Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/308/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211088 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111211088.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, Žilina, IČO: 44 063 555, práv. zast. Advokátska kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému MAGNA ENERGIA a.s., Nitrianska 18/7555, Piešťany, IČO: 35 743 565, práv. zast. JUDr. Jozefom Vozárom, advokátom, Kamenárska 17A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 30Cb/27/2011-250 zo dňa 1.6.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/27/2011-250 zo dňa 1.6.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 7 811,90 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v Tatra banke, a.s., č. účtu 2629041108/1100, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobou zo dňa 8.7.2010 doručenou Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave dňa 9.7.2010 (ďalej len RS SOPK) sa žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) domáhal voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatenia sumy 506 879,76 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca v žalobnej odpovedi zo dňa 30.8.2010, okrem iného, vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu s tým, že rozhodcovská doložka, ktorá by mala byť podľa žalovaného vyjadrená v § 22.2 Election Sheet to the General Agreement je absolútne neplatná, navyše i v prípade jej platnosti sa nevzťahuje na predmetný spor a na rozhodnutie RS SOPK o tvrdenom nároku, ktorý žalovaný uplatnil v uvedenej žalobe. Znenie § 22.2 je neurčité, nezrozumiteľné, nejasné a rozhodne ho nemožno považovať za platné dojednanie rozhodcovskej doložky. O tejto námietke žalobcu a nedostatku právomoci RS SOPK v právnej veci sp. zn. Rsp V-102/2010 rozhodlo Predsedníctvo RS SOPK na 4. mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 7.12.2010 a uznesením č. 3/2 námietku nedostatku právomoci RS SOPK zamietlo. Súd uviedol, že v odôvodnení predmetného uznesenia je, okrem iného, uvedené, že rozhodcovská doložka uvedená v § 22.2 Election Sheet to the General Agreement uzavretá medzi PB Power Trade, a.s., Žilina a Magna E.A. s.r.o. Piešťany presne označuje Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a tým je daná právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselne komory rozhodovať predmetný spor sp. zn. Rsp V-102/2010, v súlade § 2 ods. 3 Štatútu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodne a priemyselnej komory. Súd poukázal na to, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.1.2011 domáhal, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vyhovel jeho námietke a zastavil rozhodcovské konanie vedené pred RS SOPK pod sp. zn. Rsp V-102/2010. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Bratislava I vedené pod č.k. 35Cb/3/2011. O tejto žalobe OS Bratislava I rozhodol rozsudkom č. k. 35Cb/3/2011-90 zo dňa 12.11.2013 tak, že žalobu zamietol. Rozhodcovský súd SOPK prejednal žalobu na ústnych konaniach dňa 17.12.2010 a 26.1.2011 za účasti účastníkov a ich zástupcov a na neverejnom zasadnutí dňa 25.2.2011. Rozhodcovský súd SOPK rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25.2.2011, sp. zn. Rsp V-102/2010 rozhodol tak, že žalobcu ( pred RZ žalovaného) zaviazal zaplatiť žalovanému (pred RZ žalobcu) istinu vo výške 506 879,76 EUR spolu s úrokmi z omeškania, poplatkom za rozhodcovské konanie a trovami právneho zastúpenia. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2011. Dňa 4.4.2011 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha zrušenia Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. Rsp V-102/2010 zo dňa 25.2.2011 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c), d), g), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 3. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá spôsobilosť byt' účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byt' splnené tiež objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byt' len prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán a strany by o predmete sporu mohli uzavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Súd je pri preskúmaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Súd uviedol, že čo sa týka žalobcom uvedených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) zák. č. 244/2002 Z. z., žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) v rozhodcovskom konaní uplatnil námietku nedostatku právomoci RS SOPK. V tejto súvislosti súd uviedol, že ako vyplýva z vyššie uvedeného právoplatného rozsudku č. k. 35Cb/3/2011-90 zo dňa 12.11.2013, súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky v § 22.2 Election Sheet of the Agreement vo vzťahu k námietkam žalobcu a nakoľko sa strany v priebehu sporu nezhodli na presnom preklade znenia § 22.2. obsahujúce rozhodcovskú doložku, súd v konaní nariadil úradný preklad uvedeného dokumentu. Následne súd vychádzal z vykonaného úradne nariadeného prekladu a konštatoval, že súdom ustanovený prekladateľ preložil názov rozhodcovského súdu tak, že je jednoznačne určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný. Súčasne súd konštatoval, že záväzok strán zmluvy predložiť rozhodcovskému súdu spor podľa zmluvy na konečné a záväzné rozhodnutie je jednoznačným záväzkom strán zmluvy podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Preto návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. posúdil ako nedôvodný. S poukazom na uvedené právoplatné rozhodnutie súdu, súd prvej inštancie uviedol, že aj návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) posúdil ako nedôvodný. 5. Čo sa týkalo návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z. z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to tým, že rozhodcovský súd nevypočul navrhovaných svedkov Z.. R. J., H. I. G. Z.. R. J. ako aj skutočnosti, že rozhodcovský súd odmietol prejudiciálne rozhodovanie o kompenzačných námietkach žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) považoval súd prvej inštancie za potrebné poukázať na to, že zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých súd rozhoduje. Súd uviedol, že z rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský súd doručoval obom sporovým stranám všetky písomnosti a dal im rovnakú možnosť vyjadrovať sa a navrhovať dôkazy v rozhodcovskom konaní. Ako vplýva z rozhodcovského rozsudku, sporové strany nemali žiadne návrhy na dokazovanie, okrem návrhu žalobcu na vypočutie Z.. R. J. a to na okolnosť, či mal ochotu prevziať spoločnosť COMPEL na obchodovanie alebo nie. Tento návrh na vykonanie dôkazu Rozhodcovský súd uznesením zamietol z dôvodu, že súdu boli predložené listinné dôkazy dostačujúce na preukázanie skutočností, na ktoré mal byť svedok vypočutý a preto nepokladal jeho vypočutie za nutné k správnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci samej. V súvislosti s uvedeným súd poukázal na to, že dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhoduje, ktoré navrhnuté dôkazy je potrebné vykonať za účelom zistenia skutkového stavu veci. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú, nevykonanie dôkazu súd vysvetlí vo svojom rozhodnutí. Výsluch svedka v rozhodcovskom konaní navrhol žalobca k okolnostiam vyššie uvedeným v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodcovský súd navrhnutý dôkaz nevykonal dôvodiac, že vypočutie navrhovaného svedka nie je nutné k správnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci samej. Súd preto akceptoval dôvody, pre ktoré rozhodcovský súd tento dôkaz nevykonal a považoval postup rozhodcovského súdu za správny. Nevykonaním tohto dôkazu podľa názoru súdu nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. 6. Čo sa týkalo námietky žalobcu, že rozhodcovský súd nerozhodol o ním uplatnených kompenzačných námietkach, vôbec ich neposudzoval a tak o nich ani prejudiciálne nerozhodol považoval súd za potrebné poukázať na § 3 ods. 1 zák č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, z obsahu zmluvných dokumentov mal súd za preukázané, že tieto sa vzťahujú len na dodávku elektrickej energie a zo zmlúv súvisiacich právnych vzťahov a nie na iné zmluvy a dohody sporových strán, t. j. nie na tie, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoje kompenzačné námietky v rozhodcovskom konaní. O týchto iných zmluvných vzťahoch Rozhodcovský súd nemohol rozhodovať, lebo sporové strany neuzavreli a nepredložil žiadnu rozhodcovskú doložku, na základe čoho by bola založená právomoc Rozhodcovského súdu rozhodovať aj o právnych vzťahoch mimo dodávku el. energie dodávanej žalobcom žalovanému. Súd mal za to, že rozhodcovský súd správne vyhodnotil uplatnené kompenzačné námietky žalobcu s tým, že na rozhodovanie o týchto námietkach nie je daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko kompenzačné námietky neboli uplatnené zo zmluvného vzťahu, z ktorého by vyplývala dohoda medzi zmluvnými stranami rozhodnúť vec v rozhodcovskom konaní a teda nevykonaním tohto dôkazu nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. 7. K návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z., kde žalobca poukazoval, že v danom vzťahu bol spotrebiteľ, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nemal a nemá vo vzťahu k žalovanému postavenie spotrebiteľa s poukazom na ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. a čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/12/EHS zo dňa 5.4.1993. Keďže je zrejmé, že žalobca uzatvoril zmluvu za účelom a v rámci svojej obchodnej - podnikateľskej činnosti, nebolo možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa a teda žalobca nebol spotrebiteľom. 8. Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností a príslušných zákonných ustanovení súd prvej inštancie posúdil žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako nedôvodnú a rozhodol tak, že žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením. 9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým rozsudok napadol v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. Argumentoval tým, že v danej veci neexistuje návrh správcu na pokračovanie v konaní, nakoľko podaním zo dňa 28.5.2015 správca oznámil konajúcemu súdu, že nedal súhlas na pokračovanie v konaní, a to je z tohto dôvodu ex lege prerušené. Ako dôkaz k uvedenému priložil k odvolaniu podanie zo dňa 28.5.2015. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnom konaní sa nerozhoduje o majetku podliehajúcom konkurzu, a preto konanie nie je prerušené podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 47 ods. 1 a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že súdne konanie sa týka majetku podliehajúceho konkurzu vždy vtedy, ak na jeho základe a v súvislosti s ním môže dôjsť k zmenšeniu alebo zväčšeniu tohto majetku. K výroku o trovách konania žalobca uviedol, že je nepochybné, že tento výrok sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, nakoľko umožní potenciálne uplatnenie tohto nároku ako pohľadávky proti podstate, čo následne spôsobí zmenšenie majetku úpadcu. Z uvedeného žalobca vyvodil, že konanie by malo byť ako celok prerušené. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie bez uvedenia zákonných dôvodov konal so správcom ako účastníkom konania namiesto úpadcu, teda postupoval tak, ako je uvedené v § 47 ods. 3 ZKR. Poukázal na to, že správca môže vstúpiť do súdneho konania namiesto úpadcu len za podmienok uvedených v § 47 ods. 3 a 4 ZKR. Uviedol, že v danom prípade nebol daný zákonný dôvod na vstup správcu do konania, nakoľko správca nedal súhlas na pokračovanie v konaní, a preto sa ani nemohol stať jeho účastníkom a iný známy dôvod správcovi nie je známy. Žalobca namietal i skutočnosť, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 28.5.2015 uvádzal, že sa usiloval nahliadnuť do súdneho spisu a pripraviť sa na pojednávanie, čo mu však nebolo umožnené z dôvodov kapacitného obmedzenia na strane súdu. Preto správca v čase vyhlásenia rozsudku nemal vedomosť o obsahu súdneho spisu, nemal zachovanú možnosť riadnej prípravy na pojednávanie, čo predstavovalo podľa žalobcu dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Takýmto postupom súdu podľa žalobcu nebola zachovaná rovnosť účastníkov, ani právo na riadnu prípravu a došlo tak k odňatiu možnosti konať pred súdom. Na základe uvedeného správca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok s tým, že zároveň vysloví záväzný právny názor o prerušení tohto konania ex lege podľa § 47 ods. 1 ZKR. Správca v odvolaní zároveň vyhlásil, že toto podanie nie je návrhom na pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 3 ZKR a namietol svoj vstup do konania namiesto úpadcu. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. 12. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. 13. Odvolací súd konštatuje správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania zistil, že žalobca nenamietal nič, čo by sa týkalo skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie a namietal len procesný postup týkajúci sa toho, že konanie malo byť v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. ex lege prerušené, nakoľko ako správca konkurznej podstaty nedal súhlas, resp. návrh na pokračovanie v konaní, v priebehu ktorého došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu. Odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie uvádza, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne a na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia uvádza, že na základe § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa prerušujú len konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, čo však nie je splnené v tomto prípade. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti rozhodcovského rozsudku, pričom všeobecný súd nerozhoduje o právach týkajúcich sa priamo majetku úpadcu, teda žalobcu. V súvislosti s tým nebol daný ani dôvod na postup podľa § 47 ods. 4 cit. zákona. Odvolací súd taktiež nepovažuje za opodstatnený ani žalobcom (správcom) uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko z obsahu spisu je preukázané, že mu bolo včas doručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 1.6.2015 a bola zachovaná lehota na jeho prípravu. Žalobca svoju neúčasť však ospravedlnil z dôvodu, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, ale o odročenie pojednávania nepožiadal a rovnako ako v odvolaní argumentoval odkazom na § 47 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z., v súvislosti s čím odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené a konštatuje, že v danom prípade vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).