Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/125/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200564 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200564.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: S. M., nar. XX.XX.XXXX, E. 6, H. C., zastúpený: JUDr. Jozef Veselý, advokát, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 353/2012-430 zo dňa 10.01.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 58 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní (ďalej aj len správny poriadok) a § 5 ods. X písm. c/ zák. č. XXX/XXXX Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj len zákon o pozemkových úpravách) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu E. pozemkového úradu v C. C. č. XXXX/ XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento správny orgán nevyhovel námietke žalobcu voči výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území D. D., ktorou namietal projekt pozemkových úprav tak, že odvolanie žalobcu zamietol a uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. T. žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V., že v katastrálnom území D. D. boli rozhodnutím X. pozemkového úradu v T. nad D. nariadené pozemkové úpravy. Proti výpisu z registra nového stavu rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav podal námietku, keďže nesúhlasil s takýmto projektom pozemkových úprav. S. správny orgán námietke žalobcu rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel s odôvodnením, že žalobcovi bol vyčlenený jeden nový prístupný pozemok poľnohospodárskej pôdy s celkovou výmerou X XXX mX a s hodnotou XXX,XX eura, t.j. rozdiel vo výmere pozemkov je X,XX% a rozdiel v hodnote pozemkov je X,XX%. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že novonavrhovaná parcela č. XXXX bola naprojektovaná na pôvodných pozemkoch žalobcu, čím bola splnená podmienka primeranosti pôvodných a nových pozemkov v polohe s tým, že bolo konštatované, že nový pozemok je svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primeraný pôvodným pozemkom, pričom sa prihliadalo na výhody získané pozemkovými úpravami. T. uviedol, že svoje pozemky nadobudol na základe kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX (pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX mX za cenu XX.XXX,-Sk), zo dňa XX.XX.XXXX (pozemok parc. č. XXXX/ X vo výmere XXXX m2, za ktorého jednu polovicu zaplatil cenu X.XXX,XX eur) a kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (na základe ktorej nadobudol druhú polovicu nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X za kúpnu cenu XX.XXX,- Sk). T. teda za svoje pozemky zaplatil spolu X XXX,XX eur, pričom podľa prvostupňového správneho orgánu by mala hodnota nehnuteľnosti predstavovať len sumu XXX,XX eur, čo je v rozpore a nepomere z hľadiska trhových cien nehnuteľností. T. tiež poukázal na vypracovaný geometrický plán týkajúci sa predmetných nehnuteľností. H. postupu správnych orgánov videl v tom, že správne orgány sa nezaoberali podstatou jeho námietok a nezohľadnili, že hodnota nehnuteľnosti, ktorú mu ponúkli, nedosahuje ani XX% hodnoty tých nehnuteľností, ktoré získal v posledných rokoch za účelom vytvorenia si príjemného rodinného prostredia. W. kúpy nehnuteľností bolo zo strany žalobcu to, aby mal priľahlé pozemky slúžiace na jeho oddych, rekreáciu a využívanie pre vlastné účely. K porušeniu zákona o pozemkových úpravách došlo z dôvodu, že vyrovnanie v zmysle § 11 ods. X zákona o pozemkových úpravách nie je svojim druhom, bonitou, polohou a hospodárskym vzťahom primerané pôvodným pozemkom a ich hodnota v zmysle § 11 ods. X zákona o pozemkových úpravách presahuje XX% hodnoty pôvodných pozemkov. Na pojednávaní pred súdom žalobca ešte uviedol, že jediným problémom je to, že jemu pôvodný stav vyhovoval a problém vidí len v menšej výmere nového pozemku, keďže on sám musel kúpiť každý meter štvorcový pôvodných pozemkov. Proti schváleným zásadám pre umiestnenie nových pozemkov nepodal písomné námietky, avšak nikdy s nimi nesúhlasil. T. vo vyjadrení k žalobe navrhol konanie podľa § 250d ods. X O.s.p. zastaviť, resp. žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. H. rozhodnutie je podľa žalovaného procesným rozhodnutím (nejde o rozhodnutie vo veci samej) a preto takéto rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p.. H. žalobcu smerujú proti platne schválenému projektu pozemkových úprav na umiestnenie nových pozemkov a v predmetnom konaní sú neopodstatnené. D. pozemkov registra pôvodného stavu a registra nového stavu v obvode projektu