Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/116/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205202989 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205202989.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobkyne: J.Ň. Š.F., T. T. Č.. XX, T., zast. Mgr. Alexandrom Rakovským, advokátom, Muškátová č. 42, Bratislava , proti žalovanej: O.. C. P., T. B. Č.. XXXX/XXF, T., o 4.315,21 € s prísl. na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. októbra 2011, č. k. 14C 66/2008 -120, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.315,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 6.638,78 eur od 23. 4. 2004 do 20. 12. 2004, vo výške 8 % ročne zo sumy 4.979,09 eur od 21. 12. 2004 do 21. 2. 2005, vo výške 8 % ročne zo sumy 4.315,21 eur od 22. 2. 2005 do zaplatenia a trovy konania v sume 637,79 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli 7. 4. 2004 zmluvu o pôžičke, pričom žalovaná 7. 4. 2004 napísala prehlásenie, v ktorom vyhlásila, že si od žalobkyni požičala sumu 200.000,- Sk, ktorú sa zaviazala vrátiť do 15 dní odo dňa 7. 4. 2004. Žalobkyňa listom z 1. 12. 2004 vyzvala žalovanú na vrátenie dlžnej sumy. Žalovaná 20. 12. 2004 zaslala na účet žalobkyne sumu 50.000,- Sk a 21. 2. 2005 zaslala na účet žalobkyne sumu 20.000,- Sk. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania 23. 4. 2004, keď 22. 4. 2004 bol posledný deň lehoty na zaplatenie peňažného dlhu. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. Vo zvyšku uplatňovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol, nakoľko dvojnásobok diskontnej sadzby NBS bol vo výške, ako rozhodol súd prvého stupňa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa pred súdom osobne, čo vo svojich ospravedlneniach vždy včas a riadne zákonným spôsobom zdôrazňovala s tým, že sa k meritu veci potrebuje osobne vyjadriť, aby súd prvého stupňa rozhodol objektívne. Mala za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a tak dospel na základe jednostranne posúdených a vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 2 O. s. p. a rozsudok súdu prvého stupňa tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci samej bez jediného vypočutia žalovanej. Týmto postupom súd prvého stupňa porušil jej zákonom chránené a garantované práva Ústavou SR. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo zapožičanie finančných prostriedkov vo výške 200.000,- Sk, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť do 22. 4. 2004, o čom žalovaná spísala i prehlásenie. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná 20. 12. 2004 vrátila žalobkyni finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk a 21. 2. 2005 vo výške 20.000,- Sk. Žalovaná vrátenie ďalších finančných prostriedkov nepreukázala. Bol preto správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy o pôžičke, keď finančné prostriedky nevrátila v dohodnutej dobe. Taktiež bol správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť i úroky z omeškania. Súd prvého stupňa správne určil výšku úrokov z omeškania, keď podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto výška k prvému dňu omeškania s plnením predmetného peňažného dlhu (ku dňu 23. 4. 2004) bola 5,5 %, teda dvojnásobok predstavoval 11 % ročne a ku dňu 21. 12. 2004 i ku dňu 22. 2. 2005 bola 4% ročne, teda dvojnásobok predstavoval 8 % ročne. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňovala úrok z omeškania vo výške 12 % ročne, súd prvého stupňa správne žalobu vo zvyšku uplatňovaného úroku z omeškania zamietol. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vo veci nariadil 11 pojednávaní, pričom žalovaná sa ani jedného pojednávania nezúčastnila. Na pojednávanie konané dňa 18. 1. 2010 žalovaná zaslala ospravedlnenie z dôvodu zdravotných problémov, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázala, neúčasť na pojednávaní konanom 26. 5. 2010, 15. 10. 2010, 30. 5. 2011 ospravedlnila z dôvodu čerpania dovolenky, na pojednávanie konané 21. 6. 2010 sa neospravedlnila, neúčasť na pojednávaní 25. 2. 2011 a 1. 4. 2011 ospravedlnila z dôvodu pracovnej neschopnosti. Súd prvého stupňa vždy zohľadnil ospravedlnenie žalovanej a pojednávanie odročil. Neúčasť na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2011 žalovaná neospravedlnila a súd prvého stupňa preto pojednával v jej neprítomnosti. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sa nezúčastnila troch pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky, pričom predložila súdu prvého stupňa dovolenkový lístok. Žalovaná je však jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Agentúra AMMA, spol. s r. o. a je teda zrejmé, že dovolenkové lístky podpisovala sama sebe. Žalovaná teda mala možnosť sa predmetných pojednávaní zúčastniť a nie ospravedlňovať svoju neúčasť z titulu čerpania dovolenky. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila už na pojednávaní 21. 6. 2010 a už na tomto pojednávaní súd prvého stupňa mohol vo veci rozhodnúť v jej neprítomnosti. Neobstojí teda tvrdenie žalovanej, že súd prvého stupňa jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď to bola práve žalovaná, ktorá svojím správaním sa snažila vyhnúť súdnemu konaniu a súdnych pojednávaní sa nezúčastňovala. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez jej prítomnosti (keď žalovaná ani nepožiadala o odročenie pojednávania a svoju neúčasť ani neospravedlnila), neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom, ale postupoval správne podľa § 101 ods. 2 O. s.p.. Výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.. Žalobkyňa mala v konaní úspech a mala preto právo na náhradu trov konania. Keďže jej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.