Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/196/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508204056 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508204056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: A.. C. F., bytom L., L. X, zastúpeného Ing. Janou Karnetovou, bytom Bratislava, Belinského 8, proti odporkyni: E.. C. O., R. U., so sídlom Z. M. XXX, L., zastúpenej JUDr. Zdenom Danížkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pri Starej prachárni 14, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 57/08-182 zo dňa 23.marca 2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia XX.XXX,XX Sk, úrokov z uloženia výťažku z dražby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, úrokov z omeškania zo sumy XX.XXX,XX Sk od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zo sumy XX.XXX,- Sk od XX.XX.XXXX do zaplatenia a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ založil svoj nárok na tvrdeniach o pochybeniach odporkyne ako U. v exekučnom konaní, konštatoval, že vyvodzoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania a R. U. vykonávajúcou exekučnú činnosť. S poukazom na ust. § 2 Exekučného poriadku, keď vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci, dovodil, že právny vzťah R. U. a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a v tejto súvislosti poukázal na relevantné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. So zreteľom na uvedené dospel k záveru, že vzhľadom na povahu vzťahu medzi povinným účastníkom exekučného konania a R. U. v danej veci nemohlo dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč. zák. tým, že exekútor nesprávne vyčíslil trovy exekučného konania a v takomto prípade prichádza do úvahy žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom R. U. pri výkone exekučnej činnosti, za ktorú škodu zodpovedá štát. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že odporkyni vznikol nárok na celkové trovy exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia č.k. XXEr X. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol schválený rozvrh výťažku, vrátane celkových trov exekúcie. Pokiaľ išlo o nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX z výťažku dražby X.XXX.XXX,- uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by v tejto súvislosti vzniklo odporkyni bezdôvodné obohatenie, keďže uvedená suma bola úročná iba do XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa vo výške XX.XXX,-Sk dospel k záveru, že v dôsledku absencie protiprávnosti konania odporkyne pri výkone exekučnej činnosti ako jedného z predpokladov objektívnej zodpovednosti U.Ú. za škodu v zmysle § 33 Exekučného poriadku nebolo možné návrhu navrhovateľa ani v tejto časti vyhovieť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a priznania mu uplatňovaného nároku dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, lebo na zistený skutkový stav aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. a ustanovenie § 451 Obč. zák. a vec neposúdil podľa § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., a preto vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k uplatňovanému návrhu. Dôvodil tým, že zákon č. 233/1995 z.z. v § 196 neumožňoval U. zahrnúť do trov exekúcie DPH a U. môže od povinného vymôcť iba nároky vyplývajúce z exekučného titulu, príslušenstvo a trovy konania (S. a U.). Na jeho námietky, ktoré sa týkali výšky a správnosti výpočtu trov, do ktorých si odporkyňa zahrnula DPH vo výške XX.XXX,XX Sk, sa súd nezaoberal obsahom trov, pretože U. v rozpore so zákonom námietky na súd nedoručila, čím porušila jeho ústavné právo na spravodlivé súdne konanie a § 29 O.s.p. a § 202 ods. 1 Exekučného poriadku. Poukazoval na to, že pri trovách exekúcie sa podávajú námietky proti výške a správnosti výpočtu trov a pri námietkach proti celkovému rozvrhu výťažku sa výškou trov už súd nezaoberá. Podľa jeho názoru mala odporkyňa vystaviť faktúru na DPH oprávnenej, ktorá bola platcom DPH a následne si mala DPH odpočítať z daňového priznania, a tým že nerešpektovala daňový zákon, došlo k bezdôvodnému obohateniu štátu na úkor povinného, pričom DPH bola aj nesprávne vypočítaná, keď do základu dane započítala položky, ktoré nepodliehajú DPH. V súvislosti s odcudzením hotovosti vo výške XX.XXX,-Sk poukazoval na porušenie § 138 Exekučného poriadku a Trestného poriadku pri ohliadke nehnuteľnosti, z ktorej odporkyňa nevyhotovila zápisnicu. V súvislosti s neúročením výťažku z dražby mu bola spôsobená škoda ako povinnému cca XX.XXX,-Sk, keďže § 12 ods. 4 Exekučného poriadku určuje U. povinnosť uložiť výťažok na bankový účet a narábať s majetkom povinného hospodárne tak, aby mu nevznikla škoda. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že U. nie je v konaní pasívne legitimovaná, keďže pri výkone exekúcie viacnásobne porušila zákon, čím mu úmyselne alebo opomenutím spôsobila škodu. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že v danom prípade išlo o verejnoprávny vzťah, vzhľadom na povahu ktorého nemôže dôjsť na jej strane k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč. zák., a preto U. nie je pasívne legitimovaný, čo potvrdili aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XX/XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX a sp. zn. XCdo XX/XXXX. Poukázala na to, že dodatočné trovy konania boli presne špecifikované v zápisnici o rozvrhu a uznesení súdu. K uplatnenej DPH uviedla, že oprávnený nikdy daň nezaplatí, nakoľko istinu s príslušenstvom aj trovy exekúcie s DPH zaplatí povinný, a preto oprávnenému nikdy nevznikne právo na odpočítanie dane. Zotrvala na zákonnosti svojho postupu pri ohliadke nehnuteľnosti. S poukazom na potvrdenia peňažného ústavu uviedla, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX neboli peňažné prostriedky uložené. Záverom poukázala na to, že všetky jej kroky podliehali schváleniu súdom, jej postup bol zákonným, nebol jej konaním ohrozený nárok oprávneného ani porušené právo povinného, čo potvrdila aj Slovenská F. U. a H. R. R.. Z uvedených dôvodov navrhla odvolanie odmietnuť a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vykonal v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania v prejednávanej veci náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti navrhovateľom uplatňovaných nárokov v súvislosti s postupom odporkyne ako R. U. pri vykonávaní U. Č. (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že nárok navrhovateľa nemožno posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč. zák., že z hľadiska aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci odporkyňa nie je v konaní pasívne legitimovanou a že pre vznik zodpovednosti odporkyne za škodu neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku), pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p., pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci, vzhľadom na charakter vzťahu účastníkov konania ako verejnoprávneho, nemohlo dôjsť na strane odporkyne ako R. U., vystupujúceho pri výkone U. Č. v postavení štátneho orgánu- nositeľa verejnej moci, k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Obč. zák., ktoré dopadá na súkromnoprávne vzťahy v ktorých majú účastníci rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 Obč. zák.), a preto do úvahy prichádzalo jedine posúdenie navrhovateľom uplatňovaných nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na základe ktorého zodpovedá štát na škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci ich nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom alebo podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré upravuje osobitnú objektívnu zodpovednosť U. za škodu spôsobenú v súvislosti s jeho činnosťou podľa Exekučného poriadku. Správne súd prvého stupňa v súvislosti s možnou aplikáciou zákona č. 514/2003 Z.z. dovodil, že odporkyňa, tak ako je označená v návrhu, nie je v konaní pasívne legitimovaná a správne preto pristúpil k posudzovaniu zodpovednosti odporkyne za škodu podľa § 33 Exekučného poriadku, pre ktorej vznik sa vyžaduje protiprávne konanie U., resp. jeho zamestnanca, pri výkone U. Č.A., vznik škody a príčinná súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávnosť konania môže spočívať v konaní U., resp. jeho zamestnanca v rozpore so zákonom alebo iným právnym predpisom alebo aj v opomenutí konania, na ktoré boli inak povinní. S poukazom na uvedené závery možno konštatovať, že navrhovateľ sa neopodstatnene domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť odporkyni tým, že si nesprávne vyúčtovala dodatočné trovy U. vo výške XX.XXX,XX Sk, ďalej tým, že do celkových trov U. neoprávnene, v rozpore s daňovými predpismi, mala zahrnúť aj DPH v sume XX.XXX,XX Sk, a tým, že mala získať úroky z výťažku dražby za obdobie od XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX, keďže na strane R. U. k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Obč,. zák. nemôže dôjsť. Tieto závery sú napokon aj v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou X. R.G. SR, ktorý zaujal právny názor, že vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi povinným ako účastníkom konania a R. U. vykonávajúcim U. Č. nemôže dôjsť na strane R. U. k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že povinný mu na základe výzvy zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu, výška ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu, resp. tým, že R. U. po zastavení U. F. oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu a náhradu jeho hotových výdavkov, ktoré oprávnený zaplatil, hoci ho navrhovateľ na ich vrátenie vyzval (uznesenia Najvyššie súd u SR sp.zn. X M. XX/XXXX, X M. XXX/XXXX, X M. XX/XXXX). Návrh navrhovateľa nemôže obstáť ani z hľadiska zodpovednosti odporkyne za škodu v zmysle ust. § 33 Exekučného poriadku v dôsledku absencie protiprávnosti jej konania v súvislosti s vyplatením si trov exekúcie v sume XXX.XXX,XX Sk, vrátane DPH v sume XX.XXX,XX Sk, nakoľko právnym titulom na ich vyplatenie bolo právoplatné a vykonateľné uznesenie exekučného súdu zo dňa X.X.XXXX č.k. XXErNr XXX/XXXX-XXX, ktorým bol schválený rozvrh výťažku, vrátane celkových trov exekúcie, ktoré boli v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu výťažku taktiež predmetom preskúmavania exekučného súdu. Súd je v tomto konaní o náhrade škode viazaný týmto uznesením exekučného súdu, nemôže správnosť jeho záverov v tomto konaní preskúmavať ani inak prehodnocovať, keď navyše správnosť jeho záverov bola na základe odvolania podaného navrhovateľom preskúmavaná inštančne nadriadeným orgánom, ktorý v odvolacom konaní svojím uznesením zo dňa XX.X.XXXX č.k. XCoE XX,XX/XXXX-XXX toto uznesenie exekučného súdu potvrdil. Napokon treba uviesť, že námietky navrhovateľa zo dňa X.XX.XXXX podané proti odporkyňou uplatneným ďalším trovám U. dňa XX.XX.XXXX podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, boli exekučným súdom uznesením č.k. XXErNr XXX/XX-XXX zo dňa XX.X.XXXX odmietnuté (ako oneskorene podané), a pokiaľ aj bolo toto uznesenie následne rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. A..Ú. XX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX zrušené pre pochybenie exekučného súdu pri posudzovaní včasnosti podaných námietok navrhovateľa proti ďalším trovám U., nezakladá táto skutočnosť protiprávnosť postupu odporkyne pri uplatňovaní týchto ďalších trov U.. Rovnako boli zamietnuté námietky navrhovateľa proti rozvrhu výťažku, do ktorého trovy U.M. boli odporkyňou zahrnuté (uznesenie č.k. XXErNr XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX). Navrhovateľ mal teda k dispozícii v rámci exekučného konania dostatok právnych prostriedkov na to, aby sa proti ďalším trovám U. v exekučnom konaní bránil. Správne konštatoval súd prvého stupňa, že porušenie daňových predpisov v súvislosti s plnením si odvodovej daňovej povinnosti odporkyňou, môže byť posudzované len zo strany správcu dane v rámci daňového konania. U. ako nositeľ verejnej moci môže pri výkone exekučnej činnosti postupovať len na základe zákona a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), a preto sa navrhovateľ nedôvodne dovoláva úročenia výťažku dražby aj po rozvrhu výťažku dňa XX.XX.XXXX do jeho rozdelenia dňa X.XX.XXXX, keďže takáto povinnosť odporkyni z Exekučného poriadku výslovne nevyplývala, a to ani z ust. § 12 ods. 4, ktoré ukladá U. uložiť peňažné prostriedky, ktoré sú výťažkom U., na osobitný bankový účet, navyše keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť od X.X.XXXX na základe zákona č. 341/2005 Z.z., s tým, že podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa toto U. F. začaté do X.X.XXXX dokončilo podľa predpisov platných do XX.X.XXXX (nešlo v tomto prípade o výnimku podľa § 238 ods. 2). Napokon navrhovateľ nepreukázal v tejto súvislosti nielen protiprávnosť konania odporkyne, ale ani vznik škody, ktorá mu v tejto príčinnej súvislosti mala vzniknúť, resp. ušlého zisku. Napokon sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že odporkyňa sa nedopustila žiadneho pochybenia ani v súvislosti s vykonaním obhliadky nehnuteľnosti dňa X.X.XXXX, pri ktorej mala navrhovateľovi vzniknúť škoda odcudzením hotovosti XX.XXX,-Sk. Postup odporkyne bol v tomto prípade v medziach ust. § 138 Exekučného poriadku, oprávňujúceho ju vymôcť si prístup na oceňovanú nehnuteľnosť, a len nevyhotovenie, resp. nepredloženie zápisnice z obhliadky nezakladá jej zodpovednosť za odcudzenie hotovosti v byte uloženej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na prvoradú prevenčnú povinnosť navrhovateľa uloženú mu ust. § 415 Obč. zák., a teda keď bol upovedomený o vykonaní obhliadky, mal peňažnú hotovosť nachádzajúcu sa voľne uloženú v byte zabezpečiť pred jej možným odcudzením. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.) . So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej však odvolací súd nepriznal pre absenciu jej návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v odvolacom konaní podľa ust. § 151 ods.1 vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.