Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sd/78/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201384 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201384.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou v právnej veci navrhovateľa: K.. N. Š., R.. XX. I. XXXX, D. Š. XX, XXX XX D., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. 560 927 7168 zo dňa 3. augusta 2009 spolu so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. septembra 2009 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 3. augusta 2009, ktorým odporkyňa navrhovateľovi priznala od 23. októbra 2009 invalidný dôchodok v sume X XXX,- Sk mesačne a následne ho zvýšila od 1. januára 2009 na sumu XXX,XX Eur. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu, ako aj nesprávne započítanie odpracovaných rokov a žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť. Opravným prostriedkom zo dňa 12. decembra 2009 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zmenového rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. septembra 2009, ktorým odporkyňa navrhovateľovi priznala od 23. októbra 2008 invalidný dôchodok v sume X XXX,- Sk a následne ho zvýšila na sumu XXX,XX Eur. Navrhovateľ opäť namietal nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu a nesprávne započítanie odpracovaných rokov. V doplňujúcom podaní zo dňa 20. júla 2010 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa nezohľadnila obdobie od 21. decembra 1988 do 18. septembra 2000, kedy navrhovateľ pracoval v J. a bol tu sociálne poistený. V súvislosti s uvedeným poukázal na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Kanadou, účinnou od X. S. XXXX, v zmysle ktorej by sa malo toto obdobie započítať aj pre účely sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Navrhovateľ ďalej namietal, že z napadnutého rozhodnutia jasne nevyplýva, či odporkyňa započítala do rozhodujúceho obdobia obdobie jeho štúdia na právnickej fakulte B. J. C. D., T..S.. V. V. W. XXXX A. W. XXXX. Taktiež namietal, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nebolo zohľadnené jeho ochorenie - arteriálna hypertenzia. Navrhovateľ sa preto domáhal, aby súd zrušil napadnuté zmenové rozhodnutie. Odporkyňa v písomných vyjadreniach zo dňa 7. októbra 2010 a 11. októbra 2011 uviedla, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad XX rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. V posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, pred XX. októbrom 2008, navrhovateľ získal X XXX dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. X rokov a XXX dní, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na dôchodok len na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, doba poistenia získaná podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu nebola zohľadnená. Pokiaľ ide o navrhovateľovu námietku týkajúcu sa doby jeho štúdia na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odporkyňa poukázala na skutočnosť, že dobu štúdia od roku 1976 do roku 1978 v plnom rozsahu zhodnotila. K námietke, že navrhovateľov zdravotný stav nebol posúdený správne odporkyňa uviedla, lekárskou správou posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne z 13. februára 2009 bol navrhovateľ uznaný od 23. októbra 2008 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách XX %, v čom je zahrnutá aj hypertenzia a komplikácie cukrovky. Odporkyňa podotkla, že priznaných XX % zodpovedá plnej invalidite. Za daného právneho stavu odporkyňa žiadala, aby boli napadnuté rozhodnutia potvrdené ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľa prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žiadosťou zo dňa 19. januára 2009 požiadal navrhovateľ o invalidný dôchodok ku dňu 25. októbra 2008. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 3. augusta 2009 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.b. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 23. októbra 2008 invalidný dôchodok v sume X XXX,- Sk mesačne, ktorý následne zvýšila od 1. januára 2009 na sumu XXX,XX Eur. Invalidný dôchodok odporkyňa priznala podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 13. februára 2009. Pred vznikom invalidity, t.j. 23. októbra 2008, navrhovateľ získal X XXX dní obdobia dôchodkového poistenia, čiže 6 rokov a XXX dní. Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok a nebol mu priznaný ani predčasný starobný dôchodok, čím splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2007 určenom podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto XX kalendárnych rokov navrhovateľ nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. januárom 1984, priemerný osobný bod bol preto podľa druhej vety § 63 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Odporkyňa v odôvodnení predmetného rozhodnutia ďalej uviedla, že navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku XXXX - XXX dní, v kalendárnom roku XXXX - XX dní, v roku XXXX - XXX dní, v roku XXXX XXX dní, v roku XXXX - XXX dní, v roku XXXX - XXX dní, v roku XXXX - XX dní, v roku XXXX - XX dní a v kalendárnom roku XXXX - XX dní. Za tieto obdobia patrí navrhovateľovi pomerná časť osobného mzdového bodu X,X. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je X,XXXX. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal X XXX dní dôchodkové poistenia, t.j. XX,XXXX rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je X,XXXX. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. septembra 2009 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 23. októbra 2008 invalidný dôchodok v sume X XXX,- Sk mesačne a následne ho od 1. januára 2009 zvýšila na sumu XXX,XX Eur mesačne. Invalidný dôchodok odporkyňa priznala podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa odporkyňa pridržala skutočností a argumentov, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí zo dňa 3. augusta 2009. Zmena predmetného rozhodnutia spočívala v opätovnom prepočítaní úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, ktorý sa zvýšil na XX,XXXX. V dôsledku zmeny tohto údaju sa zvýšila aj hodnota podielu úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, čiže priemerný osobný mzdový bod sa zvýšil na X,XXXX. Týmto sa zvýšila aj suma priznaného invalidného dôchodku. Na pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2011 navrhovateľ uviedol, že jeho zdravotný stav bol posúdený správne, preto netrvá na opätovnom posúdení zdravotného stavu a na pojednávaní konanom dňa 21.11.2012 uviedol, že odporkyňa mu pre určenie priemerného osobného mzdového bodu nezapočítala obdobie rokov od 1976 do 1978, kedy študoval a súčasne mu pri určení sumy invalidného dôchodku neprihliadla na dobu poistenia získanú v Kanade. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že navrhovateľovi pri určení sumy invalidného dôchodku by bolo prihliadnuté na dobu poistenia získanú v Kanade len v prípade, ak by nezískal dobu poistenia potrebnú podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike a doba štúdia bola navrhovateľovi započítaná tak, ako navrhovateľ preukázal, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zmluvy“) ak nemá osoba nárok na dávku preto, lebo nezískala potrebné doby poistenia podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, nárok tejto osoby na dávku sa určí súčtom týchto dôb a dôb uvedených v odsekoch 2 až 4 za predpokladu, že sa tieto doby neprekrývajú. Podľa čl. 12 zmluvy ak osobe nevznikne nárok na dávku na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán a sčítaných podľa čl. 11, určí sa nárok osoby na dávku sčítaním týchto dôb a dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov tretieho štátu, s ktorým sú obidve zmluvné strany viazané zmluvami o sociálnom zabezpečení, ktoré obsahujú ustanovenia o sčítaní dôb. Podľa čl. 16 ods. 1 zmluvy ak podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku aj bez doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Kanady, len za doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nositeľ Slovenskej republiky vymeria takúto dávku bez ohľadu na dĺžku doby poistenia získanú podľa právnych predpisov Kanady. Vychádzajúc zo súdneho a dávkového spisu odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľ bol odo dňa 23. októbra 2008 uznaný za invalidného, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola XX %. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená cukrovka s dvomi komplikáciami. Iné zdravotné postihnutie určené nebolo. Tieto skutočnosti vyplývajú z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 13. februára 2009. Pokiaľ ide o doby dôchodkového poistenia, z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že odporkyňa zohľadnila nielen dobu zamestnania, ktorú získal na území Slovenskej republiky, ale aj dobu štúdia, dobu inej vojenskej služby na území Slovenskej republiky, dobu nároku na nemocenské ako aj dobu zamestnania samostatne zárobkovo činnej osoby. Táto skutočnosť vyplýva aj z napadnutých rozhodnutí, v odôvodnení ktorých odporkyňa výslovne uvádza, že navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal aj dobu inej vojenskej služby. S poukazom na uvedené súd považuje navrhovateľovu námietku týkajúcu sa nezohľadnenia doby štúdia na B. J. C. D., za nedôvodnú. Pokiaľ ide o dobu výkonu zamestnania v Kanade, odporkyňa postupovala správne, keď priznala navrhovateľovi nárok na dávku len na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Zo zmluvy totiž jasne vyplýva, že ak navrhovateľovi vznikol nárok na dávku aj bez doby poistenia podľa právnych predpisov Kanady, Sociálna poisťovňa vymeria takúto dávku bez ohľadu na dĺžku doby poistenia získanú podľa právnych predpisov Kanady (čl. 16 ods. 1 zmluvy). Odporkyňa by mala podľa zmluvy povinnosť zohľadniť doby poistenia získané podľa právnych predpisov Kanady len v prípade, ak by navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok z dôvodu, že nezískal potrebnú dobu poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. To znamená, že odporkyňa by doby poistení podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a Kanady musela sčítať. Keďže to nebol navrhovateľov prípad, odporkyňa ho správne poučila, že pre zhodnotenie doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Kanady je príslušný len nositeľ sociálneho poistenia v Kanade. Pokiaľ ide o navrhovateľovu námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu, ako aj žiadosti o jeho opätovné preskúmanie, súd sa touto námietkou nezaoberal, nakoľko navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2011 výslovne uviedol, že jeho zdravotný stav bol posúdený správne, a preto netrvá opätovnom posúdení zdravotného stavu. Súd dospel k záveru, že odporkyňa v napadnutých rozhodnutiach uviedla všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre výpočet invalidného dôchodku a svoj postup náležite a zrozumiteľne opísala v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postupu správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 3. augusta 2009 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. septembra 2009 ako vecne správne potvrdil. Podľa § 250s prvej vety O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.