Zákon č. 351/2015 Z. z. Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vládny návrh zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.
Návrh zákona sa predkladá z dôvodu povinnosti Slovenskej republiky transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).
Cieľom návrhu zákona je, v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe a v nadväznosti na rozhodnutie členských štátov Európskej únie (ďalej len „členské štáty“), zabezpečiť presadzovanie smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, a to najmä:
prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovania písomností a oznamovania rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a pri vynucovaní rozhodnutia členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie,
ustanoviť administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu; tieto požiadavky prispejú aj k zabráneniu zneužívania vyslania na obchádzanie pracovného práva aplikovaného na území Slovenskej republiky a k ochrane práv zamestnancov, ktoré im patria pri vyslaní na územie Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa súčasne mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vo väzbe na potrebu spresnenia niektorých ustanovení o vyslaní. Navrhuje sa zaviesť pojem vysielajúci zamestnávateľ a upraviť povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom osobitnú dohodu pri vyslaní do iného členského štátu. Zavádza sa spoločná zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky a jeho priameho subdodávateľa, ktorý je zamestnávateľom vyslaného zamestnanca, za dodržanie pravidiel vyslania týkajúcich sa minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas pri vyslaní zamestnanca na územie Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa zároveň mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa navrhuje uložiť odberateľovi služby pokutu za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ služby nelegálne zamestnáva, ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní, cezhraničnú dodávku práce alebo vnútroštátne alebo cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi.
Návrhom zákona sa ďalej mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na zabezpečenie cezhraničnej spolupráce pri kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na poskytovanie služieb a s tým súvisiace poskytovanie informácií, doručovanie písomností, oznamovanie rozhodnutí a výkon rozhodnutí a na potrebu spresnenia podmienok doručenia protokolu o výsledku inšpekcie práce.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy návrhu zákona sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

čl. I

čl. I § 1 §
V § 1 sa navrhuje vymedziť predmet zákona. Zákon vo väzbe na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014) (ďalej len „smernica 2014/67/EÚ“) vymedzuje: cezhraničnú spoluprácu príslušného orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Národný inšpektorát práce, s príslušnými orgánmi iných členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát“) (ktorý alebo ktoré si iný členský štát zvolí) pri kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na poskytovanie služieb a s tým súvisiace povinnosti inšpektorátov práce; niektoré povinnosti vysielajúceho zamestnávateľa pri vysielaní zamestnancov na územie Slovenskej republiky (najmä povinnosti podľa § 4 tohto zákona). Tento zákon sa nevzťahuje na vymáhanie pokút, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy, ktorými sú rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z …

čl. I § 2 §
V § 2 sa navrhuje vymedziť pojmy príslušný orgán iného členského štátu, pravidlá vyslania a pokuta. Cezhraničná spolupráca sa realizuje najmä pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania a pri následnom vymáhaní pokút za ich porušenie. Predmetom vymáhania sú len administratívne sankcie peňažnej povahy, pričom sa zároveň v § 1 upravilo, že cezhraničná spolupráca sa nevzťahuje na pokuty, ktorých vymáhanie podlieha osobitným predpisom Európskej únie. Za pravidlá vyslania, ktoré sú predmetom cezhraničnej spolupráce, sa považujú: minimálne podmienky uplatniteľné v oblasti vysielania podľa § 5 ods. 2 Zákonníka práce (napr. minimálna mzda, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a pod.), § 5 ods. 3 Zákonníka práce (posudzovanie výhodnosti dohodnutých podmienok) a § 5 ods. 7 Zákonníka práce (výnimka použitia niektorých uplatniteľných podmienok a vylúčenie tejto výnimky); administratívne povinnosti (povinnosti podľa článku I § 4 návrhu zákona), ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby inšpektoráty práce mohli účinne vykonávať dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, povinnosť podľa návrhu ustanovenia § 5 …

