Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/166/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1003897794 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2004 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2004:1003897794.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: L.. J. L., B. etnológie a kultúrnej antropológie N. UK, Y. 2, Q., zastúpený Mgr. Zuzanou Dlugošovou, advokátkou, Dobrovičova 13, Bratislava, proti žalovanému: Primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, rozhodol r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 37/2003odv. zo dňa 29.04.2003 a rozhodnutie Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy č.: 37 zo dňa 31.03.2003 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 6.322,- Sk na účet jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37/2003odv. zo dňa 29.04.2003, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy č. 37 zo dňa 31.03.2003 potvrdil. Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie požadovanej žalobcom v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 20.03.2003 pod bodom 6: Aké zmluvy riešia predaj tohto územia? Žiadam pripojiť kópiu zmlúv aj s prílohami. Rozhodol tak s odôvodnením, že zmluvní partneri Hlavného mesta SR Bratislavy nesúhlasia so zverejnením textov kúpnych zmlúv, v zmysle neskorších dodatkov. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tak, že toto zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom poukázal na to, že žalobcom požadované zmluvy obsahujú informácie, ktoré boli Hlavnému mestu SR Bratislave odovzdané druhou zmluvnou stranou, ktorá nie je osobou povinnosťou sprístupniť informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a keďže zmluvné strany na výzvu Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy písomne oznámili, že nesúhlasia so zverejnením textu kúpnej zmluvy, správne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým v časti žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nevyhovel. Poukázal na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca v žalobe poukázal najmä na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobode informácií) a teda aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je totiž relevantné, či je tretia osoba tzv. povinnou osobou, ale správny orgán má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií skúmať len skutočnosť, či nejaký zákon ukladá tretej osobe odovzdať požadovanú informáciu, tzv. povinnej osobe, od ktorej žiadateľ túto informáciu požaduje. Text zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, obsahujúci práva a povinnosti zmluvných strán, nemožno v žiadnom prípade považovať za informáciu odovzdanú mestu Bratislava treťou osobou, keďže práva a povinnosti zmluvných strán nie sú informáciami, ktoré boli odovzdané druhej osobe, ale sú predmetom vzájomnej dohody zmluvných strán. Pôvodcom textu zmluvy a informácií v zmluve obsiahnutých je teda v rovnakej miere jedna i druhá zmluvná strana. Dôvodom na neposkytnutie kópie zmlúv nemohla byť ani ochrana obchodného tajomstva. Ak by bolo preukázateľné, že niektoré informácie obsiahnuté v požadovaných zmluvách spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva a zároveň sa netýkajú nakladania s majetkom štátu alebo verejnými financiami, mal žalovaný v zmysle § 12 zákona o slobode informácií tieto informácie z požadovanej kópie zmluvy vylúčiť. Žalobca napokon poukázal na nepreskúmateľnosť prvostupňového správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keďže správny orgán vôbec neuviedol konkrétny dôvod podľa zákona o slobode informácií, pre ktorý nebola informácia sprístupnená. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, pričom zotrval na svojom stanovisku prezentovanom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že kupujúci, vedomý si skutočnosti, že Hlavné mesto SR Bratislava je povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií prehlásil v zmluve, že nesúhlasí so sprístupňovaním textu kúpnej zmluvy a akýchkoľvek informácií týkajúcich sa tejto zmluvy, s výnimkou zverejnenia názvu kupujúceho a výšky kúpnej ceny. K vyjadreniu žalovaného zaslal svoje stanovisko žalobca, ktorý poukázal na tom, že žalovaný vôbec nevzal do úvahy § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií, pričom informácie v zmluvách o predaji pozemkov v U. sú informáciami týkajúcimi sa použitia verejných prostriedkov a informáciami o nakladaní s majetkom obce. Preto nebolo možné použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií ako dôvod nesprístupnenia informácie. Ďalej poukázal na právny názor obsiahnutý vo vládou SR schválenej právnej analýze k zverejňovaniu materiálov na rokovanie vlády SR (uznesenie vlády SR č. 601 zo dňa 23.06.2004). Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec po právnej stránke nesprávne a preto podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa článku 1 veta druhá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. V článku 26 ods. 5 Ústavy SR je zakotvené, že orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií). Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Je nepochybné, že v prípade žalovaného ide o povinnú osobu vymedzenú v § 2 zákona o slobode informácií. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 zákona o slobode informácií). Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do 7 dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. Ustanovenie písm. a/ sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa použitia takých prostriedkov, alebo ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce. Z § 12 zákona o slobode informácií vyplýva, že všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Na konanie podľa zákona o slobode informácií sa použijú (ak nie je stanovené v tomto zákone inak) všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 22 cit. zákona). Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Základnou otázkou, ktorú súd musel vyriešiť, aby zistil, či sú napadnuté rozhodnutia v súlade so zákonom, bolo určenie, či v prípade zmlúv žiadaných žalobcom ide výlučne o informáciu, ktorá bola odovzdaná povinnej osobe osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií) a v prípade, ak by išlo o takúto informáciu odovzdanú povinnej osobe osobou, ktorej to ako povinnosť zákon neukladá, či išlo o informácie o nakladaní s majetkom obce, kedy by sa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií nepoužilo (§ 11 ods. 2 cit. zákona). Súd v tomto smere dospel k záveru, že správne rozhodnutia posúdili vec po právnej stránke nesprávne. Zo spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 20.03.2003 požiadal okrem iných aj o informáciu (bod 6 žiadosti): Aké zmluvy riešia predaj tohto územia? Žiadam pripojiť kópiu zmlúv aj s prílohami. Je potrebné uviesť, že žalobca príslušné územie v uvedenej žiadosti presne špecifikoval, pričom je nesporné, že žiadosťou dotknuté pozemky boli majetkom obce (Hlavného mesta SR Bratislavy). Zo spisu je zrejmé, že povinná osoba požadované informácie v rozsahu odpovedí na otázky č. 1-5, 7 a 8 sprístupnila, a to listom zo dňa 28.03.2003. Pokiaľ ide o požadovanú informáciu uvedenú v bode 6 žiadosti žalobcu, táto nebola povinnou osobou sprístupnená, o čom vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 37 zo dňa 31.03.2003, a to z dôvodu, že zmluvní partneri Hlavného mesta SR Bratislavy nesúhlasia so zverejnením textov kúpnych zmlúv. Z názvu žiadanej informácie, ktorú žalobca žiadal sprístupniť vyplýva, že ide nepochybne o dvojstranný právny úkon, obsahujúci práva a povinnosti zmluvných strán, a preto text zmluvy v žiadnom prípade nie je informáciou odovzdanou povinnej osobe treťou osobou. Práva o povinnosti zmluvných strán sú predmetom vzájomnej dohody zmluvných strán, pričom pôvodcom textu zmluvy a informácií v zmluve obsiahnutých je v rovnakej miere jedna i druhá zmluvná strana. Práva a povinnosti obsiahnuté v zmluve totiž vznikli až v okamihu prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že v žiadnom prípade sa žalobca nedomáhal takej informácie, ktorá bola odovzdaná povinnej osobe výlučnej osobami, ktorým to ako povinnosť zákon neukladá, a preto je poukazovanie na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií zo strany správnych orgánov nedôvodné. V tejto súvislosti sú teda písomné nesúhlasy so sprístupnením informácie zo strany ostatných účastníkov zmluvy (zmlúv) právne bezvýznamné. Nesúhlas so sprístupnením informácie zo strany týchto osôb by bol účinný len v tom prípade, ak by išlo výlučne o takú informáciu, ktorá bola odovzdaná povinnej osobe jednoznačne týmito osobami. Ak by aj bol postup správnych orgánov pri obmedzení sprístupnenia informácie - jej nesprístupnenia s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií správny, súd poukazuje na ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa ustanovenie písm. a/ nepoužije, nakoľko v danom prípade išlo jednoznačne o informácie o nakladaní s majetkom obce. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcom požadované informácie sa týkajú nakladania s majetkom obce a preto sa obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií nemôže použiť. Poukázanie žalovaného na znenie kúpnej zmluvy, v ktorej kupujúci vyhlásil, že nesúhlasí so sprístupňovaním textu kúpnej zmluvy a akýchkoľvek iných informácií týkajúcich sa tejto zmluvy... je právne bezvýznamné pri úvahe o tom, či informácie sprístupniť alebo nie. Povinná osoba totiž musí postupovať jednoznačne podľa zákona o slobode informácií a samotný nesúhlas podnikateľa so sprístupnením informácií uvedených v zmluve nemôže zrušiť povinnosť povinnej osoby postupovať podľa zákona. Zákon o slobode informácií totiž neustanovuje, že dôvodom na nesprístupnenie informácií by mohol byť aj jednoduchý nesúhlas podnikateľa. Dôvody, z ktorých môže byť sprístupnenie informácie odmietnuté, sú uvedené v § 8 až 11 zákona o slobode informácií. N základe uvedeného je súd toho názoru, že správne rozhodnutia posúdili vec po právnej stránke nesprávne, a preto ich bolo potrebné zrušiť. Pre úplnosť treba dodať, že právo na slobodný prístup k informáciám je ústavným právom zakotveným taktiež v Listine základných práv a slobôd, pričom účelom zákona o slobode informácií je nepochybne aj umožniť kontrolu činnosti povinných osôb verejnosťou. Správne orgány sa navyše pri rozhodovaní vôbec nezaoberali § 12 zákona o slobode informácií, podľa ktorého všetky obmedzenia a práva na informácie vykoná povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Možnosťou sprístupnenia aspoň častí žiadaných informácií - zmlúv, sa však správne orgány vôbec nezaoberali, a preto sú napadnuté rozhodnutia v tejto časti aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 O.s.p. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal voči žalovanému úspech, priznal právo na ich náhradu v sume 6.322,- Sk. Priznané trov konania pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok v sume 2.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátkou, ktorá vo veci vykonala celkom tri úkony právnej služby podľa § 16 ods. 1 písm. a,c,d/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní). Za prvé dva úkony právnej služby patrí odmena 2 x 1.281,- Sk a za tretí úkon v sume 1.360,- Sk, t.j. 3.922,- Sk, po zaokrúhlení 3.930,- Sk, čo spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 19 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 2x 128,- Sk a 1x 136,- Sk predstavuje sumu 6.322,- Sk, ktorú je žalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby vykonaným právnou zástupkyňou žalobcu - podanie písomného stanoviska k vyjadreniu žalovaného k žalobe, nakoľko v danom prípade nejde o účelne vynaložené trovy, keďže stanovisko podala právna zástupkyňa žalobcu bez právnej povinnosti a bez výzvy súdu, a preto odmenu za tento úkon právnej služby nemožno zahrnúť do trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.