Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/23/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200840 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011200840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Q. C., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: I., štátneho príslušníka I. O. S. (ďalej len I.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy U., ulica I. G., provincia U., I., aktuálne s miestom pobytu H. Q. E. Ú. E. R.Q. J. S. S., zastúpeného pani JUDr. Katarínou Boháčovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa X.X.XXXX proti rozhodnutiu odporcu ČAS: E.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: E.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX v napadnutej časti, ktorou navrhovateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana, p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: E.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Výrok o neudelení azylu odôvodnil nepreukázaním zákonných predpokladov, ako aj nedôveryhodnosťou navrhovateľa. Výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Uviedol, že navrhovateľovi v prípade jeho návratu do I. nehrozí uloženie či výkon trestu smrti, pričom prípadným trestom za jeho dezerciu z armády by bola finančná pokuta, resp. odňatie slobody cca 1 rok, čo nie je možné považovať za neľudský či ponižujúci. K proklamovanej hrozbe zo strany hnutia Taliban uviedol, že tento nie je dôvodný, nakoľko odchodom z armády splnil údajnú požiadavku tohto hnutia. V tejto súvislosti tiež poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa. K hrozbe prípadného vážneho bezprávia v dôsledku vnútroštátneho konfliktu uviedol, že prítomnosť Talibanu v provincii U. je významná iba v jeho odľahlých oblastiach. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa X.X.XXXX, ktorým sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Uviedol, že odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, namietal však nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Uviedol v ňom, že v prípade návratu mu za dezerciu z armády hrozí trest, po odpykaní ktorého by musel dokončiť svoju 4-ročnú službu v armáde, čím by bol on a jeho rodina ohrozená. V tomto smere poukázal na aktivity Talibanu, ako aj na zlú bezpečnostnú situáciu v I.. Následne doložil do súdneho spisu štyri oskenované fotografie z armádneho prostredia, na ktorých má byť vyfotografovaný. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.6.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ odišiel z armády, čím splnil (prípadnú) požiadavku Talibanu, že prípadný trest za takéto jeho správanie sa nie je prenasledovaním a že situácia v regióne odkiaľ prišiel (U.) je stabilizovaná. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa a odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: E.-XXX/PO-Ž.-XXXX. Z jeho obsahu zistil, že rozhodnutím OCP PZ Prešov z 2.8.2010 bol zaistený v Ú. J. a vyhostený do I.. Proti vyhosťovaciemu rozhodnutiu sa vzdal práva na podanie opravného prostriedku. Počas pojednávania vo veci jeho vyhostenia o. i. uviedol, že z I. vycestoval pred dvomi týždňami (t. j. cca v polovici júla 2010) a že v armáde slúžil jeden rok. 11.11.2010 požiadal o azyl z dôvodu, že si chce na Slovensku zabezpečiť pokojný život. V priebehu podania vysvetlenia 11.11.2010 o. i. uviedol, že v I. má mladšieho brata, ktorý pracuje v banke a že v armáde slúžil jeden a pol roka. Uviedol tiež, že z I. odišiel preto, lebo mladšieho brata, ktorý pôsobil ako tlmočník pre Američanov, zajali talibanci a vyhrážali sa bratovi zabitím, ak navrhovateľ nevystúpi z armády. Preto ho otec vyzval, aby z I. odišiel. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že brat bol nezamestnaný a preto mu prenechal obchod, ktorý navrhovateľ prevádzkoval. Následne uviedol, že brat pracoval v banke a že tiež tlmočil Američanom. V polovici roku 2008 vstúpil do armády (4-ročná služba) a prihlásil sa na Vysokú vojenskú školu v P.. Po jej skončení (po 6 mesiacoch - t. j. koncom roka 2008) nastúpil do prezidentskej čestnej gardy (letisko P. R. P.). Po základnom výcviku (15 dní) odišiel na 20-dňovú dovolenku. V auguste roku 2008 požiadal o premiestnenie (prevelenie) do P. armády (vojenský oddiel rýchleho nasadenia v P.). Tam slúžil asi 20 dní - pripravoval sa na odchod na pakistanskú hranicu (V.), kde pôsobil 6 mesiacov (t.j. do cca februára 2009). Následne požiadal o 20-dňovú dovolenku a 3 mesiace po jej skončení armádu opustil (t.j. v cca júni 2009). K menám veliteľov pod ktorými slúžil sa vyjadril, že si na ne nevie spomenúť. Uviedol, že nebol trestne stíhaný a že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. Otec mu v lete roku 2009 povedal, že mladší brat bol zadržaný príslušníkmi Talibanu ktorí mu povedali, aby prestal Američanom tlmočiť a aby navrhovateľ prestal pôsobiť v armáde, inak že brata zabijú. Brat bol následne prepustený, vrátil sa do U.. Pretože na požiadanie navrhovateľa z armády nebol tento prepustený, odišiel na dovolenku k rodičom do U. (kde býval až do svojho odchodu z I., t.j. do cca polovice júla 2010), vybavil si cestovný pas a z I. vycestoval. V závere uviedol, že sa obáva väzenia za svoju dezerciu, ako aj toho, že by musel spolupracovať s Talibanom. 