čl. I § 3 §
V § 3 sa navrhuje upraviť posudzovanie skutkových okolností relevantných pre identifikáciu vyslania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto predpokladov bude posudzovať príslušný inšpektorát práce. Predpoklady (resp. kritériá) vyslania predstavujú návod, na základe akých skutočností má inšpektorát práce vyhodnotiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok vyslania. Kritéria vymedzené v § 3 sú navrhované demonštratívne. Ide o orientačné kritéria pre celkové posúdenie situácie vždy v konkrétnom prípade (so zohľadnením osobitostí situácie). Ide teda o okruh kritérií, ktoré nie sú vyčerpávajúce a ktoré by sa mali zvážiť v každom konkrétnom, osobitnom prípade. Ak niektoré kritérium nie je identifikované, resp. nevypovedá pozitívne v prospech vyslania, neznamená to, že nemusí ísť o vyslanie. V odseku 2 ide o posúdenie, či zamestnávateľ skutočne vykonáva iné podstatné činnosti, než výlučne vnútorné riadenie, administratívne činnosti v inom členskom štáte, t. j. ide o kritéria pre posúdenie, či nejde o tzv. schránkovú spoločnosť alebo spoločnosť, ktorá sa za účelom vyhnutia sa aplikácii vnútroštátnych pravidiel premiestnila alebo si založila v inom členskom štáte …

čl. I § 4 §
V § 4 ods. 1 až 3 sa navrhuje upraviť povinnosti vysielajúcich zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na výkon práce v rámci cezhraničného (nadnárodného) poskytovania služieb na územie Slovenskej republiky. Doteraz povinnosti upravoval len Zákonník práce v § 5 ods. 2 až 5 vo väzbe na pracovné podmienky zamestnanca, ktoré sa musia uplatniť pri jeho vyslaní na územie Slovenskej republiky (tzv. tvrdé jadro smernice – čl. 3 ods. 1 smernice 96/71/ES). Návrhom zákona sa zavádzajú administratívne požiadavky, ktoré musí vysielajúci zamestnávateľ splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu. Tieto požiadavky prispejú aj k zabráneniu zneužívania vyslania na obchádzanie pracovného práva aplikovaného na území Slovenskej republiky a k ochrane práv zamestnancov, ktoré im patria pri vyslaní na územie Slovenskej republiky. Ide o aplikáciu čl. 9 smernice 2014/67/EÚ, ktorý vychádza z judikatúry Súdneho dvora EÚ (ktorý posudzoval prax v členských štátoch v tejto oblasti z hľadiska súladu …

čl. I § 5 §
Ustanovenie § 5 sa týka poskytovania informácií a iných foriem spolupráce. Ide o zabezpečenie spolupráce príslušného orgánu v Slovenskej republike s príslušnými orgánmi v iných členských štátov. Týka sa to nasledujúcich oblastí: poskytovanie informácií o skutočnostiach súvisiacich s vyslaním, prešetrovanie skutočností súvisiacich s vyslaním doručovanie dokumentov o skutočnostiach súvisiacich s vyslaním. Za skutočnosti súvisiace s vyslaním sa považujú informácie potrebné na to, aby si príslušný orgán alebo iný subjekt iného členského štátu mohol identifikovať, či zamestnávateľ usadený na území Slovenskej republiky vysiela zamestnancov na územie tohto členského štátu, teda že ide o vyslanie, informácie potrebné na to, aby príslušný orgán iného členského štátu mohol účinne kontrolovať dodržiavanie pravidiel vyslania, a ďalšie informácie súvisiace s vyslaním. Vo väzbe na čl. 6 ods. 6 smernice 2014/67/EÚ sa ustanovujú lehoty, v ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky vybaví odôvodnenú žiadosť žiadajúceho orgánu. Uvedené lehoty (2 dni a 25 dní) sa podľa čl. 6 ods. 6 smernice 2014/67/EÚ týkajú len žiadostí o informácie, ktoré upravuje …

