Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/336/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202051 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010202051.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: O. P.,. L. X.XX.XXXX, Š. G. A., zastúpeného: advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: UHCP-RHCPBA2-2010/002225-003 zo dňa 30.9.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Č.p.: UHCP-RHCPBA2-2010/002225-003 zo dňa 30.9.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 712,95 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: UHCP-RHCPBA2-2010/002225-003 zo dňa 30.9.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Č.p.: UHCP- BA-OCP-Ž-1849-019/2010/STU zo dňa 22.6.2010 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt, za účelom podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 2 písm. f/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov). Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. V žalobe uviedol, že dňa 22.3.2010 riadne požiadal o udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania na území Slovenskej republiky na Generálnom konzuláte Slovenskej republiky v Užhorode. V podanom vyjadrení k žiadosti, podanej prostredníctvom poverenej osoby, bolo uvedené, že žalobca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti SIKYN consulting s.r.o., plánuje sa zaoberať podnikaním v oblasti IT technológií. Bolo predložené potvrdenie hotela Kyjev o ubytovaní počas jedného roka. Predmetné potvrdenie pre nezrovnalosti bolo dôvodom pre zamietnutie žiadosti. Z predmetného rozhodnutia však nevyplýva, že by bolo jednoznačne preukázané, že potvrdenie bolo falošné, resp. pozmenené.. Vyskytli sa len nezrovnalosti medzi predloženým dokladom a výpoveďou zamestnankyne hotela. Žiaden úkon na odstránenie rozporov správny orgán nevykonal, svoje rozhodnutie oprel len o výpoveď zamestnankyne hotela zodpovednej za vydávanie potvrdení o pobyte v hoteli, ktorá tvrdila, že predmetné potvrdenie nevydávala, podpis na doklade nie je jej a žalobca nemá v hoteli zabezpečené ubytovanie. Správny orgán neskúmal, kto vydal žalobcovi potvrdenie. Zo spisového materiálu vyplýva, že potvrdenie vyhotovila zástupkyňa žalobcu po predchádzajúcom dohovore s predmetnou zamestnankyňou a bolo potvrdené zamestnancom recepcie po odsúhlasení zodpovednou osobou - p. P.. Predmetný pracovník recepcie nebol v konaní vypočutý. Žalobca ďalej v žalobe poukazoval na rozpory vo vyjadreniach pani P., s ktorými sa správne orgány riadne nevysporiadali a neuviedli, či doklad predložený žalobcom je pozmenený alebo sfalšovaný. Po tom, ako zástupkyňa žalobcu zistila, že doklad z hotela Kyjev nie je dostatočný, predložila potvrdenie o ubytovaní v hoteli Dominika. O komunikácii zástupkyne žalobcu a zamestnankyňou hotela Kyjev svedčí vzájomná e- mailová komunikácia, na ktorú žalobca poukázal. Žalobca poukázal aj na ďalšie konania, v ktorých bolo rozhodnuté obdobne z totožného dôvodu. Nezrozumiteľnosť žalobca vidí aj v tom, že nebol správnymi orgánmi konkretizovaný dôvod uvedený v § 26 ods. 2 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov. Poukázal na okolnosť, či konanie zástupkyne žalobcu možno pripísať na jeho vrub. Žalobca namietal porušenie jeho procesného práva podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že preskúmal podanú žalobu, vydané rozhodnutia aj konanie prvostupňového správneho orgánu. V danom prípade bol dodržaný zákon a vydané rozhodnutia sú vydané v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Popísal obsah žaloby a uviedol, že konal v súlade so zákonmi, zaobstaral si potrebné podklady a dôkazy potrebné pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na výsledky šetrenia v hoteli Kyjev, kde z vyjadrenia pracovníčky hotela, p. P. získal informáciu, že nemá vedomosť o ubytovaní žalobcu, na predloženom potvrdení hotela sa nenachádzal jej podpis a zároveň predložila vzor vydávaného dokladu klientom. Uviedol, že podľa výpovede zástupkyne žalobcu, doklad o zabezpečení ubytovania žalobcu vyhotovila ona, o čom informovala p. P., ktorá s tým súhlasila. Doklad dala potvrdiť podpisom a pečiatkou na recepcii recepčnému, ktorý si svoj postup overil u p. P., ktorá s postupom súhlasila. P. P. následne poslala e-mail zástupkyni žalobcu o tom, že chce zrušiť dohodu o zabezpečení ubytovania. Žalovaný poukázal na vyjadrenie p. P., podľa ktorej ona nemá vedomosť o tom, že by niekto iný okrem nej vydával potvrdenie o zabezpečení ubytovania. Hotel vydáva len jeden typ potvrdenia na typizovanom tlačive po splnení podmienok, napr. po zaplatení poplatku za rezerváciu, 15,- Eur a nestornovateľného poplatku vo výške ceny ubytovania na jednu noc. Zo strany žalobcu, resp. jeho zástupkyne, k splneniu týchto podmienok nedošlo. Pečiatka s nápisom „recepcia“ slúži len na potvrdenie faktúr hosťom a na prihlasovacie lístky pre políciu. Na vydávanie potvrdení o rezervácii slúži iná pečiatka bez nápisu „recepcia“. Doklad predložený žalobcom nemôže slúžiť na účely potvrdenia o rezervácii ubytovania. Svoje vyjadrenia aj dodatočne potvrdila ďalšou výpoveďou. Z uvedených dôkazných prostriedkov mal žalovaný preukázané, že žalobca nemal rezervované ubytovanie v hoteli Kyjev. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na ust. § 50 písm. b/, písm. c/ a písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva, že potvrdenie o zabezpečení ubytovania a úradné tlačivo o hlásení pobytu cudzinca nie sú totožné doklady, potvrdenie o zabezpečení ubytovania si ubytovateľ určuje sám, pričom úradné tlačivo o hlásení pobytu cudzinca musí obsahovať predpísané náležitosti. Úradné tlačivo neslúži ako doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že splnomocnená osoba žalobcu uviedla nepravdivé informácie, týkajúce sa zabezpečenia ubytovania žalobcu počas jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. V súvislosti na konanie zástupkyne žalobcu žalovaný poukázal na ust. § 17 Správneho poriadku, podľa ktorého zastupovaním vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Čo sa týka námietky ohľadom porušenia práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, táto okolnosť nebola namietaná v správnom konaní. Podľa názoru žalovaného, správne orgány si zabezpečili dôkazné prostriedky, ktorými dostatočne zistil skutočný stav a na ich základe správne rozhodol. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP na nariadenom pojednávaní a dospel k rozhodnutiu jednomyseľne schválenému všetkými členmi senátu. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti rozhodnutia oboch správnych orgánov, t.j. žalovaného a prvostupňového správneho orgánu ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup (§ 245 ods. 1 OSP). Z obsahu predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu, mal súd za preukázané, že dňa 22.3.2010 žalobca požiadal Generálny konzulát Slovenskej republiky v Užhorode o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. Na území Slovenskej republiky plánoval zotrvať jeden rok. K žiadosti bola založená zakladateľská listina o založení spoločnosti SIKYN - consulting s.r.o. so sídlom na Špitálskej ul. č. 10, Bratislava zo dňa 11.2.2010, oznam obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava 1 o tom, že odmietol vykonať zápis údajov do obchodného registra týkajúci sa spoločnosti zo dňa 26.2.2010, výpis z registra trestov, potvrdenie ukrajinskej banky o tom, že žalobca má založený účet so zostatkom sumy ku dňu 4.2.2010 vo výške 19.000,- Eur, potvrdenie hotela Kyjev o tom, že poskytne žalobcovi ubytovanie počas prechodného pobytu zo dňa 12.3.2010, záznam z pohovoru so žalobcom. V spise sa nachádza doklad, podľa ktorého žalobca dňa 22.3.2010 prevzal oznámenie o nedostatkoch v predložených dokumentoch a zaviazal sa, že do 22.4.2010 doloží upresnenie dokladu o ubytovaní. Žalobca do spisu založil aj plnomocenstvo pre zastupovanie vo veci na všetky úkony najmä pred orgánmi Hraničnej a cudzineckej polície (nielen pred nimi), konanie vo veci rokovaní s tretími osobami, úkony podľa Občianskeho súdneho poriadku, Správneho poriadku, Notárskeho poriadku udelené Alone Kurotovej. Podľa úradného záznamu zo dňa 27.4.2010, z kontroly pobytu cudzinca, p. G. P., uvedená ako osoba, ktorá vystavila v mene hotela Kyjev potvrdenie o poskytnutí ubytovania pre žalobcu, menovaná takéto potvrdenie nevydávala, toto nepodpísala a žalobca nemá v hoteli zabezpečené ubytovanie. Pani P. bola správnym orgánom vypočutá aj dňa 18.5.2010, kde predložila typizovaný doklad o rezervácii ubytovania, ktorý nezodpovedá dokladu predloženom žalobcom. Z dokladu je zrejmé, že podpis na žalobcom predloženom tlačive nie je podpisom oprávnenej osoby. Pani P. potvrdila, že rokovala s pracovníkom spoločnosti Slovakia Invest.Ru s.r.o. o poskytnutí ubytovania pre ich klientov, avšak podmienkou pre zabezpečenie ubytovania bolo zloženie preddavku 15,- Eur na základe potvrdenia rezervácie, uhradenie nestornovateľného poplatku vo výške ceny za jednu noc ubytovania (cca 35,- Eur). Zo strany predmetnej spoločnosti nedošlo k splneniu predmetných podmienok. Z vyjadrenia vyplynula skutočnosť, že pracovníci recepcie nie sú oprávnení vydávať potvrdenie o rezervácii. Nevedela však zaručiť, že pracovník recepcie predmetné potvrdenie nevydal. Podľa zápisnice z podania vysvetlenia zo dňa 21.5.2010, Aľona Kurotová, splnomocnený zástupca žalobcu, žalobca mal zabezpečené ubytovanie v hoteli Kyjev na základe zmluvy s pani P., ktorá jej v apríli 2010 oznámila, že od zmluvy odstupuje. Uviedla, že zabezpečí ubytovanie žalobcu v Hoteli Dominika o čom predloží správnemu orgánu doklad. V spise sa nachádza doklad hotela Dominika zo dňa 20.5.2010 o poskytnutí ubytovania pre žalobcu na 1 rok. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na základe dopytu správneho orgánu vo svojom stanovisku zo dňa 4.6.2010 uviedol, že mestská časť nemá záujem o rozširovanie podnikateľských aktivít žalobcu. Podľa e-mailovej korešpondencie medzi P. P. a manželmi Kurotovcami vyplýva, že Hotel Kyjev súhlasil s ubytovaním klientov v prípade splnenia podmienok. Doklady o obsahu a splnení podmienok predložené neboli. Z e-mailov vyplýva skutočnosť, že v prípade rezervácie je potrebné kontaktovať rezervačné oddelenie, kde budú poskytnuté bližšie informácie. Dňa 22.6.2010 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu podľa ust. § 26 ods. 2 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov na základe skutočnosti, že žalobca ako doklad o zabezpečení ubytovania predložil doklad, ktorý podľa dôkazov nezodpovedá právne relevantnému dokladu vydávanému hotelom Kyjev, nebol podpísaný oprávnenou osobou. Voči predmetnému rozhodnutiu sa žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby odvolal. V odvolaní uvádzal skutočnosti obsahom zhodné s námietkami uvedenými v žalobe. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na zistenia vykonané prvostupňovým správnym orgánom, stotožnil sa so skutkovým aj právnym zistením. Okrem dôvodov uvedených vo vyjadrení k žalobe vyjadril názor, že nové potvrdenie o zabezpečení ubytovania žalobcu v hoteli Dominika nemá vplyv na rozhodnutie a získané zistenia. Súd v danom prípade preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase začatia správneho konania. Podľa ust. § 19 zákona o pobyte cudzincov, povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 26 ods. 1, ods. 2 a ods. 6 zákona, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na a/ verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie, b/ záujmy maloletého dieťaťa cudzinca, osobné a rodinné pomery cudzinca, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak a/ cudzinec je nežiaducou osobou, b/ je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu, c/ možno predpokladať, že cudzinec bude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného zabezpečenia Slovenskej republiky, d/ je dôvodné podozrenie, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na prechodný pobyt, e/ ide o ďalšieho manžela cudzinca s povolením na prechodný pobyt v prípade polygamického manželstva, f/ cudzinec úmyselne uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady, g/ cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt, h/ udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme. Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa názoru súdu, vykonaným dokazovaním správneho orgánu bolo preukázané, že žalobca na preukázanie zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky predložil doklad, ktorý nebol relevantnou listinou potvrdzujúcou zabezpečenie ubytovania pre žalobcu. Zo žiadneho dokladu predloženého zástupkyňou žalobcu nevyplynulo, že by z jej strany boli splnené podmienky rezervácie ubytovania pre žalobcu, ktoré sú spomenuté v e-mailovej korešpondencii a na ktoré poukázala p. P.. Sporné potvrdenie predložené žalobcom o zabezpečení pobytu v hoteli Kyjev neosvedčuje zabezpečenie ubytovania v konkrétnom čase pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky. Potvrdenie predložené žalobcom nevystavilo rezervačné oddelenie hotela. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného šetrenia, vyššie popísaných vyjadrení zástupkyne žalobcu a oprávnenej pracovníčky hotela Kyjev. Poukazovanie na rozpory v tvrdení vypočutých osôb podľa názoru súdu nie sú schopné vyvrátiť zistenia správneho orgánu. Falšovanie alebo pozmeňovanie tohto dokladu však vyčerpávajúcim spôsobom preukázané nebolo. Správny orgán neskúmal, kto signoval potvrdenie zo dňa 12.3.2010, či bolo vydané pracovníkom recepcie hotela, resp. či bolo potvrdenie falošné. Nevykonával zisťovanie, či predmetný pracovník recepcie vykonával dopyt u p. P., či môže predmetný doklad vystaviť. Po upozornení správneho orgánu na nedostatky predloženého dokladu, žalobca predložil ďalší doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania na obdobie prechodného pobytu. Podľa názoru súdu dodatočným doložením dokladu, od ktorého správny orgán v zmysle zákona podmieňoval udelenie povolenia na prechodný pobyt (potvrdenie hotela Dominika zo dňa 20.5.2010) ešte pred rozhodnutím vo veci, bol odstránený vytýkaný nedostatok ohľadom preukázania zabezpečenia ubytovania žalobcu počas prechodnej doby jeho pobytu. Správny orgán nevykonával šetrenie ohľadom vierohodnosti tohto dokladu. Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Žalobca bol v konaní zastúpený Aľonou Kurotovovou v danej veci bez obmedzenia, o čom bolo predložené plnomocenstvo. V zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku, nie je povinnosťou správneho orgánu nariadiť vo veci ústne pojednávanie, ak to nie je potrebné na objasnenie veci. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu predložiť zákonom vyžadované doklady, ktorých správnosť a úplnosť prešetroval správny orgán, pričom správny orgán dospel k záveru, že na zabezpečenie potrebných dôkazov nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca aj splnomocnená osoba, ktorá v jeho mene konala na území Slovenskej republiky, boli informovaní o vadách predloženého potvrdenia o zabezpečení ubytovania žalobcu. Žalobca v podaní zo dňa 22.3.2010 potvrdil oboznámenie sa so skutočnosťou o vadách predmetného potvrdenia hotela Kyjev, zaviazal sa že do 22.4.2010 predloží jeho doplnenie. Rozsah a charakter vád, na ktoré bol žalobca správnym orgánom v tom čase upozornený, však z obsahu spisu nevyplýva. Podľa ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Žalobca v konaní nepreukázal, že by splnomocnená zástupkyňa mala obmedzenie týkajúce sa úkonov v mene žalobcu, dané splnomocnenie oprávňovalo v predmetnom konaní p. Kurotovú v plnom rozsahu, a preto je námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná. Podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V danom prípade predstavovalo podklad pre napadnuté rozhodnutie potvrdenie recepcie hotela Kyjev zo dňa 12.3.2010, ku ktorému sa splnomocnená zástupkyňa žalobcu vyjadrila tak, že zo strany hotela Kyjev bola zrušená zmluva o ubytovaní ku dňu 30.4.2010, a preto bude doložený nový doklad o zabezpečení ubytovania. Bola vo veci požiadaná o podanie vysvetlenia, a teda mohla sa k nemu vyjadriť, čo aj urobila. V dôsledku pochybností správneho orgánu ohľadom platnosti potvrdenia následne predložila doklad potvrdzujúci zabezpečenia ubytovania žalobcu na obdobie prechodného pobytu iným hotelom. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že správny orgán pochybil, keď nevzal do úvahy nový doklad o zabezpečení ubytovania žalobcu v hoteli Dominika aj s ohľadom na vyjadrenie zástupkyne žalobcu zo dňa 21.5.2010, v ktorom uviedla, že hotel Kyjev odstúpil od zmluvy a správnemu orgánu bude predložený iný doklad. Správny orgán žalobcovi nedal možnosť vyjadriť sa k zisteniam ohľadom relevantnosti dokladu vystavenému recepciou hotela Kyjev a spôsobu jeho získania. Dôsledné dokazovanie preukazujúce falšovanie a pozmeňovanie listiny vydanej hotelom Kyjev však vykonané nebolo, a preto podľa súdu nebol daný dôvod na postup správneho orgánu podľa § 26 ods. 2 písm. f/ zákona. Krajský súd v Bratislave preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, písm. d/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 66,- Eur a v nákladoch právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie veci, spísanie žaloby) vykonané v roku 2010 po 120,23 Eur podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky, paušálnu náhradu 2 x 7,21 Eur prislúchajúcu k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, 19 % DPH z odmeny a náhrady podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, spolu za rok 2010 sumu 303,31 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011 súd priznal žalobcovi náhradu v sume 61,75 Eur podľa § 14 ods. 3 písm. d/ vyhlášky, paušálnu náhradu 7,41 Eur, náhradu za stratu času 12,35 x 8 polhodín strávených cestou z miesta sídla do miesta pojednávania (§ 17 ods. 1), cestovné náhrady podľa vyhl. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách za cestovanie motorovým vozidlom na vzdialenosť 404km (Žilina - Bratislava a späť) pri spotrebe benzínu 7,7 l/100 km pri cene 1,469 Eur/1l, 0,18 Eur za každý km cesty, náhradu DPH vo výške 20 %. Celková priznaná náhrada trov konania žalobcu predstavuje 712,95 Eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať dovolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, v dvoch rovnopisoch. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP)