracovanie bezpečného pracovného postupu na konkrétnu činnosť – montáž, resp. demontáž výťahu na A. J. XX je odôvodnené vzhľadom na to, že takýto druh výťahu bol montovaný po prvý krát, existovalo tu osobitné nebezpečenstvo súvisiace s touto prácou, hlavne práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou. Určením bezpečného pracovného postupu mali byť riešené aj otázky súvisiace s používaním osobných ochranných pracovných prostriedkov vzhľadom na konkrétne podmienky vyplývajúce z práce. Pri dôslednom a zodpovednom postupe pri vykonávaní tohto opatrenia malo byť minimalizované, resp. odstránené aj riziko použitia nevhodného viazacieho prostriedku reťaze, ktorá sa pri jej nesprávnom použití na nevhodnú záťaž pretrhla. S poukazom na § 6 ods. 10 zákona o BOZP prvostupňový orgán uviedol, že na povinnosti zamestnávateľa určiť bezpečný pracovný postup nič nemení ani skutočnosť, že p. F. bol poverený ako vedúci montážny technik. 5. Prvostupňový orgán bol toho názoru, že neurčenie bezpečného pracovného postupu pri montáži uvedeného typu výťahu bolo priamou príčinou vzniku udalosti, odtrhnutia pracovnej plošiny a poškodenia zdravia zamestnancov. Na základe posúdenia skutkových zistení a vykonaného dokazovania a
informácií uvedených v zápisniciach o podaní informácie, dospel k záveru, že žalobca v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovných úrazov poškodených porušil povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré spočívalo v porušení povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný určovať bezpečné pracovné postupy. K porušeniu právnej povinnosti došlo tým, že žalobca si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určiť zamestnancom ku dňu 02.06.2017 bezpečný pracovný postup na montáž výťahu, výrobca VYMYSLICKY, typ ozn. 900kg - 8B, ktorý montoval svojimi zamestnancami na adrese A. XX, ktorý by obsahoval okrem iného pracovné úkony a ich vykonávanie pri bezpečnom spôsobe zavesenia montážnej pracovnej plošiny výťahu, čo bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví dňa 02.06.2017 u poškodených zamestnancov, kedy títo vykonávali montáž výťahu bez vypracovaného bezpečného pracovného postupu a zavesením montážnej plošiny nebezpečným spôsobom došlo k jej odtrhnutiu a poškodeniu ich zdravia. 6. Pri určení výšky pokuty prvostupňový orgán popísal svoju správnu úvahu a odôvodnil, aké kritéria zohľadnil. 7. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že k poškodeniu zdravia zamestnancov nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti zamestnávateľa, ale v dôsledku ich úmyselného nesprávneho konania. Žalovaný k tomu uviedol, že v priebehu vyšetrovania príčin vzniku pracovných úrazov ani v správnom konaní sa nepreukázalo, že by žalobca určil zamestnancom bezpečný pracovný postup pri montáži konkrétneho výťahu na konkrétnom pracovisku. Pokiaľ by vypracoval technologický postup prác a v nadväznosti naň určil zamestnancom bezpečný pracovný postup, a to aj pri prácach pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty, nemuselo k pracovnému úrazu dôjsť. Podľa žalovaného zamestnávateľ nemôže konštatovať, že zamestnanci nedodržali bezpečný pracovný postup, pretože tento im nebol určený. Žalovaný konštatoval, že pre posúdenie veci je rozhodujúce, že účastník konania nesplnil na danom pracovisku svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., pretože neurčil zamestnancom bezpečný pracovný postup na montáž výťahu, ktorý by obsahoval aj popis pracovných úkonov a spôsob ich vykonávania na bezpečné zavesenie montážnej pracovnej plošiny výťahu. Porušenie zákonnej povinnosti vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu poškodených zamestnancov, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. II. Žaloba 9. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a f) zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 10. S poukazom na obsah svojho odvolania v administratívnom konaní namietal, že príčinou vzniku pracovného úrazu bolo roztrhnutie reťaze, ktorá bola nedovolene a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi zamestnancami použitá na uchytenie plošiny výťahu a ktorú nemali použiť, keďže na tento úkon bola určená gurtňa, ktorá spĺňala všetky právnymi predpismi vyžadované parametre a ktorú zamestnanci riadne na uvedený účel mali k dispozícii, avšak ju v rozpore so svojimi povinnosťami úmyselne nepoužili. Podľa žalobcu existencia alebo neexistencia bezpečného pracovného postupu na tejto skutočnosti (neoprávnenosti a nedovolenosti použitia reťaze na uchytenie plošiny) absolútne nič nemení, pretože zamestnávateľ nie je schopný žiadnym predpisom, alebo iným aktom eliminovať úmyselné nedovolené a protizákonné konanie svojich zamestnancov. Podľa žalobcu bol nesprávne posúdený kauzálny nexus a k tejto časti namietal aj, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako prvostupňový orgán dospel k záveru, že absencia bezpečného pracovného postupu ku konkrétnemu typu výťahu môže eliminovať nedovolené a protiprávne úmyselné konanie zamestnanca, za ktoré, podľa prvostupňového orgánu, zodpovedá zamestnávateľ. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť
za nedovolené a protiprávne úmyselné konanie svojich zamestnancov, ktorého následkom je vznik akéhokoľvek pracovného úrazu a alebo akýkoľvek iný následok. 11. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že do spisu boli predložené zamestnávateľom vypracované Predpisy pre činnosť na výťahoch aj s popisom prevencie rizík pri montáži a servise výťahov, čo je aj súčasťou Protokolov a spisu a uvedené postupy upravujú a vzťahujú sa tak na výťahy typov TOV, ako aj BOV, pretože tak výťahy typu BOV ako i TOV majú plošinu, ktorej rameno sa uchytáva k trakčnému lanoviu a na tento úkon je určeným viazacím prostriedkom gurtňa. Nesúhlasil, že k vzniku pracovného úrazu došlo práve v dôsledku nesplnenia povinnosti určenia bezpečného pracovného postupu a poukázal na to, že postup montáže výťahu, o aký išlo, bol vysvetlený pánom I. z firmy, ktorá dodala výťah. Poškodení zamestnanci potvrdili zaškolenie pánom I., pričom pán I. uviedol, že pred nástupom na montáž osobne robil poučenie o bezpečnosti so základnými pravidlami montáže z pohľadu bezpečnosti práce, zápis bol predložený a má aj oprávnenie revízneho technika. Ďalej poukázal na to, že pán G., skúsený vedúci montér, prítomný na poučení, uviedol, že jedným z bodov bolo poučenie o montáži rámu, podlahy kabíny a lán, kde boli zdôraznené riziká pádu osôb z výšky, padajúcim predmetom, zakopnutie a pošmyknutie, zranenie pri doprave a transporte, opatrenia voči týmto rizikám, použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov, t. j. prilby, pracovná obuv, overené viazacie prostriedky, kotviace body, použitie výstražných tabuliek. Ostatní montéri výťahu zhodne potvrdili, že boli oboznámení s montážou výťahu zo strany pána I. aj o postupe montáže výťahov. Žalobca ďalej namietal, že použitie reťaze bolo rozhodnutím konkrétnej pracovnej skupiny, ktorá vedela, že koná nedovolene, nesprávne a v rozpore s tým, ako boli školení a poučení. 