Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Scud/36/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201809 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: R.. R. Q., M.. XX. L. XXXX, Q. N. P. XXX, P., G., M. XLX, B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2010 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2010, tri rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2010 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. marca 2012 p o t v r- d z u j e. Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2010, ktorým odporkyňa navrhovateľovi priznala od 2. apríla 2005 starobný dôchodok v sume 1 018,- Sk mesačne. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že nesúhlasí s dátumom ku ktorému mu bol priznaný starobný dôchodok, t. j. 2. apríla 2005, starobný dôchodok mu mal byť priznaný od 19. marca 1999. Navrhovateľ ďalej namieta výšku priemerného zárobku, ktorý určila odporkyňa pre výpočet starobného dôchodku, považuje ju za nesprávnu, pretože najnižší plat dostával v roku 1958, a to 1 250,- Kčs a najvyšší plat dostával v rokoch 1965 - 1968, keď pracoval vo F. Q. (U.), a to 2 000,- Kčs mesačne. Navrhovateľ ďalej nesúhlasil s výškou teoretickej sumy jeho starobného dôchodku, ktorý odporkyňa určila v sume 736,- Sk. Uviedol, že takáto suma je nedostatočná tak pre rok 2010, ako by bola nedostatočná aj v rokoch 1968, kedy sa priemerné starobné dôchodky pohybovali vo výške od 1 500,- Kčs do 2 000,- Kčs. Podaním zo dňa 25. februára 2011 navrhovateľ žiadal, aby bol preskúmaný aj spôsob vybavovania dôchodkov v Slovenskej republike, pretože v čase, keď dosiahol dôchodkový vek 60 rokov (t. j. v roku 1999), nachádzal sa v Kanade, odkiaľ podanie a vybavenie žiadosti o starobný dôchodok bolo veľmi náročné, preto podal žiadosť až v roku 2001, keď pricestoval na Slovensko. Vybavovanie jeho žiadosti bolo odporkyňou pozastavené, pretože nereagoval na list, ktorý mu poslala odporkyňa na bývalú adresu na území Slovenskej republiky a v žiadosti výslovne uviedol, aby mu všetka pošta bola posielaná na kanadskú adresu. Navrhovateľ vo vyjadrení ďalej uviedol, že zdĺhavý postup pri vybavovaní jeho žiadosti zo strany odporkyne, neustále sa meniace právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia a aj nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie jeho životných potrieb malo dosah na jeho zdravie, v dôsledku čoho bol pre duševné problémy opakovane uznaný za práceneschopného, a to malo za následok stratu zamestnania na území Kanady. Odporkyňa v písomných vyjadreniach zo dňa 4. októbra 2010 a 29. novembra 2010 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou o starobný dôchodok z 2. apríla 2008 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 19. marca 1999, t. j. od dosiahnutia 60. roku veku a napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 8. júna 2010 navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 2. apríla 2005, t. j. najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z. z. a čl. 16 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení. Napadnuté rozhodnutie zmenila rozhodnutím č. XXX XXX XXX XXXX zo dňa 23. novembra 2010 v ktorom poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a v súlade s týmto ustanovením prepočítala navrhovateľov starobný dôchodok, avšak jeho výška zostala nezmenená, to znamená 1 018,- Sk. Zmena rozhodnutia spočíva v tom, že suma starobného dôchodku bola vypočítaná z III. pracovnej kategórie, celková započítaná doba zamestnania i spolu s dobou v služobnom pomere príslušníka U. S. a dobou zamestnania v cudzina bola 28 rokov. Pre výšku dôchodku bolo rozhodujúcich 26 rokov zamestnania, z toho v III. pracovnej kategórii je 25 rokov a v I. pracovnej kategórii je 1 rok. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný z hrubých zárobkov na území Slovenskej republiky. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľ v roku 1961 dosiahol hrubý zárobok 14 687,- Sk, v roku 1962 dosiahol hrubý zárobok 13 750,- Sk. Vo zvyšku zostalo napadnuté rozhodnutie nezmenené. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 5. apríla 2012 odporkyňa uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z. z. a § 259 ods. 1 a § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 16 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou navrhovateľovi od 1. mája 2012 znížila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku na sumu 44,90 Eur, pretože navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa § 31 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením 60. roku veku, t. j. 19. marca 1999 a k tomu to dňu nezískal aspoň 25 rokov doby zamestnania, nárok na starobný dôchodok k uvedenému dňu mu nevznikol. Odporkyňa pritom poukázala na ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len ako „zákon o sociálnom zabezpečení“). Podľa odporkyne vznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok až 1. januára 2003, kedy nadobudla platnosť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zmluva“) a v súvislosti s uvedeným poukázala na ustanovenie čl. 11 zmluvy. Podľa potvrdenia príslušnej inštitúcie sociálneho poistenia Kanady navrhovateľ získal 7 304 dní doby poistenia a po súčte doby poistenia získanej na území Slovenskej republiky a doby získanej na území Kanady (v zmysle čl. 11 zmluvy), navrhovateľ získal spolu 10 518 dní, čím ku dňu 1. januára 2003 splnil ďalšiu podmienku potrebnú pre vznik nároku na starobný dôchodok. Všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, teda dovŕšenie dôchodkového veku, získanie doby aspoň 25 rokov navrhovateľ súčasne splnil dňa 1. januára 2003, kedy mu aj vznikol nárok na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola podľa § 22 a nasledujúcich zákona o sociálnom zabezpečení určená z priemerného mesačného zárobku (PMZ) za roky 1967, 1961, 1962, 1968, ktorý po úprave na výpočet dôchodku predstavuje sumu 1 280,- Sk. Starobný dôchodok je 56 % PMZ, t. j. 717,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí zvýšenie podľa zákonného opatrenia U. N. S. Č.. XX/XXXX S.. o 30,- Sk a zvýšenie podľa Zákonného opatrenia N. S. Č.. X/XXXX S.. o zvýšení dôchodku o 40,- Sk na sumu 787,- Sk. Odporkyňa ďalej uviedla, že v podľa ust. § 163 postupuje Sociálna poisťovňa aj po 31. decembri 1990 z dôvodu zachovania princípu solidarity s občanmi s nízkymi príjmami bez časového obmedzenia, podľa ktorého výška starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok od 1. októbra 1988 do 31. decembra 1990, nesmie byť nižšia ako výška ustanovená podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988. V závere svojho vyjadrenia odporkyňa žiadala tunajší súd, aby napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 23. novembra 2010 a rozhodnutie zo dňa 30. marca 2012 ako vecne správne potvrdil. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX X a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žiadosťou zo dňa 22. mája 2001 požiadal navrhovateľ o starobný dôchodok ku dňu 19. marca 1999. Navrhovateľ vo svojej žiadosti okrem iného uviedol, že v období od roku 1968 do 1998 žil v Kanade a k žiadosti nepriložil potvrdenia o zamestnaní a o dosiahnutých zárobkoch a neuviedol v nej ani adresu, na ktorej sa v Kanade zdržiava. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. septembra 2001 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní prerušila konanie o priznaní starobného dôchodku. V odôvodnení uviedla, že nakoľko navrhovateľ nereagoval na výzvu odporkyne na odstránenie vád, resp. na dožiadanie, odporkyňa konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia prerušila. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 29. januára 2002 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1997 Z. z. zamietla navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ ku dňu 19. marca 1999 nebol zamestnaný najmenej 25 rokov. Celková preukázaná doba jeho zamestnania je 11 rokov a 129 dní. Žiadosťou zo dňa 2. apríla 2008 navrhovateľ opäť požiadal o priznanie starobného dôchodku a v žiadosti uviedol v ktorých rokoch a kde bol zamestnaný. K žiadosti pripojil aj kontaktný formulár, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi je vyplácaný starobný dôchodok v Kanade (dôchodok mu bol priznaný ku dňu 1. apríla 2004). Z kontaktného formulára taktiež vyplýva doba poistenia podľa Kanadského dôchodkového plánu, podľa ktorého bol navrhovateľ dôchodkovo poistený 20 rokov. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2010 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z. z. a čl. 16 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 2. apríla 2005 v sume 1 018,- Sk mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že starobný dôchodok vymerala z III. pracovnej kategórie, vypočítala ho z priemerného mesačného zárobku za roky 1967, 1961, 1962, 1968, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku predstavoval sumu 1 280,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania bola 28 rokov, pričom pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 26 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 23 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej kategórii 0 rokov a vo zvlášť výhodnej kategórii 0 rokov. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 52 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 666,- Sk mesačne. Dôchodok je však vymeraný podľa právnych predpisov platných pred 1. októbrom 1988 v sume 736,- Sk, pretože takto vypočítaný dôchodok je výhodnejší. Pretože nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Kanady, sumu bolo treba určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku. Troma rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2010 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov postupne zvyšovala navrhovateľov starobný dôchodok, a to až na sumu 48,20 Eur mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2010 odporkyňa zmenila v odôvodnení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z 8. júna 2010, v ktorom poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a v súlade s týmto ustanovením prepočítala navrhovateľov starobný dôchodok, avšak jeho výška zostala nezmenená, to znamená 1 018,- Sk. Zmena rozhodnutia spočíva v tom, že suma starobného dôchodku bola vypočítaná z III. pracovnej kategórie, celková započítaná doba zamestnania i spolu s dobou v služobnom pomere príslušníka U. S. a dobou zamestnania v cudzina bola 28 rokov. Pre výšku dôchodku bolo rozhodujúcich 26 rokov zamestnania, z toho v III. pracovnej kategórii je 25 rokov a v I. pracovnej kategórii je 1 rok. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný z hrubých zárobkov na území Slovenskej republiky. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľ v roku 1961 dosiahol hrubý zárobok 14 687,- Sk, v roku 1962 dosiahol hrubý zárobok 13 750,- Sk. Vo zvyšku zostalo napadnuté rozhodnutie nezmenené. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/999 Z. z. a § 259 ods. 1 a § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a čl. 16 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení znížila navrhovateľovi od 1. mája 2012 starobný dôchodok na sumu 44,90 Eur. Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa § 31 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením 60. roku veku, t. j. 19. marca 1999 a k tomu to dňu nezískal aspoň 25 rokov doby zamestnania, nárok na starobný dôchodok k uvedenému dňu mu nevznikol. Odporkyňa v odôvodnení poukázala na ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok až 1. januára 2003, kedy nadobudla platnosť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení a v súvislosti s uvedeným poukázala na ustanovenie čl. 11 zmluvy. Podľa potvrdenia príslušnej inštitúcie sociálneho poistenia Kanady navrhovateľ získal 7 304 dní doby poistenia a po súčte doby poistenia získanej na území Slovenskej republiky a doby získanej na území Kanady (v zmysle čl. 11 zmluvy), navrhovateľ získal spolu 10 518 dní, čím ku dňu 1. januára 2003 splnil ďalšiu podmienku potrebnú pre vznik nároku na starobný dôchodok. Všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, teda dovŕšenie dôchodkového veku, získanie doby aspoň 25 rokov navrhovateľ súčasne splnil dňa 1. januára 2003, kedy mu aj vznikol nárok na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola podľa § 22 a nasledujúcich zákona o sociálnom zabezpečení určená z priemerného mesačného zárobku (PMZ) za roky 1967, 1961, 1962, 1968, ktorý po úprave na výpočet dôchodku predstavuje sumu 1 280,- Sk. Starobný dôchodok je 56 % PMZ, t. j. 717,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí zvýšenie podľa zákonného opatrenia U. N. S. Č.. XX/XXXX S.. o 30,- Sk a zvýšenie podľa Zákonného opatrenia Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodku o 40,- Sk na sumu 787,- Sk. Podľa ust. § 163 odporkyňa postupovala aj po 31. decembri 1990 z dôvodu zachovania princípu solidarity s občanmi s nízkymi príjmami bez časového obmedzenia, podľa ktorého výška starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok od 1. októbra 1988 do 31. decembra 1990, nesmie byť nižšia ako výška ustanovená podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988. Na pojednávaní konanom dňa 6. júna 2012 sa osobne zúčastnila poverená zástupkyňa odporkyne. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania bolo vykázané dňa 19. mája 2012. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil. Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím zo dňa 8. júna 2010, a to od 2. apríla 2005, ktoré bolo zmenené v časti odôvodnenia rozhodnutím zo dňa 23. novembra 2010. Rozhodnutím zo dňa 30. marca 2012 bol navrhovateľovi znížený starobný dôchodok, nakoľko odporkyňa zistila, že navrhovateľovi nesprávne započítala dobu zamestnania v Kanade, pretože účinnosť zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení nadobudla účinnosť až 1. januára 2003 a teda k tomuto dátumu mal byť navrhovateľovi vypočítaný starobný dôchodok. K tomuto dátumu totiž vznikol navrhovateľovi aj nárok na starobný dôchodok po splnení podmienky veku (60 rokov) a doby zamestnania (25 rokov) v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení. Keďže navrhovateľ nezavinil, že mu bol nesprávne vypočítaný starobný dôchodok, rozhodnutím zo dňa 30. marca 2012 sa znížil navrhovateľov starobný dôchodok až do budúcnosti (od nasledujúcej výplaty starobného dôchodku). Poverená zástupkyňa odporkyne ďalej uviedla, že pri napadnutom rozhodnutí z 8. júna 2010 odporkyňa vychádzala z toho, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dňa 19. marca 1989 a k tomuto dňu mu započítala aj dobu zamestnania v Kanade a ďalej uviedla, že hoci bol navrhovateľ v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky od 3. mája 1965 - 30. júna 1968, odporkyňa disponuje len údajmi potvrdenými L. F. P. D. zo dňa 6. apríla 2010 o tom, že navrhovateľ dosiahol hrubý zárobok v roku 1967 vo výške 21 600,- Kčs a v roku 1968 vo výške 11 100,- Kčs. Rovnako odporkyňa disponuje Evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia o doby zamestnania navrhovateľa a zárobku vydaným Ú. B. J. P.Ý. Ú. U. U. X, podľa ktorého v rokoch 1967 mal hrubý zárobok dosahovať sumu 14 687,- Kčs a v roku 1962 sumu 13 750,- Kčs. Odporkyňa napriek rôznym zisťovaniam nedisponuje žiadnymi údajmi, že by navrhovateľ dosiahol aj iný hrubý zárobok, preto odporkyňa pri určovaní výšky starobného dôchodku vychádzala z priemerného mesačného zárobku za roky 1967, 1961, 1962, 1968. Podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z. z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Podľa § 103 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky. Podľa čl. 11 ods. 1 zmluvy, ak nemá osoba nárok na dávku preto, lebo nezískala potrebné doby poistenia podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, nárok tejto osoby na dávku sa určí súčtom týchto dôb a dôb uvedených v odsekoch 2 až 4 za predpokladu, že sa tieto doby neprekrývajú. Podľa čl. 16 ods. 2 zmluvy, ak podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, určí sa dávka nasledujúcim spôsobom: a) nositeľ v Slovenskej republike najprv zistí, či podľa jeho právnych predpisov spĺňa príslušná osoba s prihliadnutím na súčet dôb poistenia podmienky nároku na dávku, b) ak vznikol nárok na dávku podľa písmena a), vypočíta nositeľ v Slovenskej republike najprv teoretickú sumu dávky, ktorá by jej patrila, keby sa všetky doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán zohľadnili podľa slovenských právnych predpisov, c) na základe teoretickej sumy dávky vymeria nositeľ dávku v sume zodpovedajúcej pomeru medzi skutočne získanou dobou poistenia podľa slovenských právnych predpisov a celkovou dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek 60 rokov dňa 19. marca 1999, avšak k tomuto dátumu nezískal aspoň 25 rokov doby zamestnania, čím nesplnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok. Aby navrhovateľ splnil podmienku doby zamestnania, odporkyňa musela prihliadnuť na dobu poistenia získanú na území Kanady a sčítať ju s dobou poistenia získanou na území Slovenskej republiky. Všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, teda dovŕšenie dôchodkového veku, získanie doby aspoň 25 rokov navrhovateľ súčasne splnil až dňa 1. januára 2003. Pokiaľ ide o námietku, že odporkyňa pri výpočte navrhovateľovho starobného dôchodku vychádzala z priemerného mesačného zárobku za roky 1967, 1961, 1962, 1968 hoci podľa navrhovateľových slov dosahoval najvyšší zárobok v rokoch 1965 až 1968, keď pracoval vo F. Q. (U.), súd z dávkového spisu nezistil iné zárobky ako tie, ktoré dosiahol v rokoch 1967, 1961, 1962, 1968. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odporkyňa postupovala správne, keď pri určovaní výšky starobného dôchodku navrhovateľa vychádzala z priemerného mesačného zárobku za roky 1967, 1961, 1962 a 1968. Pokiaľ ide o navrhovateľovu námietku týkajúcu sa dĺžky konania pred správnym orgánom, súd dospel k názoru, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporkyne, proti ktorému podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmania. Inými nárokmi ako bolo riešené napadnutým rozhodnutím sa zaoberať nemôže, a preto súd k námietkam navrhovateľa ohľadom dĺžky konania pred Sociálnou poisťovňou neprihliadol. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postupu správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2010, tri rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. júna 2010 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. marca 2012 ako vecne správne potvrdil. Podľa § 250s prvej vety O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.