zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

Zhodnotenie súčasného stavu
Spotrebná daň z liehu je súčasťou daňovej sústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januára 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili dovtedy uplatňovanú daň z obratu.
V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, víno, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ČSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivých predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a na ďalšie kľúčové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Uvedené dôvody viedli k rozhodnutiu vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať a vypracovať samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.
Charakteristika spotrebnej dane
V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby nemôže dostatočným spôsobom postihnúť funkciu zdanenia vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.
Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky v minulosti vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.
Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré zabezpečia smernicami ustanovené minimálne daňové zaťaženie a pritom v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.
Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už výrobou alebo pri jeho dovoze do tuzemska. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane je pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane v stave určenom na konečnú spotrebu „pohyboval“ nezdanený.
Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.
Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na
postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,
sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,
pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).
Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane
Platný zákon o spotrebnej dani z liehu vychádza z nasledovných princípov:
Predmetom dane je lieh vyrobený v tuzemsku alebo dovezený, pričom na účely zákona sa liehom rozumie etylalkohol obsiahnutý v tovare kódu kombinovanej nomenklatúry 2207, 2208 alebo inej kapitoly ako 22, ak je obsah liehu vyšší ako 1,2% objemu, a 2204, 2205 a 2206, ak je obsah liehu vyšší ako 22% objemu. Definícia predmetu dane z liehu je už v súčasnosti zosúladená s definíciou uvedenou v článku 20 smernice č. 92/83/EHS.
Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré lieh vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušných ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.
Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie dane alebo oslobodenia od dane.
Základom dane je množstvo liehu, ktoré podlieha daňovej povinnosti, vyjadrené v litroch absolútneho alkoholu.
Platiteľ, ktorý vyskladňuje alebo dováža spotrebiteľské balenie liehu, je povinný požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“ o pridelenie registračného odberného čísla, ktoré je potrebné pre odber kontrolných pások na označovanie spotrebiteľského balenia liehu pri vzniku daňovej povinnosti.
Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na jednotku množstva, ktorou je liter absolútneho alkoholu na rozdiel od EÚ, kde je jednotkou hektoliter absolútneho (100%) alkoholu. Súčasná výška sadzby dane u liehu mierne prevyšuje úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v smernici č. 92/84/EHS.
Od dane je oslobodený lieh:
vyskladnený na účely štátnych hmotných rezerv,
použitý v rámci podnikateľskej činnosti ako surovina pri výrobe výrobkov, ktoré nepodliehajú spotrebnej dani, resp. sú od dane oslobodené,
odobratý na potravinárske skúšky, a na výskumné účely, týkajúce sa predmetu dane, na zdravotnícke účely,
použitý na denaturáciu u platiteľa, všeobecne denaturovaný a osobitne denaturovaný, použitý na určený účel,
obsiahnutý v tovare, ktorý je predmetom dane z dôvodu obsahu liehu, ale nie je určený ako nápoj na konzumáciu alebo je produktom chemickej výroby a je znehodnotený na potravinárske účely,
vyskladnený pre pestovateľa v množstve dvoch tretín z vyrobeného množstva liehu za jedno výrobné obdobie, najviac však z vyrobeného množstva 18 l a,
vyvezený priamo výrobcom.
Nárok na vrátenie dane je pri:
vývoze zdaneného liehu v rámci podnikateľskej činnosti, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,
použití zdaneného liehu na výrobu predmetu dane,
prevzatí vráteného zdaneného liehu.
Nárok na vrátenie dane je v lehote 15 dní od predloženia žiadosti o vrátenie dane, najskôr však 26. deň zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa žiadosť o vrátenie dane predložila.
Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň sa platí najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.
Lieh oslobodený od dane s výnimkou všeobecne denaturovaného liehu môže platiteľ dane nakúpiť len s povolením na nákup liehu oslobodeného od dane, ktoré vydáva daňové riaditeľstvo.
Dôvody vypracovania návrhu nového zákona
Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.
Súčasne platná úprava spotrebnej dane z liehu je z časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajúce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň, a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Uvedené úpravy si vyžadujú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.
Nová koncepcia zákona vychádza z potreby úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to
92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,
92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje,
92/84/EHS o priblížení sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje.
Zámerom novej koncepcie zákona je zaviesť hlavne ustanovenia základnej smernice 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov, oprávnených príjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujúcich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby liehu, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dôslednou správou a kontrolou.
Princípy predkladaného návrhu zákona
V návrhu zákona sú premietnuté príslušné články základnej smernice 92/12/EHS, upravujúce daňové sklady, pozastavenie dane, daňové zábezpeky, pohyb predmetov spotrebnej dane v pozastavení dane i uvoľnených do daňového voľného obehu na daňovom území i na území spoločenstva, ktoré umožňujú voľný pohyb predmetov spotrebnej dane v spoločnom trhu.
Návrh zákona vypracovaný na základe smerníc EÚ neuvažuje s pojmom „platiteľ dane“. Tento pojem je nahradený pojmom „daňový dlžník“. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.
Mechanizmus uplatňovania spotrebnej dane je založený
na existencii daňových skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať výlučne podniky na výrobu liehu a sklady liehu za podmienok ustanovených zákonom; lieh je možné vyrábať len v daňových skladoch (s výnimkou liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia),
na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú oprávnené používať lieh oslobodený od dane,
oprávnených príjemcov, ktorí sú oprávnení prijímať z členských štátov lieh v pozastavení dane, prípadne lieh oslobodený od dane,
na monitorovaní pohybu liehu podliehajúceho spotrebnej dani,
na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo liehu uvedeného do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo na množstvo liehu prepravované v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane.
Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou liehu je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou harmonizácie práva, pretože je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.
V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane z liehu, ktorú budú vykonávať colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i na daňovom území, čo predstavuje ďalšiu z kľúčových zmien v systéme uplatňovania spotrebnej dane. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytvorili podmienky pre možné daňové úniky. Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu liehu v súčasnosti uplatňujú iba colné úrady pri pohybe liehu, ktorý bol prepustený do iných colných režimov, než do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu liehu končí momentom jeho prepustenia do colného režimu voľný obeh, colné úrady majú s týmto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti.
Colné úrady v súčasnosti už spravujú na daňovom území spotrebnú daň z minerálnych olejov. Okrem toho majú skúsenosti aj so správou ostatných spotrebných daní, pretože tieto dane vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcim spotrebnej dani a vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov je nevyhnutná aj pri vývoze. Presun správy všetkých spotrebných daní z daňových úradov na colné úrady je opodstatnený aj v tej súvislosti, že správu spotrebných daní v prevažnej väčšine krajín EÚ vykonávajú colné úrady, ktoré majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzájomnej spolupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a pri ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musieť nevyhnutne nadviazať aj colné úrady SR pri vstupe do EÚ.
Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.
V návrhu zákona je navrhnutá aj znížená sadzba dane, ktorá umožňuje poskytnúť zvýhodnenie pre pestovateľov, ktorí doteraz využívali režim oslobodenia od dane, pričom množstvo poskytovanej výhody ostáva zachované. Zároveň sa sprísnili podmienky pre výrobu liehu v liehovarníckych závodoch na pestovateľské pálenie ovocia.
Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy
V predkladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane z liehu a z uvedeného dôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby liehu neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozitívnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových únikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby a distribúciu liehu až po jeho konečnú spotrebu.
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.
V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.
V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejných služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.
Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.
Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

čl. I
Návrh zákona o spotrebnej dani z liehu si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

čl. I § 1 – Predmet úpravy §
Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie liehu spotrebnou daňou.

čl. I § 2 – Vymedzenie základných pojmov §
Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie liehu do daňového voľného obehu. Keďže zákon upravuje uplatňovanie spotrebnej dane z liehu v Slovenskej republike -krajine „cieľa“ t. j. konečnej spotreby, je potrebné definovať daňové územie, ktorým je územie Slovenskej republiky. Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev. Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom lieh v pozastavení dane vyrába, spracováva, denaturuje, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne …

čl. I § 3 – Správa dane §
V súvislosti s prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady sa na účely zákona definuje správca dane, ktorým bude na daňovom území miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

čl. I § 4 – Predmet dane §
Predmetom dane je lieh vyrobený na daňovom území, dopravený na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezený na daňové územie z tretích štátov, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej v článku 20 smernice 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebnej dane pre alkohol a alkoholické nápoje. Predmetom dane je lieh vo všetkých výrobkoch s obsahom alkoholu od 1,2 objemových percent, okrem tovarov kódu kombinovanej nomenklatúry 2204, 2205 a 2206, ktoré sú predmetom dane z liehu len ak majú obsah alkoholu vyšší ako 22 objemových percent. Pri definovaní liehu uvedeného v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktorý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene kódu kombinovanej nomenklatúry, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, prevodový kľúč ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré uverejní v Zbierke …

čl. I § 5 Základ dane, výpočet dane §
Základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100% alkoholu pri 20°C , t.j. hl a. (čl. 21 smernice č. 92/83/EHS). Alkoholom sa rozumie etylalkohol v zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami. V zákone sa používa aj iná jednotka na vyjadrenie množstva liehu, ktorou je liter 100% alkoholu, t.j. l a. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

čl. I § 6 Sadzba dane §
Základná sadzba dane je ustanovená na 25 000 Sk na hektoliter 100% alkoholu a je v súlade s ustanovením článku 3 smernice č.92/84/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje. Znížená sadzba dane sa uplatní na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia v množstve 30 l a. z liehu vyrobeného pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie, čo v prepočte na doterajšie oslobodenie od dane znamená množstvo 15 l a. oslobodeného od dane, t.j. o 3 l a. oslobodeného od dane viac, ako bolo doteraz. Uvedená zmena bola nevyhnutná z dôvodu, že smernica 92/83/EHS neumožňuje oslobodiť lieh vyrobený pre drobných pestovateľov, umožňuje ale pre „malých výrobcov“ použiť zredukovanú sadzbu, ktorá nesmie byť vyššia ako 50% základnej sadzby. Nakoľko v Slovenskej republike je zaužívaný systém výroby liehu pre pestovateľov v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia ako služba pre pestovateľov, bola v rámci predvstupových rokovaní pre Slovenskú republiku povolená výnimka, ktorá bola …

čl. I § 7 Oslobodenie od dane §
Smernice EÚ 92/12/EHS v čl.23 a 92/83/EHS v čl.27 ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z liehu, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona do dvoch odsekov. V prvom odseku sú tie oslobodenia, ktoré sú viazané na odberný poukaz a následne na užívateľský podnik. Z obligatórnych (záväzných) oslobodení je do prvého odseku zahrnuté použitie liehu na výrobu a prípravu liekov a iných výrobkov slúžiacich na ochranu a podporu zdravia, na výrobu potravín s limitovaným množstvom liehu, osobitne denaturovaného na výrobu octu, na výrobu aróm určených na aromatizovanie potravín, osobitne denaturovaný na určený účel, ktorým je výroba výrobku alebo iný účel použitia, napríklad čistiace účely, dezinfekčné účely, výskumné účely, a pod., tak ako je uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo. Z fakultatívnych (voliteľných) oslobodení je do prvého odseku zahrnuté použitie liehu osobitne denaturovaného na určený účel, ktorým nie je výroba výrobku, napríklad použitie na zdravotné účely, na opatrenia proti vzniku a šíreniu chorôb, na vedecké účely, vedecký výskum, na …

