Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/12/2020 z 22. 4. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave NR-11S/12/2020 4020200030 22. 04. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200030.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, D., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: 1/ ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o., Kasárenská 49, Senica, IČO: 51 749 858, 2/ ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia, s.r.o., Kasárenská 49, Senica, IČO: 35 857 749, účastníci v 1. a 2. rade zastúpení právnym zástupcom: Nozdrovický, Šuvert & Co. s.r.o., Ferienčíková 7, Bratislava, 3/ RENI, spol. s r.o., Krátka 2, Nitra, IČO: 44 297 637, 4/ Gestamp Nitra, s. r. o., Cez panské 1332/11, 951 41 Lužianky, IČO: 47 255 374, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, za ktorú koná organizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Pribinova 34, 811 09 Bratislava, IČO: 51 034 166, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 6/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 7/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, 8/ VM PROJEKT, s.r.o., Bojnická 3, Bratislava, IČO: 36 809 934, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2019/046697-002 zo dňa 29.10.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom 1/, 2/ a 4/ priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. IV. Ďalším účastníkom 3/, 5/ až 8/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 14.06.2019 stavebník – ďalší účastník 1/ v zastúpení ďalším účastníkom 3/ požiadal obec Lužianky ako špeciálny stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o zmene stavby „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ pred jej dokončením v rozsahu stavebného objektu SO 12 Komunikácie a spevnené plochy v katastrálnom území E., ide o inžiniersku dopravnú stavbu – komunikácie, spevnené plochy (ďalej aj len „stavba“). Na stavbu bolo vydané stavebné povolenie č. 1301/2018-4130-02-Žá zo dňa 22.01.2019, právoplatné dňa 15.04.2019. 2. Na stavbu STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ bolo vydané dňa 20.06.2018 rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2018/016253, Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o

životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2018 v spojení s rozhodnutím o odvolaní, vydaným Okresným úradom Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NR-OOP3-2018/035185 zo dňa 17.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie zo zisťovacieho konania“ a „rozhodnutie o odvolaní“). Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 06.08.2019 záväzné stanovisko, v ktorom sa konštatuje, že návrh na začatie stavebného konania – konania o zmene stavby pred dokončením pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI Nitra“ v rozsahu stavebného objektu SO 12 Komunikácie a spevnené plochy, je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. 3. Územné rozhodnutie v zmysle ust. § 39a ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) nebolo vydané s odôvodnením, že zmena stavby pred dokončením sa nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby strategického parku, na ktorú sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie nevyžaduje (stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku„ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t.j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015, v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 a osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 vydaných podľa zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pričom sa zmenou stavby pred dokončením nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. 4. Obec Lužianky ako špeciálny stavebný úrad (ďalej aj len „špeciálny stavebný úrad“) listom č. 2919/2019-635-01-Žá zo dňa 19.06.2019 oznámil začatie konania o zmene stavby pred dokončením známym účastníkom konania, dotknutým orgánom a známym správcom inž. sietí a upustil v zmysle ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania a ústneho rokovania. Zároveň v súlade s § 61 ods. 3 stavebného zákona určil účastníkom konania a dotknutým orgánom lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania na podanie námietok, stanovísk a pripomienok a tiež im dal možnosť nahliadnuť do spisového materiálu. V stanovenom termíne žiaden účastník konania ani dotknutý orgán nevyužil uvedenú možnosť. Pred vydaním rozhodnutia, v termíne 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia č. 2919/2019-635-01- Žá zo dňa 19.06.2019, boli špeciálnemu stavebnému úradu doručené námietky žalobcu. Žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do podkladov spisového materiálu. 5. Špeciálny stavebný úrad rozhodnutím č.j. 2919/2019-635-03-Žá zo dňa 14.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil zmenu predmetnej stavby pred jej dokončením, ustanovil záväzné podmienky pre uskutočnenie zmeny stavby a rozhodol o námietkach žalobcu tak, že tieto zamietol. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal existenciu predbežných otázok (súdneho konania sp. zn. č. NR-15S/70/2019, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia zo zisťovacieho konania), pre ktoré je potrebné konanie o povolení zmeny stavby prerušiť, vecnú príslušnosť Obce Lužianky vydať prvostupňové rozhodnutie, neurčitosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, porušenie ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/196 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), vyhradil si právo na doplnenie odvolania a účastníctvo v konaní, vyjadril nesúhlas so stavebným povolením č. s. 2919/2019-635-03-Žá zo dňa 18.08.2019, a namietal porušenie množstva procesných noriem (Aarhuský dohovor; Ústava SR; zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; stavebný zákon; správny poriadok, ako aj porušenie ďalších ustanovení jednotlivých právnych noriem SR a EÚ). 6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/046697-002 zo dňa 29.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil s odôvodnením špeciálneho stavebného úradu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2019/020009-002 zo dňa 26.03.2019 nie je rozhodnutím, ktoré by sa týkalo povolenia stavby stavebného objektu SO 12 Komunikácie a spevnené plochy, ktorého zmena je riešená v tomto stavebnom konaní, a tak toto rozhodnutie nepredchádzalo vydaniu prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ nijako nepreukázal, ako by mala správna žaloba o uvedenom rozhodnutí súvisieť s predmetom tohto konania. Podanie správnej žaloby

nemá v zmysle ust. § 184 zákona č. 1620/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) odkladný účinok a žalovaný ani nemá vedomosť, že by tejto žalobe bol priznaný odkladný účinok. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je právoplatné a vykonateľné a obidva správne orgány sú jeho obsahom viazané. Zároveň nie je daný dôvod ani na fakultatívne prerušenie stavebného konania (ust. § 29 ods. 2 správneho poriadku). K vecnej príslušnosti žalovaný uviedol, že špeciálny stavebný úrad je vecne ako aj miestne príslušným správnym orgánom s poukazom na predmet konania podľa ust. § 120 stavebného zákona v spojení s ust. § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je upravená v lex specialis k stavebnému zákonu – v cestnom zákone. To znamená, že skutočnosť, či je stavebníkovi udelené osvedčenie o významnej investícii alebo nie, resp. dokonca, či je nejaké osvedčenie v spisovom materiáli alebo nie je, nie je pre určenie špeciálneho stavebného úradu, príslušného vykonať dané stavebné konanie rozhodujúca. K neurčitosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia poznamenal, že špeciálnemu stavebnému úradu neprináleží polemizovať so stavebníkom o rozsahu a druhu stavby, resp. vymedzenom účele uvedenom v návrhu na začatie konania. Pokiaľ sa rozhodne v štádiu projektu vypracovať návrh na zmenu iba jedného stavebného objektu, je to plne iba v kompetencii a úvahe stavebníka, a nemožno ho nútiť, aby menil viaceré stavebné objekty, pokiaľ z ich technickej povahy nevyplýva niečo iné. Vzhľadom na to, odvolací orgán žiadnu účelovosť v konaní nezistil a ani odvolateľ žiadnu účelovosť nepreukázal. Pôvodné rozhodnutie č. 1301/2018- 4130-02-Žá zo dňa 22.01.2019, právoplatné dňom 15.04.2019, zostáva v platnosti v rozsahu stavebných objektov, ktoré neboli predmetom zmeny stavby pred jej dokončením, a stavebný objekt SO 12 Komunikácia a spevnené plochy v rozsahu neriešených zmien v tomto konaní. Týmto rozhodnutím bola povolená realizácia zmien, o ktoré požiadal stavebník a ktoré sú zrejmé z výroku rozhodnutia, t. j. nebolo rozhodované o tom istom predmete konania. SO 12 Komunikácia a spevnené plochy bude zrealizovaný podľa stavebného povolenia a povolenia na zmenu stavby pred dokončením v zmysle projektovej dokumentácie. K porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré žalobca videl v tom, že nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom bol okrem iného poučený aj o možnosti nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia, ako aj o možnosti podať námietky a pripomienky. Právo nahliadnuť do spisov je zákonom priznané právo, ktoré žalobcovi prináležalo aj po uplynutí lehoty na podanie pripomienok a námietok. Avšak v oznámení o začatí konania bol žalobca poučený, že môže uplatniť svoje námietky a pripomienky v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia – preto, pokiaľ sa chcel oboznámiť so spisovým materiálom a vyjadriť sa k podkladom k rozhodnutiu, ako aj k spôsobu jeho zistenia, mal možnosť využiť stanovenú lehotu, ktorú nevyužil. Ďalej poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu, ktorý uviedol, že vzhľadom na uplatnenie zásady koncentrácie, akékoľvek ďalšie stanoviská, prípadne návrhy na doplnenie podkladov k tomuto rozhodnutiu, podané účastníkmi konania po lehote na uplatnenie námietok a pripomienok, sú irelevantné a špeciálny stavebný úrad by na ne nemohol prihliadnuť. Špeciálny stavebný úrad zabezpečil procesné práva účastníkov konania v súlade so zákonom, pričom je plne len na rozhodnutí účastníkov konania, či svoje procesné práva budú realizovať v stanovenej lehote. Odvolací orgán sa s týmto stotožnil a na podporu tohto názoru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011. K oznámeniu žalobcu, že si vyhradzuje právo na doplnenie odvolania, žalovaný uviedol, že podľa ust. § 54 ods. 2 správneho poriadku odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Ide o zákonnú lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť. Akékoľvek doplnenie odvolania je možné vykonať len v rámci tejto zákonnej lehoty a na neskôr podané odvolanie odvolací orgán nemôže prihliadnuť. Okrem uvedeného, v rámci stavebného konania je nutné všetky námietky uplatniť už v rámci prvostupňového konania, čo vyplýva z ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona. K oznámeniu žalobcu, že je účastníkom stavebného konania aj na základe toho, že predmetná stavba sa nachádza v strategickom parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, v ktorom sú začlenené aj pozemky v jeho vlastníctve, odvolací orgán uvádza, že účastníkovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva postavenie účastníka konania vo všetkých konaniach, ktoré sa týkajú parciel zahrnutých v osvedčení o významnej investícii len preto, že sú v ňom zahrnuté aj pozemky v jeho vlastníctve. Vyvlastňovacie konania, trestné oznámenia, žaloby a pod. týkajúce sa pozemkov v katastrálnom území F. nijako nesúvisia s predmetom tohto konania – stavebného povolenia na stavbu v k.ú. E.. Žalobcovi prislúcha účastníctvo v konaní len na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c? stavebného

zákona, ako účastníkovi predchádzajúceho zisťovacieho konania. Súhlas účastníka konania nie je zákonnou náležitosťou pre vydanie stavebného povolenia, resp. povolenia na zmenu stavby pred jej dokončením; stavebné povolenie je stavebný úrad povinný vydať aj v prípade nesúhlasu účastníkov konania, pokiaľ sú splnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. K porušeniu množstva procesných noriem žalovaný uviedol, že nie je oprávnený rozhodovať o údajnom porušení ústavných práv žalobcu a poukázal na to, že žalobca nekonkretizuje, akým konaním špeciálneho stavebného úradu mali byť porušené jeho práva, pričom žalovaný ani žiadne takéto porušenie nezistil. Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia neboli v tomto konaní porušené. Práva účastníkov konania, ktoré vyplývajú zo stavebného zákona a zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o EIA), ktorých dodržanie je povinný skúmať, dodržané boli a rovnako aj rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nie sú v rozpore s právnymi predpismi. V tomto konaní neboli porušené uvedené (ani iné) procesné normy a v postupe špeciálneho stavebného úradu neboli zistené žiadne nesprávnosti, zmätočnosti či nezákonnosti a boli zachované všetky procesné práva účastníkov konania, ktoré im platná právna úprava priznáva. S námietkou, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie podľa zákona o EIA sa špeciálny stavebný úrad vysporiadal tak, že poukázal na komplexné odôvodnenie vo vzťahu k tejto námietke v právoplatnom stavebnom povolení a vysvetlil, že vo vzťahu k stavbe „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ bolo vykonané zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Stavba síce má funkčné väzby na strategický park Nitra, ale v zmysle zákona EIA navrhovaná činnosť predstavuje novú činnosť, a podľa zákona je navrhovaná činnosť zaradená nasledovne: príloha č. 8, časť 7. Strojársky a elektrotechnický priemysel, pol. č. 7. Strojárska výroba, elektrotechnická výroba s výrobnou plochou od 3000 m2, časť 9. Infraštruktúra, položka č. 15. Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, časť 9. Infraštruktúra, položka č. 16. Projekty rozvoja obcí vrátane b) statickej dopravy od 100 do 500 stojísk (kvôli variantnému riešeniu), pričom všetky uvedené položky stanovujú povinnosť viesť zisťovacie konanie. Zisťovacie konanie bolo vo vzťahu k predmetnej stavbe vedené príslušným orgánom a právoplatne ukončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať. Špeciálny stavebný úrad disponuje týmto rozhodnutím zo zisťovacieho konania, a teda nijako neporušil ust. § 38 ods. 3 zákona o EIA, naopak v plnej miere sa riadil týmto ustanovením. So závermi špeciálneho stavebného úradu sa žalovaný v plnej miere stotožnil. Špeciálny stavebný úrad sa riadil ustanovením § 140c ods. 2 stavebného zákona a zaslal príslušnému orgánu (§ 3 písm. k/ v spojení s § 56 písm. b/ zákona o EIA) návrh na začatie konania, vyhodnotenie spôsobu zapracovania pripomienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania, projektovú dokumentáciu stavby spoločne s oznámením o začatí stavebného konania. Následne obdržal záväzné stanovisko zo dňa 06.08.2019, v zmysle ktorého je zrejmé, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ v rozsahu stavebného objektu SO 12 Komunikácie a spevnené plochy, je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. S poukazom na ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona sú špeciálny stavebný úrad aj žalovaný záväzným stanoviskom viazaní. Žalobca ďalej v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. Predmetné rozhodnutie netvorí podklad spisového materiálu v danej veci, a netýka sa predmetu tohto konania. Z tohto dôvodu je irelevantné pre posúdenie a rozhodnutie v danej veci. Stavba strategického parku Haniska pri Košiciach sa netýka tohto konania. Keďže stavba má funkčné väzby na Strategický park Nitra, odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra – Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je uvedený v osvedčeniach o významnej investícií, ktoré sú súčasťou spisu. Podľa verejne dostupného návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infaštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra – Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku a teda strategický park bol posúdený ako celok v roku 2005. Na postup podľa ust. § 140c ods. 6 stavebného zákona nebol a ani nie je dôvod, vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, zakončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Takýto postup by bol naopak zjavne zmätočný. Žalovaný k požiadavke žalobcu, aby bol o začatí a priebehu konania ako aj o všetkých úkonoch osobitne písomne oboznámený zaslaním oznámenia na jeho adresu doporučenou poštou uvádza, že žalobca bol listom č. 2919/2019-635-05-Žá zo dňa

