Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/246/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211088 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1111211088.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PB Power Trade, a. s., Za plavárňou 3937/1, Žilina, IČO: 44 063 555, zast. JUDr. Martin Olos, advokát, M. R. Štefánika 71, Žilina proti žalovanému: MAGNA E.A., s. r. o., Beethovenova 5/1810, Piešťany, IČO: 35 743 565, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/27/2011-65 zo dňa 20.04.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/27/2011-65 zo dňa 20.04.2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25.02.2011, do právoplatného skončenia veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní dáva súdu, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podmienkou pre odloženie vykonateľnosti je, že účastník musí podať návrh na odklad vykonateľnosti, pričom odklad vykonateľnosti prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo, a ak dôvody na podanie žaloby svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Súd prvého stupňa posúdil dôvody žalobcu za natoľko dostačujúce, že pristúpil k povoleniu odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Prihliadol najmä na dôvody, že nútený výkon rozhodnutia, by spôsobil škody, ktoré by zasiahli v konečnom dôsledku najmä odberateľov žalobcu a v prípade, ak by súd v konaní o veci samej rozhodcovský rozsudok zrušil, došlo by k ťažko napraviteľnému stavu. Uviedol, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal včas, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Proti uzneseniu o odklade vykonateľnosti podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že rozhodcovský rozsudok ohrozuje jeho majetkové práva a hospodárske aktivity. Subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť voči žalovanému riadne a včas tvrdí, že zaplatenie tejto dlžnej sumy ohrozuje jeho majetkové práva. Naopak je to žalovaný, ktorého majetkové práva sú ohrozené. Podľa žalovaného pre odklad vykonateľnosti musí byť splnená podmienka, že žalobcovi hrozí závažná ujma.. Táto ujma, a taktiež okolnosti, z ktorých hrozí, by mali byť konkretizované, čo sa v danom prípade nestalo. Vzhľadom na tvrdené množstvo odberateľov žalobcu, zostáva tiež sporné, či čiastka, ktorú má žalobca na základe rozhodcovského rozsudku plniť, môže žalobcovi spôsobiť tvrdenú ujmu. Odberateľom žiadna ujma v podobe nedodávania elektriny nehrozí, pretože tzv. dodávateľ konečnej inštancie má povinnosť náhradnej dodávky elektriny po dobu 3 mesiacov tým odberateľom, ktorým hrozí z dôvodu nedodávky zmluvného dodávateľa, prerušenie dodávky elektriny (vyplýva zo zák. č. 656/2004 Z. z., § 20a a z nariadení vlády SR č. 317/2007 Z. z., č.309/2009 Z. z. a č. 211/2010 Z. z.). Nesprávne posúdenie veci je založené tým, že súd si osvojil tvrdenie vzniku ujmy na strane žalobcu, hoci hypoteticky má táto ujma vzniknúť tretím osobám - odberateľom elektriny. Vznik ujmy tretím osobám nezakladá sama o sebe vznik ujmy žalobcovi. Žalobca tvrdí nepravdu, že mu rozsudok mu ohrozuje jeho ekonomické postavenie, pričom práve tento rozsudok poukazuje na to, že žalobca svojim konaním spôsobil škodu a získal neoprávnený majetkový prospech. Súd prvého stupňa si bez dokazovania osvojil tvrdenia žalobcu a svojim rozhodnutím prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, keď uviedol, že dôvody žaloby svedčia o tom, že napadnutý rozsudok môže byť zrušený. Dôvody uvedené v § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní sú len zákonnými predpokladmi podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak bez ich dokazovania a právnej analýzy nemôžu o ničom svedčiť. Záverom poukázal na to, že žalobca sa počas celého sporu nesnažil urovnať svoj záväzok tak, aby neohrozil majetkové práva žalovaného. Podľa žalovaného sa práva domáha ten, kto spôsobil neprávo. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu. K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že odvolanie žalované nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie podľa žalobcu netrpí žiadnymi vadami a je vecne správne i riadne odôvodnené. Žalovaný si zákonné predpoklady odkladu vykonateľnosti rozsudku v zmysle § 40 ods. 2 druhej vety zák. č. 244/2002 Z. z. mýli so zákonnými podmienkami pre nariadenie predbežného opatrenia podľa O.s.p.. Zákon odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nepodmieňuje žiadnymi skutočnosťami, či podmienkami a nestanovuje žiadne kogentné podmienky, ako pri inštitúte predbežného opatrenia. Za predpokladu, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaná v lehote, je výlučne na úvahe civilného súdu, či odklad vykonateľnosti na návrh účastníka povolí alebo nie. Povolením odkladu však nedochádza k prejudikovaniu súdneho rozhodnutia. Nároky žalovaného žalobca popieral už pred samotným podaním žaloby o preskúmanie rozhodcovského rozsudku. V rozhodcovskom rozsudku ide najmä o plnenie z titulu údajného ušlého zisku, ktorý mal údajne utrpieť žalovaný, pričom sám žalovaný od zmluvy odstúpil a vyčíslil čiastku pri ukončení zmluvy, ktorú uplatnil v rozhodcovskom konaní. Žalovaná suma spolu s príslušenstvom, trovami rozhodcovského konania a trovy prípadnej