12. Žalobca ďalej argumentoval, že zákon neuvádza, akým spôsobom má bezpečné pracovné postupy určovať, ani nevyžaduje písomný dokument, ktorý by ich definoval. K tomu poukázal na vypracovaný dokument „Predpisy pre činnosť na výťahoch”, ako aj dokument s názvom „Základní bezpečnostní praxe u výtahů“, dodaný firmou VYMYSLICKY - VÝŤAHY, spol. s r. o. Podľa žalobcu možno tieto dokumenty z hľadiska obsahu považovať za bezpečné pracovné postupy. Žalobca poukázal na vyjadrenia poškodených, že postup práce na danom výťahu bol rovnaký ako na ostatných montážach a že reťaz použili po prvýkrát, pričom si boli vedomí nevhodnosti jej použitia, z ktorých je podľa žalobcu preukázané, že poškodení vedeli, že sa nejedná o bezpečný pracovný postup, nedodržali bezpečný pracovný postup zaužívaný pri ostatných montážach a museli preto predpokladať vznik nebezpečenstva. 13. Žalobca namietal, že správny orgán pri hodnotení dôkazov nezobral do úvahy niektoré dôležité skutočnosti, na ktoré v odvolaní upozornil. Podľa žalobcu sa žalovaný nevyrovnal dostatočne s jeho námietkami, vrátane tých vyššie uvedených, ani tvrdeniami a neuviedol konkrétne, ktoré dôkazy ho viedli k danej správnej úvahe a prečo ostatné dôkazy nezobral do úvahy, resp. im nepripísal dôležitosť. Ďalej žalobca v tejto súvislosti považoval za nedostatočné aj zistenie skutkového stavu, súčasne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a taktiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi. 14. Žalobca poukázal na to, že správne orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedli, že hoci mal vypracované Predpisy pre činnosť na výťahoch aj s popisom prevencie rizík pri montáži a servise výťahov, tieto nie sú pracovným postupom na montáž konkrétneho typu výťahu na ul. A. XX a ďalej konštatovali, že vypracovanie bezpečného pracovného postupu na konkrétnu činnosť - montáž konkrétneho výťahu je odôvodnené vzhľadom na to, že takýto druh výťahu bol namontovaný po prvýkrát, a teda existovalo tu osobitné nebezpečenstvo súvisiace s touto prácou, hlavne práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou. Žalobca poukázal na výpovede pána K., L. a G., ktorí na otázku inšpektorov práce či montáž už dokončeného osobného výťahu na J. A. XX prebiehala rovnakým spôsobom ako montáž výťahu, na ktorom sa stali pracovné úrazy, odpovedal, že postup práce je identický, akurát prvý výťah má menšiu hmotnosť. V tejto súvislosti žalobca namietal voči odôvodneniu správnych orgánov, ktoré len uviedli, že sa jednalo o iný typ výťahu, montovaný po prvýkrát, avšak žiadnym spôsobom si toto tvrdenie neoverili a nezaoberali sa tým, aké sú rozdiely pri montážach jednotlivých typov výťahov. K tomu ďalej žalobca uviedol, že je irelevantné, či ide o typ výťahu BOV alebo TOV, pretože plošina ktoréhokoľvek uvedeného typu výťahu sa vždy prichytáva rovnako, a to gurtňou k háku trakčného lanovia. Uvedené žalobca namietal aj v odvolaní, avšak s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal.