3.3.2011 bol s navrhovateľom uskutočnený doplňujúci pohovor, zameraný na overenie pôsobenia navrhovateľa v armáde. V spise odporcu sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v I. so zameraním aj na provinciu U., z ktorej navrhovateľ pochádza, ako aj na informácie o jednotlivých vojenských oddieloch a školách, ktoré navrhovateľ uvádzal vo svojej výpovedi. Vo vzťahu k bezpečnostnej situácii je z nich zjavné, že najmä severné okresy provincie U. sa stali v poslednom období cieľom nepriateľských akcií a incidentov, že cca 17 provincií I. bolo v závere roku 2010 prakticky bez závažných útokov I. opozičných skupín, že v roku 2010 došlo oproti predchádzajúcemu roku k nadpriemernému nárastu útokov v 13 provinciách, pričom v provincii U. iba k priemernému nárastu, že 3 provincie sú hodnotené ako bezpečné, že v 8 provinciách dochádza k zhoršovaniu sa situácie, že 9 provincií je mierne nebezpečných, že v 5 provinciách je vysoký nedostatok bezpečnosti a že v 9 provinciách je extrémny nedostatok bezpečnosti. Samotná provincia U. je považovaná za pokojnú s výnimkou okresov P., I. P.. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca neprávne posúdil vec vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnym názorom odporcu, ktorý tento svoj názor aj náležitým spôsobom aj odôvodnil. Je skutočnosťou, že navrhovateľ nikdy v I. nečelil trestnému stíhaniu a preto mu nebol uložený a ani mu nehrozí uloženie či výkon trestu smrti, ktorá skutočnosť je jedným z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany (§ 2 písm. f/ bod. 1 zákona o azyle). Fakt, že navrhovateľ bol, resp. že je príslušníkom ozbrojených síl I. sám o sebe obsahuje zvýšené riziko bezpečnosti (oproti ostatným obyvateľom), toto riziko však vyplýva z faktu, že ako príslušník ozbrojených síl môže byť nasadzovaný aj do bojových operácií. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že toto (zvýšené) riziko si sám privodil tým, že sa dobrovoľne stal príslušníkom takýchto ozbrojených síl, naviac v čase, keď mu bolo dobre známe, že ako príslušník bude do prípadných bojových operácií nasadzovaný. Príslušníkom armády sa teda nestal v období pokojnej situácie v krajine. Preto jeho profesionálne pôsobenie v armáde nemôže niesť znaky, obsiahnutú v ust. § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle. Podobne tieto znaky nemožno vzťahovať k prípadnému potrestaniu za zbehnutie z armády. Naviac je otázne, či by k nemu vôbec došlo, pretože počas navrhovateľovho ročného pobytu u svojich rodičov (potom ako armádu opustil) I. armáda voči nemu neurobila žiadne kroky k jeho potrestaniu, resp. k tomu, aby sa do jej radov vrátil. Navrhovateľ naviac nikdy nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, a to ani zo strany Talibanu. Tak s poukazom na odporcom vyslovenú nedôveryhodnosť navrhovateľa, ako aj na súdom vyhodnotený obsah jeho prednesov pred začatím azylovej procedúry a počas samotného azylového konania možno pochybovať o ním opísanej aktivite Talibanu (zadržanie navrhovateľovho brata o. i s vyhrážkou, aby navrhovateľ opustil armádu, inak brata zabijú). Dôvodom týchto pochybností je fakt, že navrhovateľov brat bol vzápätí prepustený, teda v čase keď navrhovateľ bol stále príslušníkom armády. Ak by však súd aj pripustil, že k tejto udalosti došlo, s poukazom na rozlohu Afganistanu, počet jeho obyvateľov, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je zjavne z pohľadu Talibanu "nepodstatnou osobou" (nejde o človeka s významnejším postavení či vplyvom) ako aj vzhľadom k relatívne bezpečným oblastiam I. (do ktorých sa v prípade svojich obáv môže vrátiť či usadiť) navrhovateľovi nehrozí v prípade jeho návratu neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, na ktoré sa snaží v podanom opravnom prostriedku poukázať. Je nepochybnou skutočnosť, že I. je krajinou, v ktorej bezpečnostná situácia nie je dobrá, má tendenciu zhoršovať sa, pričom v niektorých provinciách možno tento stav nazvať ako mimoriadne vážny. Ako to však vyplýva zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, založených v spise odporcu, ktoré navrhovateľ nespochybnil, nie je možné celé územie I. takto charakterizovať. Existuje nie málo provincií v ktorých je bezpečnostná situácia na uspokojivej úrovni. Navrhovateľ sa teda môže bezpečne vrátiť do niektorej z týchto (20) provincií, resp. sa do nich uchýliť v prípade, ak by sa obával toho, že by bol nútený do spolupráce s Talibanom. Ak teda odporca dospel k názoru, že v prípade navrhovateľa nie je splnený ani predpoklad § 2 písm. f/bod 3 zákona o azyle pre poskytnutie doplnkovej ochrany, jeho správny názor je správny a dôvodný. Pretože súd po preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany v rozsahu podaného opravného prostriedku dospel k zisteniam zhodným so zisteniami odporcu - t. j. že v prípade navrhovateľa nebol naplnený ani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany, napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).