čl. I § 8 Denaturácia liehu §
Lieh môže byť denaturovaný len v daňovom sklade, ktorý má od colného úradu povolenie na denaturáciu liehu, a ktorý je vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iným podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu. Lieh môže byť denaturovaný len v prítomnosti zamestnanca colného úradu. V praxi to vyžaduje od colných úradov dôslednú kontrolnú činnosť nielen v daňových skladoch, ktoré majú povolenie na denaturáciu, ale aj v tých užívateľských podnikoch, ktoré majú v povolení na odber liehu oslobodeného od dane uvedené použitie osobitne denaturovaného liehu na určený účel. Ministerstvo financií SR je súčasne splnomocnené po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva SR, s Ministerstvom hospodárstva SR, s Ministerstvom zdravotníctva SR a po dohode s colným riaditeľstvom ustanoviť všeobecne záväzným predpisom podmienky na denaturáciu liehu, denaturačné prostriedky a ich zloženie, ako aj účel použitia denaturovaného liehu. Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturovaného liehu.

čl. I § 9 Povolenie na denaturáciu §
Každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí mať okrem povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu. Colný úrad vydá povolenie na denaturáciu liehu po preverení údajov uvedených v žiadosti, ktorú žiadateľ predkladá v súlade s predmetným ustanovením.

čl. I § 10 Označovanie spotrebiteľského balenia liehu §
Spotrebiteľské balenie liehu kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňového voľného obehu len označené kontrolnou známkou. Kontrolná známka obsahuje údaje o odberateľovi známky, o množstve a objemovej koncentrácii liehu v spotrebiteľskom balení. Spotrebiteľské balenie označené kontrolnými známkami, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom vydaným ministerstvom sa považuje za neoznačené. Kontrolné známky môže tlačiť len tlačiareň cenín na daňovom území alebo na území ktorá má po splnení ustanovených podmienok povolenie na ich tlač vydané colným riaditeľstvom. Tlačiareň je povinná predložiť colnému riaditeľstvu vzor (specimen) kontrolnej známky, ktorá musí splniť ustanovenia vykonávacieho predpisu. Odberateľ kontrolnej známky požiada colné riaditeľstvo o vydanie registračného odberného čísla, ktoré ho oprávňuje k uzatvoreniu zmluvy s tlačiarňou, a k podaniu žiadosti colnému úradu o vydanie odberného poukazu na odber kontrolných známok. Colný úrad vydá odberateľovi kontrolných známok po splnení podmienok poukaz, ktorý je vyhotovený v troch dieloch. Diel A je určený tlačiarni, diel B si ponechá odberateľ …

čl. I § 11 Užívateľský podnik §
Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe odberného poukazu je oprávnená odoberať a používať lieh oslobodený od dane. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice č. 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania liehu oslobodeného od dane. Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov, kód kombinovanej nomenklatúry a účel použitia liehu. Rovnako ako prevádzkovateľ daňového skladu, aj užívateľský podnik musí preukázať daňovú spoľahlivosť a bezúhonnosť. Zároveň ak sa prepravuje lieh oslobodený od dane, je žiadateľ povinný zložiť zábezpeku na daň. V prípade, ak užívateľský podnik bude nakupovať lieh, ktorý nie je denaturovaný, zloží zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo liehu, ktoré používa, alebo ktoré predpokladá použiť. Táto zábezpeka môže pokrývať aj zábezpeku na daň na prepravu takéhoto liehu, ak je zložená v postačujúcej výške. Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, resp. zriaďovateľskú …

čl. I § 12 Vznik daňovej povinnosti §
V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu. Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení liehu na daňové územie. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie liehu ako nápoja na priamu ľudskú spotrebu. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe na jednotný trh, kedy bude dochádzať k …

čl. I § 13 Daňový dlžník §
Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 12.

čl. I § 14 Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, §
splatnosť dane V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie u tých daňových dlžníkov, ktorým vzniká daňová povinnosť pravidelne. Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane. Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma lieh v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie je povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla. Okrem prevádzkovateľov liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia budú lieh vyrábať výlučne prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti …

čl. I § 15 Vrátenie dane §
Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať lieh v pozastavení dane alebo lieh oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť. Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného liehu na daňovom území, ak dodala lieh na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prípade, ak uskutočnila vývoz liehu do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že lieh opustil územie spoločenstva. Ďalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie. Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia liehu, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

čl. I § 16 Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity po §
medzinárodných zmlúv Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného liehu na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone. Vrátenie dane zahraničnému zástupcovi sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona a to len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe liehu je najmenej 2000 Sk.

čl. I § 17 Pozastavenie dane, daňový sklad §
Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave liehu. Podstatné je, že lieh sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava liehu sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu. Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia liehu do daňového voľného obehu, t.j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu. V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu liehu a sklad liehu, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom. Daňovým skladom nemôže byť liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia. Lieh sa môže vyrábať len v …

čl. I § 18 – Podnik na výrobu liehu §
Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území a má povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané colným úradom, čo je ďalej upravené v § 23, ako aj povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh vydané Ministerstvom pôdohospodárstva SR. V podniku na výrobu liehu sa v rámci podnikania vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh, pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh. Pri výrobniach syntetického liehu a sulfitového liehu sa povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh Ministerstva pôdohospodárstva SR nevyžaduje. Výrobou liehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou. Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, na ktorý mu Ministerstvo pôdohospodárstva SR vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh.

čl. I § 19 – Pestovateľské pálenie ovocia §
Pestovateľské pálenie ovocia je služba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod musí mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pôdohospodárstva SR a musí sa zaregistrovať na miestne príslušnom colnom úrade. Pestovateľ si môže dať vyrobiť lieh len zo surovín vypestovaných vlastnou pestovateľskou činnosťou. Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktorá je 50% základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 30 litrov absolútneho alkoholu pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie, ktorým sa rozumie obdobie od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho roka. Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti o vyrobenie destilátu, v ktorej pestovateľ vyhlasuje, že kvas vyrobil len z ovocia dopestovaného vlastnou pestovateľskou činnosťou. Žiadosť o výrobu destilátu sa vystaví v troch vyhotoveniach, pričom …

čl. I § 20 – Výrobné zariadenie v podniku na výrobu liehu, jeho zabezpečenie a u §
Lieh sa môže vyrábať len na takých výrobných zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva. Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami správcu dane a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom. Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetického liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do výrobne liehu po skončení výroby. Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o spôsoboch usporiadania výrobného zariadenia v podnikoch na výrobu liehu ako aj o spôsobe ich zabezpečenia uzávermi colným úradom.

čl. I § 21 – Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu §
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vyrábajú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh len meradlami, ktoré sú typovo schválené a overené metrologickým orgánom v súlade s príslušnými predpismi Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami colného úradu. Kontrolu meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise. Zároveň colný úrad zisťuje zásoby liehu v podnikoch na výrobu liehu, u oprávnených príjemcov a v užívateľských podnikoch spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

čl. I § 22 – Sklad liehu §
Skladom liehu sa na účely tohto zákona rozumie liehovarnícky závod nachádzajúci sa na daňovom území, ktorý má povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané colným úradom a povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh vydané Ministerstvom pôdohospodárstva SR. V sklade liehu sa v rámci podnikania prijíma, spracováva, denaturuje, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu. Rovnako ako podnik na výrobu liehu aj každý sklad liehu, v ktorom sa spracováva lieh, musí mať zriadený aj samostatný sklad liehu, na ktorý mu Ministerstvo pôdohospodárstva SR vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh. Daňovým skladom na účely tohto zákona nebude liehovarnícky závod, ktorý má vydané povolenie Ministerstva pôdohospodárstva SR len na samostatné skladovanie liehu, okrem skladovania liehu právnickou osobou, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, ale v predmete činnosti má zapísané skladovanie liehu osobitného určenia vo vlastníctve štátu (štátne hmotné rezervy). Všetky miestnosti, v ktorých sa nachádza lieh, musia …

čl. I § 23 Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu §
Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu. Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom liehovarníckom závode (podniku na výrobu liehu alebo sklade liehu). Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti. Colný úrad si súčasne ku každej žiadosti vo veci vydania povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vyžiada stanovisko Colného riaditeľstva SR. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu liehu), že vznik daňovej povinnosti je …