čl. I § 6 §
V ustanovení § 6 sa navrhuje upraviť postup pri doručovaní rozhodnutia o uložení pokuty a vymáhaní pokuty uloženej hosťujúcemu zamestnávateľovi, teda spôsob, akým príslušný orgán v Slovenskej republike „komunikuje“ so zamestnávateľom usadeným v inom členskom štáte. Ustanovenie tohto paragrafu vychádza zo všeobecného princípu, že na kontakt s hosťujúcim zamestnávateľom slúži primárne kontaktná osoba a príslušný orgán Slovenskej republiky sa snaží vybaviť vec vo vlastnej jurisdikcii bez toho, aby žiadal o spoluprácu. Na tento účel návrh zákona ustanovuje povinnosť hosťujúceho zamestnávateľa ustanoviť kontaktnú osobu. Ak to nie je možné, príslušný orgán Slovenskej republiky pristupuje k možnosti spolupráce s iným členským štátom - žiada o doručenie rozhodnutia a následne žiada o vymáhanie pokuty. Zavádza sa aj fikcia doručenia pre prípad neúspešného doručenia rozhodnutia o uložení pokuty hosťujúcemu zamestnávateľovi príslušným orgánom iného členského štátu. Príkladom situácie, keď príslušný orgán iného členského štátu nemôže doručiť rozhodnutie hosťujúcemu zamestnávateľovi, je situácia, keď sa rozhodnutie nepodarilo doručiť na známu adresu a iná adresa nie je známa, …

čl. I § 7 §
V § 7 sa navrhuje upraviť spolupráca príslušného orgánu Slovenskej republiky s príslušným orgánom iného členského štátu, ak ide o doručovanie rozhodnutí a výkon rozhodnutí iného členského štátu na území Slovenskej republiky, ktorými bola uložená pokuta vysielajúcemu zamestnávateľovi usadenému na území Slovenskej republiky (domáci zamestnávateľ) za porušenie pravidiel vyslania. Príslušný orgán Slovenskej republiky je povinný konať na základe žiadosti žiadajúceho orgánu predloženej prostredníctvom jednotného nástroja /formulára/ a cez systém IMI, a to doručiť vysielajúcemu zamestnávateľovi usadenému na území Slovenskej republiky podľa písm. a) prvého odseku oznámenie rozhodnutia o uložení pokuty iným členským štátom a podľa písm. b) prvého odseku vymáhať pokutu uloženú na území iného členského štátu. Ustanovuje sa zároveň lehota na doručenie rozhodnutia o uložení pokuty alebo žiadosti o vymáhanie pokuty bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca od prijatia žiadosti. Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) má príslušný orgán Slovenskej republiky len ak ide o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie [čl. 16 ods. 2 písm. b) smernice]. V žiadosti …

čl. I § 8 §
Upravujú sa úlohy Národného inšpektorátu a inšpektorátu práce vo väzbe na predchádzajúce ustanovenia návrhu. Národný inšpektorát práce, ako príslušný orgán Slovenskej republiky, v prvom rade zabezpečuje priamu spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov, pretože na účely tohto návrhu bude mať ako jediný prístup do IMI. Národný inšpektorát práce bude podávať žiadosti príslušným orgánom členských štátov, najmä na podnet inšpektorátov práce. Zároveň sa navrhuje upraviť aj otázky činnosti Národného inšpektorátu voči Európskej komisii.