pozemkových úprav boli v súlade s § 9 zákona o pozemkových úpravách určené podľa druhu pozemku vedeného v katastri nehnuteľností spresneného na základe komisionálneho zistenia v rámci spresňovania druhov pozemkov a podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. D. pozemkov pre potreby konania o pozemkových úpravách bola určená podľa vyhlášky č. XX/XXXX Z.z.. D. pozemkov registra pôvodného stavu a hodnota pozemkov registra nového stavu slúžila na posúdenie primeranosti pozemkov v rámci pozemkových úprav a na túto cenu sa nevzťahuje v zmysle citovanej vyhlášky trhová cena. Podľa žalovaného sa vyrovnaním hraníc pôvodných pozemkov žalobcu trhová cena žalobcovho pozemku aj zvýšila. E. súd v C. ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. X O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. S. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. X O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. W. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. T. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Podľa § 46 K. poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov súd zistil, že rozhodnutím X. pozemkového úradu v T. nad D. zo dňa XX.XX.XXXX boli nariadené pozemkové úpravy v katastrálnom území D. D.. Po schválení úvodných podkladov a zásad pre umiestnenie nových pozemkov bol spracovaný rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Proti návrhu zásad pre umiestnenie nových pozemkov nepodal žiaden účastník konania námietku. N. z registra nového stavu rozdeľovacieho plánu bol doručený aj žalobcovi, ktorý proti nemu podal námietku, ktorou nesúhlasil s projektom pozemkových úprav v k.ú. D. D. bez udania dôvodov nesúhlasu. X. pozemkový úrad v T. nad D. túto námietku prerokoval so žalobcom a s predstavenstvom združenia vlastníkov pozemkových úprav a keďže táto nebola vyriešená, predložil ju na rozhodnutie E. pozemkovému úradu, ktorý námietke rozhodnutím č.j. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 13 ods. X zákona o pozemkových úpravách nevyhovel. Vo svojom rozhodnutí E. pozemkový úrad v C. C. poukázal na § 11 zákona o pozemkových úpravách s tým, že podľa výpisu z registra pôvodného stavu žalobca ako vlastník vstupoval do pozemkových úprav s dvomi pozemkami. Podľa výpisu z registra nového stavu bol žalobcovi vyčlenený jeden nový prístupný pozemok poľnohospodárskej pôdy s prevažujúcim druhom pozemku trvalý trávny porast, pričom rozdiel vo výmere pozemkov je - X,XX% a rozdiel v hodnote je - X,XX% . R. správny orgán poukázal tiež na to, že žalobca sa dňa XX.XX.XXXX zúčastnil prerokovania návrhov a požiadaviek vlastníkov na usporiadanie nových pozemkov v zmysle § 11 ods. XX zákona o pozemkových úpravách, pričom súhlasil s navrhovaným umiestnením nových pozemkov. H. pozemok bol žalobcovi vyčlenený na pôvodných pozemkoch, čím bola splnená podmienka primeranosti pôvodných a nových pozemkov v polohe. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom nesúhlasil s uplatneným postupom, nakoľko ho poškodzuje, keďže na kúpu pozemkov vynaložil maximálne úsilie a nemalé finančné prostriedky, zaplatil aj geodeta, ktorý vypracoval geometrický plán. X. žalobcu bolo zamietnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo zároveň prvostupňové rozhodnutie potvrdené. H. žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Podľa § 1 zákona obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (ods. X). S. úpravy zahŕňajú a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov (ods. X). V zmysle § 2 ods. X písm. a/ zákona pozemkové úpravy sa vykonávajú ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Podľa § 11 zákona za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. X (ods. X). N. sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). X. pozemkový úrad pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo- ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. S. sa najmä na a) prírodné podmienky, b) vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, c) pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav, d) vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, e) záujmy ochrany životného prostredia, f) územnoplánovaciu dokumentáciu (ods. X). H. pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. S. zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. H. určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu (ods. X). H. pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. X). H. pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. X). Je nepochybné, že v konaní o pozemkových