Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4Sf/27/2025 2022200260 14. 01. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200260.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom A. XX, XXX XX B., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom: D. X, XXX XX B., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom E. XX, XXX XX B. B., C.: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101937405/2022 zo dňa 08.07.2022, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101937405/2022 zo dňa 08.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a kasačného konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad A. (ďalej len „správca dane“) vydal dňa 13.12.2021 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102552068/2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018. Na základe vykonaného dokazovania správca dane nemal za preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorých bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s. r.o., so sídlom F. XX, XXX XX A., G. H., C.: XX XXX XXX, (ďalej len „spoločnosť Megsys“) boli žalobcovi v zdaňovacích obdobiach december 2017- december 2019 skutočne dodané. Správca dane dané závery odôvodnil tým, že (i) spoločnosť Megsys nemohla poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami, pretože to nebolo kapacitne možné, (ii) žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys, (iii) žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli objednané služby. Tieto závery správca dane podporil aj tým, že dodávatelia spoločnosti Megsys boli nekontaktní a z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť dodanie ich služieb spoločnosti Megsys. Záverom správca dane konštatoval, že na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúceho z predloženej faktúry. Uviedol, že daň uvedená na faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na faktúre, nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 31.01.2022. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 101937405/2022 zo dňa 08.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak ako deklarovala sporná faktúra vystavená spoločnosťou Megsys.
II. Žaloba 3. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave dňa 22.09.2022 všeobecnú správnu žalobu zo dňa 22.09.2022, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Podstata žalobných bodov sa týkala tvrdenia žalobcu, že dostatočne preukázal vykonanie služieb zdaniteľnou osobou spoločnosťou Megsys, a zo strany finančných orgánov nedošlo k relevantnému spochybneniu dodania služieb zdaniteľnou osobou. III. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.11.2022, pričom napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 5. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a bola vedená pod sp. zn. TT-14S/118/2022. 6. Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. TT-14S/118/2022 zo dňa 16.08.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sfk/88/2023 zo dňa 25.04.2025 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci kasačným súdom na Správny súd v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 4Sf/27/2025. 8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Žalobca v žalobe zo dňa 22.09.2022 požiadal o nariadenie pojednávania a uvedenej žiadosti o nariadenie pojednávania Správny súd v Bratislave vyhovel nariadením pojednávania dňa 16.08.2023, na ktorom dostali účastníci konania možnosť vyjadriť sa k žalobe a k listinným dôkazom, ako aj možnosť predniesť svoje konečné návrhy. Na uvedenom pojednávaní bol aj vyhlásený napadnutý rozsudok (zrušený kasačným súdom). Správny súd zohľadnil, že žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania bolo vyhovené v pôvodnom konaní pred správnym súdom a po vrátení veci správnemu súdu z dôvodu kasačnej záväznosti bol správny súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. 1Sfk/88/2023 zo dňa 25.04.2025 a preto pre účastníkov konania nemôže byť tento ďalší rozsudok prekvapivým. Vzhľadom na uvedené správny súd uzavrel, že v danom prípade nebolo potrebné, ani hospodárne, opätovne nariaďovať pojednávanie na prejednanie žaloby. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026 (§137 ods. 4 SSP). 9. Správny súd v Bratislave opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a viazaný právnym záverom vysloveným kasačným súdom dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
10. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 11. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 12. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 14. Správny súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti predmetnou vecou medzi rovnakými účastníkmi konania a s totožným predmetom konania už opakovane zaoberal a napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to konkrétne rozsudkom sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023 (zdaňovacie obdobie november 2019), voči ktorému bola zamietnutá kasačná sťažnosť rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/3/2024 zo dňa 30.04.2025; rozsudkom sp. zn. TT-20S/126/2022 zo dňa 12.09.2023 (zdaňovacie obdobie júl 2019), voči ktorému bola zamietnutá kasačná sťažnosť rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21.07.2025; rozsudkom sp. zn. TT-20S/114/2022 zo dňa 12.09.2023 (zdaňovacie obdobie december 2017), voči ktorému bola zamietnutá kasačná sťažnosť rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/11/2024 zo dňa 30.04.2025; rozsudkom sp. zn. TT-20S/121/2022 zo dňa 12.09.2023 (zdaňovacie obdobie február 2019), voči ktorému bola zamietnutá kasačná sťažnosť rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa 30.01.2025. 15. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov a obdobného predmetu konania (len iné zdaňovacie obdobie) v skoršom rozsudku Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na jeho odôvodnenie v celom rozsahu, ktoré nižšie uvádza: 71. „Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období november 2019 (v prejednávanej veci september 2018 – poznámka súdu) od dodávateľa Megsys s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené. 72. Z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre účely preverenia vzniku nároku na odpočet dane za prijaté služby žalobcom v zmysle faktúry č. XXXXXXX (v prejednávanej veci č. XXXXXXX – poznámka súdu), teda služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (bez uvedenia rozsahu dodaných služieb, resp. bez uvedenia mernej jednotky), žalovaný na základe výsledkov daňovej kontroly, doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania a odvolacieho konania ustálil záver o nepreukázaní skutočnosti, že predmetné služby dodal žalobcovi dodávateľ označený na faktúre, teda obchodná spoločnosť Megsys s.r.o. 73. Z vyjadrení žalobcu je zrejmý účel prijatých služieb, ktorým bolo výlučne subdodávateľské poskytovanie služieb žalobcovým odberateľom, ktoré žalobca kapacitne, vzhľadom na množstvo klientov a dohodnutých podmienok poskytovania IT-služieb, už nemohol pokryť. V podstate išlo o služby poskytované žalobcom jeho odberateľom prostredníctvom subdodávateľa, ktorým bol v preverovanom zdaňovacom období Megsys s.r.o.