09.10.2019 informovaný špeciálnym stavebným úradom v súlade s ust. § 57 ods. 2 správneho poriadku o postúpení spisového materiálu na odvolací orgán. Odvolací orgán konštatuje, že nie je potrebné vykonávať doplňujúce dokazovania ani ďalšie úkony. Rozhodnutie o odvolaní bude v súlade s ust. § 24 správneho poriadku doručované všetkým účastníkom konania, čiže aj žalobcovi. Žalobca bol riadne o začatí konania informovaný oznámením o začatí konania zo dňa 19.06.2019, ktoré mu bolo preukázateľne doručené. Špeciálny stavebný úrad tak dodržal ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, keď riadne oznámil začatie konania účastníkom konania a správne ich poučil o ich procesných právach. K absencii územného rozhodnutia žalovaný uviedol, že špeciálny stavebný úrad sa vysporiadal v odôvodnení nadštandardne s predmetnou námietkou žalobcu, pričom poukázal na platnú územnoplánovaciu dokumentáciu obce Lužianky, predložené osvedčenia o významnej investícii, stanovisko MH Invest, s.r.o., k zastavovaciemu plánu areálu Strategického parku Nitra a na záväzné stanovisko obce Lužianky o súlade s územným plánom obce. Ohľadne odvolateľovho tvrdenia, že Strategický park nie je zahrnutý v ÚPN mesta Nitra, a preto nemôže byť zahrnutý ani v ÚPN obce Lužianky, uviedol, že z právnych predpisov Slovenskej republiky nevyplýva, že územný plán obce je podriadený územnému plánu akéhokoľvek mesta. Z verejne dostupných podkladov, týkajúcich sa územného plánu obce Lužianky vyplýva, že predmetná lokalita spadá do Urbanistického okrsku F – STRATEGICKÝ PARK NITRA – SEVER / ČASŤ LUŽIANKY, F/1 – Strategický park. Čo sa týka ustanovenia § 25 ods. 6 stavebného zákona, nebol dôvod spochybňovať nesúlad územného plánu obce Lužianky, ako aj jej záväzné stanovisko, pretože z verejne dostupných podkladov vyplýva, že v územnoplánovacích podkladoch regiónu Nitrianskeho kraja je územie, kde je umiestnený Strategický park, zadefinované ako výrobná plocha, čo sa zhoduje s účelom celej stavebnej akcie, ktorej súčasťou je aj prislúchajúce technické a dopravné vybavenie, ktoré je riešené v tomto konaní. Odborný článok, na ktorý poukazoval v odvolaní žalobca, nie je záväzným prameňom práva. Námietky, pripomienky a stanoviská žalobcu v liste zo dňa 24.07.2019 sú v obsahovej miere totožné a nie je dôvod opätovne prepisovať a vyjadrovať sa duplicitne k námietkam z prvostupňového konania. Pokiaľ ide o dopravné napojenia, hlukové štúdie a pod., v súvislosti s úsekom cesty č. I/64, tá neprechádza katastrálnym územím E. a s navrhovanou zmenou stavby nesúvisí a žiadne zmeny dopravných napojení stavby sa v tomto konaní neriešili. V každom konaní sa správny orgán môže zaoberať len takými námietkami, ktoré účastník konania vzniesol v konaní pred správnym orgánom, ktorý vedie predmetné konanie. Zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť odvolacieho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu skúmať námietky, ktoré vzniesol žalobca v zisťovacom konaní a o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté príslušnými orgánmi. Zároveň je potrebné uviesť, že je neprípustné, aby stavebné konanie slúžilo ako ďalšia inštancia na preskúmanie záverov zo zisťovacieho konania. Prvostupňové rozhodnutie je v súlade s platnou právnou úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadal ich zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) SSP. 8. V žalobe namietal, že Obec Lužianky nie je podľa § 117b stavebného zákona vecne príslušný správny orgán, na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. To, že sa jedná o stavbu, ktorá mala byť významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vyplýva aj z toho, že na predmetnú stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené osvedčenia o významnej investícii na vybudovanie strategického parku. Na tomto základe je teda vecne príslušným v konaní o veciach významných investícií okresný úrad v sídle kraja na prvom stupni. 9. V rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA, čo skonštatovalo aj Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. Je potrebné uvedomiť si, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. V zmysle platnej legislatívy sa v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov vyžaduje viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona o EIA. Podľa žalobcu je samozrejmé, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“ nebola posúdená podlá zákona o EIA, nemôžu byť legitímne ani ďalšie stavby, teda všetky administratívne konania sú contra legem, keďže strategický park nebol posúdený.

10. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že aplikácia uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby, nie je zákonná. Nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvolával špeciálny stavebný úrad - § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Je nanajvýš pochybné odvolávať sa na § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park logicky nemôže byť obsiahnutý ani v územnom pláne mesta Nitra ani v územnom pláne G. E. a dokonca ani žiaden iný takto rozsiahly priemysel, strategický park má vyše 700 ha. 11. Žalobca pripúšťa, že za určitých okolností môže byť aj výstavba samotného strategického parku považovaná za významnú investíciu, a to za splnenia podmienok podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 175/1999 Z. z.“), teda, ak je stavebníkom podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu (v tomto prípade je to spoločnosť MH Invest s.r.o.) a zároveň ide o stavbu, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Aj samotný strategický park môže mať povahu významnej investície, ale vždy to bude povahovo aj z hľadiska právneho režimu iná stavebná investícia, ako sú ostatné investície, ktoré budú v samotnom strategickom parku realizované. 12. Ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len v prípade stavby/stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, teda ide o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., teda v rámci vybudovania strategického parku ako takého a nie na investície, ktoré (už následne) budú v ňom realizované, či už na základe osobitných osvedčení ako významné investície (Automotive Nitra project) alebo ako ďalšie investície, pod ktorú spadá aj predmetná povoľovaná stavba, ktorá dokonca žiadne osvedčenie vydané nemá. Aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície, na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku. 13. Žalobca ďalej namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku. Podľa jeho názoru výzva podľa tohto ustanovenia má byť účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni vo veci rozhodnúť. Je vo veľkom rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá (nie vlastnou vinou) len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. V tejto súvislosti žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Szd 7/2009 zo dňa 23.03.2010 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/60/2012 týkajúce sa výkladu § 33 ods. 2 správneho poriadku. 14. Ďalej žalobca namietal nerešpektovanie § 9 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č. 453/2000 Z. z.), keď poukázal na to, že v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, nebol predložený zastavovací plán celého súboru stavieb. 15. Správne orgány podľa názoru žalobcu neprihliadli na potrebu vyriešenia predbežnej otázky v podobe prebiehajúceho súdneho konania (vedeného Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.: 11S/255/2018) ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia z procesu EIA, v dôsledku čoho nekonali v súlade so zákonom, keď predmetné administratívne konanie neprerušili, a to napriek tomu, že žalobca ich o to v podaných námietkach žiadal postupom podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.

16. Žalobca tiež žiadal správny orgán o postup podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, teda o iniciovanie konania podľa osobitného predpisu v zmysle zákona o EIA. Tento však jeho námietku „de facto“ odignoroval a tým porušil zákon. Pre nelegitímne ciele a umiestňované stavby, ako je podľa žalobcu táto, je opakovane vyvlastňovaný a zasahuje sa takto do jeho základných práv a slobôd. 17. V prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ide o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. (ďalej aj len „Aarhuský dohovor“). S prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je čl. 9 ods. 3 nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností v rozhodnutiach vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci toho aj reálne zabezpečená náprava. Žalobca mal za to, že v tomto konaní nebol uvedený účel rešpektovaný, keďže žalovaný sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadal a vysporiadal sa s nimi len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2020 uviedol, že zmenu stavby pred jej dokončením „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA” Strategický park Nitra” v rozsahu stavebného objektu SO 12 Komunikácie a spevnené plochy (ďalej len „stavba”) povoľovala Obec Lužianky ako špeciálny stavebný úrad na základe ust. § 120 stavebného zákona v spojení s ust. 3a ods. 4 cestného zákona a nie ako všeobecný stavebný úrad. Žalovaný pre objasnenie celej situácie uvádza, že stavba sa nachádza v areáli strategického parku (na pozemkoch uvedených v osvedčeniach o významnej investícii), avšak na predmetnú stavbu nebolo vydané samostatné osvedčenie o významnej investícií. Územné rozhodnutie sa nevyžadovalo ani v zmysle ust. § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, nakoľko sa stavba nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby strategického parku (na ktorú sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie nevyžadovalo), pričom sa stavbou nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. To znamená, že ak sa do priestoru existujúceho strategického parku umiestňujú stavby, ktoré nezískali na základe individuálneho osvedčenia štatút významnej investície alebo stavby, umiestnením, ktorých sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru a svojim účelom užívania sú súčasťou strategického parku, nie je potrebné pre ich umiestnenie vydávať samostatné územné rozhodnutie. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčení o významnej investícii a priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-023 zo dňa 16.12.2015). Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. 19. K námietke žalobcu, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o EIA žalovaný uvádza, že táto námietka nesúvisí s meritórnym rozhodnutím vo veci zmeny predmetnej stavby pred jej dokončením. Na základe posúdenia predmetnej stavby podľa zákona o EIA bolo dňa 20.06.2018 vydané Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2018/016253. Okresný úrad vo výroku rozhodnutia rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odborom opravných prostriedkov č.OU-NR-OOP3-2018/035185 zo dňa 17.09.2018 (právoplatné dňa 15.10.2018). Na základe uvedeného boli obe rozhodnutia v tom čase stále právoplatné a záväzné pre ostatné správne orgány. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že tieto rozhodnutia nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu, a preto považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. 20. Žalovaný považuje aj ďalšiu námietku ohľadom porušenia ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona za neopodstatnenú v celom rozsahu, nakoľko sa jednalo o zmenu stavby pred jej dokončením podľa ust. § 68 stavebného zákona, z dôvodov uvedených v žiadosti stavebníka zo dňa 14.06.2019. Uvedená stavba