čl. I § 9 §
V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa návrhom zákona ustanovuje oprávnenie Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce spracúvať osobné údaje potrebné na výkon činností podľa tohto zákona bez súhlasu dotknutých osôb. Pôsobnosť inšpektorátov práce je podľa § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vymedzená územným obvodom zhodným s územným obvodom krajov. Vzhľadom na zaužívanú prax sa v zákone na účely len niektorých ustanovení výslovne uvádza, ktorý inšpektorát práce je príslušný. Tam, kde sa výslovne príslušnosť neuvádza, bude príslušný ten inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode sa bude nachádzať miesto výkonu práce, ak bude kontrolovať vyslaných zamestnancov hosťujúceho zamestnávateľa. Vzhľadom na špecifickosť právnej úpravy sa navrhuje osobitne upraviť určovanie príslušnosti inšpektorátu práce, ak ide o domáceho zamestnávateľa. Na účely plnenia povinnosti domáceho zamestnávateľa (§ 4 ods. 4 návrhu zákona), vybavovania žiadostí príslušného orgánu iného členského štátu o spoluprácu (§ 5 ods. 1 návrhu …

čl. I § 10 §
V prechodnom ustanovení sa navrhuje upraviť, že ustanovenia § 6 a 7 sa nevzťahujú na rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré nadobudli právoplatnosť pred 19. júnom 2016, t. j. pred účinnosťou tohto zákona.

čl. I § 11 §
V záverečnom ustanovení sa upravuje, že preberaným právne záväzným aktom Európskej únie je smernica 2014/67/EÚ.

čl. II

čl. II bod 1
Návrhom novely zákona sa spresňuje, že ide o zamestnávateľa usadeného v inom členskom štáte (t. j. so sídlom, s miestom podnikania), ktorý poskytuje službu cezhranične. Vysielanie sa týka cezhraničného (nadnárodného) poskytovania služieb.

čl. II bod 2 až 4
Návrhom novely zákona sa v súlade s čl. 1 ods. 3 smernice 96/71/ES upravujú tri situácie, kedy ide o vyslanie zamestnanca, t. j. poskytovanie služby pre príjemcu služby (ktorý nie je užívateľským zamestnávateľom), vyslanie k zamestnávateľovi (časti zamestnávateľa) v skupinovom vlastníctve a cezhranične dočasné pridelenie podľa § 58. Pojem skupinové vlastníctvo používaný v smernici 96/71/ES sa navrhuje v súlade s terminológiou používanou v právnom poriadku Slovenskej republiky označiť ako vzťah medzi ovládajúcim a ovládaným zamestnávateľom ako aj vzťahy medzi ovládanými zamestnávateľmi (pojem ovládajúca a ovládaná osoba vymedzuje §66a Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to, že presné upravenie (popísanie) troch situácií vyslania má predovšetkým napomôcť právnej praxi, že terminológia použitá v Zákonníku práce je prispôsobená na podmienky SR, a že ustanovenie pokrýva vyslanie na územie SR aj z územia SR, je potrebné mu dať eurokonformný výklad v súlade s čl. 1 smernice 96/71/ES. V tomto kontexte do úvahy pripadá nielen vymedzenie podľa §66a Obchodného zákonníka ale aj vymedzenie „skupinového vlastníctva“ podľa právnych …

čl. II bod 5
V ods. 11 (doterajší ods. 6) sa navrhuje spresniť, že pracovné podmienky a podmienky zamestnávania tzv. domáceho zamestnanca vyslaného na územie iného členského štátu sa spravujú právom tohto štátu. Zároveň sa ustanovuje informačná povinnosť zamestnávateľa v Slovenskej republike, aby pred vyslaním zamestnanca do iného členského štátu zamestnancovi poskytol informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ktoré sa na neho budú vzťahovať (t.j. tie, ktoré sú odlišné vo väzbe na vyslanie), pričom tieto môžu byť menené v kontexte zásady výhodnosti pre zamestnanca.