čl. I § 24 Zábezpeka na daň §
Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu. Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo liehu uvedeného do daňového voľného obehu právnickou alebo fyzickou osobou v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného mesačného množstva. Do množstva liehu uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného liehu na účely oslobodené od dane. Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie …

čl. I § 25 Postup pri preprave liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od §
Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane podľa § 7 ods. 1. Takýto lieh je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného liehu napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území. Na množstvo prepravovaného liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane podľa § 7 ods. 1 musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu liehu v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) a ak sa v pozastavení dane prepravuje lieh, ktorého vlastníkom sa stal štát podľa osobitného predpisu (prepadnutie v prospech štátu), zábezpeku na daň zloží príjemca liehu. Zloženie zábezpeky na daň na lieh, ktorý má byť …

čl. I § 26 Postup pri preprave liehu v pozastavení dane na území spoločenstva §
Na území spoločenstva sa môže lieh v pozastavení dane prepravovať len medzi daňovými skladmi alebo z daňových skladov oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi. Pri preprave liehu z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi v inom členskom štáte je odosielateľ (dodávateľ) povinný v deň začatia prepravy zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu elektronicky alebo faxom Colnému úradu Poprad a colnému úradu písomne do piatich pracovných dní odo dňa začatia prepravy. Prepravu liehu v pozastavení dane musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 29. Prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ sa „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnený lieh až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom a správcom dane iného členského štátu preukáže, že tovar prevzal príjemca. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu. Na prepravu liehu v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, pričom pri preprave z iného členského štátu je platná aj zábezpeka na daň zložená v …

čl. I § 27 Oprávnený príjemca §
Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia lieh v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie lieh v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu. Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou liehu pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady. Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať lieh z iného členského štátu v pozastavení dane. Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať lieh v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktoré predpokladá prijať …

čl. I § 28 Daňový splnomocnenec §
Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky liehu na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne overeným podpisom a overeným prehlásením daňového splnomocnenca, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom liehu.

čl. I § 29 - Sprievodný dokument §
Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu liehu. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb liehu v pozastavení dane, a tiež pohyb liehu na daňovom území oslobodeného od dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 z 27. júla 1993. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet T.I.R alebo A.T.A.

čl. I § 30 Nezrovnalosti pri preprave liehu v pozastavení dane §
Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave liehu v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný lieh zložila zábezpeku na daň. Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania liehu. Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave liehu v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

čl. I § 31 Dovoz liehu z územia tretích štátov §
Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze liehu z územia tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz liehu je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážaný lieh po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave liehu v pozastavení dane. Ak dováža lieh užívateľský podnik na účely oslobodené od dane, a lieh sa neprepravuje cez územie spoločenstva, to znamená že užívateľský podnik nie je zaregistrovaný aj ako oprávnený príjemca, je povinný preukázať sa colnému úradu, ktorý lieh prepúšťa do colného režimu voľný obeh povolením na odber liehu oslobodeného od dane a potvrdením colného úradu o výške zloženej zábezpeky. Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze liehu musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby a spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz liehu, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, osvedčením …

čl. I § 32 Vývoz liehu v pozastavení dane §
Vývozom liehu sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu. Pri vývoze liehu do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave liehu v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu liehu sa použije sprievodný dokument, v ktorom sa ako príjemca liehu uvedie colný úrad, ktorý prepustil lieh do režimu vývozu. Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že lieh opustil územie spoločenstva.

čl. I § 33 – Preprava liehu mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely §
Z liehu uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) liehu na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom liehu. Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a obchodný názov liehu, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa ( krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného liehu. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely (verejnoprávna inštitúcia). Na takúto prepravu liehu musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravovaný lieh. Lieh všeobecne denaturovaný sa môže prepravovať na podnikateľské účely na daňovom území a na území spoločenstva len so zjednodušeným sprievodným dokumentom, čo je v súlade s článkom 27 ods. 1 písmena a) smernice č. 92/83/EHS.

