Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311204370 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311204370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Bratislava, Letisko M.R. Štefánika, zastúpené LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, proti odporkyni : R. F., Q. Q., K. X, zastúpená opatrovníčkou Okresného súdu Bratislava III Jankou Černákovou, o zaplatenie 93 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. 10. 2011 č.k. 45C 115/2011 - 37, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 93 € s 9 % úrokom z omeškania od 15. 5. 2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, titulom nákladov spojených s odťahom motorového vozidla. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 6. 5. 2009 nútený odťah osobného motorového vozidla zn. Škoda, EČV : BA 305 GI, ktorého prevádzkovateľom bola odporkyňa z ulice Airport area v Bratislave, správu ktorej vykonáva Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., nevykonal. Vozidlo stálo v zákaze zastavenia na ul. Airport area v Bratislave, tvorilo tak prekážku v cestnej premávke, čím vznikol dôvod na jeho odstránenie podľa § 43 zák.č. 8/2009 Z.z. Dňa 7. 5. 2009 o 00.10 hod. si odporkyňa prevzala motorové vozidlo, úhradu nákladov za nútený odťah doposiaľ nezaplatila. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvého stupňa za preukázané, že odťah vozidla vykonala spoločnosť ASTER s.r.o., ktorá s navrhovateľom dňa 1. 2. 2006 uzavrela zmluvu č. Z/BTS/UtLO/9/18/2006 o výkone odťahovej služby podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obch.zák. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do 31. 12. 2007. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, že spoločnosť ASTER s.r.o. nebola oprávnená odstrániť osobné motorové vozidlo odporkyne. Odstrániť vozidlo, ktoré tvorí prekážku v premávke na pozemných komunikáciách je oprávnený iba správca cesty, ktorý aj nesie plnú zodpovednosť za jeho výkon a nemôže ho zmluvne preniesť na iný subjekt, a to ani po technickej stránke. Odstránenie motorového vozidla nie je totiž súkromnoprávnym aktom. Súd prvého stupňa preto vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o výkone odťahovej služby zo dňa 1. 2. 2006 ako neplatný právny úkon, s poznámkou, že predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2007, pričom v danom prípade bol odťah realizovaný dňa 6. 5. 2009. Navrhovateľ teda nevykonal odťah motorového vozidla, nevznikli mu náklady s tým spojené, čím nepreukázal vznik uplatňovaného nároku voči odporkyni. Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o ust. § 3d ods. 5 písm. e/ zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 43 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. O trovách konania rozhodol na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže jej trovy nevznikli. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd vyhovie jeho návrhu a prizná mu náhradu trov celého konania. V odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Striktný výklad ust. § 43 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke spôsobom, aký uvádza súd, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by navrhovateľ pripustil, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Ako príklad navrhovateľ v odvolaní uviedol, že napr. správca komunikácií Bratislava - Hlavné mesto SR vykonáva prostredníctvom sekcie dopravy magistrátu hlavného mesta a dodávateľských firiem pravidelne rutinnú a štandardnú údržbu ciest, dopravnej siete, zvislého dopravného značenia, vodorovného dopravného značenia, mostov, podchodov, cestnej svetelnej signalizácie, podzemných kolektorov. Doslovný výklad ust. § 43 zákona o cestnej premávke by bol neúmerne reštriktívny a odporoval by zmyslu, účelu aj cieľom zákonodarcu podľa dôvodovej správy zákona. Obchodná spoločnosť ASTER s.r.o. nerozhodla o odťahu, ani nevymáhala náklady za odťah, tento realizovala len po technickej stránke, nezasahovala teda do práv jednotlivcov. Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia napr. Krajského súdu v Bratislave ( sp. zn. 15Co 393/2010, sp. zn. 15Co 40/2009, sp. zn. 15Co 234/2009 ), Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 60/2009, ako aj nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/07 - 30, na podporu svojho stanoviska. Navrhovateľ trval na názore, že zmluva o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa 1. 