čl. II bod 6
V navrhovanom odseku 12 sa navrhuje osobitne upraviť dohodu o vyslaní, namiesto odkazu na § 58, t. j. primerané uplatnenie pravidiel platných pre dohody o pridelení na vyslanie, vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty. Vyslanie má riešiť otázku zmeny pracovných podmienok vo väzbe na to, že zamestnanec dočasne počas vyslania vykonáva prácu na území iného štátu ako bežne pracuje a je potrebné určiť, ktoré ustanovenia právneho predpisu alebo právnych predpisov štátu vyslania sa na zamestnanca budú vzťahovať (upravuje ods. 11). Zároveň je potrebné vymedziť miesto a druh vykonávanej práce počas vyslania, deň začatia a skončenia vyslania a mzdové podmienky počas vyslania. V navrhovanom odseku 13 sa upravuje, že v prípade vyslania agentúrou dočasného zamestnávania musí tieto náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení podľa § 58 ods. 5.

čl. II bod 7
Navrhuje sa doplniť transpozičná príloha č. 2 k Zákonníku práce o smernicu 2014/67/EÚ.

čl. III
Vo väzbe na bod 27 preambuly smernice, ktorý zdôrazňuje potrebu prispieť v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu v kontexte vysielania zamestnancov, sa navrhujú ustanovenia zabezpečujúce účinnejší boj s nelegálnym zamestnávaním najmä v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré môžu mať aj charakter vyslania.

čl. III bod 1
V § 7b ods. 2 a 3 zostáva zachovaná úprava prechodu povinnosti zaplatiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania z osoby, ktorá porušila tento zákaz na osobu, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby pod podmienkou, že osoba, na ktorú by mala prejsť povinnosť zaplatiť pokutu, o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vedela. Podľa návrhu v § 7b ods. 3 sa navrhuje špecifikácia osôb, viac zodpovedajúca požiadavkám praxe, ktoré mali o tomto porušení vedieť (ide o vedúcich zamestnancov). Navrhuje sa teda rozšíriť okruh zamestnancov odberateľa zo štatutára a osoby podpisujúcej príslušnú zmluvu aj na všetkých vedúcich zamestnancov, ktorí vedeli o predmetnom nelegálnom zamestnávaní u dodávateľa.

čl. III bod 2
V navrhovaných odsekoch 4 až 6 ustanovenia § 7b sa upravuje odchýlny postup vo vzťahu k odseku 2, teda od všeobecného prechodu zodpovednosti podľa § 7b ods. 2 a 3, ktorý sa týka širokého okruhu obchodnoprávnych vzťahov založených na dodávke práce, tovaru alebo služby a ktorý je založený na vedomosti odberateľa o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľom. Odchýlnou úpravou sa navrhuje povinnosť odberateľa zaplatiť pokutu za porušenie zákazu prijať od dodávateľa službu alebo prácu (v návrhu sa používa pojem „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní alebo o vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce (dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi). Táto odchýlna úprava sa uplatní, len ak odberateľom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, podnikateľ. Nová povinnosť odberateľa služby sa obmedzuje na poskytovanie tej služby, ktorá v priebehu bežného roka trvá viac ako päť dní, a to aj v prípade „reťazenia“ viacerých zmlúv a viacerých zamestnancov, ktorí ju vykonávajú …

čl. IV

čl. IV bod 1
Navrhuje sa v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť, že inšpekciou práce je aj dozor nad dodržiavaním § 4 návrhu zákona vysielajúcim zamestnávateľom, tzn. dozor nad tým, či si plní oznamovaciu povinnosť a ďalšie s tým súvisiace povinnosti.

čl. IV bod 2
Vo väzbe na čl. 5 smernice, ktorý upravuje informačnú povinnosť príslušných orgánov, sa navrhuje výslovne upraviť, že Národný inšpektorát práce bude zverejňovať aktuálne informácie týkajúce sa vyslania na svojom webovom sídle.

čl. IV bod 3
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 2.

