Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/99/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201222 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201222.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkýň: 1/ I.. N. V., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, J., 2/ W.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, J. a 3/ W.. I. E., M. 4, J., zastúpené: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: HELIOS, spol. s r.o., IČO: 17 313 805, Herlianska 15, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Nováčková, s.r.o., IČO: 36 699 705, Brančská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A/2011/696/KIZ zo dňa 11.04.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 15.07.2011, sa žalobkyne domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/696/KIZ zo dňa 11.04.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne 1/ a 2/ a bolo potvrdené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/ CS-2143-15/2010/Šin zo dňa 24.06.2010, ktorým prvostupňový stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby č. XXX „G. objekt Y.“ na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XXX, XXXXX/XX a XXXXX/XX, k.ú. O., s prislúchajúcou technickou vybavenosťou umiestnenou nasledovne: komunikácie, spevnené plochy a parkoviská na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX a XXXXX/ XX, k.ú. O., vodovodná a kanalizačná prípojka na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XX, k.ú. O., horúcovodná na pozemku parc. č. XXXXX/X, k.ú. O., prípojka plynu na pozemku parc. č. XXXXX/ XX, k.ú. O., VN, NN prípojka a trafostanica na pozemkoch parc. č. XXXXX/X a XXXXX/XXX, k.ú. O., prípojka T. - A. na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX, k.ú. O., pre navrhovateľa - obchodnú spoločnosť HELIOS, spol. s r.o., Herlianska 15, Bratislava. Žalobkyne videli pochybenie žalovaného predovšetkým v tom, že ako odvolací orgán nereagoval na konkrétne dôvody v jednotlivých odvolaniach účastníkov konania a následne nepoukázal na tie dôkazy v spise, z ktorých vyplýva, že odvolacie dôvody sú nepodstatné. Žalobkyne rozporovali záver žalovaného o tom, že Hlavné mesto SR Bratislava v liste zo dňa 04.02.2010 konštatovalo, že jeho kladné záväzné stanovisko vydané dňa 21.06.2011 je platné, pričom sa žalovaný nevysporiadal s tým, či tento list je potvrdením zotrvania na stanovisku zo dňa 21.06.2007. Ďalšia nezrovnalosť spočíva v tom, že stanovisko zo dňa 21.06.2007 podpísal vtedajší primátor Ing. Andrej Ďurkovský, avšak list zo dňa 04.02.2010 bol za primátora podpísaný bližšie nešpecifikovanou osobou v zastúpení. Nedá sa pritom zistiť, kto list podpísal a či táto osoba bola k tomu oprávnená. Za ďalší nedostatok rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového stavebného úradu považovali žalobkyne to, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli vydané na základe dokladov z roku 2006 (konkrétne sa to týka dopravy), pričom rozhodnutie bolo vydané po štyroch rokoch od vydania spomínaných stanovísk (2010). Žalobkyne poukázali na to, že v Bratislave prudkým tempom rastie doprava, je prehustená a je nedostatok parkovacích miest. Správne orgány nebrali do úvahy nárast áut po vybudovaní polyfunkčného domu HELIOS v príslušnej lokalite. Ďalej namietali, že správne orgány oboch stupňov sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí nevysporiadali ani s jednou námietkou týkajúcou sa porušovania územného plánu a z rozhodnutí ani nie je zrejmé, prečo by zamýšľaná výstavba mala byť v súlade s územným plánom. Pritom podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obce a zón (§ 37 ods. 1 Stavebného zákona). Ak návrh nie je v súlade s územným plánom, stavebný úrad návrh zamietne (§ 37 ods. 4 Stavebného zákona). Preto odôvodnenie súladu návrhu s územným plánom nesmie v rozhodnutí chýbať, čo v danom prípade nie je splnené napriek tomu, že boli vznášané námietky nesúladu návrhu s územným plánom. Tento nesúlad v minulosti konštatovala aj samotná Mestská časť Ružinov, čo malo za následok, že pôvodne bol návrh zamietnutý. Pritom od doby, keď mestská časť konštatovala rozpor s územným plánom, ani do nasledujúceho rozhodnutia, nedošlo k zmene skutočností, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska Mestskej časti Ružinov. Záverom svojej žaloby žalobkyne namietali, že predložená dokumentácia preukazuje, že realizáciou navrhovanej stavby by sa nedodržal regulatív pre novú výstavbu v stabilizovanom území, pokiaľ sa týka jeho podielu rozdeleného na jednotlivých vlastníkov existujúcej stavby. Nie je