74. Hoci žalovaný prijal argumentáciu správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí žalobcu a svedkov k spôsobu realizácie jednotlivých plnení, v rámci ktorej okrem iného konštatoval, že na preukázanie realizácie plnení označených ako „analýza a meranie, spracovanie dokumentácie“ neboli predložené žiadne výstupy v podobe listinných alebo elektronicky zaznamenaných dôkazov, napriek tomu zotrval žalovaný na jednotnom závere ku všetkým druhovo označeným plneniam, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb práve spoločnosťou Megsys s.r.o. 75. Uvedené konštatovanie však nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu dane za všetky preverované prijaté zdaniteľné plnenia v preverovanom zdaniteľnom období november 2019 (v prejednávanej veci september 2018 – poznámka súdu), ktorý správca dane identifikoval ako nepreukázanie dodania predmetných služieb na faktúre deklarovaným dodávateľom. Na spomínané okolnosti, teda, že žalobca a ani dodávateľ nepredložili žiadne výstupy dokumentujúce materiálne zhmotnené predmety plnenia a ich následné využitie žalobcom (ako žalobcom poskytnuté plnenia v postavení platcu DPH), v kontexte so záverom daňových orgánov, že tvrdený dodávateľ nemal personálne kapacity na realizáciu deklarovaného objemu/množstva/rozsahu vo zvolených merných jednotkách (človekohodín), skôr nasvedčujú o neexistencii (o nedodaní) predmetu plnenia, príp. o nepreukázaní použitia prijatého zdaniteľného plnenia na dodávky služieb žalobcom v rámci jeho zdaniteľných plnení v postavení platiteľa dane. V tomto ohľade je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, keďže daňové orgány vo všeobecnosti po doplnenom dokazovaní tvrdili, že existenciu preverovaných zdaniteľných plnení nespochybňujú (teda nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi poskytovaných služieb čo do stupňa, resp. do voľby formy dôkazných prostriedkov za účelom ich verifikácie s možnosťou prijatia záveru buď o neexistencii zdaniteľného plnenia alebo o jeho nedodaní tvrdeným dodávateľom). Tu správny súd pripomína, že ide o posúdenie čisto priameho dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a nie v kontexte vyššieho preverenia ďalšej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, teda podmienky použitia žalobcom prijatých plnení na jeho zdaniteľné plnenia pre jeho odberateľov. 76. Na uvedenú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom prijatých plnení nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku správcom dane konštatovaným nedostatkom zákonných náležitostí faktúry (§ 72 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH). Uvedený záver správcu dane napadol žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa s touto odvolacou námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal. 77. Správny súd dáva do pozornosti, že použitie prijatých zdaniteľných plnení platcom dane na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, je len jednou z podmienok vzniku nároku na odpočet dane. Preto skutočnosť, že žalobca prijaté služby od Megsys, s.r.o. (zdaniteľné plnenia) následne použil na realizáciu zdaniteľných plnení v rámci vlastnej ekonomickej činnosti pre jeho odberateľov, nezakladá automaticky nárok žalobcu na odpočet dane zaplatenej na vstupe jeho dodávateľom za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže všetky podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, teda v existencii predmetu plnenia ako aj v osobe konkrétneho dodávateľa (registrovaného platiteľa dane) zdaniteľného plnenia, deklarovaného faktúrou. Práve reálny základ jednak existencie niektorých druhov plnení a jednak reálny základ vo vzťahu ku konkrétnej osobe tvrdeného dodávateľa bolo potrebné v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania preveriť. 78. Len na margo správny súd dodáva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu následného daňového konania neprodukoval tvrdenia alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli predmetné služby v mesiaci november 2019 (v prejednávanej veci september 2018 – poznámka súdu) dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený na preverovanej faktúre č. XXXXXXX (Megsys, s.r.o.), pričom žalobca na výzvu správcu dane v nadväznosti na priebežné oznámenia o výsledkoch daňovej kontroly, ako aj na závery daňovej kontroly uvedené v protokole o jej výsledku a v priebehu oboch stupňov daňového konania predkladal dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania na potvrdenie jeho tvrdenia o dodaní predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o. Rovnako tak možno konštatovať, že ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane, ktorý by mal dodať predmetné služby žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa Megsys, s.r.o., nevyplynula. Preto uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných daňových dokladov bránia tomu, aby boli právne závery vyplývajúce zo žalobcom poukazovanej judikatúry v prípade Kemwater ProChemie aplikované na prejednávanú vec.