úpravách boli so žalobcom v zmysle § 11 ods. XX zákona o pozemkových úpravách prerokované návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov, pričom tento s navrhovaným umiestnením nových pozemkov súhlasil. N. nárok žalobcu do pozemkových úprav bol reprezentovaný dvomi parcelami v celkovej výmere X XXX mX s hodnotou podľa registra pôvodného stavu XXX,XX eur. N. nárok žalobcu podľa registra nového stavu je tvorený jedným pozemkom - parc. č. XXXX o výmere X XXX mX s hodnotou XXX,XX eur, čo predstavuje XX,XX % vstupného nároku vo výmere a XX,XX% vstupného nárok v hodnote nových pozemkov. Z jednoduchého porovnania plošných výmer vstupného a výstupného nároku je zrejmé, že návrh nového usporiadania pozemkov žalobcu je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorých nové pozemky sú primerané, ak rozdiel výmery a hodnoty pôvodných a nových pozemkov nepresahuje XX% výmery pôvodných pozemkov. H. pozemok žalobcu je umiestnený v súlade s podmienkami dohodnutými v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov a je situovaný presne na pozemkoch tvoriacich vstupný nárok žalobcu, čo žalobca napokon potvrdil aj pred súdom. K. žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že arondáciou priebehu hraníc a s tým súvisiacou optimalizáciou tvaru nových pozemkov sa napĺňa jeden z účelov pozemkových úprav súvisiaci s hospodárnym a efektívnym obhospodarovaním pozemkov. T. odstraňuje negatívne prvky historického vývoja katastra, súvisiace s vytváraním neregulovaného, atypického a nepravidelného tvaru parciel so značným množstvom lomových bodov, keď samotný priebeh hraníc vylučuje optimálne a racionálne hospodárenie na nich. L. pozemkových úprav je zabezpečenie racionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva s požiadavkami na ochranu životného prostredia, v súlade s funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzko - ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva. K. orgány sa riadne zaoberali podstatou námietok žalobcu, pričom tvrdenie žalobcu, že hodnota ponúkaných nehnuteľností nedosahuje ani XX% nehnuteľností, ktoré získal v posledných rokoch, je irelevantná, nakoľko je celkom zrejmé, že nový pozemok žalobcu je situovaný viac menej presne na jeho pôvodných pozemkoch. Na novom pozemku sa nachádza aj studňa, ktorú dal vybudovať žalobca. D. pozemkov registra pôvodného stavu a hodnota pozemkov registra nového stavu nepredstavuje trhovú cenu, keďže táto cena bola určená v zmysle vyhlášky č. XX/XXXX Z.z. a slúžila len na posúdenie primeranosti pozemkov v rámci projektu pozemkových úprav. V súvislosti s uvedeným je preto neopodstatnená námietka žalobcu týkajúca sa trhovej ceny, za ktorú nadobudol svoje pôvodné nehnuteľnosti. Z ľudského hľadiska je postoj žalobcu akceptovateľný, keďže tento získal v percentuálnom vyjadrení nový pozemok o X,XX % menší ako boli jeho pôvodné pozemky, avšak postup správnych orgánov bol súladný so zákonom. H. pozemok je jednoznačne primeraný svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom pôvodným pozemkom žalobcu, pričom konajúce správne orgány dôvodne prihliadli aj na výhody získané pozemkovými úpravami. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. H. teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. H. je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Keďže žalobca iné žalobné dôvody neuviedol, a súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, dospel E. súd v C. k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Pre úplnosť treba dodať, že poukaz žalovaného na § 248 písm. a/ O.s.p. a jeho návrh na zastavenie konania, nie je dôvodný. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. R. ustanovenie je dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne ale reštriktívne. Za predbežné rozhodnutia sa považujú také, ktorými sa správne konanie vo veci nekončí a pre žalobcu by nezakladali žiadne práva a povinnosti s konštitutívnymi účinkami, t.j. nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach, tzn. ani na základných právach a slobodách, a to svojim obsahom alebo mu predchádzajúcim postupom. Ak by aj súd meritórne preskúmal zákonnosť administratívneho procesného rozhodnutia, nie je to možné považovať za vadu súdneho konania, pretože v prípade pochybností reštriktívnym výkladom § 2X8 písm. a/ O.s.p. súd v danom prípade poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. XXX ods. 4 v spojení s čl. XX ods. X,X W. SR. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. R. rozhodnutie senát E. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.