Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/1/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200810 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200810.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Q. U., trvale bytom W. X, P., zastúpeného pánom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Štátny ústav pre kontrolu liečiv so sídlom Kvetná 11, Bratislava 2/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.3.2010 proti rozhodnutiu odporcu Č.j.: (6014/2004), Zn.: 258/07/982/2010/D zo dňa 2.3.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.j.: (6014/2004), Zn.: 258/07/982/2010/D zo dňa 2.3.2010 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.j.: (6014/2004), Zn.: 258/07/982/2010/D zo dňa 2.3.2010 odporca s poukazom na ust. § 1, § 3 ods. 1 písm. m/ zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) o uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva k pozemku PKV obce W. Č.. XXXX, parc. č. XXXXX o výmere 3094 m2 rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku a že v konaní nebolo preukázané, že v danom prípade išlo o vyvlastnenie bez náhrady. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že: 1. Podľa vyjadrenia Ministerstva financií SR zo dňa 3.2.2010 celý podiel pôvodných vlastníkov (1/5 a 1/5) bol formou finančnej náhrady vydaný v reštitučnom konaní podľa zák. č. 87/1991 Zb. iným dedičom - G.. Q. Q. Y. Š. Q.). 2. Titulom prechodu pozemku na štát nebolo vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady, ale znárodnenie podľa zák. č. 121/1948 Sb., ktorý spôsob prechodu na štát nie je predmetom zákona, pričom reštitučného nároku sa navrhovateľ mohol (úspešne) domáhať podľa § 2 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že v čase prechodu pozemku na štát sa na pozemku nachádzali budovy - skladové priestory znárodnenej stavebnej firmy, pričom predmetný pozemok bol znárodnený Výmerom povereníctva stavebníctva v Bratislave č. 9265-práv/2-Dr.R.-1953 z 11.5.1954, nakoľko slúžil prevádzke znárodnenej stavebnej firmy. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.3.2010, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom, že odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke a že v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci. V konkrétnosti uviedol, že predmetný pozemok neslúžil znárodnenej firme architekta Q. a že nebol zastavaný - v čase znárodnenia (1954) bol uvedený do pôvodného stavu z roku 1944, mal charakter záhrady, nakoľko sklady vybudované na pozemku boli ešte v roku 1953 delimitované v prospech zásobovacej základne a boli zlikvidované. Na pojednávaní v merite veci prostredníctvom svojho zástupcu navrhol vypočuť ako svedka pána F. X., syna človeka, ktorý vozil a predával produkty z pozemku, ktorý od roku 1949 slúžil ako záhrada. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 27.4.2010 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že predmetný pozemok bol v roku 1954 uvedený do pôvodného stavu. Svoju argumentáciu oprel o delimitačné spisy z roku 1953, ako aj o ďalšie listiny (napr. administratívnu dohodu z roku 1954), podľa ktorých sa ešte v čase prevodu správy národného majetku zo Zásobovacej základne 16 MS Bratislava na Štátny ústav pre kontrolu liečiv, t.j. v roku 1955na pozemku nachádzali skladové priestory a celkovo 9 skladových budov. Poukázal tiež na skutočnosť, že firma, ktorá užívala pozemok so skladmi na ňom sa nachádzajúcimi, bola znárodnená vyhláškou ministerstva techniky z 15.7.1948 č. 1493/1948 Úradného listu. Štátny ústav pre kontrolu liekov (ďalej len ŠÚKL) a Slovenský pozemkový fond sa ako zúčastnené osoby k návrhu vyjadrili na pojednávaní. Pretože napadnuté rozhodnutie pokladajú za správne a zákonné, navrhli súdu aby ho potvrdil v celom rozsahu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné, pričom neuznal navrhovateľom vznesené námietky za také, aby viedli k jeho zrušeniu a vráteniu veci odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci navrhovateľom navrhnuté dokazovanie (výsluch svedka pána F. X.) nedoplnil. Dôvodom takéhoto procesného postupu súdu bolo to, že: 1/ Dôkazná situácia zrejmá z obsahu spisu odporcu svedčí jednoznačne o tom, že ešte v čase prechodu správy národného majetku (pozemku) na ŠÚKL v roku 1955 sa na pozemku nachádzali skladové budovy. 2/ V prípade navrhnutého svedka by išlo iba o sprostredkované svedectvo. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom správneho spisu odporcu č.: 6014/2004 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ ako právny nástupca pôvodných vlastníkov pozemku si podaním doručeným odporcovi 23.12.2004 uplatnil podľa zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku parc. č. XXXXX, kat. územie W., vedenom v PKV č. XXXX ako záhrada o výmere 3094 m2 s poukazom na jeho vyvlastnenie bez náhrady, resp. na znárodnenie. Podľa identifikácie parciel z 20.9.2004 a založeného LV č. XXXX bol predmetný pozemok rozdelený na parcely č. XXXXX/X až XXXXX/X, všetko zastavané plochy a nádvoria, vlastníkom ktorých je ŠÚKL. V roku 1948 sa začalo pripravovať znárodnenie firmy "Architekt Ján Vrana" (zápisnica z 12.7.1948, list Československých stavebných závodov, š.p., Krajový závod Bratislava z 24.5.1949) podľa zák. č. 121/1948 Sb. Z predmetných dokumentov je o. i. zrejmé, že táto firma mala od roku 1944 prenajatý pozemok na O. J. Q. W. od F. Q. a spol., (parc. č. XXXXX, PKV č. XXXX mesta W.), ktorý užívala ako skladište, firma mala v roku 1946 600 zamestnancov, v roku 1947 300 zamestnancov a v roku 1948 330 zamestnancov. Na predmetnom pozemku sa nachádzali dočasné drevené šopy (16), ktoré firma aj s pozemkom začala užívať od polovice roku 1944 ako skladové priestory. Ako to vyplýva zo zápisnice z 25.9.1953 spísanej aj za účasti pána P. Q. (jedného zo spoluvlastníkov pozemku) tento uviedol, že na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú "drevené búdy, používané ako skladištia". Povereníctvo stavebníctva v Bratislave dňa 11.5.1954 pod číslom: 9265-práv/2-Dr.R.-1953 vydala výmer, podľa ktorého: "Vyhláškou ministra techniky z 15.7.1948 číslo 1493 Ú.l. bol podľa § 1 zákona č. 121/48 Zb. o znárodnení v stavebníctve znárodnený zoštátnením stavebný podnik arch. Jana Vranu v Bratislave, Blahová ul. č. 33/a." (ďalej len znárodňovací výmer). S poukazom na § 4 ods. 8 zák. č. 121/48 Zb. bol určený rozsah znárodnenia, ktoré sa podľa § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona týkalo o. i. aj nehnuteľnosti parc. č. XXXXX, PKV č. XXXX, ktoré podľa hlásenia majetkových hodnôt znárodneného podniku slúžili alebo boli v deň znárodnenia podniku určené jeho prevádzke. V dôsledku toho bolo v PKV č. XXXX vyznačené vlastnícke právo v prospech Československého štátu - zásobovacej základne 16 Ministerstva stavebníctva v Bratislave. Podľa "Popisu nehnuteľností" Československých stavebných závodov, n.p., závodu Montostav Bratislava (bez udania dátumu) na nehnuteľnosti parc. č. XXXXX PKV č. XXXX sa nachádzajú sklady a dielne, ktoré sú pred likvidáciou, nakoľko na pozemku sa má stavať. Podľa listu z 10.11.1953, adresovaného Československým stavebným závodom, n.p. v likvidácii boli sklady, nachádzajúce sa na predmetnom pozemku delimitované pre Zásobovaciu základňu 16 Ministerstva stavebníctva v Bratislave a preto sa navrhuje ich delimitácia v prospech tejto organizácie. 3.12.1955 pod číslom 1661 bola medzi "Zásobovacou základňou 16 MS v Bratislave" a "Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, oblastným závodom pre Slovensko" uzatvorená administratívna dohoda, podľa ktorej sa správa národného majetku- skladové priestory v PKV č. XXXX O.. územia W., parc. č. XXXXX (položka č. 519) a skladové budovy (položky č. 577 - 585), všetko spolu v zostatkovej hodnote 90 154,76 Kčs prevádza na ŠÚKL. Na základe tejto administratívnej dohody bola 27.2.1956 v PKV č. XXXX, časti "B" vyznačená zmena správy tohto majetku v prospech ŠÚKL. Následnými postupmi bola na predmetnom pozemku povolená a aj uskutočnená výstavba budovy ŠÚKL, existujúca doposiaľ. V spise odporcu sa nachádza výzva Ministerstva financií SR z 10.6.199, adresovaná pánovi G.. P. Q. (ako jednému z právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, kópia ktorej bola zaslaná aj navrhovateľovi) v súvislosti s uplatnením reštitučného nároku - odškodnením - finančnou náhradou podľa zák. č. 87/1991 Zb. k pozemku parc. č. 10063, PKV č. 7122, podľa ktorej bolo požadované predloženie (o. i.) znaleckého posudku na označenú nehnuteľnosť, na "... ktorej boli v čase odňatia vybudované a v súčasnosti už asanované stavby, uvedené v prílohe k zoznamu nehnuteľností zo dňa 26.3.1954...". Vo výzve sa konštatuje, že okrem žiadosti pána G.. P. Q. Y. A.. F. Š. Q. ministerstvo neeviduje žiadnu inú reštitučnú žiadosť a že ostatné osoby (okrem iných aj navrhovateľ) riadne a včas neuplatnili reštitučný nárok. Tento dokument priložil navrhovateľ k podaniu, ktorým si uplatnil nárok, ktorý bol predmetom správneho konania odporcu. Odporca do spisu založil vyjadrenie Ministerstva financií SR z 3.2.2010, podľa ktorého toto ministerstvo riešilo žiadosť pána G.. P. Q. (viď predchádzajúci odsek) o poskytnutie finančnej náhrady za odňaté nehnuteľnosti, ktoré prešli v dôsledku znárodnenia na štát. Tento nárok bol vyriešený podľa § 47a zák. č. 92/1991 Zb. v spojení s § 13 ods. 1 zák. č. 97/1991 Zb. tak, že 18.12.2003 bola vyplatená finančná náhrada v podiele 3/5 podľa uplatneného nároku. Podľa ust. § 1 zákona (503/2003 Z.z.) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa ust. § 2 ods. 1 (t.č. už zrušeného) zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté. Podľa ust. § o ods. 1, veta prvá (t.č. už zrušeného) zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch lesný pôdny fond tvoria pozemky, ktoré sú trvale určené na plnenie funkcií lesov. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona (503/2003 Z.z.) právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 121/1948 Zb. o znárodnení v stavebníctve dňom 1. januára 1948 sa znárodňujú zoštátnením podniky, ktoré na podklade živnostenského oprávnenia alebo oprávnenia udeleného podľa predpisov o civilných technikoch (civilných inžinieroch a civilných geometroch) vykonávali stavebné práce akéhokoľvek druhu a u ktorých počet osôb v podniku zamestnaných alebo činných dosiahol kedykoľvek od 1. januára 1946 päťdesiat osôb. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 121/1948 Zb. o znárodnení v stavebníctve znárodnením nadobúda štát vlastníctvo k znárodnenému majetku. Podľa ods. 2 písm. a/ citovaného ustanovenia znárodnenie sa týka nehnuteľností, budov, zariadení, ložísk a nálezísk surovín. Podľa ods. 3, veta prvá citovaného ust. majetku uvedeného v odstavci 2 sa znárodnenie týka, ak slúži alebo ak je určený k prevádzke znárodneného podniku, i keď náleží niekomu inému než vlastníkovi podniku. Podľa ods. 8 veta prvá citovaného ustanovenia o rozsahu znárodnenie podľa odsekov 2 až 5 rozhoduje minister stavebného priemyslu. Podľa vyhlášky č. 493/1948 Ú.l. o znárodnení podnikov podľa zák. č. 121/1948 Zb., podľa § 1 ods. 7 zákona č. 121/1948 Sb. bol dňom 1.1.1948 znárodnený zoštátnením podľa § 1, odst. 1 uvedeného zákona podnik: 90. Arch. Jano Vrana, staviteľ, se sídlom v Bratislave. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci (nesprávne skutkové zistenia): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pričom súd súčasne poukazuje aj na skutočnosť, že konanie podľa zákona č. 503/2003 Z.z. je konaním návrhovým, teda je predovšetkým vecou oprávnenej osoby, uplatňujúcej si právo na navrátenie vlastníctva k pozemku (navrhovateľa), aby správnemu orgánu (v danom prípade odporcovi) predložila všetky dôkazy, svedčiace v prospech legálnosti uplatnenia nároku. Tie dôkazy, ktoré z objektívnych dôvodov nie je schopná predložiť i keď o ich existencii má vedomosť, na jej návrh zabezpečí správny orgán. V prejednávanej veci navrhovateľ odporcovi predkladal doklady, odporca ich do administratívneho spisu aj založil, pričom naviac vykonal z vlastnej iniciatívy ďalšie dokazovanie a to zabezpečením aj ďalších dokladov, viažucich sa k predmetu konania. Je tiež potrebné konštatovať, že dokazovanie ako celok bolo dostatočným k zisteniu stavu veci, t. j. k zisteniu naplnenia či nenaplnenia predpokladov navrátenia vlastníctva k pozemku v zmysle zákona. Zo skutočnosti, že odporca vydal vo veci negatívne rozhodnutie nemôže byť dôvodom ku konštatovaniu, že vo veci nebol náležitým spôsobom zistený stav veci. K námietke, že v čase znárodnenia v roku 1954 bol predmetný pozemok bol uvedený do pôvodného stavu z roku 1944 (ako záhrada), kedy ho predchodcovia navrhovateľa nadobudli do vlastníctva, nakoľko sklady boli ešte v roku 1953 delimitované v prospech zásobovacej základne, resp. k námietke z toho vyplývajúceho nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu, ktorý sa opiera tak o obsah spisu, ako podmienky zákona č. 503/2003 Z.z., táto námietka je irelevantnou, zakladajúcou sa naviac na nepodložených tvrdeniach: - Navrhovateľ prezentoval skutočnosť, že v roku 1954 - v čase znárodnenia bol pozemok uvedený do pôvodného stavu, teda do stavu kedy bol "záhradou", pričom sa tak malo stať ešte v roku 1953, kedy boli sklady na ňom sa nachádzajúce delimitované v prospech zásobovacej základne a mali byť zlikvidované. Doklady, nachádzajúce sa v spise odporcu však nesvedčia v prospech tohto tvrdenia. Ako to je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé z administratívnej dohody z 3.12.1955 o prevode správy národného majetku, uzatvorenej medzi Zásobovacou základňou 16 MS v Bratislave a ŠÚKL, oblastným závodom pre Slovensko, ešte v decembri 1955 z pôvodných 16 objektov, slúžiacich ako sklady, resp. kancelária, resp. domček existovalo celkovo 10 objektov, identifikovaných v predmetnej dohode. Ak by tieto k dátumu uzatvorenia dohody o prevode správy národného majetku neexistovali, celkom určite by neboli v predmetnej dohode uvedené, včítane ich pôvodnej a zostatkovej hodnoty. - Naviac je existencia či neexistencia týchto i keď iba dočasných stavieb irelevantnou: Zákon č. 503/2003 Z.z., podobne ako všetky ostatné reštitučné zákony, totižto riešia nápravu nie všetkých krívd, ktorá skutočnosť je zrejmá z ich obsahu. Pokiaľ ide o zákon na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, tento (okrem iných obmedzujúcich podmienok) striktne určil, že vlastnícke právo sa vracia (za splnenia ďalších v ňom uvedených predpokladov - podmienok) iba k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, alebo lesný pôdny fond (§ 1 zákona). To znamená že pokiaľ aj mali pozemky v čase prechodu na štát charakter pozemkov, patriacich do poľnohospodárskeho či lesného pôdneho fondu (napr. záhrada), elementárnym predpokladom navrátenia vlastníctva podľa tohto zákona je to, že aj v čase účinnosti zákona do niektorého z menovaných pôdnych fondov stále patria. Tento gramatický výklad znenia zákona nie je možné podľa názoru súdu vyvrátiť, pretože pokiaľ by mal zákonodarca na mysli iné vymedzenie okruhu pozemkov, ku ktorým pripúšťa navrátenie vlastníctva, vyjadril by tento zámer použitím iného slovného spojenia znenia tohto zákonného ustanovenia, napr. " ... ktoré tvoria alebo tvorili ...". Ako to vyplýva z nikým nespochybniteľnej skutočnosti, podobne ako aj dokladov v spise založených, pôvodný pozemok par. č. XXXXX bol rozdelený na tri pozemky parc. č. XXXXX/- XXXXX/X, na ktorých sa nachádza postavená budova ŠÚKL a ktoré sú v katastri nehnuteľnosti vedené ako "zastavané plochy a nádvoria". Ako to bolo vyššie uvedené, i keď bolo preukázané, že v čase prechodu pozemku na štát na pozemku boli postavené budovy slúžiace ako sklady či budovy na bývanie (kancelária, byt domovníka), táto skutočnosť je bezvýznamnou, nakoľko v čase uplatnenia nároku navrhovateľa na navrátenie vlastníctva k pozemku tento netvoril poľnohospodársky či lesný pôdny fond. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj podľa názoru Ministerstva financií Slovenskej republiky (MFSR) tento pozemok v čase prechodu na štát nebol poľnohospodárskou pôdou - v opačnom prípade by MFSR reštitučný nárok pána G.. P. Q. a (v súčasnosti) už nebohej pani Š. Q. neposúdil kladne poskytnutím finančnej náhrady. Na túto skutočnosť poukazuje aj odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. (MFSR reštitučný nárok právnych nástupcov troch pôvodných vlastníkov pozemku posúdilo podľa zák. č. 87/1991 Zb. Nakoľko zákon č. 87/1991 Zb. v ust. § 1 ods. 4 vylučoval aplikáciu v prípadoch krívd, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy využívanej na poľnohospodársku výrobu, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej pôdy a vodných plôch z postupu MFSR je zjavné, že predmetný pozemok toto ministerstvo považovalo za nepoľnohospodársky využívaný už v čase prechodu jeho vlastníctva na štát.) Odporca v napadnutom rozhodnutí argumetoval aj tým, že navrhovateľ nesplnil predpoklad ust. § 1 zákona, nakoľko pozemok bol vydaný poskytnutím finančnej náhrady podľa zák. č. 87/1991 Zb. S touto argumentáciou sa súd stotožňuje a v celom rozsahu poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia odporcom vydaného rozhodnutia. Súd (okrem vyššie uvedenej argumentácie) poukazuje tiež na ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech dôvodnosti navrhovateľom vydaného (negatívneho) rozhodnutia: Ako to je zrejmé z obsahu znárodňovacie výmeru (výmer vydaný Povereníctvom stavebníctva v Bratislave dňa 11.5.1954 pod číslom: 9265-práv/2-Dr.R.-1953) k znárodneniu firmy arch. Jana Vranu v Bratislave zoštátnením došlo podľa § 1 zák. č. 121/1948 Zb. V zmysle cit. ust. § 4 ods. 2, 3 tohto zákona sa znárodnenie týkalo aj pozemku par. č. XXXXX PKV č. XXXX kat. územia W.. Podľa cit. ust. § 1 zák. č. 121/1948 Zb. sa znárodňujú podniky dňom 1.1.1948, pričom s poukazom na ust. § 4 ods. 1 tohto znárodnením nadobúda štát vlastníctvo k znárodnenému majetku. Rozsah znárodnenia bol špecifikovaný vyhláškou č. 493/1948 Ú.l. o znárodnení podnikov, podľa ktorej bol podľa § 1 ods. 7 zákona č. 121/1948 Zb. dňom 1.1.1948 znárodnený zoštátnením podľa § 1, ods. 1 uvedeného zákona podnik "Arch. Jano Vrana, staviteľ, so sídlom v Bratislave." Z uvedeného je preto zjavné, že vo vzťahu k znárodneniu v stavebníctve mal zák. č. 121/1948 Zb. konštitutívny charakter, pričom súčasne k znárodneným podnikom nadobudol štát vlastníctvo k 1.1.1948. Vydanie vyhlášky (č. 493/1948 Ú.l. o znárodnení podnikov podľa zák. č. 121/1948 Zb.) ktorá konkretizovala ktorých konkrétnych podnikov sa znárodnenie týka, resp. vydanie znárodňovacie výmeru (číslo: 9265-práv/2-Dr.R.-1953 zo dňa 11.5.1954) malo iba deklaratórny charakter. To v aplikácii na prejednávanú vec znamená, že k znárodneniu nedošlo dňom vydania znárodňovacieho výmeru (11.5.1954), ale ex lege k dátumu 1.1.1948. Vzhľadom ku skutočnosti, že zákon vymedzuje v ustanovení § 2 ods. 1 ako rozhodné obdobie dobu v: "... ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3." možno bez pochybností konštatovať, že aj za prípadného splnenia ostatných zákonných predpokladov by nebolo možné vlastníctvo k pozemku navrátiť, nakoľko k prechodu vlastníctva pozemku na štát došlo mimo rozhodného obdobia, stanoveného zákonom. Súd poznamenáva, že skutočnosť, že navrhovateľ v uplatnení si nároku uviedol ako dôvod prechodu na štát uviedol vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady (§ 3 ods. 1 písm. m/ zákona), i keď v skutočnosti bolo dôvodom prechodu pozemku na štát znárodnenie, nie je podstatnou. V tomto smere sa súd nestotožnil s argumentáciou odporcu, pretože osoba uplatňujúca nároky podľa zákona (č. 503/2003 Z.z.) mylným, resp. nesprávnym označením skutočnosti predpokladanej v § 3 zákona by nemala byť vylúčená z možnosti aplikácie výhod, ktoré jej zákon poskytuje, t.j. z navrátenia vlastníctva. Na toto pochybenie odporcu však súd neprihliadol s poukazom na ust. § 250i ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie je inak vecne správne - viď vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku. Súd však poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku nenamietal dôvod vydania negatívneho rozhodnutia spočívajúci v aplikácii ust. § 1 zákona. Pretože odporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pričom pozemok netvorí poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond a ani do neho nepatrí, pretože pozemok bol vydaný formou finančnej náhrady podľa zák. č. 87/1991 Zb., pretože k prechodu vlastníctva na štát došlo mimo rozhodného obdobia, pričom námietka navrhovateľa, že v čase jeho prechodu na štát sa na ňom nenachádzali žiadne stavby nie je dôvodná, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. z/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).