bola povolená rozhodnutím č. 1301/2018-4130-02-Žá zo dňa 22.01.2019 (právoplatné dňa 15.04.2019). Z ust. 68 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad prejedná žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením len v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. Z uvedeného vyplýva, že nebolo potrebné sa v konaní opätovne zaoberať ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, resp. územným plánom obce Lužianky, nakoľko predmetom konania bola zmena už existujúcej stavby pred jej dokončením. Zároveň žalovaný považuje za úplne nepodstatné vyjadrovať sa k námietke žalobcu týkajúcej sa pojmov „strategický park” a „investícia”, nakoľko sa netýka tohto konania. 21. Podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Výnimkou pri uplatňovaní týchto práv je zásada koncentrácie konania, podľa ktorej sa pripomienky musia uplatniť na ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej správnym orgánom. Ak to ustanovuje osobitný zákon, na neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa neprihliada. Na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6 Sžp 1/2011, podľa ktorého v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Špeciálny stavebný úrad oznámil účastníkom konania (a teda aj žalobcovi) začatie správneho konania listom č. 2919/2019-635-01-Žá zo dňa 19.06.2019 a zároveň stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia na uplatnenie námietok a pripomienok s poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. Žalobca si v konaní uplatnil námietky s ktorými sa špeciálny stavebný úrad následne v rozhodnutí vysporiadal. Nemožno považovať za procesné pochybenie postup žalovaného a ani špeciálneho stavebného úradu, keď nevyzvali opätovne žalobcu na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia, keďže výklad ustanovenia § 33 správneho poriadku je potrebné vykonávať na základe logického a rozumného uváženia vzhľadom na konkrétne okolnosti individuálne v každej veci. Žalovaný v tomto štádiu konania nedoplňoval dokazovanie a rozhodoval iba na základe podkladov zabezpečených špeciálnym stavebným úradom. 22. K námietke ohľadom nepredloženia zastavovacieho plánu na celý súbor stavieb žalovaný uvádza, že predmetom súdneho prieskumu nie je rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-023 zo dňa 16.12.2015 (právoplatné dňa 01.02.2016) - prvé stavebné povolenie, súčasťou ktorého bol zastavovací plán. Zároveň žalovaný uvádza, že sa v tomto prípade nejedná o povolenie prvej stavby v rámci strategického parku, a teda zastavovací plán nemusí byť súčasťou projektovej dokumentácie. 23. K ostatným námietkam žalovaný uviedol, že podanie správnej žaloby nepredstavuje dôvod na prerušenie konania do doby doriešenia predbežnej otázky tak, ako to namieta žalobca. Žalovaný je viazaný rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, a preto uvedenú námietku považuje za neopodstatnenú. Žalovaný tiež nemal žiadny dôvod na postup podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, a preto považuje uvedenú námietku za úplne neopodstatnenú. Uvedená stavba nie je umiestnená na žiadnom pozemku, ktorý by patril žalobcovi. Žalobcom spomínané vyvlastňovacie rozhodnutia sa týkajú iných pozemkov a nesúvisia s týmto konaním. Žalobcovi v tomto konaní prislúcha účastníctvo len na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného konania. Žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania, v ktorom mohol predkladať námietky a pripomienky týkajúce sa vplyvov na životné prostredie, ďalej bol aj účastníkom stavebného konania a aj konania o zmene stavby pred jej dokončením. Žalovaný zároveň pripomína, že ani on a ani špeciálny stavebný úrad nie sú kompetentnými orgánmi pôsobiacimi na úseku životného prostredia, tak ako to tvrdí žalobca v žalobe. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ a ďalšieho účastníka 2/ 24. Ďalší účastník 1/ doručil správnemu súdu vyjadrenie zo dňa 28.04.2020, v ktorom navrhol, aby správny súd žalobu odmietol resp. zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Obsahovo zhodné vyjadrenie zo dňa 24.04.2020 doručil správnemu súdu aj ďalší účastník 2/. Po zhrnutí skutkového stavu ďalší účastník 1/ a 2/ uviedli, že žalobca bol oprávnený podať správnu žalobu iba v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Potom nie je prípustné, aby sa žalobca domáhal porušenia svojich práv a právom chránených záujmov, alebo práv a právom chránených záujmov iných osôb, keďže k tomu nie je legitimovaný a

naopak v žalobe absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz alebo relevantná námietka o (údajnom) porušení verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nemožno akceptovať nezákonnosti, ktoré mali nastať v stavebnom konaní, ale opomenul podstatnú skutočnosť, že ak by bol legitimovaný podľa § 178 ods. 1 SSP, musí súčasne tvrdiť a preukazovať vplyv týchto možných nezákonností na jeho subjektívne práva. V žalobe však celkom absentuje ukrátenie vlastných subjektívnych práv a žalobca nepreukázal existenciu ani jednej potenciálne možnej nezákonnosti, ktorá by mohla mať vplyv na jeho vlastné subjektívne práva. 25. Ďalší účastník 1/ a 2/ ďalej poukázali na uplatnenie koncentračnej zásady v stavebnom konaní a s poukazom na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedli, že nemožno prihliadať na dodatočne vznesené námietky v prípade uplynutia lehoty na podanie námietok, a to ani odvolacím orgánom ani správnym súdom. Správny súd teda v tomto konaní nemôže prihliadnuť na žalobné námietky, ktoré neboli vznesené v stavebnom konaní. 26. Ďalší účastník 1/ a 2/ poukazovali na to, že žalobca účelovo a tendenčne napáda všetky rozhodnutia vydané orgánmi verejnej správy v súvislosti so stavebnou činnosťou realizovanou v danej oblasti, pričom je zrejmé, že žalobcovi boli doručované všetky písomnosti, kde boli všetky jeho námietky zodpovedané viac než jednoznačne. Uvedené svedčí o zjavnom šikanóznom charaktere podanej žaloby, ktorá nespĺňa základné náležitosti, je podaná žalobcom, ktorý nemá žalobnú legitimáciu a je potrebné ju odmietnuť v zmysle ust. § 28 prvá veta SSP. 27. K pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu v predmetnej veci ďalší účastník 1/ a 2/ uviedli, že pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je upravená v „lex specialis“ k stavebnému zákonu – v cestnom zákone. Skutočnosť, či je stavebníkovi udelené osvedčenie o významnej investícii alebo nie, resp. dokonca, či je nejaké osvedčenie v spisovom materiáli alebo nie je, nie je pre určenie špeciálneho stavebného úradu, príslušného vykonať dané stavebné konanie rozhodujúca. Rozhodujúce je v danom prípade uplatnenie právno-teoretického kritéria „lex specialis derogat legi generali“ (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), ktoré je premietnuté v prvej vete § 120 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého majú ustanovenia cestného zákona ako „lex specialis“ o príslušnosti správnych orgánov prednosť pred ustanoveniami stavebného zákona, ktorý je v tomto prípade „lex generalis“. To znamená, že v konkrétnom prípade má § 3a ods. 4 cestného zákona prednosť pred ustanoveniami § 117 ods. 1 a § 117b stavebného zákona. Ustanovenia § 117 až 119 stavebného zákona (a teda aj § 117b stavebného zákona) sa vzťahujú len pre všeobecné stavebné úrady. 28. Ďalej poukázali na to, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Stavba síce má funkčné väzby na strategický park Nitra, ale v zmysle uvedeného zákona navrhovaná činnosť predstavuje novú činnosť, pričom všetky uvedené položky stanovujú povinnosť viesť zisťovacie konanie. Zisťovacie konanie bolo vo vzťahu k predmetnej stavbe vedené príslušným orgánom a právoplatne ukončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona o EIA. 29. Žalobca sa tiež neriadil koncentračnou zásadou, keď v stavebnom konaní nenamietal nevyžadovanie územného rozhodnutia, z tohto dôvodu by na túto žalobnú námietku nemal správny súd ani prihliadať. Taktiež by nemal prihliadať ani na námietku týkajúcu sa osvedčenia o významnej investícii, pretože túto námietku v stavebnom konaní žalobca nevzniesol a k uvedenému sa ani vôbec nevyjadroval. Žalobca navyše nepreukázal, ako súvisí tento žalobný bod s údajným porušením verejného záujmu v oblasti životného prostredia. 30. K námietke ohľadom nedodržania hypotézy ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, ďalší účastník 1/ a 2/ uviedli, že ani v tomto prípade žalobca nepreukázal, ako súvisí tento žalobný bod s údajným porušením verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Bez ohľadu na to, či žalobca využil alebo nevyužil tieto možnosti ponúknuté stavebným úradom, je nesporné, že špeciálny stavebný úrad vytvoril žalobcovi, ako aj ostatným účastníkom konania dostatočný priestor na realizáciu ich procesných práv. 31. Žalobnú námietku ohľadom neprerušenia stavebného konania ďalší účastník 1/ a 2/ považujú za exemplárny príklad naplnenia podmienok podľa § 28 prvá veta SSP. Je evidentné, že žalobca sa neoboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, hoci mu bolo doručené, a podáva správe žaloby s „náhodnými“ žalobnými bodmi proti všetkým rozhodnutiam orgánov verejnej správy (bez ohľadu na

ich obsah) v súvislosti so stavebnou činnosťou v danej oblasti, čím šikanuje okrem ďalších účastníkov 1/ a 2/ aj množstvo iných fyzických a právnických osôb, vrátane orgánov verejnej správy a správnych súdov. Naviac, prerušenie stavebného konania zhodne nenavrhli všetci účastníci konania, a teda nebol daný ani dôvod na fakultatívne prerušenie stavebného konania (§ 29 ods. 2 správneho poriadku). 32. Aj námietku žalobcu o neuplatnení postupu podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona stavebným úradom považovali ďalší účastník 1/ a 2/ za šikanóznu. V uskutočnenom stavebnom konaní špeciálny stavebný úrad, ako aj žalovaný viacnásobne uviedli údaj o právoplatne ukončenom zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, ktoré sa viaže k stavebným objektom povoľovanej stavby. Hypotéza právnej normy ustanovená v § 140c ods. 6 stavebného zákona nebola naplnená z dôvodu, že z administratívnych spisov (najmä z napadnutého rozhodnutia a zo stavebného povolenia) je zrejmé, že obidva správne orgány mali za preukázané, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, a to pred začatím stavebného konania (zisťovacie konanie bolo ukončené dňom 15.10.2018 a návrh na začatie stavebného konania bol podaný stavebníkom dňa 14.06.2019). 33. K námietke o tom, že žalobca je opakovane vyvlastňovaný, by správny súd z dôvodu aplikácie koncentračnej zásady vôbec nemal prihliadať. 34. Nie je zrejmé, čo žalobca sledoval odkazom na Aarhuský dohovor. Žalobca bližšie nekonkretizoval, aké konkrétne práva (či už žalobcu alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym konaním žalovaného a špeciálneho stavebného úradu malo dôjsť k takémuto porušeniu. Všeobecné konštatovanie o nedostatočne relevantnom zaoberaní sa s námietkami žalobcu alebo vysporiadanie sa s námietkami bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v konkrétnych vytýkaných nedostatkoch nie je možné objektívne overiť a vyjadruje iba subjektívny a ničím nepodložený názor žalobcu. Z tohto dôvodu podľa názoru ďalšieho účastníka 1/ a 2/ sú námietky v tomto bode nepreskúmateľné a zmätočné. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 4/ a ďalšieho účastníka 7/ 35. Ďalší účastník 4/ vo vyjadrení zo dňa 06.05.2020 uviedol, že nepovažuje za potrebné duplikovať argumenty žalovaného a uvádza len stručné doplnenia k niektorým žalobným bodom. Správnu žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, a teda v zmysle § 42 SSP v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže dožadovať v rámci správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právnom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je preukázané. Žaloba v predmetnej veci, takéto tvrdenie o ukrátení práv alebo právom chránených záujmoch obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. K nezákonnosti procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na § 32 ods. 2 stavebného zákona ďalší účastník 4/ upriamuje pozornosť súdu na fakt, že táto otázka bola už predmetom iných súdnych pojednávaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 15S 38/2016 a 11S 236/2016, v rámci ktorých súd tento argument v obdobných prípadoch neuznal a správne žaloby v celom rozsahu zamietol. 36. Správne orgány boli viazané vyššie uvedenými rozhodnutiami zo zisťovacieho konania, v ktorých je vyjadrený súlad so zákonom o EIA. K námietke ohľadom absencie zastavovacieho plánu ďalej uvádza, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním takéhoto stavebného povolenia stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. 37. Záverom poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej a Českej republiky a prevládajúcu rozhodovaciu prax týchto súdov v správnych veciach a zdôraznil princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia žalobe, ergo zrušenia správneho rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžp/3/2013 zo dňa 30 .01. 2014, sp. zn. 5Sž/60/2008 zo dňa 10.04.1010, sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, sp. zn. 1Sžf/30/2015 zo dňa 01.12.2016, sp. zn. 8 Sž 29/2011 zo dňa 24 .07 .2012 , sp. zn. 7Asan/3/2018 zo dňa 20. 02.2019, sp. zn. 3Asan /3 /2016 zo dňa 21.03.2018, sp. zn. 3Asan/12/2018 zo dňa 13.01.1019, sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 10.05.1010, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2015 zo dňa 16.11.1015 a sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06.10.1015, rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu ČR sp. zn. 7 A 85/2001, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn 2S/31/2017 zo dňa 25.07.2018) a navrhol, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. Ďalší účastník 7/ vo vyjadrení zo dňa 27.03.2026 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nebola splnená podmienka podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, námietka nevykonania zisťovacieho konania je relevantná aj pre danú vec a pokiaľ žalobca spomína vyvlastňovanie jeho pozemkov, je potrebné posúdiť uplatniteľnosť ust. § 28 SSP, či nejde o zneužívanie práva na zabezpečenie osobného prospechu spočívajúceho vo vyjednávacej páke voči štátu. 39. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 2/ uviedol, že jeho argumentácia je nekonzistentná a nemá racionálny základ sa ňou vôbec zaoberať. Je však potrebné terminologicky ustáliť žalobcove postavenie, teda či ide o žalobu podľa § 178 ods. 1 SSP alebo ods. 3 SSP. Ďalej namietal, že koncentračná zásada nie je v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti uplatniteľná. K šikanóznemu charakteru žaloby uviedol, že táto nebola preukázaná. Ustanovenie § 28 nie je určené na sankcionovanie zainteresovanej verejnosti a je prostriedkom ultima ratio. VI. Pojednávanie 40. Správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/12/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-11S/12/2020. 41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 22.4.2026 rozsudkom, ktorý vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1/ a 2/ a právneho zástupcu ďalšieho účastníka 4/. Ostatní účastníci ani ich právni zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť písomne ospravedlnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. O odročenie pojednávania nežiadal nikto. 42. Na pojednávaní sa právny zástupca ďalších účastníkov 1/ a 2/ vyjadril prevažne k argumentom ďalšieho účastníka 7/ uvedeným v jeho vyjadrení, záverom požiadal o priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu s poukazom na situáciu, v ktorej podaním žaloby žalobcom napriek opakovaným rozhodnutiam ohľadom vznesených žalobných námietok v iných konaniach vznikajú ďalším účastníkom 1/ a 2/ náklady na právnu pomoc. Právny zástupca ďalšieho účastníka 4/ sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu ďalších účastníkov 1/ a 2/ a rovnako si uplatnil náhradu trov konania voči žalobcovi a poukázal na to, že ďalší účastník 4/ je nútený v dôsledku činnosti žalobcu vynakladať finančné prostriedky na právnu pomoc. VII. Relevantná právna úprava 43. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 44. Podľa § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. 45. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 46. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 47. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 48. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). 49. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. 50. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 51. Podľa § 140c stavebného zákona ak ide o také využívanie územia, stavbu alebo ich zmenu, ku ktorým vydal príslušný orgán podľa osobitného predpisu záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa osobitného predpisu, stavebný úrad zašle príslušnému orgánu elektronicky alebo písomne návrh na začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania, ktorý obsahuje písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok, určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku, projektovú dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konania, spoločne s oznámením o začatí územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania. Písomné vyhodnotenie pripomienok zabezpečuje ten, z podnetu ktorého sa začalo niektoré z konaní uvedených v prvej vete. 52. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. 53. Podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona okresné úrady vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec. VIII. Právne posúdenie veci správny súdom 54. Predmetom prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení zmeny stavby pred dokončením v rozsahu stavebného objektu S 12 Komunikácie a spevnené plochy a toto prvostupňové rozhodnutie špeciálneho staveného úradu potvrdil. 55. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že toto súdne konanie bolo prerušené v dôsledku konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2019/019695