15. Žalobca ďalej namietal nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kedy argumentoval tým, že prvostupňový orgán nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav, keď vychádzal len z niektorých podkladov, pritom ostatné – rovnako, ak nie viac dôležité, nezobral vôbec do úvahy. Na žalobcom poukazované skutočnosti a rozpory žalovaný nereagoval ani im nevenoval pozornosť a neuviedol, prečo práve skutočnosti uvedené vo svojom rozhodnutí považuje za nepochybne zistené a preukázané. Podľa žalobcu jednotlivé dokumenty a svedecké výpovede nachádzajúce sa v spisovom materiáli posúdil žalovaný jednostranne. Ďalej v súvislosti s nedostatočným odôvodnením žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil aj stotožnenie sa s výškou pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím, kedy len popísal § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Podľa žalobcu pri zdôvodnení výšky pokuty má aj žalovaný ako odvolací správny orgán analyzovať jednotlivé body ustanovenia zákona vzhľadom na zistený skutkový základ a túto analýzu obsiahnuť v odôvodnení rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojej argumentácie a skutkových zistení, ktoré sú obsahom rozhodnutí správnych orgánov. Uviedol, že správne orgány prihliadli na fakt, že účastník konania má vypracované predpisy pre činnosť na výťahoch aj s popisom prevencie rizík pri montáži a servise výťahov, ktoré ale nie sú pracovným postupom na montáž konkrétneho typu výťahu na ul. A. XX, B. C.. Nešlo o rovnaké typy výťahov. V tomto prípade žalovaný má naďalej ten názor, že vypracovaním technologického postupu prác a v nadväznosti naň určením bezpečného pracovného postupu zamestnancom pri prácach pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty zo strany zamestnávateľa, nemuselo k pracovnému úrazu dôjsť. Zamestnancom vôbec nebol určený bezpečný pracovný postup pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty. Taktiež bolo zistené, z ich vyjadrení, že pridelená gurtňa bola krátka (p. K. a p. D.) a neexistoval postup, ktorý by im určil, ako v tom prípade bezpečne postupovať. To, že zvolili zjavne nebezpečné upevnenie plošiny a rámu na vrátok, ktorý zabezpečoval ich pohyb vo výťahovej šachte, je pravda, avšak nedošlo k tomu iba v tento deň, ale niekoľko dní predtým (ako vyplýva z vyjadrení), pričom na pracovisku boli aj vedúci zamestnanci zamestnávateľa (p. H. a p. F.), ktorí mali povinnosť vykonať primeranú kontrolu, určiť bezpečné postupy a prípadne zasiahnuť a zamedziť nebezpečnému konaniu. Nestalo sa tak. V tomto prípade nemôže zamestnávateľ konštatovať, že zamestnanci nedodržali bezpečný pracovný postup, pretože tento im nebol určený. Žalovaný nemal pochybnosť, že zamestnanci boli oboznámení s postupom montáže a demontáže výťahu, teda s návodom na montáž od dodávateľa, ale jednoznačne im zo strany zamestnávateľa, žalobcu nebol na túto montáž určený bezpečný pracovný postup, ktorý by zahŕňal aj bezpečný postup pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty, a ktorý by zohľadňoval riziká a určoval presné a bezpečné postupy pri vykonaní jednotlivých úkonov a jednoznačne by vymedzil zakázané činnosti či postupy. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá jeho správna úvaha, prečo a na základe akých skutočnosti konštatoval, že príčinou vzniku pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví dvoch zamestnancov je práve konkrétne porušenie povinnosti žalobcom. Žalovaný trvá na svojich stanoviskách k námietkam žalobcu, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí. 17. K námietke, že dokument Predpisy pre činnosť na výťahoch možno považovať za bezpečné pracovné postupy, žalovaný uviedol, že táto nie je preukázaná vo vzťahu k určeniu bezpečného pracovného postupu zamestnancom pri prácach pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty, čo bolo predmetom rozhodovania o správnom delikte. Právny zástupca poukázal na konkrétnu časť predpisu, osobné zaistenie pracovníkov, ktorá sa týka ochrany zamestnancov a použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov zabraňujúcich ich pádu. V tomto prípade však nedošlo k samostatnému pádu ani jedného zamestnanca z výšky, ani do hĺbky, ale padla cela plošina a rám výťahu, v ktorom stáli zamestnanci. Podľa žalovaného teda ide o úplne iný prípad, pretože ak by aj zamestnanci použili ochranný pás a uchytili ho o závesne nosníky kabíny (v tomto prípade rámu kabíny) alebo o záves na gurtni či použitej reťazi (záves nosných prostriedkov), v tomto prípade padol celý rám kabíny s podlahou, a teda aj tak by došlo k pádu zamestnancov spolu s kabínou. Použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov zabraňujúcich pádu zamestnancov, aj keď bolo zamestnancom pridelené a boli povinní ho používať spôsobom určeným zamestnávateľom, by v tomto prípade pádu rámu kabíny s podlahou, nezabránilo poškodeniu zdravia zamestnancov.
18. K námietke, že zamestnanci sa zhodne vyjadrili, že postup práce na výťahu, na ktorom sa stali pracovné úrazy, bol rovnaký, ako na iných montovaných výťahoch, nie je podľa žalovaného pravdivý, pretože p. G. sa vyjadril, že približne identický a p. K. a L. uviedli, že rovnaký, p. D., p. F. a p. H. sa k tomu nevyjadrili. Z predpisu Predpisy pre činnosť na výťahoch nevyplýva konkrétny bezpečný postup prác pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty. Žalovaný zotrval na svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že z predloženého dokumentu Predpisy pre činnosť na výťahoch nevyplýva konkrétny bezpečný postup prác pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty a tento predpis žalobcu nie je určením bezpečného pracovného postupu pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty v prípade konkrétnej vykonávanej montáže na konkrétnom uvedenom pracovisku. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 19. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej namietal konštatovanie žalovaného, že nie je pravdivým tvrdenie o rovnakom postupe montáže výťahu. K tomu uviedol, že zamestnanci, vykonávajúci montáž, servis a údržbu výťahov, boli poučení o bezpečných pracovných postupoch zápisom zo dňa 31.01.2017, ktoré vykonal pán H. a aj z tohto hľadiska je dôležité jednoznačne preukázať, či sa jednalo o rovnaký postup montáže aj v prípade výťahu, na ktorom došlo k pracovnému úrazu. V takomto prípade žalobca nevidí dôvod, prečo by museli byt’ bezpečné pracovné postupy určované pre každý konkrétny výťah samostatne. Žalobca ďalej namietal tvrdenie žalovaného, že zo strany zamestnávateľa neboli jednoznačne vymedzené zakázané postupy, či činnosti pri vykonaní jednotlivých úkonov súvisiacich s postupom pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty, pričom k tomu uviedol, že očakávať od zamestnávateľa vymedzenie všetkých zakázaných činností a postupov v akejkoľvek pracovnej oblasti je absolútne nesplniteľnou podmienkou a takýto výklad zákona je prehnane striktný, až šikanózny. V ostatnom sa žalobca v zásade pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie. 20. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou, v ktorej zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. V. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 3. zák. č. 125/2006 Z.z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 23. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy. VI. Konanie na Správnom súde v Bratislave 24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/53/2019. VII. Pojednávanie 25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 17.12.2024, vzhľadom na skutočnosť, že o nariadenie pojednávania požiadal žalobca v žalobe. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 09.12.2024 s tým, že súhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. 26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. VIII. Právne posúdenie 27. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola žalobcovi v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta vo výške 33 000,- eur za porušenie povinnosti určovať bezpečné pracovné postupy podľa § 6 ods. písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z. 28. Podstata žalobcovej argumentácie, ktorá vyplynula z celého obsahu žaloby a ktorú považoval správny súd za kľúčovú vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, spočívala v tom, že podľa názoru žalobcu nedošlo k porušeniu jeho povinnosti určovať bezpečné pracovné postupy a súčasne mu nebolo dostatočne zrejmé, ako správne orgány dospeli k tomuto záveru, pretože odôvodnenie k tejto otázke nepovažoval za dostatočné. 