čl. I § 34 Zjednodušený sprievodný dokument §
Lieh uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte. Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave liehu uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava liehu uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

čl. I § 35 Preprava liehu mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné úč §
Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie lieh uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého liehu nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ lieh použije len pre vlastnú spotrebu. Pri posudzovaní, či je lieh určený na súkromné účely je rozhodujúce aj množstvo takto prepraveného liehu, ktoré posúdi colný úrad.

čl. I § 36 Zásielkový obchod §
Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie liehu uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom liehu. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby. Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním liehu odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktorý je predmetom dodávky.

čl. I § 37 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane §
Lieh predávaný v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva, je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj lieh dodávaný na paluby lietadiel určený na spotrebu počas letu. Právnická alebo fyzická osoba ktorá chce uskutočňovať takýto predaj liehu je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň. Právnická alebo fyzická osoba uskutočňujúca predaj tohto liehu je povinná viesť evidenciu o takomto predaji.

čl. I § 38 až 43 – Vedenie evidencií §
Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií prevádzkovateľom daňového skladu (t.j. podniku na výrobu liehu alebo skladu liehu), užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného a vydaného liehu.

čl. I § 44 – Oznamovacie povinnosti §
Oznamovacia povinnosť je zavedená za účelom kontroly výroby a obehu liehu. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na každú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá obchoduje s liehom. Nevzťahuje sa na osobu, ktorá nakúpi spotrebiteľské balenie na konečnú spotrebu.

čl. I § 45 - Daňový dozor a daňová kontrola §
Neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu, t.j. daňovému dozoru, bude musieť podliehať každý lieh. Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný lieh. Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby lieh unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe. Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb liehu od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu liehu a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum. Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza lieh alebo sa dá …

čl. I § 46 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom §
Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, zásielkových obchodníkov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, ako aj zoznam daňových skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru, evidencie užívateľských podnikov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, zoznam pestovateľov, ktorým bolo vydané povolenie na výrobu liehu, dovozcov spotrebiteľského balenia liehu a evidenciu výrobných zariadení v podnikoch na výrobu liehu. Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, daňových skladov s povolením na denaturáciu liehu a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov. Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako …

čl. I § 47 Pokuty §
Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

čl. I § 48 – Ničenie liehu §
Lieh, ktorý prepadol v prospech štátu je colný úrad povinný zničiť. Lieh znehodnotený na priamu ľudskú spotrebu môže byť zničený orgánom potravinového dozoru alebo na jeho podnet výlučne pod dohľadom colného úradu. Colným úradom sa zničí na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý bol neprevzatý pestovateľom, a to do 10 dní odo dňa výroby liehu v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľadom colného úradu. Za zničenie pribudliny podľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe. Lieh je ničený na náklady právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má takýto lieh v držbe.

čl. I § 49 až 51 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia §
Zmeny oproti súčasne platnému zákonu spočívajúce najmä v zavedení daňových skladov, finančnej zábezpeky, ako aj prechod správy dane z daňových úradov na colné úrady si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod na nový stav, vrátane usporiadania dane zo skladovaných zásob liehu a zrušenia už neaktuálnej registrácie doterajších platiteľov spotrebnej dane. Vzhľadom k pokračujúcemu označovaniu spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou na daňovom území bolo nevyhnutné prihliadať aj na postupný prechod na označovanie podľa tohto zákona, a zabezpečiť aj zúčtovanie kontrolných pások podľa doterajších predpisov. Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na lieh, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu alebo dovezený alebo vyvezený najskôr v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty na uplatnenie práv a plnenie povinností sa až do uplynutia posudzujú podľa doterajších predpisov. Súčasťou návrhu zákona sú aj prílohy a to zoznam transponovaných právnych predpisov spoločenstva, osvedčenie o oslobodení od spotrebnej dane, vzor …

čl. II
Problematika výroby liehu a vydávania povolení na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode a jeho uvádzanie na trh je v súčasnosti upravená zákonom č. 467/2002 o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. Doterajšia právna úprava výroby liehu a uplatňovania spotrebnej dane z liehu rozdeľuje jednotlivé právomoci medzi Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo financií SR. Transpozíciou smerníc Európskej únie do predkladaného návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu sa podstatnou mierou menia podmienky na podnikanie v oblasti výroby a obehu liehu, pričom nové skutočnosti vznikli v súvislosti s presunom kompetencií v oblasti spotrebných daní z daňových úradov na colnú správu. Nadväzne na uvedené je potrebné upraviť ustanovenia zákona č. 467/2002 Z. z.