zo dňa 22.03.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu č. 1301/2018-4130-02-Žá zo dňa 22.01.2019 o povolení predmetnej stavby. Toto konanie bolo pred Správnym súdom v Bratislave vedené pod sp. zn.: NR-15S/68/2019 a rozhodnuté rozsudkom zo dňa 16.12.2025, ktorého obsahom je posúdenie totožných žalobných námietok. S argumentáciou vyjadrenou v rozsudku sp. zn.: NR-15S/68/2019, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje. 56. K totožným námietkam žalobcu vzneseným v podanej správnej žalobe správny súd uvádza, že v konaní o zmene stavby pred dokončením vydala Obec Lužianky ako vecne príslušný správny orgán prvostupňové rozhodnutie ako stavebný úrad príslušný podľa § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s § 3a ods. 4 cestného zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva Obec Lužianky. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí aj cestný zákon. Obec Lužianky teda bola príslušná uskutočniť konanie a vydať prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 120 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona ako špeciálny stavebný úrad. V danom prípade majú ustanovenia cestného zákona („lex specialis“) prednosť pred ustanoveniami stavebného zákona („lex generalis“), a teda orgány verejnej správy správne aplikovali zásadu „lex specialis derogat legi generali“, t. j. špeciálny zákon ruší všeobecný zákon. Ustanovenie § 3a ods. 4 cestného zákona má prednosť pred ustanoveniami § 117 ods. 1 a § 117b stavebného zákona, na ktoré poukazoval žalobca. Keďže sa predmetná cestná stavba nachádza v katastrálnom území E., špeciálnym stavebným úradom je v tomto prípade G. E.. O odvolaní žalobcu potom rozhodol žalovaný – Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietka žalobcu je preto nedôvodná. 57. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že vo vzťahu k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA, správny súd poukazuje na záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2019/038155-002 zo dňa 06.08.2019, z ktorého je zrejmé, že návrh na začatie konania o zmene stavby pred dokončením pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ v rozsahu stavebného objektu SO 12 Komunikácie a spevnené plochy v katastrálnom území E. je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť dal žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne do pozornosti, že uvedeným záväzným stanoviskom príslušného úradu sú špeciálny stavebný úrad, ako aj žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona viazaní, a nie sú oprávnení preskúmavať jeho správnosť. V nadväznosti na uvedené nemožno prisvedčiť ani námietke žalobcu o nedodržaní postupu podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona špeciálnym stavebným úradom, pretože na uvedený postup, s prihliadnutím na právoplatné skončenie vyššie uvedeného zisťovacieho konania, nebol dôvod. 58. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí je viazaný právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré nie sú predmetom súdneho prieskumu v tejto veci(právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018). Predmetom prieskumu je rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, teda aj v rámci správneho konania bola predmetom iba zmena stavby v rozsahu, v akom sa dotýka práv účastníkov konania. Správny súd sa z uvedeného dôvodu stotožňuje s názorom žalovaného, že v danej veci nie je opätovne potrebné vysporiadavať sa s hypotézou v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona a ani súladom s územným plánom obce Lužianky. S uvedenými námietkami žalobcu sa správne orgány vysporiadali v konaní o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu, a aj správny súd v rámci súdneho prieskumu v konaní sp. zn.: NR-15S/68/2019, predmetom ktorého bol prieskum tohto stavebného povolenia. V prejednávanom prípade je predmetom prieskumu rozhodnutie o zmene už existujúcej stavby. Vo vzťahu k zmene stavby pred dokončením však žalobca nevzniesol žiadnu konkrétnu námietku.