79. Pokiaľ daňové orgány v danom prípade dospeli k záveru o nesplnení čo len jednej zákonnej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vo vzťahu k špecifikácii a rozsahu fakturovaných služieb z hľadiska možnosti ich preverenia pre účely správy daní, keďže požiadavka § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH na obligatórnu náležitosť faktúry čo do rozsahu a druhu dodanej služby nie je bezúčelná. Naplnenie účelu zásady neutrality dane z pridanej hodnoty je primárne viazané na predmet plnenia, ktorý determinuje pridanú hodnotu na každom stupni jeho spracovania. 80. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či daňové orgány vyhodnotili predmet fakturácie v znení služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie s číselnou hodnotou bez označenia mernej jednotky, pre účely správy daní ako postačujúce a verifikovateľné alebo či sú uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb, v kontexte nepredložených objednávok nafakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby dodané subdodávateľsky prostredníctvom Megsys, s.r.o., na úrovni výpovednej hodnoty ako označenie predmetu plnenia „IT-služby“. 81. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 29.11.2019 (v prejednávanom prípade zo dňa 30.09.2018 – poznámka súdu) s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby, ktorý počet (podľa vyjadrenia žalobcu človekohodín), je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B pre mesiac november 2019 (v prejednávanej veci september 2018 – poznámka súdu) s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní), napr. v zozname je uvedený názov poisťovne s požiadavkou I. F. B., nefunkčný router s popisom typu úlohy – incident, dátumom zadania úlohy 25.11.2019 a s rozsahom prác 4,00 človekohodiny. 82. V nadväznosti na predložené dôkazy možno konštatovať, že tieto daňové orgány nevyhodnotili dostatočne a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. Rovnako tak bez odborného posúdenia, prijmúc tvrdenie žalobcu o nemožnosti napárovania jednotlivých úloh zadávaných žalobcovi od jeho klientov na služby vykonané formou na subdodávky tvrdeným dodávateľom žalobcu, daňové orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií a podkladov zo strany žalobcu pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže v tomto ohľade (s prihliadnutím na nemožnosť preverenia účtovnej a daňovej evidencie deklarovaného dodávateľa, s ktorou skutočnosťou žalobca zrejme z dôvodu neprimeranej dôvery pri výbere obchodného partnera čo do zabezpečenia archivácie jeho dokladov pre daňové účely nepočítal) žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku vo vzťahu k vierohodnosti ním vedenej účtovnej a daňovej evidencie. 83. V kontexte vysvetlenia žalobcu o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb prostredníctvom subdodávateľa Megsys, s.r.o. rovnako tak žalovaný neskúmal vierohodnosť tohto tvrdenia preverením podielu subdodávateľsky dodaných služieb žalobcom k celkovému objemu služieb dodávaných priamo žalobcom jeho klientom, minimálne v súvislosti s vyššie uvedeným zoznamom rozpisu ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu v mesiaci november 2019 v nadväznosti na vyúčtované človekohodiny v zmysle príslušného preberacieho protokolu a faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie vystavenej Megsys, s.r.o. Pokiaľ išlo o zoznam ID požiadaviek/úloh zadávaných klientmi žalobcu, ktoré v predmetnom mesiaci realizoval výhradne subdodávateľ Megsys, s.r.o. (čo daňové orgány v konaní neozrejmili),potom nie je pochopiteľné, z akého dôvodu nie sú fakturované služby v zmysle uvedeného rozpisu realizovaných služieb na daňovom doklade a v evidencii žalobcu (pre účely kontroly rozsahu vykonaných a platených subdodávok žalobcom ako aj pre účely prípadnej reklamácie služieb) podrobnejšie a preukáznejším spôsobom špecifikované. 84. Hoci na návrh žalobcu daňové orgány doplnili dokazovanie vyžiadaním informácií od žalobcom uvedených odberateľov žalobcu, otázky boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období november 2019 (v prejednávanej veci
september 2018 – poznámka súdu), pričom v napadnutom rozhodnutí boli vyhodnotené odpovede aj od tých odberateľov žalobcu, ktorým v preverovanom zdaňovacom období služby neposkytoval, a to bez premostenia úvah k vyhodnoteniu dôkazov súvisiacich s preverovaným zdaňovacím obdobím a ich dopadom na prijatie záveru o neposkytnutí predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o. 85. Bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o konštatovaných nedostatkoch v obligatórnych náležitostiach preverovanej faktúry v zmysle § 74 ods. 1písm. f) zákona o DPH. Napríklad nebolo zo strany správcu dane preverované, či boli v danom mesiaci realizované dodávateľom žalobcu výstupy vo forme analýz a meraní alebo spracovania dokumentácie, prípadne, či boli realizované servisné zásahy na mieste u klienta a či boli, príp. akým spôsobom boli fakturované náklady na dopravu technikov zo spoločnosti Megsys, s.r.o. 86. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene, preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže oddane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. 87. Neobstojí len jednoduchá argumentácia zásadou neutrality DPH, uplatňovanou v jednotnom systéme DPH v rámci Spoločenstva, pretože túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby alebo tovaru, čomu samozrejme nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na podnikateľskú činnosť, napr. na zamestnancov, know-how, na podnikateľské priestory, materiálne vybavenie a podobne (ako je tomu vo všeobecnosti v prípade neoveriteľných dodávateľov, príp. subdodávateľov). 88. Preto argumentácia podporujúca vznik nároku na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach, s využitím teleologického a systematického výkladu, prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridanej hodnoty postavený. 89. V prejednávanom prípade, hoci vo svetle skutkových zistení môžu vzniknúť vážne pochybnosti o jednoznačnej vierohodnosti žalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení, daňové orgány skutkový záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb pre účely ich následnej verifikácie inštitútmi v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku). 90. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nesplnenie procesných podmienok na prenos dôkazného bremena zo správcu dane a žalobcu, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 91. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly zaslal oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021zo dňa 22.07.2021, v ktorom popísal vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav spolu s jeho vyhodnotením (stanoviskom správcu dane) a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou Megsys, s.r.o. Z obsahu uvedených oznámení je spochybnenie tvrdení žalobcu dosiaľ vykonaným dokazovaním zrejmé, pričom žalobca na výzvu správcu dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku obsiahnutú v predmetných oznámeniach, využijúc zároveň svoje právo kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, na podporu svojich tvrdení predkladal listinné
dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania, pričom týmito preukazoval dodanie fakturovaných služieb vystaviteľom preverovanej faktúry, teda obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. Z obsahu vyjadrení žalobcu a predkladaných listinných dôkazov ako aj z jeho návrhov na doplnenie dokazovania nevyplýva, že by žalobca nevedel, čo je za účelom verifikácie obsahu predloženej faktúry a splnenia podmienok na vznik nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, potrebné preukazovať. Preto nie je namieste konštatovanie o neprenesení dôkazného bremena na žalobcu potom, čo mu správca dane oznámil pochybnosti o vierohodnosti predkladaných daňových dokladov, ku ktorým pochybnostiam dospel na základe vyhodnotenia výsledkov postupne realizovaného dokazovania zameraného na preverenie dodávateľa žalobcu a realizácie predmetných zdaniteľných plnení. 92. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. 93. Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencie materiálneho plnenia ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu A. zo dňa 13.12.2021.“ 16. Správny súd poznamenáva, že vyššie uvedené odôvodnenie a právne posúdenie skoršieho rozsudku správneho súdu sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023 je možné plne aplikovať aj na predmetnú vec, keďže sa jedná o totožnú daňovú kontrolu, ako aj obdobnú faktúru s rovnakým dodávateľom, aj modelom dodania služieb, len za iné zdaňovacie obdobie. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pre jeho nepreskúmateľnosť, zrušiť a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 4 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaný, viazaný právnym názorom správneho súdu, bude v ďalšom konaní povinný vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami vytýkanými správnym súdom, najmä dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k námietkam žalobcu tak, ako je vyššie citované z rozsudku správneho súdu sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023 v ods. 93, príp. 89, 92. Ostatné žalobcom napádané dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného (podľa § 191ods. 1 písm. c/, f/ a g/ SSP) súd nevyhodnotil ako dôvodné, zistený skutkový stav bol v súlade s administratívnymi spismi, zo strany daňových orgánov nedošlo k žalobcom namietaným procesným pochybeniam. Správny súd taktiež, vzhľadom na potrebu doplnenia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, považoval v tomto štádiu za predčasné zaoberať sa namietaným nesprávnym právnym posúdením. 17. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa ktorého sa trovy kasačného konania považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že správnej žalobe bolo vyhovené, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 167 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že celkovo vo veci úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému priznal. 18. 72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).