čl. IV bod 4 a 5
V nadväznosti na úlohy, ktoré sa ustanovujú v čl. I návrhu zákona Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom prace a ktoré nespadajú pod inšpekciu práce, sa navrhuje v poznámkach pod čiarou doplniť citácia zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

čl. IV bod 6
Navrhuje sa spresniť sa okolnosti, za ktorých sa bude protokol o výsledku inšpekcie práce považovať za prerokovaný. Rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty musí vždy predchádzať prerokovanie protokolu, ktorý je výsledkom inšpekcie práce. Zámerom navrhovanej úpravy je spresniť v zákone fikcie prerokovania protokolu tak, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí k doručenému protokolu alebo ho nepodpíše. Na doručovanie písomností dôležitých na výkon inšpekcie práce (teda aj protokolu) sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručovanie do vlastných rúk. Fiktívne prerokovaný protokol sa stane podkladom na uloženie pokuty.

čl. IV bod 7
Medzi oprávnenia inšpektora práce (§ 12 zákona o inšpekcii práce) na účely výkonu inšpekcie práce patrí aj oprávnenie používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy (zákon o ochrane utajovaných skutočností). Oprávnenie využívať foto a videotechniku sa využíva na dokumentovanie stavu miesta udalosti, pracoviska a tiež na ochranu inšpektora práce ako verejného činiteľa pri výkone inšpekcie práce. Vyžadovanie súhlasu na spracovanie osobných údajov takto získaných by bolo obmedzujúcim faktorom uplatňovania tohto oprávnenia. Na odstránenie pochybností, či výsledok využitia uvedeného oprávnenia má inšpektorát práce právo spracúvať bez súhlasu dotknutých osôb, dopĺňa sa § 17 odsek 1.

čl. IV bod 8
Vo väzbe na navrhovaný bod 1 sa v § 19 ods. 1 písm. a) rozšírilo oprávnenie inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi pokutu aj za porušenie osobitného zákona (zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb) doplneného do § 2 ods. 1 písm. a). Inšpektorát práce môže uložiť pokutu za porušenie administratívnych povinností hosťujúcim zamestnávateľom (čl. I § 4 ods. 1 až 3 návrhu zákona) a domácim zamestnávateľom (čl. I § 4 ods. 4 návrhu zákona).

čl. V
Vo väzbe na čl. 23 smernice 2014/67/EÚ sa navrhuje účinnosť tohto zákona od 18. júna 2016. Bratislava 26. augusta 2015 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Richter v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

čl. III

čl. III bod 1 a 2
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 3 §
Navrhuje sa spresniť povinnosť hosťujúceho zamestnávateľa tak, že hosťujúci zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, bude vždy oznamovať Národnému inšpektorátu práce svoje meno a priezvisko a aj obchodné meno a namiesto miesta trvalého pobytu bude z praktických dôvodov uvádzať miesto podnikania, keďže je tiež uvádzané v príslušnom registri.

čl. III bod 4 §
Za účelom zjednodušenia a zefektívnenia činnosti príslušných kontrolných orgánov pri získavaní relevantných informácií potrebných pre plnenie svojich úloh sa navrhuje doplniť povinnosť hosťujúceho zamestnávateľa uviesť aj elektronickú adresu kontaktnej osoby, ktorá bude zároveň kontrolným orgánom poskytovať potrebné informácie.

čl. III bod 5 §
V § 4 ods. 1 písm. i) sa dopĺňa oznamovacia povinnosť voči Národnému inšpektorátu práce v prípade, že vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca na účely určenia celkovej doby trvania vyslania podľa navrhovaného § 5 ods. 3 Zákonníka práce.

čl. III bod 6 §
Navrhuje sa ustanoviť povinnosť hosťujúceho zamestnávateľa oznamovať Národnému inšpektorátu práce aj zmeny údajov, ak nastanú počas trvania vyslania, aby inšpekcia práce mala aktuálne údaje.

čl. III bod 7 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 8 §
V záujme jednotnej štruktúry a prehľadnosti sa navrhuje, aby oznámenia podľa § 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z. (ako aj jeho zmeny) a podľa § 5 ods. 3 Zákonníka práce hosťujúci zamestnávateľ uskutočnil v listinnej alebo elektronickej podobe na predpísanom formulári alebo prostredníctvom internetovej aplikácie na webovom sídle Národného inšpektorátu práce.