59. K porušeniu procesných noriem a práv žalobcu ako účastníka konania, správny súd uvádza, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Podstata koncentračnej zásady spočíva v tom, že námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe je možné uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 61 ods. 1 stavebného zákona), neskôr nie je možné na ne prihliadnuť a nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní (§ 42 ods. 5 stavebného zákona). Rovnako je pre danú vec významné, že námietky, ktoré mohol účastník účinne uplatniť v územnom konaní, avšak ich neuplatnil, nemôže účinne uplatniť v stavebnom konaní (§ 61 ods. 1 stavebného zákona). Účelom zásady koncentrácie konania v územnom konaní a stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/6/2012 zo dňa 28.02.2013). 60. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postup podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona je konkrétnou a špeciálnou úpravou procesného práva účastníkov stavebného konania byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia vo veci samej, ako aj práva uplatniť námietky s dôrazom na rigoróznu úpravu koncentračnej zásady ovládajúcu stavebné konanie. S prihliadnutím na ustanovenie § 140 stavebného zákona je subsidiárne použitie správneho poriadku vo vzťahu k možnosti uplatniť v konaní námietky v dôsledku špeciálnej úpravy koncentračnej zásady obmedzené, a teda v rámci stavebného konania je obmedzená aj aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. 61. Zároveň správny súd poukazuje na to, že ak žalobca tvrdí, že postupom orgánov verejnej správy mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať. Žalobca opäť iba všeobecne uviedol, že zo strany stavebného úradu bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov, takáto námietka je však zo strany správneho súdu nepreskúmateľná. 62. Správny súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu, ktorou napádal porušenie postupu podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, kedy stavebný úrad nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie stavebného konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke. Právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania bolo pre vydanie stavebného povolenia záväzným podkladom a stavebný úrad už otázku jeho zákonnosti nebol oprávnený posudzovať a bol týmto rozhodnutím, vydaným iným príslušným orgánom verejnej správy, viazaný. Vydaním stavebného povolenia bez prerušenia stavebného konania do rozhodnutia o správnej žalobe proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA neboli porušené práva žalobcu, naopak uvedený postup korešponduje so zásadou rýchlosti konania, resp. povinnosťou správnych orgánov rozhodovať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. V prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania správnym súdom, by existoval dôvod na využitie mimoriadneho opravného prostriedku obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. 63. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa absencie zastavovacieho plánu. V zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. V prejednávanej veci ide o zmenu stavby, pričom predmetná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb realizovaných v rámci predmetnej významnej investície a z toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v povoľovacom konaní pre účely vydania stavebného povolenia predkladať zastavovací plán. Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (tzv. podnikovom pozemku) a vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie dotknutého územia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa s predmetnou námietkou v obdobných veciach žalobcu vysporiadal rovnakým spôsobom (sp. zn. 1 Sžk44/2020 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. 6 Sžk 17/2020 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Sžk/41/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 4Sžk/21/2021 zo dňa 26.10.2023).

64. K námietke žalobcu, že kvôli stavbám, akou je aj stavba, ktorej sa týka napadnuté rozhodnutie, je opakovane vyvlastňovaní, správny sú uvádza, že žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu úvahu ani skutkové či právne prepojenie napadnutého rozhodnutia s vyvlastňovacími konaniami, ktoré sa mali týkať jeho pozemkov, a preto takúto argumentáciu žalobcu nevie správny súd posúdiť. Zároveň nie je ani zrejmé, ako má táto argumentácia súvisieť s ochranou verejného záujmu v oblasti životného prostredia. 65. Správny súd nezistil ani dôvodnosť námietky žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine bez zohľadnenia podstaty veci, keď prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie obsahujú podrobné odpovede na žalobcom vznesené námietky. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, v zmysle ktorého zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011). 66. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v inom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. 67. Argumentácia žalobcu voči postupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná. Správny súd nezistil také nedostatky pri rozhodovaní v stavebnom konaní, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. Pri vykonávaní súdneho prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej činnosti nielen správneho súdu, ale aj kasačného súdu, kedy boli parciálne námietky žalobcu týkajúce sa administratívnych konaní s obdobným skutkovým, ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom od judikovaných záverov sa správny súd ani v danom prípade neodklonil. 68. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 69. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contr. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. 70. Ďalším účastníkom 3/, 5/ až 8/ v zmysle § 169 SSP a contr. správny súd právo na náhradu trov nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne správny súd uložil a o náhradu trov konania ani nežiadali. 71. Správny súd priznal ďalším účastníkom 1/,2/ a 4/ úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, pretože dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné im náhradu trov konania priznať, a zároveň títo ďalší účastníci o náhradu trov konania požiadali. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa správny súd vyhodnotil situáciu ďalších účastníkov konania, ktorým vzhľadom na predmet prieskumu – rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením, ktoré sa priamo dotýkajú ich podnikateľskej činnosti, vznikla potreba kvalifikovaného právneho zastúpenia. V konaní boli aktívni a ich vyjadrenia, ako aj prednesy na nariadenom pojednávaní (obsahovo dokonca podrobnejšie ako vyjadrenie samotného žalovaného) správny súd vyhodnotil ako odborný prínos pre rozhodnutie vo veci. Správny súd prihliadol na potrebu dať sa zastupovať advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, vzhľadom na to, že prípadným zrušením napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia by nepochybne došlo k zásahu do práv týchto ďalších účastníkov konania, keďže tieto rozhodnutia

majú priamo vplyv na ich práva a podnikateľskú činnosť. Inými slovami, ďalší účastníci, ako napríklad stavebník, ktorý o vydanie stavebného povolenia žiada, sa stáva na základe žalobcom podanej žaloby účastníkom súdneho konania, v ktorom môže dôjsť k zrušeniu ním žiadaného rozhodnutia, na základe ktorého realizuje alebo už realizoval stavebnú činnosť. Rovnako sú nútení svoje práva brániť aj ďalší účastníci administratívneho konania, napr. vlastník dotknutých pozemkov, investor, navrhovateľ v zisťovacom konaní, proti výsledku (rozhodnutiu) ktorého žalobca tiež vznášal námietky. Správny súd poznamenáva, že vzhľadom na rozsiahlu právnu argumentáciu a charakter právnych otázok, ktoré v prejednávanej veci žalobca vzniesol, je u ďalších účastníkov dôvodná potreba kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom, keďže od ďalších účastníkov konania, resp. ich štatutárnych orgánov, nemožno vyžadovať kvalitatívne rovnaké „obhajovanie práv“, ako v prípade kvalifikovaného právneho zástupcu. Správny súd vyhodnotil, že ďalší účastníci 1/, 2/ a 4/ s ohľadom na nimi vznesený návrh (požadovali zamietnutie žaloby) vystupovali v konaní na strane úspešného žalovaného a náhradu trov konania ďalších účastníkov 1/, 2/ a 4/, ktorí o náhradu požiadali, preto správny súd považoval v danej veci za dôvodnú a spravodlivú. 72. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).

(§

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.