Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/9/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201081 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201081.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Š. XX, G., zastúpeného pánom V.. Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. L. X, G., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.05.2010 proti rozhodnutiu odporcu Č. j.: 5084/2004, zn.: 2211/10/435/10/MPO zo dňa 28.4.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. j.: 5084/2004, zn. 2211/10/435/10/MPO zo dňa 28.4.2010 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č. j.: 5084/2004, zn. 2211/10/435/10/MPO zo dňa 28.4.2010 odporca z dôvodu nesplnenia podmienok § 1, § 3 ods. 1 písm. j) zákona č.503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) nenavrátil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. - K.: 1/ LV č. XXX, parcelné číslo XXXX o výmere 548 m2, dom, dvor, v podiele 1/2 (ďalej len dom s dvorom); 2/ LV č. XXX, parcelné č. XXXX o výmere 183 m2, záhrada, v podiele 1/2 (ďalej len záhrada). Odporca v odôvodnení uviedol, že v prípade oboch nehnuteľností boli pôvodnými vlastníkmi pán I. Š. a pani S. Š., každý v podiele 1/2. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.1971 uzavretej medzi SLOVPATENTOM ako predávajúcim a K. I. Š. M. pani Š. ako kupujúcimi, za kúpnu cenu 69 014,- Kčs. Nesplnenie podmienky uvedenej v § 1 zákona odporca zdôvodnil tak, že nehnuteľnosť ad 1/ (dom s dvorom) netvorila v čase prechodu nehnuteľnosti na štát poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond, čo je obligatórna podmienka pre navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom. Predmetný pozemok (parc. č. 1514) bol vedený v LV č. XXX ako druh pozemku zastavané plochy, na štát prešiel ako druh pozemku stavebný pozemok, v identifikácii parciel je vedený ako dom, dvor a takto to uviedol aj navrhovateľ vo svojej žiadosti o navrátenie vlastníctva k pozemkom. Odporca v napadnutom rozhodnutí ďalej uvádza, že dňa 12.5.1980 uzavrel pán I. Š. (navrhovateľ) a pani S. Š. ako predávajúci s Investing, investorsko - inžinierska organizácia Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola celá nehnuteľnosť v katastrálnom území K., PK parcela č. XXXX vo výmere 548 m2 identifikovaná ako stavebný pozemok a PK parcela č. XXXX o výmere 183 m2 identifikovaná ako záhrada. Kúpna cena bola stanovená na základe posudku znalca zo dňa 16.10.1979, podľa ktorého bola stanovená cena za rodinný dom aj so záhradou vo výške 189 857,80 Kčs. Za účelom preukázania tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.1980 vykonal odporca na ústnom pojednávaní (12.4.2007) dokazovanie výpoveďami účastníkov konania. Existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok posudzoval odporca oddelene. Pokiaľ ide o nápadne nevýhodné podmienky, tieto sa v priebehu konania nepreukázali, nakoľko rozpor medzi stanovenou a vyplatenou kúpnou cenou v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi nemožno objektívne považovať za nápadne nevýhodné podmienky a protihodnota (štvorizbový byt + kúpna cena vo výške 189 857,80 Kčs), ktorú navrhovateľ a pani S. Š. ako predávajúci dostali, je adekvátna hodnote predávanej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že nehnuteľnosti neslúžili účelu na ktorý bola vykúpená, je pri reštitučnom titule podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona (kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok) irelevantná. Po zhodnotení dôkazov odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok uzatvorenia kúpnej zmluvy, nakoľko sa preukázalo, že navrhovateľ a pani S. Š. (manželka) dostali ako náhradu za predanú nehnuteľnosť nielen kúpnu cenu vo výške 189 857, 80 Kčs, ale bol im aj pridelený štvorizbový byt. To znamená, že navrhovateľ nepreukázal nápadne nevýhodné podmienky, pričom tieseň a nápadne nevýhodné podmienky musia existovať v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy popri sebe. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu (na základe plnomocenstva) v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 27.5.2010, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že odporca pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom navrhovateľovi. Poukázal pritom na skutočnosť, že kúpna zmluva uzavretá medzi pánom I. Š. a pani S. Š. ako predávajúcimi a Investingom ako kupujúcim, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, bez reálnej možnosti odmietnuť vypratanie nehnuteľnosti a za zjavného porušenia zákonov a ľudských práv a slobôd. Navrhovateľ to zdôvodnil tým, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 12.5.1980, t.j. 3 mesiace po vydaní rozkazu na vypratanie (6.2.1980) a po reálnom vyprataní predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ v ďalšom namietal, že súčasťou parcely č. XXXX zapísanej v LV č. XXX, označenej ako druh „záhrada“ bola v čase vypratania aj časť dvora (časť parcely č. XXXX zapísanej v LV č. XXX, druh pozemku: dom, dvor), ktorá však bola využívaná ako záhrada. Podľa vyjadrenia navrhovateľa na dvore nikdy neboli držané domáce zvieratá a na oboch parcelách (parc. č. XXXX a parc. č. XXXX) boli vysadené ovocné stromy, ovocné kry, zelenina a kvety, t.j. obe boli využívané ako záhrada. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal navrhovateľ za to, že zaradenie druhu pozemku používaného a nazývaného ako záhrada do poľnohospodárskeho pôdneho fondu je zjavné. Navrhovateľ ďalej namietal porušenie platných zákonov, najmä stavebného zákona tým, že nadobúdateľ vyvlastnenej nehnuteľnosti nerešpektoval povinnosť vrátiť pozemok alebo poskytnúť adekvátnu náhradu pozemku v inej lokalite v prípade, ak vyvlastnený pozemok nebude využitý na účel pre ktorý bol vyvlastnený (v tomto prípade verejná komunikácia nezasiahla do vyvlastneného pozemku). Tiež namietal prieťahy v konaní pred odporcom o navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom a poukazuje na skutočnosť, že o rozhodnutí odporcu nebol upovedomený. Navrhovateľ nakoniec popisuje priebeh vypratania a uvádza skutočnosti, ktoré boli uvedené aj v konaní pred odporcom. Na pojednávaní navrhovateľ založil do spisu korešpondenciu z októbra 2001 medzi ním a Hlavným mestom SR Bratislavou, ktorej obsah sa však priamo nedotýkal predmetu konania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.6.2010 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Pridržal sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nad rámec tohto odôvodnenia sa odporca vyjadril k námietke navrhovateľa o doručení napadnutého rozhodnutia a uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovmu zástupcovi pánovi V.. Z. Š., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie vo všetkých úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností v katastrálnom území K. (plná moc zo dňa 26.3.2001a z 16.3.2007). Uviedol, že postupoval v súlade s ust. § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odporca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Hlavné mesto SR Bratislava ako zúčastnená osoba sa k podanému opravnému prostriedku vyjadrila podaním zo dňa 22.6.2010 a z 31.1.2012 v tom zmysle, že odporca dostatočne prešetril skutkový a právny stav veci a správne posúdil a vyhodnotil nárok navrhovateľa a dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky podľa ust. § 1 a § 3 ods. 1 písm. j) zákona, a teda mu právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom nepriznal. Argumenty, ktoré navrhovateľ uviedol v opravnom prostriedku považuje zúčastnená osoba za nespôsobilé na spochybnenie napadnutého rozhodnutia. Zúčastnená osoba preto navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako správne. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., ) za prítomnosti navrhovateľa a odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu č.: 5084/2004 z obsahu ktorého zistil, že: - Navrhovateľ si podaním zo dňa 8.12.2004 uplatnil u odporcu nárok na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G. - K., zapísaným v LV č. XXX, par. č. XXXX, druh pozemku: dom so záhradou a parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrada, celkovo o výmere 731 m2, ktoré v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona prešli na štát. - Prílohou k podaniu zo dňa 8.12.2004 bola: A/ Kúpna zmluva uzavretá dňa 12.5.1980 medzi pánom I. Š. (navrhovateľ) a pani S. Š. ako predávajúcimi a Investing, investorsko - inžinierskou organizáciou Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bola celá nehnuteľnosť v katastrálnom území K., PK parcela č. XXXX vo výmere 548 m2 identifikovaná ako stavebný pozemok a PK parcela č. XXXX o výmere 183 m2 identifikovaná ako záhrada, kúpna cena bola vo výške 189 858,- Kčs (t.j. 15,- Kčs za m2), B/ Rozhodnutie MNV - odboru výstavby Bratislava - Petržalka, zo dňa 6.2.1980, č. v.: 329-1019/80.Ra o vydaní rozkazu na vypratanie bytu - domu navrhovateľovi z titulu vyvolanej asanácie akcie pre Investing, C/ Výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 30.8.1979 (výpis z LV č. XXX), na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. K., parc. č. XXXX, druh pozemku: zast. plochy, o výmere 548 m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku: zast. plochy, o výmere 183 m2 - Dňa 31.8.2005 odporca požiadal Správu katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu o prešetrenie druhu pozemku zapísaného v LV č. XXX, k. ú. K., pri parcele č. XXXX. Táto na základe vykonaných šetrení zistila, že predmetná parcela bola v pozemkovoknižnej vložke č. XXX evidovaná ako záhrada a k zmene druhu pozemku zo záhrady na iný druh pozemku nikdy nedošlo. - Dňa 12.4.2007 odporca nariadil ústne pojednávanie vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom PK parcely č. XXXX, XXXX, vedené na LV č. XXX, k. ú. K.. Vzhľadom na to, že podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Zb. sa vlastnícke právo navracia len k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond (§ 1 zákona), predmetom ústneho pojednávania bola len pôvodná PK parcela č. XXXX, identifikovaná ako záhrada. Pojednávanie bolo zamerané na preukázanie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.1980. - Odporca dňa 28.4.2010 vydal napadnuté rozhodnutie Č. j. 5084/2004, zn. 2211/10/435/10/MPO, ktorého prieskum je predmetom tohto súdneho konania. - V spise sa okrem iného nachádza: 1/ Znalecký posudok zo dňa 16.10.1979, v ktorom znalec Ing. Dušan Škultéty vyčíslil hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, par. č. XXXX a parc. č. XXXX, o výmere celkom 731 m2, na sumu 190 115,20 Kčs, 2/ Identifikácia parciel zo dňa 23.10.2006, z ktorej vyplýva, že spoluvlastníkmi predmetných parciel je spoločnosť FLEK, s.r.o. a Hlavné mesto SR Bratislava (zúčastnená osoba), 3/ Osvedčenia o štátnom občianstve a Potvrdenie o trvalom pobyte navrhovateľa a jeho manželky S. Š.; Čestné prehlásenie oprávnenej osoby, že na predmetné nehnuteľnosti nebol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 b. v znení neskorších predpisov zo dňa 18.9.2006. - Podľa identifikácie parciel (PKV Č..XXX, parc. č. XXXX, XXXX) z 23.10.2006 založenej navrhovateľom vyplýva, že parcela č. XXXX (pôvodne dom a dvor) bola rozdelená na parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X - všetko zastavané plochy a parcela č. XXXXX (pôvodne záhrada) bola včlenená do parcely č. XXXX/X - ostatná plocha. Podľa ust. § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. j/zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností za pozemky alebo ich časti v zastavanej časti obce patrí s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach náhrada za 1 m2 až do výmery 3 000 m2 najviac 15 Kčs v mestách nad 100 000 obyvateľov, najviac 10 Kčs v mestách od 40 000 do 100 000 obyvateľov, najviac 8 Kčs v mestách od 10 000 do 40 000 obyvateľov, najviac 6 Kčs v obciach od 2 000 do 10 000 obyvateľov, najviac 4 Kčs v obciach s menej než 2 000 obyvateľmi. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Podľa ods. 3 citovaného § 5 zákona na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenie odsekov 1 až 3sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 12.5.1980 za nápadne nevýhodných podmienok: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to bolo vyššie uvedené, predmetné pozemky parc. č. XXXX M. 1515 prešli na štát na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Výška kúpnej ceny bola stanovená v max. výške (§14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 47/1969 Zb.), t.j. 15,- Kčs za meter štvorcový. Okrem kúpnej ceny (189 858,- Kčs) bol navrhovateľovi pridelený štvorizbový byt. Predpoklad navrátenia vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona spočíva v tom, že kúpna zmluva, na základe ktorej prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát alebo inú právnickú osobu, bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Súd zdôrazňuje, že táto dikcia zákona predpokladá súčasné splnenie obidvoch podmienok. Inak povedané, ak čo i len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, k navráteniu vlastníctva z dôvodu § 3 ods. 1 písm. j) zákona nemôže dôjsť. Podľa názoru súdu, stanovenie kúpnej ceny v maximálnej možnej výške v zmysle právnej úpravy, platnej v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy a pridelenie štvorizbového bytu, nie je možné považovať za nevýhodnú podmienku a už vôbec nie za nápadne nevýhodnú podmienku. To znamená, že podmienka uzatvorenia kúpnej zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok nebola naplnená. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetná zmluva kúpna bola uzavretá v tiesni. Tieseň videl súd, na rozdiel od odporcu v tom, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v máji 1980, pričom rozkaz na vysťahovanie, ktorý bol aj obratom zrealizovaný, bol vydaný už vo februári 1980, teda tri mesiace pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Ako to bolo vyššie uvedené, absencia čo i len jednej z podmienok cit. ust. § 3 ods. 1 písm. j/ zákona spôsobuje nemožnosť kladnej aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Námietka, že časť parcely č. XXXX (označená v LV č. XXX ako druh pozemku: dom, dvor) bola nazývaná a fakticky využívaná ako záhrada, a preto by podľa navrhovateľa mala byť zaradená do poľnohospodárskeho fondu: Súd po vyhodnotení tejto námietky dospel k záveru, že nie je dôvodná. Po preštudovaní administratívneho spisu totiž zistil, predmetná parcela nebola nikdy označená ako druh pozemku: záhrada. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX (z 23.10.2006) jasne vyplýva, že sa jedná o zastavanú plochu, resp o dom a dvor (identifikácia parciel). K dnešnému dňu je predmetná parcela zapísaná na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX z ktorých taktiež vyplýva, že parc. č. XXXX je identifikovaná ako druh pozemku: zastavané plochy. To znamená, že táto parcela nikdy netvorila poľnohospodársky, resp. lesný pôdny fond. Odporca preto správne dospel k názoru, že navrhovateľ nespĺňa podmienku uvedenú v § 1 zákona, podľa ktorej sa navráti vlastnícke právo k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Faktické využívanie parcely č. XXXX ako záhrady nemá žiaden vplyv na druh pozemku, ktorý je skutočne zapísaný v katastri nehnuteľností. Námietka, že boli porušené platné zákony, najmä stavebný zákon tým, že nadobúdateľ vyvlastnenej nehnuteľnosti nerešpektoval povinnosť vrátiť pozemok alebo poskytnúť adekvátnu náhradu pozemku v inej lokalite v prípade, ak vyvlastnený pozemok nebude využitý na účel pre ktorý bol vyvlastnený: Pretože skutočnosť, že predmetné pozemky neboli využité na účel pre ktorý boli vykúpené, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Súd iba poukazuje, že v danom prípade nešlo o vyvlastnenie, ale o odpredaj pozemkov. Námietka, že odporca nedoručil napadnuté rozhodnutie navrhovateľovi a že v priebehu konania pred odporcom boli prieťahy: Súd ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Odporca pri doručovaní postupoval správne, keď napadnuté rozhodnutie doručil navrhovateľovmu zástupcovi V.. Z. Š., ktorý bol splnomocnený na celé konanie (plná moc zo dňa 26.3.2001 a zo dňa 16.3.2007). Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi (§ 25 ods. 5, prvej vety správneho poriadku). Doručenie napadnutého rozhodnutia pánovi V.. Z. Š. bolo vykázané dňa 18.5.2010. Skutočnosť, že v priebehu konania pred odporcom sa vyskytli prieťahy nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ mal navrhovateľ akékoľvek pripomienky či námietky voči dĺžke konania pred odporcom, mohol voči tomu namietať v priebehu konania a využiť príslušné zákonné prostriedky. Súd sa preto touto časťou námietky nezaoberal. Pretože všetky námietky navrhovateľa, vznesené voči napadnutému rozhodnutiu odporcu nie sú dôvodné, nakoľko k odpredaju predmetných pozemkov nedošlo za nápadne nevýhodných podmienok a pretože tieto pozemky netvoria v súčasnosti poľnohospodársky ani lesný pôdny fond, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporca a ani zúčastnené osoby si náhradu trov súdneho konania nežiadali. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. z/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).