KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Scud/18/2010 z 19. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2012, sp. zn. 5Scud/18/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010201000.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/18/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201000 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201000.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: K. D. A. B. X. B. F. Q. Y. A., bytom E. A. U., XXX XX H., T. X proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2009 p o t v r-

d z u j e.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2009 podľa § 70 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 38 nariadenia Rady EHS číslo 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členom ich rodín, pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 27. mája 2009 nie je navrhovateľ invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok s odôvodnením, že nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, pretože má zdravotné ťažkosti, jeho zdravotný stav nie je zlepšený a pre svoje zdravotné problémy nemôže pracovať.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľa prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu odporkyne, oboznámením sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.

Za účelom posúdenia invalidity na žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 29. apríla 2009 vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia G.. L. G. lekársku správu - posudok dňa 27. mája 2009 v ktorej uviedla, že navrhovateľ dňa 6. júna 2007 utrpel úraz následkom pádu z výšky, okrem iných

zrazení mal zlomenú prvú metakarpálnu kosť vľavo, toto zranenie sa hojilo problematicky a vyvinula sa tu Sudeckova dystrofia. Po absolvovaní rehabilitačného liečenia na Úrazovej klinike profesného združenia sa jeho zdravotný stav zlepšil, pretrváva však obmedzená úchopová schopnosť ľavej ruky, v doloženej dokumentácii sú uvádzané ďalej psychické ťažkosti, subdepresívne nálady, poruchy koncentrácie, stavy strachu, komplexné psychiatrické vyšetrenie nebolo doložené. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľovi určila: Sudeckova dystrofia - nepriaznivá lokalizácia (kap. XV, odd. B, položka 2b, prílohy číslo 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila na 35 %, percentuálnu mieru pre iné zdravotné postihnutie nenavýšila. Posudková lekárka stanovila, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Za účelom posúdenia invalidity navrhovateľa na základe konania o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne vypracoval druhostupňový lekár sociálneho poistenia G.. N. L. lekársku správu - posudok dňa 12. mája 2010 v ktorej konštatovala, že navrhovateľ dňa 6. júna 2007 utrpel pracovný úraz po ktorom sa začal sťažovať na bolesti ľavého palca ruky, kde bol diagnostikový Sudeckov syndróm. V máji až júni 2008 absolvoval rehabilitačné liečenie na úrazovej klinike, po jej absolvovaní bolo dosiahnuté trvalé a podstatné zlepšenie ľavého palca na ruke. Z posudkového a klinického hľadiska konštatovala, že zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa posudkové kritériá na uznanie invalidity. Funkčné postihnutie palca ľavej ruky v jeho bazálnom skĺbení je len parciálne, nedosahuje ťažký stupeň, zovretie ľavej päste je nekompletné, sila úchopu ľavej ruky je mierne redukovaná, funkcia ľavej ruky je bez funkčného obmedzenia, navrhovateľ je podľa údajov pravák. Posudková lekárka zvolila dolnú hranicu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, pretože pri Sudeckovej dystrofii, ktorá postihla bázu palca ľavej ruky nie je rozvinuté ťažké štádium s trofickými zmenami, úbytkom svalovej hmoty s preriedenou kostnou štruktúrou, nie je potvrdený znížený obsah minerálii a ďalšie komplikácie v zmysle porúch neurocirkulácie. Pridružené sekundárne ochorenia - poúrazová asi stresová porucha, bolesti ľavého bedrového kĺbu, chronické bolesti hlavy a chrbtice, najmä krčného segmentu sú posudkovo nezávažné, pretože nie sú ďalšími odbornými vyšetreniami potvrdené závažné komplikácie pohybového aparátu, nervových koreňov a iných štruktúr na končatinách, bedrovom kĺbe. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľovi určila choroby podporného a pohybového aparátu, - osteopatia a chondropatia, - Sudeckova dystrofia, ťažšia forma, M 89 (kap. XV, odd. D, položka 2b, prílohy číslo 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila na 35 %, a pre iné zdravotné postihnutie percentuálnu mieru nenavýšila. Posudková lekárka určila, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Po predložení ďalších lekárskych správ navrhovateľom, pretože nesúhlasil s posúdením jeho zdravotného stavu, posudkový lekár sociálneho poistenia G.. N. L. vypracovala ďalšiu lekársku správu dňa 30. septembra 2010, pričom v doplňujúcom posudku uviedla, že z posudkového a klinického hľadiska navrhovateľom predložené odborné vyšetrenia nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, v dôsledku čoho zotrvala na výsledku posudku a miere poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 35 %, tak ako je uvedené v lekárskej správe sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 12. mája 2010. Obmedzenie hybnosti ľavej ruky najmä palca nedosahuje stredne ťažký až ťažký stupeň, je len parciálne. Zlomenina bázy - základného palca ľavej ruky bola riešená konzervatívne, nie operatívne, rozvinula sa Sudeckova choroba - komplikované hojenie tejto zlomeniny, ktorá bola sprevádzaná úbytkom vápnika. V klinickom obraze dosiahla prvý stupeň, nerozvinuli sa stredne ťažké až ťažké komplikácie, t. j. dystrofické štádium po troch - štyroch mesiacoch po úraze kedy mala byť koža chladná, tmavofialového sfarbenia - cyanóza, nadmerné potenie, veľký úbytok svalovej hmoty, stuhnutie kĺbu. Nerozvinulo sa posledné štádium s ťažkými trofickými zmenami kože, svalov, úbytkom, s riedkou kostnou štruktúrou, obsah minerálnych látok nebol maximálne znížený, nie sú žiadne záznamy o tom. Na základe vyššie uvedených posudov a RTG vyšetrení palca ľavej ruky proces sa skonsolidoval, zlomenina sa zhojila vykazuje v predo-zadnej projekcii polohu takmer v základnej osi. Navrhovateľ je pravák, nie je ľavák, kedy by dané ochorenie mohla zaradiť do kapitoly XV, odd. G, postihnutie končatín, položka 21a - t j. stuhnutie kĺbov na ruke v priaznivom postavení na nedominantnej končatine, čo je 5 %. Pridružené sekundárne ochorenia, pretrvávajúca úzkostná depresívna symptomatológia na podklade vyššie uvedeného pracovného úrazu

bola záverovaná ako podozrenie na somatizačnú poruchu ochorenie nebolo potvrdené psychiatrickým vyšetrením, navrhovateľ neabsolvoval žiadnu liečbu na psychiatrickým pracoviskách, čo znamená, že ak navrhovateľ trpí úzkosťou a strachom po danom úraze nemusí to byť ešte psychickým ochorením. Chronický vertebrogénny alegický syndróm chrbtice, jedná sa o bolesti chrbtice primerané veku a nadváhe navrhovateľa, na podklade degeneratívnych zmien nezávažného stupňa, ktoré nie sú sprevádzané žiadnymi komplikáciami typu - úbytku svalovej hmoty na končatinách, rozvojom obŕn, nie sú prejavy žiadneho koreňového dráždenia, nie sú dokázané žiadne patologické reflexy, ani výpadky citlivosti, tak isto žiadne poruchy funkcie zvieračov - únik moču a stolice. Bolesti ľavého bedrového kĺbu sú posudkovo nevýznamné, záver, že sa začína obojstranná artróza v oboch bedrových kĺboch nie je diagnosticky klinická, ale úvaha, jasne nie je potvrdený proces rozvoja artrózy. Chronické bolesti hlavy spadajú do obrazu ochorenia chrbtice mierneho stupňa. Ochorenie sluchu nie je jasne vyklasifikované, navrhovateľovi bolo vykonané audiometické vyšetrenie, kde je záver, že s načúvacími pristrojmi má zníženie sluchu stredného stupňa, hlavne v oblasti vysokých tónov, obojstranne, pričom nie je uvádzaná percentuálne strata sluchu podľa Fowlera Sovlera vľavo a vpravo, celková strata sluchu Fowlera ktorá je dôležitá pre posudkové účely. Posudková lekárka zotrvala na svojom celkovom posudku zo dňa 12. mája 2010.

Po opakovanom predložení ďalších lekárskych správ navrhovateľom z dôvodu, že nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu, posudková lekárka sociálneho poistenia G.. N. L. vypracovala ďalšiu lekársku správu dňa 2. mája 2012 v ktorej podala písomné stanovisko v ktorom uviedla, že z posudkového a klinického hľadiska tieto odborné vyšetrenia nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku čoho zotrvala na výroku posudku, ale vykonala zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách na 40 %, (s ohľadom na predložené psychiatrické vyšetrenie zo dňa 10. februára 2011 a znalecký posudok zo dňa 26. novembra 2010), v dôsledku čoho z posudkového a klinického hľadiska zohľadnila záver predmetného znaleckého posudku v ktorom je uvedené, že somatoformné - telesné bolestivé prežívanie u navrhovateľa znalec hodnotí ako tretí stupeň. V dôsledku toho vykonala zvýšenie percentuálnej miery o 5 % pre iné zdravotné postihnutie jedná sa o strednú formu somatoformného ochorenia, v popredí sú výrazné známky neurasténie so sklonom k telesnému bolestivému prežívaniu. Zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa posudkové kritériá na uznanie invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila choroby podporného a pohybového aparátu, osteopatia a chondropatia, - Sudeckova dystrofia, ťažšia forma, M 89 (kap. XV, odd. B, položka 2b, prílohy č. 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), percentuálnu mieru určila na 35 %, ktorú navýšila o 5 %, pre iné zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania, - neurotické, stresové, somatoformné poruchy, stredná forma, F 43 (kap. V, položka 4a, prílohy č. 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určila na 40 %. Posudková lekárka stanovila, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona. č. 439/2004 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil súdu žiadny odborný lekársky nález, ktorý by diagnosticky hodnotil jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu prvostupňovým a druhostupňovým lekárom a ktorým by zvrátil hodnotenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi v označených lekárskych správach zo dňa 27. mája 2009, 12. mája 2010, 30. septembra 2010, 2. mája 2012, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa, ako aj s lekárskymi správami a nálezmi predloženými navrhovateľom v súdom konaní a dospeli k zhodnému názoru, že zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/203 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľovi bola posudkovým lekárom určená naposledy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 %. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní, záveru posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2009 podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V prípade, že sa zdravotný stav navrhovateľa zmení, navrhovateľ môže novou žiaosťou požiadať o priznanie invalidné dôchodku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Navrhovateľ sa na vytýčené pojednávanie súdu dňa 20. júna 2012 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie tohoto pojednávania, a preto súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou

Krajského súdu v Bratislave, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonala navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)