Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/358/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210478 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109210478.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I.. J. D., bytom D. XX/XX, P., proti odporcovi: D. O. - C. D. D., Ž. L. XX, J., o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie antidikriminačného zákona, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. júla 2012, č.k. 8C 97/2009-69, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe žiadosti posudzoval podľa ustanovenia § 138 O.s.p. jej osobné a majetkové pomery. Z potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch vyplynulo, že navrhovateľka je sudkyňou Okresného súdu P. a jej čistý príjem za rok 2010 predstavoval sumu vo výške 28.239,64 EUR, v júni mala čistý mesačný príjem 1.576,08 EUR, v júli 2011 čistý mesačný príjem vo výške 1.097,48 EUR a v auguste 2011 2.320,76 EUR., že je slobodná a z majetkových priznaní za roky 2006 a 2010 navrhovateľky mal preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu v P., zapísaného na LV č. XXXX, súp.č. XX, že vlastní osobné motorové vozidlo zn. Q. Z. ďalej zistil že navrhovateľka žije sama v domácnosti, mesačne uhrádza náklady na bývanie vo výške cca. 150,00 EUR, býva v byte v osobnom vlastníctve, osem rokov vlastní staršie motorové vozidlo, je slobodná, vyživovaciu povinnosť nemá a takisto nemá žiadne peňažné prostriedky (úspory). Dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko disponuje majetkom a nadštandardnými príjmami v porovnaní s priemernou mzdou na Slovensku. Mal za to, že zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 4.862,50 EUR nie je takým zásahom do majetkovej sféry navrhovateľky, ktorá má ako zamestnanec pravidelný mesačný príjem a je vlastníčkou dvojizbového bytu v P.. Súd prvého stupňa považoval skutočnosť, že navrhovateľka mala odo dňa doručenia návrhu na začatie konania tunajšiemu súdu dňa 18.03.2009 dostatočný priestor v rozsahu troch rokov na zaplatenie súdneho poplatku v neprospech jej oslobodenia od platenia súdneho platenia. Vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky, na predmet sporu a zákonné ustanovenia súd prvého stupňa posúdil žiadosť ako nedôvodnú a nepriznal jej oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka riadne a včas odvolanie, ktorým žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovieť a to úplne alebo sčasti s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvého stupňa v odôvodnení síce správne konštatuje, akými majetkovými hodnotami disponuje, na druhej strane pri svojom rozhodovaní nepomeril jej majetkové pomery so súdnym poplatkom, ktorý by mala zaplatiť z návrhu na začatie konania. Bola toho názoru, že pri skúmaní dôvodnosti žiadosti účastníka o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov je nevyhnutné vziať do úvahy nielen majetkové pomery žiadateľa, ale aj výšku súdneho poplatku, ktorý má žiadateľ zaplatiť. Poukázala na to, že v predmetnej právnej veci bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 4.862,50 EUR, čo predstavuje viac ako dvojnásobok jej priemernej mesačnej mzdy. Uviedla, že nie je v jej možnostiach takýto súdny poplatok zaplatiť a na jeho úhradu by musela nevyhnutne použiť prostriedky získané formou pôžičky, či úveru, pri ktorých úkon by takmer určite musela svoj záväzok zabezpečiť vlastníctvom svojho bytu. Poukázala na to, že na uplatnenie svojho práva pred súdom by bola nútená formou zabezpečenia použiť aj jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej býva, čím by bola nútene vystavená neúnosnému riziku prípadnému zásahu do svojich majetkových práv. Navrhovateľka mala za to, že vzhľadom na zistené majetkové pomery a ich porovnanie s výškou poplatku, ktorý by mala vo veci zaplatiť je dôvodné aspoň čiastočné priznanie oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľke prizná oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom alebo z časti. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), medzi ktoré patrí aj zaplatenie súdneho poplatku podľa ustanovení príslušného zákona. Zákonná procesná úprava občianskeho súdneho konania tak zveruje súdu príslušnému na konanie v konkrétnej veci právomoc zaistiť naplnenie účelu základného práva na súdnu ochranu osoby, ktorá sa podaním návrhu na začatie konania súdnej ochrany domáha v situáciách, v ktorých by výška súdneho poplatku vzhľadom na osobné, majetkové a príjmové pomery takejto osoby predstavovala reálnu a objektívnu prekážku prístupu k súdu v rozpore s účelom a zmyslom práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Toto zákonné ustanovenie je zamerané na ochranu účastníkov, ktorí by pre svoje sociálne, zárobkové a majetkové pomery bez ohrozenia svojich základných životných potrieb nemohli uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle neho sú teda rozhodujúce predovšetkým majetkové, zárobkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. Pri fyzických osobách súd prizná oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy, ak by účastník nemohol poplatok zaplatiť bez ohrozenia svojej výživy, resp. výživy osôb, ktoré je zo zákona povinný vyživovať a jeho zaplatením by sa mohol dostať do stavu hmotnej núdze. Súčasne musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka ust. § 138 ods. 1 O.s.p., a to, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha, aby súd určil, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 67 (resp. § 66 ods. 1) zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzanie a zároveň, aby jej zaplatil sumu 159.888,46 EUR a náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z navrhovateľkou predloženého potvrdenia o osobných, majetkových zárobkových pomeroch vyplýva, že navrhovateľka je slobodná, pracuje ako sudkyňa Okresného súdu P. s pravidelným mesačným príjmom, je vlastníčkou dvojizbového bytu v P. a takisto vlastní aj staršie motorové vozidlo. Súd prvého stupňa v danej veci podľa odvolacieho súdu bral do úvahy všetky skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov navrhovateľky zistené z predložených dokladov a dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie navrhovateľky od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery navrhovateľky, zaplatenie súdneho poplatku nepredstavuje tak citeľný zásah do jej finančnej situácie, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť zabezpečovanie jej nevyhnutných potrieb. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno teda aj podľa odvolacieho súdu od navrhovateľky spravodlivo požadovať vo veci zaplatenie súdneho poplatku. Pre úplnosť treba uviesť, že aj keď v prípade navrhovateľky nejde o prípad, kedy by zaplatenie súdneho poplatku na svojom životnom štandarde nepocítila, nejde u nej o takú situáciu, že by len pre aktuálne výdavky nemohla v súdnom konaní brániť svoje práva, najmä ak vezmeme do úvahy, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania na súd prvého stupňa dňa 18.03.2009, z čoho vyplýva, že mala dostatočný priestor, aby súdny poplatok zaplatila, prípadne získala finančné prostriedky na zaplatenia súdneho poplatku. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi nepriznal, pretože chýbal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.