2. 2006 medzi obchodnou spoločnosťou ASTER s.r.o. a navrhovateľom, v znení dodatku č. 3 zo dňa 1. 4. 2011 neodporuje zák.č. 85/2009 Z.z. o cestnej premávke, ani inému právnemu predpisu SR. Nejde preto o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. Odporkyňa sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Vo veci na základe ust. § 156 ods.3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 3d ods. 5 písm. e/ zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o účelové komunikácie vo vlastníctve štátu - právnické osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia. Podľa § 43 ods. 1 zák.č.- 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa ustanovenie § 43 zákona o cestnej premávke spadá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci je právne významné, či spoločnosťou ASTER s.r.o. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonal správca cesty ( § 43 ods.1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v spojení s § 3d ods.5 písm. e/ zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách ). Rovnako správne potom dospel k záveru, že uvedená obchodná spoločnosť, ktorá odťah vykonala, nie je správcom cesty a teda nebola oprávnená odťah vykonať. Skutočnosť, že technickú realizáciu odťahu vozidiel zabezpečila pre správcu cesty na zmluvnom základe spoločnosť ASTER. s.r.o., vyplýva z Protokolu o výdaji vozidla EČV : BA 305 GI prevádzkovateľovi vozidla - odporkyni dňa 7. 5. 2009 ( č.l. 6 spisu ). V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je správcom cesty, z ktorej bolo motorového vozidlo odporkyne odstránené. Nakoľko však samotný odťah motorového vozidla nevykonal správca cesty, navrhovateľ, tento nie je v konaní vecne aktívne legitimovaný na uplatňovanie nákladov za odťah motorového vozidla, ktorý nerealizoval. Navyše, keďže v prípade odstránenia motorového vozidla odporkyne z komunikácie išlo o zásah do vlastníckeho práva odporkyne v rámci výkonu verejnej moci, tento nemohla realizovať ani súkromná spoločnosť ( a to ani po technickej stránke ). Súdu prvého stupňa tiež neuniklo, že odťah bol v danom prípade vykonaný v čase, kedy už skončil zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou ASTER, s.r.o., ktorý podľa súdu predloženej zmluvy mal trvať do 31. 12. 2007. Ako však vyplýva z textu vyššie, skutočnosť, že medzi navrhovateľom a spoločnosťou ASTER s.r.o. bola uzavretá zmluva o odťahu motorových vozidiel, bola irelevantná, vzhľadom na to, že táto zmluva bola neplatná, pre rozpor so zákonom ( § 39 Obč.zák., zák.č. 8/2009 Z.z.). Argument navrhovateľa, že napr. správca komunikácií Bratislava - Hlavné mesto SR využíva pri výkone správy komunikácií aj zmluvné vzťahy s dodávateľskými firmami, je pre právne posúdenie v predmetnej právnej veci bez významu; v prípade odťahu motorového vozidla totiž dochádza k zásahu do vlastníckeho práva jeho majiteľa. Dôvod uvedený v odvolaní, v ktorom navrhovateľa odkazuje na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, ktorým ústavný súd rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co 486/05-69 z 27.3.2007 porušené bolo a ktorým tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, je právne irelevantný. V danom prípade má odvolací súd za to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu v tejto časti nie je náležite zdôvodnené (už aj tým, že sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona) a tým nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces a tým spôsobom bolo porušené s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo navrhovateľa. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 486/05-69 z 27. marca 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Odvolací súd má za to, že Krajský súd v Bratislave je len v konaní sp. zn. 8 Co 486/05 viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu, aj keď v tretej časti nálezu, v ktorom sa rozsudok krajského súdu ruší, nie je uvedené ustanovenie § 58d ods. 3 zákona o ústavnom súde (Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu) a je otázne čo za právny názor možno označiť. Celkovým nálezom ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008 sú súdy v zmysle § 135 ods.1 O.s.p viazané len v tom rozsahu, že nedostatok odôvodnenia súdnych rozhodnutí je porušením práva na spravodlivý proces poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.