prípustné, aby jeden z vlastníkov stavieb v dotknutom území s rovnakým funkčným využitím využil celý podiel možnej 15 % zmeny a zvyšní vlastníci už nemohli svoje vlastníctvo v tomto území rozvíjať porovnateľným spôsobom. Na základe uvedeného žiadali žalobkyne rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.09.2011, zotrval na svojom doterajšom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že námietky uvedené v žalobe boli totožné s námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný sa s nimi vysporiadal v rámci svojho rozhodnutia. Žalovaný preto poukázal na znenie žalobou napadnutého rozhodnutia a na jeho odôvodnenie. Uznesením č.k. 2S 99/11-65 zo dňa 30.11.2011 súd pribral do konania účastníka správneho konania, obchodnú spoločnosť HELIOS, spol. s r.o., Herlianska 15, Bratislava, pretože táto bola účastníkom konania o umiestnení stavby ako navrhovateľ a jej práva a povinnosti by zrušením rozhodnutia o umiestnení stavby mohli byť dotknuté. Pribratý účastník sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom považoval rozhodnutie žalovaného za vecne správne. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že obchodná spoločnosť HELIOS, spol. s r.o. dňa 24.04.2010 podala návrh na vydanie územného rozhodnutia podľa § 35 Stavebného zákona a podľa § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona. Predmetom návrhu bol polyfunkčný objekt HELIOS. Prílohami návrhu bolo zadanie stavby, stanoviská dotknutých orgánov, list vlastníctva, súhlas vlastníkov dotknutých nehnuteľností a zákres stavby do snímky z katastrálnej mapy. Dňa 19.05.2008 podali vlastníci bytov a pozemkov na Y. ulici č. XX až XX v J. žiadosť o priznanie postavenia účastníkov konania v predmetnom územnom konaní. Dňa 03.07.2008 pod č. SÚ-12672-8/2008/Šin vydal prvostupňový stavebný úrad rozhodnutie o prerušení územného konania a vyzval žiadateľa, aby v súlade s § 35 ods. 2 Stavebného zákona najneskôr do 60 dní doplnil svoju žiadosť o záväzné stanovisko k investičnej činnosti Hlavného mesta SR Bratislava, nakoľko ním predložené záväzné stanovisko stratilo platnosť dňa 21.06.2008. Rozhodnutie o prerušení konania bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. A-2423/2008-DLD zo dňa 18.09.2008. Žalobkyňa 1/ dňa 18.11.2008 doručila svoje námietky k územnému konaniu a rovnako aj vlastníci bytov na C. ulici v J.. Prvostupňový stavebný úrad dňa 26.03.2009 vydal rozhodnutie č. SÚ-5657-24/2009/Šin rozhodnutie, ktorým zamietol návrh spoločnosti HELIOS, s r.o. o vydanie územného rozhodnutia na stavbu „G. objekt Y.“. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ o územné rozhodnutie odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 15.10.2009 rozhodnutím č. A/2009/21114/KIZ tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový stavebný úrad listom č. SÚ-5657-36/2009/Šin zo dňa 07.12.2009 oznámil dotknutým účastníkom a dotknutým orgánom a právnickým osobám začatie opätovného územného konania pre navrhovateľa spoločnosť Y., s.r.o. na stavbu „G. objekt HELIOS“. K. 25.11.2009 prvostupňový orgán požiadal Hlavné mesto SR o záväzné stanovisko v súlade s § 140d ods. 3 Stavebného zákona k návrhu spoločnosti HELIOS, s.r.o. na vydanie územného rozhodnutia. Takisto zabezpečil stanoviská ostatných relevantných dotknutých subjektov. Žalobkyňa 1/ v podaní doručenom prvostupňovému stavebnému úradu dňa 28.12.2009 vzniesla námietky proti územnému konaniu, totožné s námietkami z pôvodného územného konania. Dňa 22.02.2010 bolo prvostupňovému stavebnému úradu doručené stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGSORM 57546/09-345441/2 zo dňa 04.02.2010, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom na funkčné využitie územia a vzťah k okolitej zástavbe, ktorá je tvorená viacpodlažnými i malopodlažnými bytovými domami a objektmi občianskej vybavenosti bolo dňa 21.06.2007 vydané súhlasné záväzné stanovisko hlavného mesta k predmetnej investičnej činnosti, výstavby polyfunkčného objektu Helios. Ďalej sa v liste uvádza, že Hlavné mesto SR Bratislava si osvojilo právny názor vyjadrený v pôvodnom rozhodnutí žalovaného, že platnosť záväzného stanoviska vydaného hlavným mestom pre účely konaní podľa Stavebného zákona nie je možné časovo obmedziť, výnimkou z tejto zásady tvorí výlučne skutočnosť, ak v čase po jeho vydaní došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Dotknuté orgány a právnické osoby zaslali prvostupňovému správnemu orgánu svoje záväzné stanoviská, v ktorých vyjadrili súhlas s rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby. Dňa 24.06.2010 pod č. SÚ/CS-2143-15/2010/Šin vydal prvostupňový stavebný úrad rozhodnutie o umiestnení stavby na G. objekt Y.. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa 1/ odvolanie a k odvolaniu sa pridali aj niektorí ďalší vlastníci bytov a nebytových priestorov na Y. XX-XX vrátane žalobkyne 2/. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie aj P. P., C. 1, J.. V rámci odvolacieho konania bolo do spisu doplnené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. ZP/CS 19019/2010/5/ ZPA zo dňa 09.03.2011, ktorým bol vydaný súhlas na výrub dvoch stromov rastúcich na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k.ú. O., na Y. ulici XX, vo dvore obchodného centra HELIOS v Bratislave. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. A/2011/696/KIZ zo dňa 11.04.2011 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že žalobkyňa 1/ (I.. N. V.) podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala, že stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby nedodržal základné pravidlá správneho konania, najmä zásady materiálnej pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a zákonnosti rozhodnutia; závažné pochybenia stavebného úradu mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu veci a zároveň nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho správny orgán vydal vecne nesprávne rozhodnutie. Konkrétne namietala, že rozhodnutie je neprehľadné a znenie výroku nezodpovedá stavebnému zákonu a vykonávacej vyhláške s poukazom na § 47 ods. 2 Správneho poriadku, § 39a ods. 1, § 40 ods. 3, § 40 ods. 4 Stavebného zákona a § 4 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. g/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona. Taktiež rozhodnutie nezodpovedá § 47 ods. 3, § 32 ods. 1 a § 34 Správneho poriadku. Žalobkyňa 1/ vo svojom odvolaní ďalej rozporovala, že stavebný úrad uvádzal súhlasné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava, ale neuviedol, ako v ňom bol preukázaný súlad návrhu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou v čase vydania rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že záväzné stanoviská sú vydávané na základe osobitného predpisu vymedzujúceho pôsobnosť dotknutého orgánu, na podklade skutkového a právneho stavu daného predovšetkým platnou legislatívou a dokladmi, ktoré predkladá žiadateľ o vydanie záväzného stanoviska. Platnosť záväzného stanoviska nie je možné časovo obmedziť; výnimku z tejto zásady tvorí výlučne skutočnosť, ak v čase po jeho vydaní došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. V takomto prípade nie je dotknutý orgán viazaný obsahom svojho predchádzajúceho stanoviska a môže vydať stanovisko nové, ktorým pôvodné stanovisko potvrdí, doplní alebo zmení. Súhlasné záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGSORM 16035/399267/2007 zo dňa 21.07.2007, ktoré navrhovateľ predložil ako podklad územného konania, posudzovalo navrhovanú stavbu polyfunkčného objektu tak vo vzťahu ku v čase rozhodnutia žalovaného už neplatnej Aktualizácii územného plánu Hlavného mesta SR Bratislava, rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, ako aj vo vzťahu k schválenému, a od 01.09.2007 účinnému, územnému plánu Hlavného mesta SR Bratislava, rok 2007. Záväzná časť územného plánu Hlavného mesta SR Bratislava, rok 2007, definuje záujmovú lokalitu pre funkčné využitie: občianska vybavenosť celomestského a nadmestského významu. Podľa hlavného mesta predmetný zámer vhodne dotvára jestvujúcu štruktúru bloku, ktorý tvorí významné lokálne centrum miestnej časti. Od vydania záväzného stanoviska hlavného mesta č. MAGSORM 16035/399267/2007 nedošlo k zmene právneho predpisu, na základe ktorého bolo toto záväzné stanovisko vydané. Nedošlo ani k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán pri jeho vydávaní vychádzal. Podkladom konania bola projektová dokumentácia predložená navrhovateľom, pričom novostavba polyfunkčného objektu vznikne podľa projektovej dokumentácie na pôdoryse existujúceho jednopodlažného objektu nákupného centra, ktorý bude odstránený, uprostred sídliska na Y. ulici, čiže indexy zastavanosti a zelene v urbanistickom bloku Y., K., D., O., sa nezmenia. Z uvedených dôvodov je hlavné mesto, ako konajúci správny orgán, obsahom záväzného stanoviska vydaného dňa 21.06.2007 viazané a nie je dôvod na vydanie nového záväzného stanoviska, ktoré by to pôvodné potvrdzovalo, menilo, dopĺňalo alebo nahrádzalo. Po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci stavebnému úradu na nové prejednanie, podala žalobkyňa 1/ námietky, ktoré boli obsahovo totožné s námietkami z roku 2008 a smerovali najmä voči záväzným stanoviskám dotknutých orgánov, ktoré boli vydané podľa osobitných predpisov a to najmä z hľadiska skúmania súladu návrhu stavby s platným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislava, k riešeniu statickej a dynamickej dopravy a k ochrane životného prostredia. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom stavebného úradu a vznesené námietky hodnotil ako neopodstatnené. Vychádzal pritom zo znenia § 140b ods. 5 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánu dotknutého orgánu. V súlade s týmto ustanovením zákona stavebný úrad konanie prerušil a vyžiadal si od dotknutých orgánov (Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Hlavné mesto SR Bratislava a KR PZ - Krajský dopravný inšpektorát) stanovisko k námietkam vzneseným v územnom konaní. Všetky dopytované orgány potvrdili pôvodné stanoviská a uviedli, že tieto ostávajú v platnosti. Z uvedeného dôvodu si stavebný úrad vyžiadal stanovisko nadriadených orgánov (Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úradu verejného zdravotníctva SR), ktoré potvrdili záväzné stanoviská podriadených orgánov. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že v územnom konaní sa stavebný úrad sústredil na posúdenie návrhu najmä z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2 Stavebného zákona, predloženú projektovú dokumentáciu preskúmal aj z hľadiska záujmov, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných predpisov. Žalovaný preskúmal podklady vydaného rozhodnutia a zistil, že predmetná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, o čom svedčia kladné stanoviská, odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov. Ich prípadné pripomienky a podmienky boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia a boli určené ako podmienky umiestnenia stavby, ktorých splnenie sa bude skúmať v stavebnom konaní. Ďalej sa odvolací orgán tiež zaoberal navrhovanou stavbou aj z hľadiska ochrany životného prostredia, zohľadnil kladné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a po zvážení všetkých skutočností a podmienok, ktoré vymedzili umiestnenie predmetnej stavby konštatoval, že umiestnenie stavby je v súlade s hygienickými požiadavkami a požiadavkami ochrany životného prostredia, stavba je architektonicky a urbanisticky začlenená do územia a jej umiestnením nedôjde k zhoršeniu životného prostredia nad prípustnú mieru. Nakoľko je predmetná stavba v súlade s územným plánom, vyhovuje príslušným ustanoveniami stavebného zákona, spĺňa požiadavky osobitných predpisov a navrhovateľ návrh o umiestnenie stavby doložil všetkými požadovanými dokladmi, nebolo dôvodom rozhodnutia o umiestnení stavby pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona pre navrhovateľa nevydať. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Neprihliada sa na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. K jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do práva na ochranu životného prostredia nezasahuje. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Taktiež rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže spôsobiť žalobkyňami namietané porušenie pohody bývania, keďže len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov priľahlých pozemkov a stavieb môže dotknúť. Ochrana práv a oprávnených záujmov týchto vlastníkov sa bude riešiť v následnom samostatnom stavebnom konaní. Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci územného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný odôvodnil námietky odvolateľov poukazom na kladné vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov uplatňujúcich záujmy chránené osobitnými predpismi z hľadiska životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany i z hľadiska požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie ako aj odstupových vzdialeností, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný (§ 140b Stavebného zákona), čím sa zachováva záväznosť požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho rozhodnutia. Účastníci konania (žalobkyňa 1/) vo svojich námietkach uplatnili námietky proti obsahu záväzných stanovísk, s ktorými sa podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov náležite zákonným spôsobom a postupom vysporiadali. Námietky účastníkov v zopakovanom územnom konaní boli totožné s námietkami podanými v konaní pôvodnom a smerovali predovšetkým ku záväzným stanoviskám dotknutých orgánov, statickej dopravy a nesúladu návrhu s platným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislava. Námietky účastníkov územného konania sú podrobne opísané v prvostupňovom rozhodnutí, stavebný úrad sa nimi zaoberal a v rozhodnutí zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadal. Len preto, že odvolací orgán poukázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nemožno odôvodnenie rozhodnutia považovať za nepreskúmateľné. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. Ako bolo už skôr uvedené, stavebný úrad po vrátení veci (po zrušení rozhodnutia) oznámil všetkým dotknutým orgánom a známym účastníkom nové prejednanie vo veci územného konania a bolo im umožnené sa k veci vyjadriť a podať námietky. Námietky účastníkov smerovali predovšetkým proti záväzným stanoviskám a preto stavebný úrad vyžiadal stanoviská od príslušných dotknutých orgánov, ktoré zotrvali na svojich pôvodných súhlasných stanoviskách. V súlade so zákonom potom stavebný úrad požiadal o vydanie stanovísk nadriadené orgány dotknutých orgánov, ktorých stanoviská zostali nezmenené. Nadriadené orgány potvrdili stanoviská svojich podriadených orgánov. V odvolacom konaní žalovaný doplnil podklady pre rozhodnutie (rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. ZP/CS 19019/2010/5/ZPA zo dňa 09.03.2011 o súhlase na výrub dvoch stromov). Jednou zo zásad, ktorou sa riadi správne konanie, je zásada jednotnosti, spočívajúca v tom, že konanie na prvom i druhom stupni tvorí jeden celok spojený identitou účastníkov a predmetu konania. Z tejto zásady vyplýva správnemu orgánu povinnosť kedykoľvek počas správneho konania, konanie o opravnom prostriedku nevynímajúc, zisťovať skutkový stav a pokiaľ osobitný predpis neurčuje inak, posudzovať ho v čase rozhodnom pre rozhodnutie, teda ku dňu jeho vydania. V súlade s touto zásadou postupoval i žalovaný, doplnil podklady pre rozhodnutie a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol. Pokiaľ dotknuté orgány k návrhu na vydanie územného rozhodnutia zaujali súhlasné stanoviská, a žalovaný konštatoval súlad návrhu s územným plánom a hľadiskami ochrany životného prostredia, nebolo dôvodu, aby navrhovanú stavbu, ktorá je v súlade s hore uvedenými požiadavkami, nepovolil umiestniť. Pokiaľ žalobkyne namietali stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 04.02.2010, súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného vyjadrenom aj v tomto záväznom stanovisku, že platnosť záväzného stanoviska dotknutého orgánu nie je časovo obmedzené. Možnosť spochybniť záväzné stanovisko, respektíve obmedziť jeho platnosť, by prichádzala do úvahy v prípade zmeny právneho stavu alebo skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. K takémuto niečomu však nedošlo, preto záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 21.06.2007, ktorým bol vyjadrený súhlas s rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby, zostalo v platnosti aj v čase rozhodovania správnych orgánov. Pokiaľ ide o žalobkyňami namietaný nedostatok, že stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 04.02.2010 nepodpísal vtedajší primátor, ale v zastúpení neznáma osoba, súd dopytom na Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava zistil, že záväzné stanovisko bolo podpísané námestníkom primátora JUDr. Tomášom Korčekom v súlade s rozhodnutím primátora č. 11/2008 o podpisovaní písomností a iných dokumentov. Z uvedeného dôvodu preto nemožno namietané záväzné stanovisko považovať za neplatné. Pokiaľ ide o žalobkyňami namietané 15%-né prekročenie regulatív, žalobkyne sa nesprávne nazdávajú, že prípadné prekročenia regulatív jednotlivými stavbami sa sčítavajú, kým dosiahnu povolenú (15 %) úroveň. Súd poukazuje na to, že toto percento je vyjadrením prekročenia v pomere ku priemeru a týka sa vždy samostatne posudzovanej stavby. Táto námietka žalobkýň preto nemohla byť posúdená ako opodstatnená. Rovnako neobstoja námietky žalobkýň o zmene dopravnej situácie počas obdobia 4 rokov konania o umiestnení stavby a s tým súvisiaca zhoršená statická doprava (nedostatok parkovacích miest), pretože pre stavebný úrad je právne relevantným právny a skutkový stav determinovaný na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi, platný územný plán a stanoviská dotknutých orgánov, ktorých záväznosť tvrdenia žalobkýň nemôžu prelomiť. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobkýň neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobkýň v konaní týmto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania ako ani pribratý účastník konania, ktorý si zvolil na svoje zastupovanie advokátku, pričom trovy takéhoto zastúpenia si znáša sám. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.