KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/179/2012 z 25. 11. 2013

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2014, sp. zn. 4Sžo/25/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200951.1 (01. 12. 2014). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2013, sp. zn. 5S/179/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012200951.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/179/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200951
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200951.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. č. XXX, zastúpený: JUDr. Milan Kuhajda, advokát, sídlom Vajanského č. 54 Piešťany,
proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. N.-XXX/X-XXX/XXXX zo dňa XX. marca XXXX,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2012 sa žalobca domáhal postupom
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho
štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. N.-XXX/X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený bol personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedeným personálnym rozkazom bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR dňom 07.01.2009. Dôvodom žalobcovho
prepustenia zo služobného pomeru bolo to, že dňa 17.10.2008 o 7:35 hod. bola dychovou skúškou
zistená prítomnosť alkoholu v jeho dychu. Následnou dychovou skúškou vykonanou na OO PZ Nováky
o 8:08 hod. bola u žalobcu certifikovaným prístrojom zistená hladina 0,32 mg/l alkoholu v dychu.

Žalobca v žalobe poukazuje na skutočnosť, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo
rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. N.-XX-X/XXXX, ktoré bolo rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/256/2010 zrušené. NS SR sa zaoberal aj námietkou
žalobcu, ktorou sa tento dožadoval znaleckého dokazovania o možnom vplyve liečiva „J.V. kvapky
DIA“ na prítomnosť alkoholu v tele, keď mal za to, že tvrdenie zástupkyne spoločnosti, ktorá kvapky
vyrába, nie je postačujúce na konštatovanie, že užitie kvapiek nemalo vplyv na prítomnosť alkoholu v
jeho krvi. NS SR po zrušení rozhodnutia vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom mu nariadil
zadovážiť si písomné stanovisko odborne spôsobilej osoby na posúdenie vplyvu liečiva „kvapky DIA“
na prítomnosť alkoholu v krvi, resp. dychu žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že proti vykonaniu dychovej
skúšky nenamietal, keďže si bol istý, že nameraná hladina bude nulová, a to z dôvodu diabetického
ochorenia, ktorým trpí. Proti tomuto užíva lieky, ktoré sa nesmú kombinovať s alkoholom. Krátko pred
vykonaním skúšky však užil liečivo J.V. kvapky DIA, ktoré obsahujú 24 % alkoholu. Liečivo užil tak, že si
ním namočenú vatu v ústach zasunul pod zubnú protézu, kde ju mal počas vykonania oboch skúšok. Po
vykonaní dychovej skúšky ústne žiadal o odber krvi na zistenie skutočnej hladiny alkoholu, čo mu však



