Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/25/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201309 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: P. T. O. F. C. I. J. Z. R. Á., bytom XXXX XX J.. I.. X.S.., XXXXX T., F. Y., K., kontaktná adresa na dcéru navrhovateľky: S. Q., T. XXX XX E., Z. Č.. XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2009 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka opravným prostriedkom z 22. novembra 2009 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2009, ktorým odporkyňa navrhovateľke priznala od 1. januára 2009 starobný dôchodok v sume XX,XX € mesačne. Rozhodnutie žiadala preskúmať z dôvodu, že nesúhlasí s výpočtom starobného dôchodku XX,XX €, pretože má odpracovaných 27 rokov a ako rozvedená vychovala 3 deti. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 16. júla 2007 uviedla, že navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku požiadala žiadosťou z 18. februára 2009 a pre výšku dôchodku má zhodnotenú všetku dobu dôchodkového poistenia v zmysle evidenčného listu dôchodkového poistenia. Navrhovateľka má nárok na výšku starobného dôchodku 52 % priemerného mesačného zárobku zo X.XXX,- Sk, t. j. X.XXX,- Sk pričom základná výmera činí 50 % priemerného mesačného zárobku (§ 22 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení) a za dva roky zamestnania odpracovaných po 25 rokoch zamestnania jej patria 2 %, spolu 52 % (§ 22 ods. 2 citovaného zákona). Navrhovateľke nevznikol nárok na vyššiu sumu dôchodku, preto žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 12. októbra 2009 číslo XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2009 podľa § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona číslo 107/1999 Z.z., podľa § 259 ods.1 a 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona číslo 721/2004 Z.z. a podľa článku 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) číslo 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, priznala navrhovateľke od 1. januára 2009 starobný dôchodok v sume XX,XX € mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá zvýšená suma podľa § 293ar zákona číslo 461/2003 Z.z. v znení zákona číslo 659/2007 Z.z. Rozhodla tak s odôvodnením, že starobný dôchodok bol navrhovateľke vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1992, 1993, 1991, 1990, 1989, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je X.XXX,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 27 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 27 rokov v tretej pracovnej kategórii. Nárok na dôchodok a jeho výplatu vznikol pred 1. januárom 2004, preto rozhodla podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Súčasne v zmysle ustanovenia § 259 ods. 2 zákona o sociálnom poistení podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa od 1. januára 2005 považovala za splnenú. Navrhovateľka sa na vytýčené pojednávanie súdu dňa XX. E. XXXX napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť na ňom neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania, a preto súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jej neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní uviedla, že navrhovateľke bolo započítaných 27 rokov zamestnania od roku 1966 až do roku 1993, čo je nízka doba, aj keď navrhovateľka splnila podmienku 25. rokov zamestnania. Ak by pracovala do roku 2002, kedy jej vznikol nárok na starobný dôchodok, mala by nárok na dôchodok vo vyššej sume, pretože za každý ďalší rok po 25. roku zamestnania sa jej započítava 1 %. Rovnako výšku jej dôchodku ovplyvňuje výška zárobkov v zamestnaní. Podľa § 259 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 259 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o dávkach dôchodkového zabezpečenia, na ktoré nevznikol nárok do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 259 ods. 1) <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%2523259'&ucin- k-dni='22.11.2009'> z dôvodu nesplnenia podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a ktoré do 31. decembra 2004 neboli právoplatne skončené, sa rozhodne po 31. decembri 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa od 1. januára 2005 považuje za splnenú. O dávkach dôchodkového zabezpečenia podľa prvej vety, ktoré neboli priznané a o ktorých bolo do 31. decembra 2004 právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne znovu na žiadosť poistenca. Podľa § 21 ods. 2 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov, ak vychovala dve deti, d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo e) 57 rokov, pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, základná výmera starobného dôchodku tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku. Podľa § 22 ods. 2 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, k základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatným od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2 %, II. pracovnej kategórie 1,5 % a III. pracovnej kategórie 1 % priemerného mesačného zárobku. Podľa § 12 ods. 1 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Podľa § 12 ods. 5 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Pokiaľ občan ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami. Podľa § 12 ods. 6 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 2. 500,- Sk, počíta sa suma 2. 500,- Sk v plnej výške, zo sumy nad 2. 500,- Sk do 6. 000,- Sk jedna tretina a zo sumy nad 6. 000,- Sk do 10. 000,- Sk jedna desatina; na sumu nad 10. 000,- Sk sa neprihliada. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia, postupu správneho orgánu, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľka žiadosťou z 18. februára 2009 žiadala priznať starobný dôchodok od 1. januára 2009. Navrhovateľka sa narodila XX. M. XXXX, vychovala tri deti a bola zamestnaná 27 rokov (od roku 1966 do roku 1993), teda nárok na starobný dôchodok jej vznikol pred 1. januárom 2004. Keďže o tomto jej nároku z dôchodkového zabezpečenia nebolo právoplatne rozhodnuté do 1.1.2004, odporkyňa postupovala správne, keď o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok rozhodla za použitia § 259 ods. 1 a 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, teda podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, resp. podľa právnych predpisov účinných pred 1.1.2004, t. j. podľa ust. § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Rovnako odporkyňa postupovala správne pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľky, pretože navrhovateľka bola zamestnaná 27 rokov a za 2 roky, ktoré prevýšili 25 rokov zamestnania sa jej pripočítali 2 % k základnej výmere starobného dôchodku, ktorá je v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 100/1988 Zb. - 50 % z priemerného mesačného zárobku. Keďže navrhovateľka nemala 5 kalendárnych rokov so zárobkami v rozhodnom období, ktorým je obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, pred rokom, v ktorom vznikol nárok na starobný dôchodok (§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), rozhodné obdobie v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, odporkyňa predĺžila tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami a priemerný mesačný zárobok sa zistila z týchto piatich kalendárnych rokov - 1992, 1993, 1991, 1990, 1989. Priemerný mesačný zárobok v tom čase predstavoval sumu X.XXX,- Sk, ktorý po úprave podľa § 12 ods. 6 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení predstavuje sumu X.XXX,- Sk. Navrhovateľka bola zamestnaná v tretej pracovnej kategórii 27 rokov, za každý ďalší rok po 25. roku zamestnania sa jej započítalo 1 % k základnej výmere starobného dôchodku, ktorý tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku. Výšku starobného dôchodku odporkyňa správne určila ako 52 % priemerného mesačného zárobku. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2009 ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.