29. Správny súd úvodom konštatuje, že v prejednávanej veci ide o správne trestanie, výsledkom ktorého je sankcionovanie žalobcu ako subjektu zodpovedného za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. Pri správnom trestaní je potrebné primerane uplatňovať aj trestnoprávne zásady, ktorých relevanciu je možné odvodiť aj priamo z ustanovení SSP (§ 195), kedy zákonodarca pripúšťa výnimku z obmedzenia rozsahu súdneho prieskumu a to tak, že pokiaľ ide o dodržanie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, alebo zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, súd je oprávnený preskúmavať predmet prieskumu aj nad rozsah, resp. dôvody žaloby. V prejednávanej veci bude s prihliadnutím na obsah trestnoprávnej zásady nullum crimen sine lege potrebné skúmať, či žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty, ktoré zákon predpokladá a, zjednodušene povedané, s naplnením ktorých zákon spája následne vyvodenie zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti a uloženie pokuty. Hoci žalobca priamo, resp. explicitne neargumentoval tým, že nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, z jeho žalobnej argumentácie je zrejmé, že spochybňoval naplnenie objektívnej stránky správneho deliktu, ktorým bolo práve nesplnenie povinnosti určovať bezpečný pracovný postup v zmysle § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z. 30. Žalobca vo vzťahu k spochybneniu naplnenia objektívnej stránky, resp. k preukázaniu toho, že bezpečný pracovný postup ním bol určený, a teda splnil si povinnosť určiť bezpečný pracovný postup, argumentoval tým, že mal vypracované písomné dokumenty - „Predpisy pre činnosť na výťahoch”, ako aj dokument s názvom „Základní bezpečnostní praxe u výtahů“, dodaný firmou VYMYSLICKY VÝŤAHY, spol. s r. o., ktoré z hľadiska obsahu možno považovať za bezpečné pracovné postupy, ďalej poukázal na to, že zamestnanci boli poučení o bezpečných pracovných postupoch zápisom zo dňa 31.01.2017, ktoré vykonal pán H. (vedúci oddelenia výťahov) a súčasne uviedol aj s poukazom na
vyjadrenia zamestnancov, že postup práce na danom výťahu bol rovnaký ako na ostatných montážach. Žalobcovi v tejto súvislosti nebolo zrejmé, na základe akej úvahy správne orgány neakceptovali túto jeho argumentáciu. 31. Porušenie povinnosti určiť bezpečný pracovný postup odôvodnili správne orgány tým, že predložené písomné dokumenty nie sú pracovným postupom na montáž konkrétneho typu výťahu na ul. A. XX, B. C., pri ktorej sa stal pracovný úraz. Postup montáže výťahu, pri ktorom sa stal pracovný úraz a typ výťahov, ktoré sa montovali na ulici A. XX sú rozdielne ako pri predchádzajúcich montážach, pretože dovtedy sa vykonávali na type BOV, a nie na type TOV, ako v čase vzniku pracovného úrazu. Tento typ výťahu sa teda montoval prvý krát. K záznamu o vykonaní školenia pracovníkov z 05.06.2015 a Oboznámenie pracovníkov montáže, servisu a údržby výťahov o pracovných postupoch a prevenciách rizík pri montáži a servise výťahov zo dňa 31.1.2017 uviedol, že toto nebolo určením bezpečného pracovného postupu pri montáži konkrétneho výťahu ozn. 900kg - 8B. Určením bezpečného pracovného postupu mali byť riešené aj otázky súvisiace s používaním osobných ochranných pracovných prostriedkov vzhľadom na konkrétne podmienky vyplývajúce z práce. 32. Žalobca v žalobe namietal, že uvedené odôvodnenie správnych orgánov, podporené tvrdením, že išlo o iný typ výťahu, montovaný po prvý krát, ktoré si správne orgány neoverili, považuje za nedostatočné, pretože správne orgány sa nezaoberali tým, aké sú rozdiely pri montážach jednotlivých typov výťahov. K tomu ďalej žalobca uviedol, že je irelevantné, či ide o typ výťahu BOV alebo TOV, pretože plošina ktoréhokoľvek uvedeného typu výťahu sa vždy prichytáva rovnako, a to gurtňou k háku trakčného lanovia. Žalobca poukázal na to, že uvedené bolo aj obsahom jeho odvolania, avšak s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal. 33. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že pokiaľ ide o tak zásadnú otázku pre posúdenie veci, akou je naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu (t. j. nesplnenie povinnosti určiť bezpečný pracovný postup), ktorá je kľúčovou a v konaní očividne spornou, vzhľadom na to, že žalobca po celý čas tvrdil, že predložené písomné dokumenty a školenia sú bezpečným pracovným postupom, je nevyhnutné, aby správne orgány na túto otázku zamerali svoju pozornosť a náležite (detailne) sa vysporiadali so všetkými námietkami a argumentáciou žalobcu. S ohľadom na okolnosti prípadu (najmä existencia písomných dokumentov, o ktorých žalobca tvrdí, že sú určením bezpečného postupu), len po dôkladnom vysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu a popísaním konkrétnych zistení, či už vyplývajúcich z vykonaných dôkazov alebo preukázaných skutkových okolností, možno prijať záver o naplnení tejto objektívnej stránky skutkovej podstaty tak, aby uvedené nepripúšťalo v tomto smere pochybnosť. Pokiaľ však správne orgány založili svoj záver o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty dotknutého správneho deliktu v zásade len na konštatovaniach, bez toho, aby tieto prostredníctvom odôvodnenia náležite podporili poukazom na konkrétne zistenia (napr. konkrétne rozdiely v montáži výťahov), ktoré preukazujú ich pravdivosť, alebo z ktorých im tieto vyplynuli, nemožno tento záver považovať za dostatočne odôvodnený a preukázaný. 34. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že písomné doklady predložené žalobcom do administratívneho konania v prípade Predpisov pre činnosť výťahu, o ktorých žalobca počas celého konania tvrdil, že predstavujú určenie bezpečného pracovného postupu, obsahujú ustanovenia týkajúce sa práce na montážnej plošine (body 52 a 53), odkazujúce na bezpečnostný predpis výrobcu montážnej plošiny, ďalej ustanovenia týkajúce sa osobného zaistenia pracovníkov (body 114 až 118), ustanovenia týkajúce sa povinnosti pracovníkov zoznamovať sa a osvojovať o. i. spôsoby bezpečnej práce (bod 163). Prílohou uvedeného dokumentu je ,,Prevencia rizík pri montáži a servise výťahov“, ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa práce a pohybu pracovníkov vo výškach a nad voľnou hĺbkou, popis rizika pádu a preventívne opatrenia a ustanovenia týkajúce sa použitia pracovných plošín (závesných ako aj mobilných) s popisom konkrétnych rizík a preventívnych opatrení (str. 21 až 26). Ďalším dokumentom, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a na ktorý žalobca poukazoval, je ,,Základní bezpečnostní praxe u výtahů“, ktorý podľa tvrdenia žalobcu obdržal priamo od dodávateľa montovaného výťahu, obsahuje popis osobných ochranných prostriedkov, vrátane popisu ich využitia a ďalej je rozdelený na viaceré časti, ktoré sú z obsahového hľadiska rozdelené (podľa podnadpisov) na popis konkrétneho rizika, rozhodujúce pravidlá, príklady osobitných ochranných prostriedkov, bezpečný postup a poznámku. Tento dokument obsahuje časť, ktorá je sústredená na popis rizika pádu z dočasne postavenej pracovnej plošiny (str. 31). Obsahom textu tejto časti je okrem popisu rizika aj uvedenie podnadpisu ,,Bezpečný postup“, pri ktorom je o. i. výslovne napísané, že je potrebné prekontrolovať, či