čl. III bod 9 §
Navrhuje sa doplniť povinnosť domáceho zamestnávateľa poskytovať nielen informácie ale aj podklady, ktoré sú potrebné pre Národný inšpektorát práce na účely identifikácie vyslania a kontroly dodržiavania pravidiel vyslania a ďalšie informácie súvisiace s vyslaním.

čl. III bod 10 §
Navrhuje sa, aby údaje získané z oznámenia podľa § 4 ods. 1 Národný inšpektorát práce poskytoval aj Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo prispeje k efektívnejšiemu plneniu úloh Ústredia práce, sociálnych vecí a úradov práce sociálnych vecí a rodiny v oblasti vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, najmä k účinnejšiemu odhaľovaniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

čl. III bod 11 §
Národný inšpektorát práce sa splnomocňuje na ustanovenie vzoru formulára pre oznámenie podľa § 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z. a podľa § 5 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré Národný inšpektorát práce sprístupní na svojom webovom sídle.

čl. III bod 12 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 13 §
V záujme zjednotenia prístupu zákona k doručovaniu písomností súvisiacich s vysielaním sa navrhuje uplatňovať ustanovenia správneho poriadku o doručovaní písomností okrem doručovania podľa § 6 a 7 aj na doručovanie podľa § 5 ods. 1 písm. c).

čl. III (zákon č. 351/2015 Z. z.)

čl. III bod 1 §
Doplnenie údajov za účelom rýchlejšej a presnejšie identifikácie vyslaného zamestnanca pri výkone kontroly.

čl. III bod 2 §
Legislatívno-technická zmena vo väzbe na doplnenie právnej úpravy.

čl. III bod 3 §
Ustanovuje sa výnimka z povinností hosťujúceho zamestnávateľa uvedených v § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 351/2015 Z. z. v prípade, že vyslaným zamestnancom je vodič v oblasti cestnej dopravy. V prípade vyslania zamestnanca v oblastí cestnej dopravy sa na hosťujúceho zamestnávateľa budú vzťahovať povinnosti upravené v § 4a zákona č. 351/2015 Z. z.

čl. III bod 4 §
Upravujú sa povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa v prípade vyslaného zamestnanca v oblasti cestnej dopravy. Navrhovaná zmena vyplýva z čl. 1 bodu 11 smernice (EÚ) 2020/1057 vo väzbe na terminológiu používanú v Slovenskej republike, kde smernica uvádza, že členské štáty Európskej únie si môžu odchylne od článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2014/67/EÚ stanoviť v súvislosti s vysielaním vodičov len administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia, ktoré sú uvedené práve v bode 11 čl. 1 smernice (EÚ) 2020/1057.

čl. III bod 54
Legislatívno-technická zmena vo väzbe na doplnenie právnej úpravy.

čl. III bod 6 §
V prípadoch, kedy nebolo možné doručiť rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiace písomnosti podľa § 6 ods. 1 prvej a druhej vety, sa upravuje ďalšia možnosť doručovania rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiacej písomnosti inšpektorátom práce, a to na adresu oznámenú podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo § 4a ods. 1 písm. a), tzn. na adresu sídla spoločnosti, v prípade právnickej osoby alebo na adresu miesta podnikania v prípade fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje rovnaký mechanizmus pre doručovanie rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiacej písomnosti Národného inšpektorátu práce, tzn. pôjde o rozhodnutia vydané v odvolacom konaní.

čl. III bod 7 §
Legislatívno-technická zmena vo väzbe na doplnenie právnej úpravy.

čl. III bod 8 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. III bod 9
Navrhuje sa do transpozičnej prílohy doplniť smernicu (EÚ) 2020/1057, ktorá sa návrhom zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.