čl. II bod 1
V § 2 zákona č. 467/2002 Z. z. sa navrhuje nové znenie odseku 5, pričom sa zavádza definícia pojmu výrobca, a to z toho dôvodu, že prevádzkovať liehovarnícky závod možno až na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle navrhovaného zákona o spotrebnej dani z liehu; na základe povolenia na výrobu liehu, vydaného v súlade so zákonom č. 467/2002 Z. z., nie je možné liehovarnícky závod prevádzkovať.

čl. II bod 2
Nadväzne na predchádzajúcu úpravu je potrebné pojem „prevádzkovateľ“ v znení textu celého zákona nahradiť pojmom „výrobca“.

čl. II bod 3
V § 3 ods. 1 zákona č. 467/2002 Z. z. sa upresňuje, že prevádzkovať liehovarnícky závod možno až na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ktoré vydá miestne príslušný colný úrad.

čl. II bod 4 a 6
V § 3 ods. 3 písm. b) a ods. 6 písm. c) sa navrhuje doplniť, aby doklad o splatení vkladu do základného imania, ktorý má byť minimálne 20 000 000 Sk, predkladali aj prevádzkovatelia ovocných liehovarov a octární a to z dôvodu vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky daňové subjekty.

čl. II bod 5
Keďže návrh zákona o spotrebnej dani z liehu podrobne upravuje podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, je potrebné upraviť ustanovenia § 3 zákona č. 467/2002 Z. z. súvisiace s procesom vydávania povolenia na výrobu liehu; žiadateľ je povinný predkladať doklady tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 3, avšak s výnimkou potvrdenia Daňového riaditeľstva SR, ktoré je vzhľadom na presun správy spotrebnej dane z daňových orgánov na colné orgány pre účely vydania tohto povolenia nadbytočné.

čl. II bod 7 a 8
Z dôvodu presunu kompetencií v oblasti spotrebných daní z liehu z daňovej správy na colnú správu sa navrhuje primerane upraviť názvy Daňové riaditeľstvo SR a Ministerstvo financií SR.

čl. II bod 9
V § 8 ods. 1 zákona č. 467/2002 Z. z. sa upresňuje, že prevádzkovať liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia možno až na základe registrácie miestne príslušným colným úradom.

čl. II bod 10 a 11
V nadväznosti na uvedené v bode 2 sa pojem prevádzkovateľ nahrádza pojmom výrobca v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia.

čl. II bod 12
Ministerstvo pôdohospodárstva SR je v súčasnosti splnomocnené na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu pre normy strát liehu a alkoholometrické tabuľky. Vzhľadom k tomu, že Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR v Prílohe č. 16 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole vydal Alkoholometrické tabuľky, ktoré je však potrebné doplniť o číselné údaje medzinárodných alkoholometrických tabuliek, je potrebné predmetné splnomocnenie upraviť.

čl. II bod 13
V tomto bode sa navrhujú vypustiť paragrafy 10 až 12 z dôvodu, že problematika je v plnom rozsahu riešená v predkladanom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu.

čl. II bod 14
Navrhované znenie upresňuje kompetencie colného úradu vo vzťahu k zákonu č. 467/2003 Z. z. tak, že ak colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole v liehovarníckych závodoch zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, je povinný toto zistenie oznámiť Ministerstvu pôdohospodárstva SR, a to do troch dní odo dňa zistenia.

čl. III
Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení článku I § 1 až 50, § 52 a článku II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2004. Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj pre administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, oprávnených príjemcov, s vydávaním odberných poukazov, ako aj s označovaním spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou. Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1061 zo dňa 13. novembra 2003. Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky