Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201399 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava - Pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55, Bratislava za účasti: 1/ N. N.. K. N., bytom K. XXX, D., 2/ pani K.A.. X. K., bytom U. X, D., 3/ pani E. D., bytom D. X, D., 4/ N. K. H., bytom V. X, D. - všetky zastúpené HMG & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, 5/ Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.6.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č. k. 6435/2004, Zn. R2-0993/09/2331/12 zo dňa 30.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. k. 6435/2004, Zn. R2-0993/09/2331/12 zo dňa 30.5.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č. k. 6435/2004, Zn. R2-0993/09/2331/12 zo dňa 30.5.2012 odporca za použitia ust. § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. b), písm. c), § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zák. č. 503/2003 Z.z.“) rozhodol, že zúčastnené osoby 1/ - 4/ (v ďalšom tiež „reštituentky“) sú oprávnenými osobami v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z.. Súčasne rozhodol, že vzhľadom ku skutočnosti, že pozemky ku ktorým si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva, nachádzajúce sa v pôvodnom k. ú. D. - N. na: a) LV č. XXX, parc. č. 14701, záhrada o výmere 2292 m2; b) LV č. XXX, parc. č. 14848, záhrada o výmere 1768 m2; c) LV č. XXXX, parc. č. 14856, záhrada o výmere 1139 m2; d) LV č. XXX, parc. č. 14851, záhrada o výmere 1342 m2; e) LV č. XXX, parc. č. 1454, záhrada o výmere 762 m2; f) LV č. XXX, parc. č. 14852, záhrada o výmere 258 m2 g) LV č. XXX parc. č. 14850/2, záhrada o výmere 225 m2 h) LV č. XXXX, parc. č. 14849/1, záhrada o výmere 1406 m2 i) LV č. XXXX, parc. č. 14849/2, záhrada o výmere 1714 m2 boli po ich prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané a teda ich nie je možné vydať, priznal zúčastneným osobám 1/ - 4/ právo na náhradu v členení uvedenom vo výroku rozhodnutia. Súčasne odporca rozhodol o povinnosti zúčastnených osôb 1/ - 4/ vrátiť štátu kúpnu cenu za pozemky, pričom vo vzťahu ku každej zo zúčastnených osôb 1/ - 4/ vyčíslil konkrétnu sumu, ktorú sú povinné vrátiť. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, o. i. aj spôsob a podmienky prechodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na štát kúpnymi zmluvami. S poukazom na obsah uzatvorených kúpnych zmlúv a aj na základe písomných čestných vyhlásení zúčastnených osôb 1/ - 4/ a pánov D. O. I. dospel odporca k názoru, že kúpne zmluvy, na základe ktorých prešlo vlastnícke právo na štát boli uzatvorené za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko kúpne ceny neboli určené dohodou, ale orgánom štátu, pričom k uzatvoreniu zmlúv došlo v stave tiesne. Poukázal na skutočnosť, že pozemky boli významným zdrojom obživy, že pozemky slúžili ako miesto relaxu a na stretávanie sa celej rodiny, že na pozemkoch bolo možné postaviť viacero domov. V odôvodnení rozhodnutia poukázal odporca na viacero rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorých obsahom odôvodňoval správnu úvahu, ktorú sa pri vydaní rozhodnutia použil. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 25.6.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nedostatočné zistenie stavu veci. Uviedol v ňom, že odporca v napadnutom rozhodnutí neposudzoval komplexne a objektívne podmienky prechodu vlastníctva k pozemkom na štát, ale že tieto prechody posúdil vyhodnocoval iba s poukazom na okolnosti, ktoré z pohľadu odporcu svedčia v prospech reštituentov. Poukázal na skutočnosť, že ceny vykupovaných pozemkov boli určené podľa v tom čase platných predpisov. V tejto súvislosti (vo vzťahu k odporcom deklarovaným nápadne nevýhodným podmienkam) poukázal na skutočnosť, že štát pozemky p. č. 14701, p. č. 14848 a p. č. 14850/2 (vedené ako ostatná plocha, resp. cesta) vykúpil za cenu vyššiu - vykúpil ich ako záhrady, ktorá skutočnosť svedčí o vylúčení predpokladu nápadne nevýhodných podmienok. V dôsledku toho by tieto pozemky mali vylúčené z aplikácie zák. č. 503/2003 Z.z., pretože v čase prechodu vlastníctva na štát netvorili poľnohospodársky pôdny fond. Tiež poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv bola celková cena stanovená aj so zreteľom na porasty, vonkajšie úpravy, drobné stavby a ploty, ktorá skutočnosť tak isto vylučuje existenciu nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní jednotlivých kúpnych zmlúv. Navrhovateľ ďalej namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by pozemky boli zdrojom nemalého materiálneho a peňažného úžitku, ako to odporca prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. O tejto skutočnosti sa nezmienili ani samotné reštituentky. V závere navrhovateľ konštatoval, že v predmetnom konaní nebolo preukázané splnenie kumulatívnych podmienok ust. § 6 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z.. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.7.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť s tým, že trvá na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Zúčastnené osoby 1/ - 4/ sa k návrhu vyjadrili na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu. Napadnuté rozhodnutie pokladali za správne, stotožnili sa s jeho dôvodmi a preto ho navrhli potvrdiť. Zúčastnená osoba 5/ (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) navrhla v písomnom vyjadrení z 5.5.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie zrušiť. Poukázala na nedostatočné zistenie stavu veci, nakoľko odporca mal pre prípad pochybností o druhu pozemku v čase jeho prevodu na štát vykonať náležité dokazovanie. Súčasne poukázala na nedostatočné preukázanie nápadne nevýhodných podmienok prevodu vlastníctva pozemkov na štát. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti odporcu a zúčastnenej osoby 5/, ktorí účastníci svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu z ktorého o. i. zistil nasledovné skutočnosti: 1/ Pozemok LV č. XXX, parc. č. 14701, ostatná plocha o výmere 2292 m2 bol vykúpený dvomi kúpnymi zmluvami ako záhrada: - v 1 kúpnou zmluvou od p. W. H. za celkovú kúpnu cenu 22 923.- Kčs v skladbe: 17 190.- Kčs za pozemok (á 15.- Kčs za m2), 5 733.- Kčs za investície, - v 1 kúpnou zmluvou od N.. K.. K. K. za celkovú kúpnu cenu 22 923.- Kčs v skladbe: 17 190.- Kčs za pozemok (á 15.- Kčs za m2), 5 733.- Kčs za investície. 2/ Pozemok LV č. XXX, parc. č. 14848, ostatná plocha o výmere 1768 m2 bol vykúpený kúpnou zmluvou ako záhrada od p. N.. K. N. za celkovú kúpnu cenu 27 990.- Kčs v skladbe: za pozemok 26 520.- Kčs (á 15.- Kčs za m2), 1 470.- Kčs za investície. 3/ Pozemok LV č. XXXX, parc. č. 14856, záhrada o výmere 1139 m2 bol vykúpený kúpnou zmluvou ako záhrada od p. W. H. a od p. E. D. za celkovú kúpnu cenu 47 372.- Kčs v skladbe: 17 085.- Kčs za pozemok (á 15.- Kčs za m2), 4 753.- Kčs za drobné stavby, 9 488.- Kčs za oplotenie, 14 135.- Kčs za porasty, 1 1911.- Kčs za vonkajšie úpravy. 4/ Pozemky LV č. XXX, parc. č. 14851, záhrada o výmere 1342 m2 a LV č. XXX, parc. č. 1454, záhrada o výmere 762 m2; boli vykúpené kúpnou zmluvou ako záhrada od p. K.. X. K. za celkovú kúpnu cenu 42 288.- Kčs v skladbe: 31 560.- Kčs za pozemok (á 15.- Kčs za m2), 2 302.- Kčs za drobné stavby, 4 505.- Kčs za oplotenie, 3 921.- Kčs za porasty. 5/ Pozemky LV č. XXX, parc. č. 14852, záhrada o výmere 258 m2 a LV č. XXX parc. č. 14850/2, cesta o výmere 225 m2 boli vykúpené kúpnou zmluvou od p. N.. K. N. za kúpnu cenu 7 245.- Kčs (á 15.- Kčs za m2). Ako to vyplýva z fotokópie situácie lokality v ktorej sa vykúpené pozemky nachádzali, parcela č. 14850/2 (cesta) sa nachádza medi parcelami č, 14853, 14850, 14854, 14855. 6/ Pozemok LV č. XXXX, parc. č. 14849/1, záhrada o výmere 1406 m2 bol vykúpený kúpnou zmluvou od p. E. D. za celkovú kúpnu cenu 47 523.- Kčs v skladbe: 21 090.- Kčs za pozemok (á 15.- Kčs za m2), 2 285.- Kčs za drobné stavby, 2 856.- Kčs za oplotenie, 19 772.- Kčs za porasty, 1 523.- Kčs za vonkajšie úpravy. 7/ Pozemok LV č. XXXX, parc. č. 14849/2, záhrada o výmere 1714 m2 bol vykúpený kúpnou zmluvou od p. W. H. za celkovú kúpnu cenu 43 733.- Kčs v skladbe: 25 710.- Kčs za pozemok (á 15.- Kčs za m2), 3 046.- Kčs za oplotenie, 14 977.- Kčs za porasty. Všetky kúpne ceny boli stanovené za použitia vyhl. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, resp. aj na základe vypracovaných znaleckých posudkov. 8/ Oprávnené osoby v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva podaním z 29.12.2004 z dôvodu ust. § 3 ods. 1 písm. j). 9/ Po doložení požadovaných listín odporca nariadil na 1.2.2012 ústne pojednávanie na ktorom zúčastnené osoby svoju neúčasť ospravedlnili. Ich zástupkyňa požiadala odporcu o možnosť ich vyjadrenia sa písomnou formou. Následne reštituentky doručili odporcovi svoje čestné vyhlásenia, ktoré sú svojím obsahom a v podstatných častiach aj doslovným vyhotovením ich znenia zhodné - uvádza sa v nich, že záhrady užívala ich rodina na pestovanie ovocných stromov, na vzájomné stretávanie sa rodiny a na odpočinok. Je v nich uvádzané, že s navrhovanou (a zrealizovanou) kúpnou cenou nesúhlasili, že pred uzatvorením kúpnych zmlúv boli navštevovaní zástupcami štátu, ktorí im hovorili, že v prípade ak s kúpou súhlasiť nebudú, dôjde k ich vyvlastneniu a že budú mať problémy v zamestnaní. Tiež, že na pozemkoch plánovali výstavbu rodinných domov a že za ponúkané kúpne ceny si nemohli zaobstarať náhradné pozemky. 10/ Čestné vyhlásenia p. S. I. O. N.. N.. D. sa týkajú nehnuteľnosti -Hostinca pod gaštanmi, ktorá však nie je predmetom napadnutého rozhodnutia - vyjadrovali sa k okolnostiam prechodu vlastníctva na štát z pôvodných vlastníkov i. X. H., N.. W. H. a p. X. K. (parc. č. 1862/1, 1862//4 kat. územia V.). Vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia vo všeobecnosti uviedli, že boli podpísané v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že kúpna cena bola smiešne nízka. Podľa ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (platného v čase účinnosti zák. č. 503/2003 Z.z.) poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty.) Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté. Podľa ust § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Podľa ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa niektorých pozemkov, ktoré boli predmetom napadnutého rozhodnutia, že tieto pozemky mali byť vylúčené z aplikácie zák. č. 503/2003 Z.z., pretože v čase prechodu vlastníctva na štát netvorili poľnohospodársky pôdny fond: Táto vznesená námietka je podľa názoru súdu dôvodná, pričom nesprávne právne posúdenie k týmto (niektorým) pozemkom vychádzalo zjavne z nedostatočne zisteného stavu veci. Jedná sa konkrétne o pozemky parc. č. 14701, 14848. Ako to vyplýva z identifikácií predmetných parciel (z 8.9.2010), podobne ako z listov vlastníctva na ktorých boli tieto pozemky evidované (č. XXX, XXX), pozemky parc. č. 14701, 14848 boli evidované v čase ich výkupu ako „ostatná plocha“. Takto preukázateľne určené druhy pozemkov zjavne nespadajú do okruhu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje zák. č. 503/2003 Z.z. - § 1 písm. a). Pravdepodobnosti, že pozemok parc. č. 14850/2 (cesta) by mohol spadať do režimu zák. č. 503/2003 Z.z. svedčí fotokópia situácie lokality v ktorej sa vykúpené pozemky nachádzali, keď parcela č. 14850/2 (cesta) sa nachádza medi parcelami č. 14853, 14850, 14854, 14855. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia k tejto problematike iba uviedol, že s poukazom na (v spise ani nezaložené) vyjadrenie „Správy katastra č. SK 860/11 zo dňa 21.2.2011“ určený druh pozemku (podľa „pôvodných PK vložiek prípadne z Evidenčných listov vlastníctva, ktoré vznikli po roku 1964“) nie je záväzným. Teda bez vykonania akéhokoľvek dokazovania mal za preukázané, že pozemky druhu „ostatná plocha“, resp. „cesta“ sú pozemkami, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a preto sa na ne vzťahuje právny režim zák. č. 503/2003 Z.z.. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že vzhľadom na v konaní pred odporcom zistený stav veci pozemky druhu „ostatná plocha“ netvoria poľnohospodársky pôdny fond a ani do neho nepatria, pretože tak platná právna úprava a ani právna úprava platná v čase účinnosti zák. č. 503/2003 Z.z. (zák. č. 220/2004 Z.z., zák. č. 307/1992 Zb.,) pod pojmom poľnohospodársky pôdny fond výslovne vymenováva pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty, resp. pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov. Súdu je z obsahu v spise odporcu založených kúpnych zmlúv známe, že pozemky druhu „ostatná plocha“ boli vykúpené ako „záhrada“, avšak ako to vyplýva z obsahu samotných kúpnych zmlúv, nenachádzali sa na nich žiadne porasty, ktorá skutočnosť nesvedčí tomu, že by išlo o záhradu. Ak teda odporca bez vykonania akéhokoľvek dokazovania (a následne aj odôvodnenia) pozemky druhu „ostatná plocha“ zaradil do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, takýto jeho postup nie je možné kvalifikovať inak ak nedostatočné zistenie stavu veci, dôsledkom čoho je (vo vzťahu k týmto pozemkom) aj nesprávné právne posúdenie veci. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu (a to bez ohľadu na charakter následne vydaného rozhodnutia) vykonať náležité dokazovanie na skutočnosť, či pozemky druhu „ostatná pôda“ boli v čase ich výkupu preukázateľne pozemkami, spadajúcimi pod režim ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. a svoje zistenia náležite odôvodniť. Súd poznamenáva, že navrhovateľom namietané použitie zásady trestného práva (in dubio pro reo) nemá oporu v správnom poriadku a ani v zák. č. 503/2003 Z.z. a teda jej aplikácia v konaní nemá žiadnu zákonnú oporu. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nepreukázania uzatvorenia kúpnych zmlúv v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok: Aj táto vznesená námietka je podľa názoru súdu dôvodná. Odporca vydal (kladné) napadnuté rozhodnutie s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z., ktoré ako jeden z dôvodov navrátenia vlastníctva k pozemkom uvádza uzatvorenie kúpnej zmluvy, uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň vo všeobecnosti je situácia, kedy v dôsledku objektívne existujúceho stavu, alebo v dôsledku konania iného subjektu osoba koná tak, ako by v prípade neexistencie takejto situácie nekonala. Pokiaľ je existencia tiesne (aj vo vzťahu k citovanému zákonnému ustanoveniu) jednou z kumulatívnych podmienok navrátenia vlastníctva, je nevyhnutným preukázanie takéhoto stavu. Až následne nastupuje posúdenie, či takýto (preukázaný) stav je skutočne stavom tiesne. V prejednávanej veci reštituentky ani len neboli vypočuté v rámci nariadeného ústneho pojednávania. Odporcovi iba doručili svoje čestné vyhlásenia v ktorých (vo všeobecnosti, teda nie konkrétne ku každej z uzatvorených zmlúv) zhodne - a v niektorých odsekoch vyhlásenia doslovne - uviedli, že ich zástupcovia štátu opakovane navštevovali vo veci výkupu pozemkov, že im oznámili, že v prípade ak k odpredaju pozemkov nepristúpia, budú im vyvlastnené, resp. že môžu prísť o prácu. Pokiaľ ide o všeobecne opísaný postup pri uzatváraní zmlúv (opakované návštevy pracovníkov), podľa názoru súdu takémuto postupu niet čo vytknúť, nakoľko ak k nemu došlo, ide o v podstate bežný postup presviedčania do úvahy prichádzajúceho predávajúceho. Ani oznámenie ev. vyvlastnenia pozemkov nie je možné považovať za tieseň, nakoľko tento právny inštitút legálne existoval a existuje doposiaľ nielen v slovenskom právnom poriadku. Pokiaľ ide o prezentovanú hrozbu straty zamestnania, na jej preukázanie bolo potrebné vykonať náležité dokazovanie, nakoľko zistený stav veci podľa názoru súdu nepreukazoval dostatočným spôsobom reálnosť takýchto vyhrážok, ich intenzitu a ani ich objekt. K argumentácii vzťahujúcej sa k odňatia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. 1862/1 a 1862/4 patriacim pôvodne p. X. H., N.. W. H. O. N.. X. K. (ku ktorému došlo rozhodnutím FO MNV v Bratislave z 29.5.1961) s poukazom na následnú obavu otca p. D. z nepodpísania kúpnych zmlúv súd poznamenáva, že odporca nezobral do úvahy dôvod a formu odňatia tohto vlastníckeho práva (ktorý bol iný ako dôvod a právna forma výkupu), predovšetkým však nie zanedbateľný časový odstup medzi týmito formami prechodu vlastníctva. S poukazom na uvedené, zistenie stavu veci vo vzťahu k preukázaniu stavu tiesne a to vo vzťahu ku každej uzatvorenej zmluve nebolo odporcom vykonané v rozsahu a spôsobom, ktorý by bol dostatočným pre konštatovanie, že kúpne zmluvy boli uzatvorené v stave tiesne. Pokiaľ ide o naplnenie druhej kumulatívnej podmienky navrátenia vlastníctva (v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z.), ktorou je existencia nápadne nevýhodných podmienok uzatvorenia kúpnej zmluvy: Z obsahu administratívneho spisu odporcu je nesporné, že: a) všetky pozemky (bez ohľadu na ich druh) boli vykúpené ako záhrady za max. možnú výkupnú cenu 15.- Kčs za m2 v zmysle § 15ods. 1 písm. a) vyhl. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, ako to vyplýva z obsahu kúpnych zmlúv; b) súčasťou konečných kúpnych cien boli aj ceny za existujúce porasty, investície, ploty, prípadne drobné stavby, ako to vyplýva z obsahu kúpnych zmlúv; c) predmetné pozemky boli ich vlastníkmi využívané na oddych, stretávanie sa rodiny a pravdepodobne aj na doplnkové samozásobovanie, nakoľko záhrady vo všeobecnosti slúžia aj na tento účel, ako to vyplýva z obsahu čestných vyhlásení reštituentiek; d) predmetné záhrady neslúžili ako existenčný zdroj príjmov - neslúžili ako zdroj obživy a dokonca ani ako doplnkový zdroj príjmov, ako to vyplýva z obsahu čestných vyhlásení reštituentiek. Štát vykúpil od vtedajších vlastníkov všetky pozemky za max. možnú cenu, pričom súčasťou konečnej kúpnej ceny bola aj cena existujúcich porastov, investícií, plotov a drobných stavieb nachádzajúcich sa pozemkoch, pričom štátu platná právna úprava v čase výkupu pozemkov neumožňovala postupovať iným spôsobom. V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že vykúpené pozemky neslúžili ako zdroj obživy - príjmov slúžiacich na zabezpečenie existencie vlastníkov pozemkov a ich rodiny, neboli na nich postavené trvalé stavby slúžiace na bývanie (rodinné domy), neboli svojím charakterom určené ako stavebné pozemky, ale slúžili iba na oddych, stretávanie sa rodiny a prípadne na doplnkové samozásobovanie. Preto podľa názoru súdu je možné konštatovať, že podmienky uzatvorenia kúpnych zmlúv neboli pre predávajúcich nápadne nevýhodné. Pokiaľ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o. i. argumentoval, že na pozemkoch ich pôvodní vlastníci plánovali postaviť rodinné domy, tak takáto argumentácia (vo vzťahu k naplneniu jednej z kumulatívnych podmienok § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. - podmienky nápadne nevýhodných podmienok ) nie je dôvodnou, nakoľko (ako to bolo vyššie uvedené), tieto pozemky neboli charakterom stavebnými pozemkami, je otázne, či by prípadne došlo k zmene ich charakteru - spôsobu využitia na stavebné pozemky. Pokiaľ odporca dôvodil , že ceny, za ktoré boli pozemky vykúpené nezodpovedali ich trhovej hodnote súd poukazuje na samotné znenie zák. č. 503/2003 Z.z., ktorý ako dôvod navrátenia vlastníctva k pozemkom nepozná rozdiel medzi trhovou cenou a cenou za ktorú bol výkup realizovaný. Z uvedeného je zrejmé, že jediným kritériom aplikácie ust. § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona je splnenie (okrem stavu tiesne) kumulatívnej podmienky „nápadne nevýhodných podmienok“. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že nápadne nevýhodné podmienky je potrebné posudzovať v intenciách jednak právnej úpravy platnej v čase uzatvárania zmlúv, osobitne však s poukazom na individuálne vyhodnotenie okolností - podmienok za ktorých boli uzatvorené (viď vyššie uvedenú argumentáciu súdu). Pretože podľa názoru súdu navrhovateľom vznesené námietky boli spôsobilé k tomu, aby bolo napadnuté rozhodnutie odporcu zrušené - teda preto, lebo odporca nedostatočne zistil stav veci vo vzťahu k tomu, či pozemky parc. č. 14701, 14848 spadajú pod režim zák. č. 503/2003 Z.z., resp. pretože ním konštatovanú tieseň založil na nedostatočne zistenom stave veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Súčasne súd dospel k záveru, že odporcom konštatované zistenie nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnych zmlúv nemá oporu v zistenom stave veci a preto súčasne napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vykonať náležité dokazovanie na skutočnosť, či pozemky parc. č. 14701, 14848 patrili alebo nepatrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu - teda či sa na ne vzťahuje alebo nevzťahuje režim zák. č. 503/2003 Z.z.. Súčasťou doplneného dokazovania však musí byť aj náležité preukázanie stavu tiesne pri uzatváraní každej z kúpnych zmlúv - ako potrebné sa javí aj preukázanie zistenie, ako prebiehal samotný proces presvedčovania pôvodných vlastníkov pozemkov (vo vzťahu ku každej uzatvorenej zmluve), či vyhrážky spojené so zamestnaním predávajúcich boli naplniteľné (napr. vyhrážka problémov v zamestnaní by zjavne voči osobe na starobnom dôchodku či voči žene v domácnosti a pod. by zjavne nebola reálnou). Bez ohľadu na výsledok takto doplneného dokazovania bude na mieste vydanie negatívneho rozhodnutia, nakoľko aj podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané splnenie kumulatívnej podmienky navrátenia vlastníctva - uzatvorenie zmlúv za nápadne nevýhodných podmienok. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v potrebnom počte vyhotovení, aby každý z účastníkov konania obdŕžal jedno vyhotovenie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).