exekúcie činí cca 600 000,- eur. Exekúcia rozhodcovského rozsudku by mala pre spoločnosť žalobcu so statusom alternatívneho dodávateľa elektriny nepriaznivé následky, ohrozujúce realizáciu nákupu a následnej dodávky elektriny odberateľom, ako aj pre existenciu žalobcu. Je pravdou, že existuje dodávateľ poslednej inštancie elektrickej energie, ale ide o núdzový režim dodávky elektriny po dobu 3 mesiacov, kde odberateľ stráca zmluvné a cenové podmienky, ktoré mal dohodnuté s pôvodným dodávateľom, a s ktorými do budúcna oprávnene počítal. Hrozba vzniku ujmy výkonom rozhodcovského rozsudku nie je zákonnou podmienkou pre povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 2 druhej vety zák. č. 244/2002 Z. z.. Vzhľadom na vytknuté vady rozhodcovského konania a rozhodcovského rozsudku, ktoré sú zásadného charakteru (vrátane námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu), ktoré žalobca namietal počas celého rozhodcovského konania, je povolenie odkladu vykonateľnosti za danej situácie podľa žalobcu namieste. Rozhodcovský súd nevyčkal na rozhodnutie civilného súdu o námietke nedostatku právomoci prejednať spor iniciovaný žalovaným a vo veci rozhodol. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol vo výroku správne, pričom svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil a odôvodnil. S odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 04.04.2011 na Okresný súd Bratislava I žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25.02.2011 podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. a zároveň podal žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Týmto rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) zaplatiť istinu 506.879,76 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,423 % ročne zo sumy 70.543,20 eura od 11.02.2010 do zaplatenia, 3,420 % ročne zo sumy 70.543,20 eura od 20.02.2010 do zaplatenia, 3,415 % ročne zo sumy 56.434,56 eura od 02.03.2010 do zaplatenia a 3,404 % ročne zo sumy 309.358,80 eura od 20.04.2010 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania spolu vo výške 42.227,80 eura vrátane DPH. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručovaný poštou - podané na poštu dňa 24.03.2011 s tým, že právny zástupca žalobcu ho prevzal dňa 30.03.2011. Z tohto možno vyvodiť, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v lehote podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z.. V rámci podanej žaloby bol podaný aj návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Zákon o rozhodcovskom konaní neuvádza, že odklad vykonateľnosti je možný len ak hrozí značná ujma alebo ak je tu predpoklad, že sa žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie (tak ako to napr. ukladá pri odklade vykonateľnosti pri podaní návrhu na obnovu konania v § 233 O.s.p.- predpoklad, že návrhu na obnovu konania bude vyhovené alebo pri nariaďovaní predbežných opatrení - § 74 a nasl O.s.p. - bezprostredne hroziacu ujmu). Odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov rozhodnutia, či už všeobecného alebo rozhodcovského súdu. Súd, ktorý rozhoduje o odklade vykonateľnosti musí však zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie. Samotné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo o sebe neznamená odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. O odklad vykonateľnosti musí účastník požiadať, a zároveň musí splniť zákonnú podmienku podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas. Odklad vykonateľnosti plní ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu v rámci exekúcie a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie. Odvolací súd má za to, že žalobca splnil zákonné podmienky § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. pre povolenie odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Podal včas žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v tejto žalobe uviedol dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/, j/), ktorých dôvodnosť v danom prípade bude preskúmavaná súdom prvého stupňa v rámci konania o veci samej. Zároveň žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti, pričom vzhľadom na výšku predmetu rozhodcovského konania a žalovanému prisúdenej pohľadávky, by v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku, mohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane žalobcu, ak by do okamihu právoplatného zrušenia rozhodcovského rozsudku došlo k jeho nútenému výkonu v rámci exekúcie. Navrátenie do predošlého stavu v rámci exekúcie nie je možné, a preto aj náprava takto vzniknutej ujmy by bola obtiažna. Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25.02.2011, a to až do právoplatného skončenia veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Záverom odvolací súd k stanovisku žalobcu uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného týkajúceho sa pokračovania rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní aj napriek námietke žalobcu (resp. v rozhodcovskom konaní žalovaného) o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvolací súd poukazuje na § 21 ods. 4 zák. č. 244 /2002 Z. z. podľa ktorého ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov: za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.