dočasne upevnená plošina je dostatočne pevná. Ďalej predmetný dokument obsahuje aj časť sústredenú na práce v šachte vo vzťahu k riziku pádu z pohyblivej plošiny (str. 32). Žalovaný neakceptoval argumentáciu žalobcu, že uvedené dokumenty je možné považovať za určenie bezpečného postupu, kedy tento svoj záver podporil v zásade len konštatovaním, že v prípade montáže výťahu, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu išlo o iný typ výťahu. V tejto súvislosti neakceptoval ani argumentáciu, že postup montáže bol rovnaký ako pri ostatných typoch výťahov, s odôvodnením, že p. G. sa vyjadril, že bol približne identický a p. K. a L. uviedli, že rovnaký, p. D., p. F. a p. H. sa k tomu nevyjadrili. 35. Správny súd vyhodnotil odôvodnenie správnych orgánov vo vzťahu k neakceptovaniu kľúčovej námietky žalobcu, že predložené dokumenty možno považovať za určenie bezpečného postupu, ako nedostatočné. Z odôvodnenia správnych orgánov nie je zrejmé, aké úvahy viedli príslušné správne orgány k nimi deklarovanému záveru, pretože nevenovali pozornosť tomu, aby napríklad zreteľne identifikovali ustanovenia príslušných dokumentov, ktoré považujú za nedostatočné, resp. zreteľne nevyjadrili, z akého dôvodu je obsah predložených dokumentov nedostatočný. Pokiaľ argumentovali tým, že dokumenty neboli určené pre ten konkrétny typ výťahu, pri ktorého montáži došlo k pracovnému úrazu, potom bolo žiaduce, aby náležite ozrejmili, napríklad v čom spočívajú odlišnosti montáže jednotlivých typov výťahov, ktoré správne orgány vyhodnotili ako špecifické a pre ktoré nemožno predložené dokumenty akceptovať ako určenie bezpečného postupu pre výťah, pri ktorého montáži došlo k pracovnému úrazu. Ak by aj správne orgány chceli podporiť tento svoj záver okolnosťou spočívajúcou v odlišnosti postupu montáže výťahu, potom by bolo potrebné zaoberať sa aj tým, že viacerí svedkovia v rámci výsluchov potvrdili, že ide o približne rovnaký, alebo úplne rovnaký postup montáže (p. G., K. a L.). V takom prípade správne orgány mali v odôvodnení jasne uviesť, z akého dôvodu tieto vyjadrenia považovali za nepravdivé, resp. nepreukázané. Skutočnosť, že niektorí svedkovia (p. D., F. K. H.) sa k otázke rovnakého postupu montáže nevyjadrili, nemôžu správne orgány považovať za preukázanie odlišnosti postupu montáže, a teda nemôžu poukazom na túto skutočnosť podporiť svoj záver o neakceptovaní predložených dokumentov ako určenia bezpečného postupu z dôvodu, že neboli určené pre ten konkrétny typ výťahu. V súvislosti s vyššie uvedeným možno konštatovať, že z odôvodnenia správnych orgánov napokon nevyplýva, akým spôsobom a či vôbec posudzovali konkrétny obsah predložených dokumentov, o ktorých žalobca tvrdil, že sú určením bezpečného pracovného postupu. 36. Vzhľadom na skutočnosť, že správne orgány sa dôsledne nevysporiadali s kľúčovou námietkou žalobcu, že ním predložené dokumenty (Predpisy pre činnosť na výťahoch spolu s prílohou a Základní bezpečnostní praxe u výtahů) sú určením bezpečného pracovného postupu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia správnych orgánov nie je zrejmé, aké úvahy ich viedli k neakceptovaniu týchto predložených dokumentov, nie je v danej veci možné vyhodnotiť ani správnosť právneho posúdenia vo vzťahu k otázke naplnenia objektívnej stránky správneho deliktu (porušenie povinnosti určiť bezpečný postup). 37. Vo všeobecnosti sa za nedostatočne odôvodnené považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci a podobne. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 58/2003). Aplikúc uvedené na prejednávanú vec správny súd aj s poukazom na vyššie konkretizované nedostatky odôvodnenia konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 38. S ohľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na procesné možnosti žalovaného preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 39. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať s námietkou žalobcu, že ním predložené písomné dokumenty sú určením bezpečného pracovného postupu, pričom v rámci
odôvodnenia na tento účel dostatočne konkrétnym spôsobom ozrejmí svoje úvahy a zistenia, na podklade ktorých dospel k záveru o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu – porušenie povinnosti určiť bezpečný pracovný postup. 40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 41. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.