Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/109/2018 1018201760 30. 05. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201760.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Macedónskej republiky, zast spoločnosťou: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53191030, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. : PPZ-HCPBA2-2018/045609-003 zo dňa 25.10.2018, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Prezídia policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) číslo Č.p.: PPZ-HCP-BA6-186-008/2018-AV zo 27. 07. 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca ako štátny príslušník Macedónskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 77 ods. 1 zákona č.04/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 404/2011 Z. z. alebo zákon o pobyte cudzincov) administratívne vyhostený na územie Macedónskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobcovi bol tiež uvedeným rozhodnutím podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu jeden rok. Žalobcovi sa určila lehota na vycestovanie 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu okrem iného vyplýva, že dňa 27.07.2018 o 14.00 hod bol žalobca kontrolovaný na adrese C. X, D., vyzvaný k preukázaniu totožnosti a oprávnenosti pobytu, s tým že 3.7.2018 bol vzatý do väzby z dôvodu vydaného zatýkacieho rozkazu, keďže voči nemu bolo vedené trestné stíhanie za prečin zanedbanie povinnej výživy. Na území členských štátov sa zdržiava od 1,11,2017. Vzniklo podozrenie že má na území neoprávnený pobyt. 27.7.2018 o 174.10 hod bol predvedený pred správny orgán a bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu. Žalobca ako príslušník Macedónskej republiky je oprávnený zdržiavať sa na území členských štátov maximálne 920 dní v rámci obdobia 180 dní, pričom sa na území členských štátov zdržiava nepretržite do 01.11.2017 až do jeho zatknutia dňa 02.07.2018, má na území SR neoprávnený pobyt podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca naplnil svojím konaním ustanovenie § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a preto prvostupňový orgán rozhodol o jeho administratívnom vyhostení, pričom nezistil prekážky jeho návratu na územie domovského štátu za účelom zabezpečenia predchádzaniu obdobných skutkov uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na dobu jedného roka, lehota na vycestovanie bola žalobcovi určená 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Vyhostenie sa nedotkne
rodinného a súkromného života žalobcu, keďže nežije spolu so svojimi deťmi, nemá na území SR udelený žiadny druh pobytu a bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za zanedbanie povinnej výživy. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č.p. : PPZ-HCP-BA2-2018/045609-003 zo dňa 25.10.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu k žalobcovým námietkam žalovaný v odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, zabezpečil si relevantné podklady, ktoré správne vyhodnotil. Rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti stanoveného Správnym poriadkom a je riadne odôvodnené. 4. K námietkam o absenciii popisu skutočností týkajúcich sa vyzvania k preukázaniu totožnosti žalobcu, uviedol, že táto vychádza z neznalosti administratívneho spisu, s poukazom na úradné záznamy z 27.07.2018. Výkon a dôvody väzby žalobcu nemajú súvis a nie sú dôvodom konania o administratívnom vyhostení, pričom § 124 zákona o pobyte cudzincov je ustanovením týkajúcim sa verejného zdravia a lekárskeho posudku, nie je zrejmý žiadny súvis s vedomosťou správneho orgánu o vzatí účastníka konania do väzby. Správne konanie bolo začaté 27.07.2018, po prepustení žalobcu z väzby a bolo by nelogické aby prebiehalo počas trvania jeho umiestnenia v Ústave na výkon väzby. Po prepustení bol žalobca kontrolovaný príslušníkmi polície v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, a vykonanou kontrolou boli zistené skutočnosti odôvodňujúce začatie konania vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, že na území SR a členských štátov sa zdržiava neoprávnene. V následnom konaní, bol žalobca poučený o svojich práva aj dôvodoch predvedenia. Konanie netrvalo niekoľko minút čo vyplýva z administratívneho spisu. Doplnil, že sám žalobca vo vyjadrení uviedol, že má 3 deti so svojou bývalou manželkou a prípadné administratívne vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života. Z jeho vyjadrenia nie je zrejmé, že by akýmkoľvek spôsobom skutočne, reálne vykonával svoje právo na rodinný život vo vzťahu k svojim deťom pritom zistené skutočnosti (neplnenie si vyživovacej povinnosti) svedčia o opaku. Žalobca neuviedol, žiadne skutočnosti týkajúce sa snahy o realizáciu súkromného a rodinného života i v súvislosti s jeho tromi deťmi. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom preukazoval či prezentoval faktickú realizáciu rodinného života, ktorú by správny orgán mohol preverovať. Žalobca nie je zákonným zástupcom maloletých detí a uloženým zákazom vstupu mu nie je bránené aby si naďalej plnil vyživovaciu povinnosť z domovskej krajiny. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nie je príbuzným občana Únie nakoľko nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených § 2 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. II. Žaloba, vyjadrenie žalovaného. 5. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.12.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p. : PPZ-HCP-BA2-2018/045609-003 zo dňa 25.10.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) spolu s prvostupňovým rozhodnutím. V dôvodoch žaloby uviedol, že pri komparácií výroku rozhodnutia a odôvodnenia napadaného rozhodnutia je nutné hodnotiť napadané uznesenie ako rozporné so zisteným skutkovým stavom, vnútorne nekoherentné, v dôsledku čoho je napadané rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca v rámci svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že prvostupňový orgán sa v odôvodní sústredil len na paušálnu, formálnu argumentáciu spočívajúcu len v poukazovaní na znenia zákona bez väzby na konkrétnu právnu, skutkovú úvahu. 6. Žalobca namietal, že v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia absentuje popis skutočnosti za akých došlo k vyzvaniu preukázaniu totožnosti žalobcu , že absentuje popis kým a prečo bol vyzvaný na preukázanie totožnosti, a že absentuje aj popis miesta adresy kde došlo k vyzvaniu. Žalobca upozornil, že v zmysle Slovenskej právnej úpravy je oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti de lege lata považované za služobný zákrok, ktorý možno vykonať len v prípade, ak je to potrebné na plnenie úloh policajného zboru. Z odôvodnenia teda nie je možné ani preskúmať či daný služobný zákrok vykonal vôbec policajt, nakoľko v odôvodnení sa len konštatuje, že účastník bol vyzvaný na preukázanie totožnosti. Povinnosťou prvostupňového orgánu bolo preto zdôvodniť svoje rozhodnutie tak aby účastník mal možnosť preveriť zákonnosť postupu v rámci konania o administratívne vyhostenie. Predmetnou námietkou sa odvolací orgán nezoberal, pričom len skonštatoval, že uvedené je obsahom administratívneho spisu, pričom k náležitosti predmetnej úvahy ako obsahu odôvodnenia rozhodnutia sa nevyjadril.
7. Žalobca upozornil, že dôvodom, prečo sa nachádzal na adrese Chorvátska 5, Bratislava bolo jeho väzobné stíhanie v ústave na výkon väzby, ktorý sa na danej adrese nachádza. Prvostupňový orgán začal administratívne konanie dňa 27.7.2018, pričom prvostupňový orgán musel v zmysle ust. §114 zák.č. 404/2011 mať vedomosť o vzatí žalobcu do väzby už v čase vzatia do väzby, nakoľko príslušníci ZVJS neoznamujú len prepustenie z väzby. Uvedeným postupom bol žalobca ako účastník konania formálne zbavený svojich práv, ktoré mohol v rámci konania uplatniť. Upozorňujeme, že ak osoba materiálne vykazuje znaky osoby voči ktorej je odôvodnený postup v zmysle zák.č. 404/2011 Z.z. bolo povinnosťou prvostupňového orgánu danej osobe uplatnenie jej práv umožniť a dať jej tak reálnu možnosť a čas na uplatnenie jej práv. Uvedeným postupom tak účastník konania bol formálne v situácií, kedy po prepustení z väzby mu bolo v podstate už doručené rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez možnosti zvoliť si právneho zástupcu a s vecou sa oboznámiť. Je zjavné že vzhľadom na čas začatia konania a odovzdanie rozhodnutia žalobcovi, že prvostupňový orgán vykonával činnosť v danej veci ešte pred začatím samotného konania, čoho konzekvenciu je porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto napr. konštatovanie neporušenie ustanovenia § 120 ods.7 za situácie kedy celé konanie malo trvať „niekoľko minút resp. hodín“ je možné považovať za účelové, a to najmä z dôvodu reálnej nemožnosti realizovať dané práva. S predmetnou námietkou sa odvolací orgán bližšie nezaoberal, pričom zákonnosť daného postupu odôvodnil konštatovaním, že by bolo nelogické aby prebiehalo aj počas trvania väzobného stíhania. Uvedenou úvahou správny orgán potvrdil arbitrárnosť pri stanovovaní času začiatku konania. Odvolací orgán taktiež nereagoval na námietku, že z obsahu rozhodnutí je zrejme, že správny orgán vykonával v danej veci činnosti pred začatím konania t.j. aj počas väzobného stíhania. 8. Osobitou argumentačnou líniu vo vzťahu ku konaniu o administratívnom vyhostení bola námietka, že žalobca konania ma viacero maloletých deti, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia prvostupňového orgánu, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia absentuje konštatovanie a zisťovanie skutočnosti vplyvu na rodinu. Deti účastníka konania majú pobyt na slovenskú, sú občania EÚ a sú maloleté, pričom účastník konania má voči ním vyživovaciu povinnosť. Povinnosťou prvostupňového orgánu bolo tak v rámci udeľovania trestu zohľadniť vplyv daného trestu na maloleté deti a to v rovine narušenia rodinných vzťahov ako aj z pohľadu vplyvu materiálneho, výchovného zabezpečenia maloletých detí na čas kedy ich otec nebude môcť byť s nimi. Prvostupňový orgán mal tak povinnosť zdôvodniť prečo a z akého dôvodu nevidí ohrozenie záujmu maloletých. 9. Taktiež v rámci odôvodnenia absentuje zdôvodnenie prečo prvostupňový orgán potom, čo zistil, že účastník konania je príbuzným občana únie neposudzoval prípad v kontexte ustanovenia § 70 ods.5 ods.7 zák.č. 404/2011 Z.z. a ustanovenia § 87 ods.5 zák.č. 404/2011 Z.z. S predmetnou námietkou sa odvolací orgán opäť vysporiadal arbitrárne kedy skonštatoval, že z vyjadrení žalobcu nie je zrejme, že by tento skutočne, reálne vykonával svoje právo na rodinný život vo vzťahu k svojím deťom, pričom zistenie, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť ma svedčať o opaku. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Zopakoval priebeh administratívneho postupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a právne závery správnych orgánov oboch stupňov. 11. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal. III. Relevantná právna úprava 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 16. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 18. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 233 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 20. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 21. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpis ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu a)oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b)dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona. 24. Podľa § 75 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b)požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly 25. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
26. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky 27. Podľa § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. 28. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok až päť rokov. 29. Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri administratívnom vyhostení a zákaze vstupu osobitne zohľadňuje skutočnosť, že sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahovalo viac ako jedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na územie Slovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 30. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 31. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, postupom podľa tretieho dielu štvrtej hlavy SSP, súc neviazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby [§ 134 ods. 2 písm. e), § 206 ods. 3] vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu [§ 135 ods. 2 písm. a), § 206 ods. 4 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne, nie je dôvodná. 32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b)) zákona č. 404/2011 Z. z. z dôvodu neoprávneného pobytu. Žalobcovi bol tiež uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu jedného roka a určená lehota na vycestovanie z územia SR 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. 33. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok, z čoho celkom zrejme vyplýva záver, že žalovaný je nielen oprávnený ale aj povinný validovať nesprávne rozhodnutie a odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu. Z § 59 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe, odvolací orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu. Zároveň však nie je v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného jeho odôvodnenie vnímať izolovane od odôvodnenia prvostupňového orgánu resp. preskúmavať odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu bez väzby na napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu. 34. Správny súd sa zaoberal námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal
stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu, ktoré sú mimochodom zhodné so žalobnými bodmi, riadne vysvetlil prečo časť námietok týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu považuje za nekonkrétnu, zaujal stanovisko k dôvodom a zákonným ustanoveniam podľa ktorých bola kontrola a výzva žalobcu na preukázanie totožnosti vykonaná, vyjadril sa k námietkam žalobcu týkajúcim sa väzby, vedomosti o vzatí žalobcu do väzby ako aj začatiu samotného konania, k zachovaniu práv a poskytnutiu poučení žalobcovi, ako aj samotnej dĺžke konania, prípadným prekážkam administratívneho vyhostenia žalobcu, vrátane možného zásahu do rodinného a súkromného života žalobcu. Žalovaný zaujal jasné stanovisko že účastník konania nie je príbuzným občana únie, s tým že nespĺňa žiadnu z podmienok v § 2 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z.z., z ktorého dôvodu prípad v kontexte ustanovení § 70 ods. 5 a 7 neposudzoval. 35. Žalovaný ako odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil svoj názor na prejednávanú vec a prečo námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval za nedôvodné. 36. Správny súd taktiež považuje za potrebné poznamenať, že hoci správne orgány v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), s ohľadom na špecifiká daného správneho konania, nie sú schopné zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez jeho predchádzajúceho tvrdenia o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia. Nakoľko žalobca takéto prekážky vo vyjadrení, odvolaní a ani samotnej správnej žalobe netvrdil, nebolo úlohou správnych orgánov takéto skutočnosti dotvárať a následne zabezpečovať bez jeho procesnej aktivity. 37. Z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalobca bol 27.7.218 o 14.00 hod na ulici Chorvátska 5, Bratislava podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov kontrolovaný (kontrola za účelom dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona). Z obsahu úradného záznamu zo dňa 27.7.2018 vyplýva, že kontrolu vykonal ako aj následné predvedenie žalobcu podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov E. F.. Správny súd však nepovažuje za nevyhnutnú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu meno a priezvisko konkrétneho príslušníka konajúceho v mene oprávneného správneho orgánu, takéto podrobné odôvodňovanie rozhodnutí z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku nie je možné vyvodiť. Nakoniec žalobca ani zákonnosť konkrétneho postupu príslušníkov žiadnym spôsobom nenamietal. 38. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že žalobca bol pri podávaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku riadne poučený o jeho právach podľa článku 47 ods. 4 Ústavy, § 32, 17, 34 ods. 3 Správneho poriadku, pričom do zápisnice výslovne uviedol, že tlmočníka nechce a nepotrebuje, osobu ktorá by ho mohla zastupovať do konania prizvať nechce, v domovskom štáte mu nebezpečnosť ako následok administratívneho vyhostenia nehrozí, potrebuje na vycestovanie maximálne 7 dní, a prípadné administratívne vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života. 39. Po rozhodnutí prvostupňového orgánu dňa 27.7.2018 bolo jeho rozhodnutie doručené žalobcovi, voči ktorému podal dňa 15.08.2018, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie o ktorom napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol až 25.10.2018. žalobca ako aj jeho zástupca mal tak dostatočný čas s vecou sa oboznámiť. Z obsahu administratívneho spisu nie je možné vyvodiť záver, že by administratívne konanie prebiehalo aj pred 27.7.2018. Keďže súd vníma konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom ako celok, námietku žalobcu týkajúcu sa niekoľko hodinového konania považuje za neopodstatnenú. Ak aj niektoré svoje práva žalobca pre urýchlené konanie prvostupňového orgánu nestihol uplatniť, mal túto možnosť v konaní pred odvolacím orgánom, pričom však v podanej žalobe netvrdil že by niektoré svoje právo nemohol pred odvolacím súdom uplatniť, prípadne prečo tak neurobil, resp. nemohol do rozhodnutia odvolacieho orgánu urobiť. 40. Rozsah vplyvu na rodinný a súkromný život žalobcu skúmal prvostupňový orgán primerane k tvrdeniu žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že prípadné administratívne vyhostenie nebude predstavovať zásah do jeho súkromného a rodinného života, pričom žiadne tvrdenia z ktorých by takýto zásah mohol odvolací orgán vyvodiť neboli doplnené ani v podanom odvolaní. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia možnému zásahu do rodinného a súkromného života žalobcu venoval v dostatočnej miere a svoje závery jasne odôvodnil, pričom žalobca ani v samotnom podanom odvolaní netvrdil, že rozhodnutím o vyhostení dôjde k zásahu
do jeho rodinného alebo súkromného života. Netvrdil, že rodinný a súkromný život na území SR realizuje, a bez povšimnutia neostalo ani neplnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti. Nad rámec uvedeného poukazuje správny súd na obsah administratívneho spisu a to úradný záznam z 8.9.2018, z ktorého vyplýva , že bývalá manželka žalobcu uviedla, že žalobca nemá s ich spoločnými deťmi žiadny kontakt už 6-7 rokov, nezaujíma sa o ich výchovu, potreby, neprejavuje žiadny záujem podieľať sa na ich výchove. 41. Vzhľadom na to je potrebné uviesť, že žalovaný a prvostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkou nedostatočného skúmania zásahu do súkromného a rodinného života žalobcu. 42. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán musel mať vedomosť o vzatí žalobcu do väzby, uvedená skutočnosť však z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, a nie je možné takúto vedomosť odvodzovať len z existencie ust. § 114 zákona o pobyte cudzincov. Je však potrebné poznamenať že ani vedomosť správneho orgánu o vzatí žalobcu do väzby nemôže mať žiadny vplyv na priebeh alebo zákonnosť konania o administratívnom vyhostení, keďže väzba žalobcu nemá s administratívnym konaním žiadny vecný súvis. 43. K uloženiu zákazu vstupu a jeho trvaniu sa žalovaný vyjadril a plne sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového orgánu, ktorý poukázal na konanie žalobcu, zohľadňujúc neoprávnený pobyt žalobcu na území štátov , ako aj jeho 3 maloleté deti, čo všetko v súhrne viedlo k uloženiu trestu zákazu vstupu na dobu 1 roka teda na dolnej hranici stanovenej zákonom. Správny súd je toho názoru, že v o vzťahu k dĺžke zákazu vstupu určenej správnymi orgánmi správny šlo o využitie správneho uváženia, a z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že správny súd v takom prípade preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd tiež neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy (pozri § 27 ods. 3 SSP). Z § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. jasne vyplýva, že policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť v danom prípade zákaz vstupu na jeden rok až päť rokov. Pokiaľ teda správne orgány rozhodli o zákaze vstupu na 1 rok , nevybočili z medzí zákona, pričom svoje rozhodnutie aj čo do tejto dĺžky riadne odôvodnili. 44. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne správny súd odkazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu správneho súdnictva: „Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015). 45. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 240 SSP). 46. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).