bolo odmietnuté. Poukazuje tiež na to, že vedúci služobného úradu, kde bol zaradený, zistil dôvod, pre
ktorý by mal byť prepustený zo služobného pomeru dňa 17.10.2008, pričom teda lehota na doručenie
rozhodnutia o prepustení uplynula dňa 18.12.2008. Rozhodnutie mu však bolo doručené až 07.01.2009
a v zmysle zákona je teda neplatné. Ďalej namieta, že bol dvakrát potrestaný za totožný skutok, a to
znížením služobného príjmu o 15 % na dobu troch mesiacov a tiež prepustením zo služobného pomeru,
čo považuje za porušenie čl. 50 ods. 5 Ústavy SR. Má ďalej za to, že Generálny štáb ozbrojených síl
SR začal nové správne konanie, ktoré ukončil vydaním rozhodnutia až dňa 23.03.2012, čiže je zrejmé,
že nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia. Žalobca má ďalej za to, že generálny štáb nesplnil úlohu
uloženú rozsudkom NS SR - zadovážiť si písomné stanovisko odborne spôsobilej osoby na posúdenie
vplyvu liečiva J.V. kvapky DIA na prítomnosť alkoholu v dychu žalobcu. Nijako nepreukázal, že konateľka
výrobcu liečiva disponuje dostatočnými vedomosťami a je odborne spôsobilá na posúdenie vplyvu liečiva
vo vzťahu k nameranej hodnote alkoholu v dychu. Zastáva názor, že za hodnoverný dôkaz v tomto smere
možno považovať len odborné vyjadrenie, resp. posudok znalca z príslušného odboru. Vzhľadom na
uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.10.2012 žalovaný uvádza, že dňa 17.10.2008 vykonala
kontrolná komisia v zložení kpt. P.. A. K., S.., por. P.. Z. Z., rtm. Z. E. a P.. A. U. orientačnú kontrolu
na požívanie alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok na pracovisku profesionálnych
vojakov zásobovacej základne. V čase o 7:25 hod. bola u žalobcu vykonaná takáto orientačná dychová
skúška s výsledkom 0,90 promile alkoholu na 1 liter vydychovaného vzduchu. Žalobca bol predvedený na
vykonanie dychovej skúšky na požitie alkoholických nápojov na Obvodné oddelenie Policajného zboru
SR Nováky. V čase o 8:08 hod. bola u žalobcu vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu v
dychu, pričom mu bolo prístrojom Dräger ALCOTEST 7410 ev. č. ARFM-0173 namerané 0,32 mg/l (t.j.
0,67 promile) alkoholu na 1 liter vydýchnutého vzduchu. Dňa 16.12.2008 vydal riaditeľ Personálneho
úradu rozkaz č. XXXX, na základe ktorého bol žalobca dňom 07.01.2009 podľa ust. § 72 ods. 1 písm.
a/ a § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka, pretože podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. závažným spôsobom porušil
základnú povinnosť alebo zákaz ustanovený zákonom tým, že vykonával štátnu službu pod vplyvom
alkoholu. Toto rozhodnutie bolo odvolacím orgánom potvrdené, pričom však Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžo/256/2010 zo dňa 26.10.2011 druhostupňové správne rozhodnutie
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uviedol, že úlohou žalovaného
je zadovážiť si písomné stanovisko odborne spôsobilej osoby na posúdenie vplyvu liečiva J.V. kvapky
DIA na prítomnosť alkoholu v krvi, resp. dychu žalobcu. V nadväznosti na tento rozsudok si správny
orgán zadovážil písomné stanovisko výrobcu kvapiek spoločnosti VALOVIČ, s.r.o. zo dňa 27.02.2012,
ktorým konateľka spoločnosti Ing. Dáša Valovičová potvrdila, že pri doporučenom dávkovaní (2x denne
12 kvapiek na lyžičku vody) J.V. kvapiek DIA nemôže v žiadnom prípade dôjsť k zisteniu alkoholu v krvi
ani dychu.

Žalovaný tvrdí, že len Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR ako fyzická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb, môže v predmetnej veci vystupovať
ako žalovaný. Pretože žalobca podal žalobu proti subjektu, ktorý nemôže byť žalovaný, žiada žalovaný
už z toho dôvodu zamietnuť. Žalovaný zdôrazňuje rozpor v žalobcových tvrdeniach, keď tento až v
tejto žalobe podanej na tunajšom súde dňa 12.05.2012 po prvýkrát uvádza, že prípravok J.V. kvapky
DIA užil tak, že si ním namočenú vatu v ústach zasunul pod zubnú protézu. V predchádzajúcom
súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 1S 64/2009 však tvrdil, že liečivo požil krátko pred vykonaním
dychovej skúšky. Žalovaný takisto uvádza, že pri zisťovaní prítomnosti alkoholu v dychu žalobcu bol
dodržaný postup stanovený výrobcom prístroja a žalobca pred meraním neuviedol, že požil prípravok
s obsahom alkoholu, resp. že v ústnej dutine takýto prípravok naďalej má, pričom ešte v čase o
8:08 hod. (po 33 min. od prvého merania) hladina alkoholu predstavovala hodnotu 0,32 mg/l (0,67
promile). Ak by teda žalobca požil dávku prípravku J.V. kvapky DIA v súlade s dávkovaním uvedeným
na obale prípravku, po 15 minútach by bol výsledok skúšky negatívny. Vzhľadom na uvedené má
žalovaný za to, že žalobcova obrana je účelová a nezodpovedá skutočnosti. Uvádza zároveň, že
pokiaľ by aj žalovaný akceptoval žalobcovo nové zdôvodnenie, opakovaného namerania alkoholu v
jeho dychu, tento by bol z hľadiska parametrov prípravku (24% v 50 ml. balení) dôvodne podozrivý
z ich zneužitia a porušenia zákazu uvedeného v čl. 2 ods. 1 písm. a/ a b/ Rozkazu Ministra obrany
SR č. 14/2005 o zabezpečení ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a ochrane nefajčiarov
v rezorte ministerstva obrany. V takom prípade by bol žalobca povinný oznámiť užívanie prípravku



s vysokým obsahom alkoholu nadriadenému profesionálnemu vojakovi, čo však neurobil. Tvrdenie
žalobcu, že po vykonaní dychovej skúšky ústne žiadal o vykonanie odberu krvi na zistenie skutočnej
hladiny alkoholu, no niektorý príslušník, vykonávajúci kontrolu mu povedal, že toto nie je potrebné, keď
sa vykonali dve dychové skúšky, je nepravdivé. Všetci štyria členovia kontrolnej komisie, ktorí 17.10.2008
vykonali orientačnú kontrolu na požívanie alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok
na pracovisku, totiž písomne potvrdili, že žalobca sa ani u jedného z nich nedožadoval odberu krvi na
alkohol a ani jeden z nich nepovedal, že to nemá význam. Vyjadrenie výrobcu prípravku V.J. kvapky DIA
poskytla konateľka výrobcu, teda osoba, ktorá pred uvedením predmetného výrobku musela príslušným
orgánom predložiť všetky relevantné dokumenty týkajúce sa zdravotnej bezpečnosti prípravku, resp.
jeho zloženia, a preto jej písomné vyjadrenia správny orgán považuje za dostatočné a v súlade s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/256/2010. Žalovaný má za to, že práve výrobca má k
dispozícií najobjektívnejšie informácie o zložení a účinkoch ním vyrábaného prípravku. Dodáva tiež,
že prípravok je určený pre osoby staršie ako tri roky a nemá deklarované žiadne vedľajšie účinky, z
čoho vyplýva, že pri odporúčanom dávkovaní nie je možné, aby jeho užívateľ (potenciálne dieťa, vodič
motorového vozidla) bol po užití prípravku pod vplyvom alkoholu. Príslušným vedúcim služobného úradu,
ktorý bol oprávnený konať vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka
bol jedine riaditeľ Personálneho úradu. Preto subjektívna lehota určená podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 346/2005 Z.z. mohla začať plynúť až vtedy, keď riaditeľ Personálneho úradu zistil dôvod prepustenia,
teda od 18. novembra 2008. Čo sa ďalej týka otázky, či bol žalobca dvakrát postihnutý za ten istý
skutok, žalovaný uvádza, že išlo o dve samostatné konania - disciplinárne konanie z dôvodu porušenia
služobnej disciplíny a správne konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka. Skončenie služobného pomeru prepustením je upravené v ustanovení § 70 ods. 1 písm. d/
zákona č. 346/2005 Z.z. ako závažný spôsob porušenia základnej povinnosti, a preto správny orgán
nemohol postupovať inak, ako prepustiť žalobcu zo služobného pomeru, nakoľko mu táto povinnosť
vyplýva priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 žalobca zopakoval, že priamo z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo
256/2010 bolo povinnosťou správneho orgánu zadovážiť si písomné stanovisko odborne spôsobilej
osoby na posúdenie vplyvu liečiva J.V kvapky DIA na prítomnosť alkoholu v krvi, resp. v krvi žalobcu
a konateľku výrobcu liečiva, ktorá vo veci podala čestné prehlásenie, za takúto osobu nepovažuje.
Naopak, poukazuje na znalecký posudok, predložený v tomto súdnom konaní. Poverený zástupca
žalovaného naopak uviedol, že správny orgán dokazovanie riadne doplnil. K námietke dvojitého postihu
uviedol, že sa jedná o dve samostatné konania, keď zníženie platu je sankcia disciplinárnym opatrením a
prepustenie zo služobného pomeru je zákonná povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa. V súvislosti
s užitím liečiva, na ktoré sa odvoláva žalobca, má žalovaný za to, že pokiaľ by žalobca užil liek tak,
ako to vyplýva z príbalového letáku liečiva, nemohlo by dôjsť k nameraniu alkoholu v dychu, a to aj pri
opakovanej skúške. Poukazuje tiež na žalobcove zmeny v tvrdeniach ohľadom užitia liečiv, keď šetriacej
komisií neuviedol, žeby užil nejaké lieky, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok merania následne uviedol,
že krátko pred skúškou užil liek a až v tomto súdnom konaní uvádza, že k požitiu lieku došlo tak, že ho mal
nakvapkaný na vatu a vložený pod zubnú protézu. Takéto užitie lieku nie je jeho výrobcom odporúčané.

E. súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu
predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma,
či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi



predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 17.10.2008 o 7:35 hod. počas plnenia
úloh parkového dňa bola komisiou určenou veliteľom vojenského útvaru 1056 Zemianske Kostoľany
vykonaná orientačná dychová skúška na požitie alkoholu s pozitívnym výsledkom, pričom v dychu
žalobcu bola zistená prítomnosť alkoholu v hodnote 0,90 promile. Následne bola príslušníkom
obvodného oddelenia Policajného zboru Nováky prístrojom Dräger Alcotest 7410, ev.č. ARFM-0173
vykonaná opakovaná dychová skúška, pričom bolo u odvolateľa v čase o 8:08 hod. zistené 0, 67
promile alkoholu v dychu (0,32 mg alkoholu/liter vzduchu). Na základe tejto skutočnosti vykonal dňa
21.10.2008 veliteľ Zásobovacej základne ZT-3 pplk. P.. S. K. so žalobcom personálny pohovor, v ktorom
žalobcovi oznámil, že nakoľko závažným spôsobom porušil základné povinnosti vojaka, navrhne jeho
prepustenie zo služobného pomeru podľa ust. § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. K návrhu na
prepustenie sa žalobca vyjadril tak, že vlastnou rukou na návrh napísal, že s ním bol oboznámený. O
podaní návrhu na prepustenie bol žalobca vyrozumený dňa 21.10.2008. Dňa 16.12.2008 vydal riaditeľ
Personálneho útvaru Personálny rozkaz č. XXXX, na základe ktorého bol žalobca dňom 07.01.2009
podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. prepustený zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka ozbrojených síl SR, pretože v zmysle § 70 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 346/2005 Z.z. závažným spôsobom porušil základnú povinnosť alebo zákaz ustanovený
zákonom tým, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Proti uvedenému personálnemu
rozkazu podal žalobca odvolanie dňa 13.01.2001. Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR
ako odvolací orgán rozhodnutím č. N.-XX-X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu zamietol
a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu žalobca napadol žalobou
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, pričom rozsudkom NS SR sp. zn. bolo 6Sžo/256/2010 zo
dňa 26.10.2011 rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl č. N.-XX-X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX zrušené a vrátené správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že v tomto bude jeho úlohou
zadovážiť si písomné stanovisko odborne spôsobilej osoby na posúdenie vplyvu liečiva „J.V. kvapky
DIA“ na prítomnosť alkoholu v krvi, resp. dychu žalobcovi. Až po získaní uvedeného stanoviska bude
bez akýchkoľvek pochybností možné ustáliť, či v danom prípade bol naplnený dôvod na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005
Z.z. v spojení s § 70 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona. Žalovaný do administratívneho spisu doplnil
čestné prehlásenie konateľky výrobcu liečiva, ktoré mal žalobca užiť pred/počas dychovej skúšky. Z
tohto prehlásenia vyplýva, že pri doporučenom dávkovaní (2x denne 12 kvapiek na lyžičku vody) kvapiek
J.V.DIA nemôže v žiadnom prípade dôjsť k zisteniu alkoholu v dychu ani krvi. Následne náčelník
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím č. N.-XXX/X-XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX žalobcovo odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľa
personálneho úradu č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil.

Podľa ust. § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z., služobný pomer profesionálneho vojaka sa
skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 70 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z., závažný spôsob porušenia základnej povinnosti
podľa odseku 1 písm. d/ je výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo
psychotropných látok.

Podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z., o prepustení profesionálneho vojaka zo
služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. a/ - h/ a o/, § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu
rozhodne bezodkladne, najneskôr do 2 mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však
do 1 roka, odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa ust. § 72 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., v lehotách podľa odseku 1 sa musí rozhodnutie o
prepustení profesionálnemu vojakovi doručiť, inak je neplatné.



Podľa ust. § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z., vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru
profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak, koná
a rozhoduje služobný úrad.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu
v rozsahu, ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto zákona.

Týmto predpisom je služobný predpis hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych
vojakov č. 55/2007 o určení služobných úradov, určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných
úradov a o určení rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov
ozbrojených síl SR zo dňa 22.06.2007, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2007 (ďalej len služobný
predpis č. 55/2007).

Podľa čl. 3 písm. b/ služobného predpisu č. 55/2007 je podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005
Z.z. služobným úradom Personálny úrad štábu personálneho manažmentu Generálneho štábu pre
profesionálnych vojakov personálneho úradu a pre profesionálnych vojakov v rozsahu určenom v čl. 6.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z . vedúcim služobného úradu, ktorým je organizačná
zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. a/, je veliteľ organizačnej zložky.

Podľa čl. 6 ods. 3 služobného predpisu č. 55/2007 Z.z., na základe § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. b/ a §
7 ods. 1 a 4 zákona č. 346/2005 Z.z. minister obrany určil riaditeľovi personálneho úradu oprávnenie
vykonávať s profesionálnymi vojakmi v hodnosti vojaka druhého stupňa až podplukovníka, ktorí sú
zaradení v služobných úradoch uvedených v čl. 3, opatrenia v rozsahu uvedenom v prílohe č. 5 k tomuto
služobnému predpisu - teda podľa bodu 54 prílohy č. 5 aj oprávnenie prepustiť profesionálneho vojaka
zo služobného pomeru podľa § 72 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z.

Podľa ust. § 122 ods.1 zákona č. 346/2005 Z.z., počas výkonu štátnej služby profesionálny vojak
podlieha disciplinárnej právomoci podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 124 ods. 1 a 2 zákona č. 346/2005 Z.z., disciplinárne previnenie je zavinené nesplnenie
alebo porušenie povinností profesionálneho vojaka, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom;
zavineným nesplnením alebo porušením povinností sa rozumie úmyselné alebo nedbalostné konanie
profesionálneho vojaka. Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie.

Podľa ust. § 125 zákona č. 346/2005 Z.z., disciplinárnym opatrením je
a/ písomné pokarhanie,
b/ zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace z posledného priznaného služobného
platu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného
bolo napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žaloby v súlade so zákonom a obe
rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci.

Súd konštatuje, že s niektorými žalobnými námietkami sa vysporiadal už v konaní pod sp. zn.
1S/64/2009, pričom vzhľadom na to, že boli opätovne vznesené v žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. N.-XXX/X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrí sa k nim opätovne.

Ak žalobca namieta zásadu ne bis in idem a tvrdí, že bol za totožné konanie potrestaný dvakrát, a
síce disciplinárnym opatrením - znížením služobného platu až o 15 % na tri mesiace a prepustením
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, tunajší súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že
sankciou je uloženie disciplinárneho opatrenia, nie však prepustenie zo služobného pomeru. Konanie o
prepustení zo služobného pomeru je, ako aj vyplýva zo systematického zaradenia ustanovení týkajúcich
sa tohto konania, konaním vo veciach služobného pomeru a ako také nemá sankčný charakter. Zákon



predpokladá situácie, naplnením ktorých musí dôjsť k prepusteniu profesionálneho vojaka, pričom
skutočnosť, že tento závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo
porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, je jednou z nich. K prepusteniu profesionálneho vojaka teda
dochádza obligatórne, a to bez ohľadu na to, či už bol za konanie, ktorým bola naplnená definícia
závažného spôsobu porušenia základnej povinnosti (ust. § 70 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z.)
sankcionovaný disciplinárnym opatrením. K porušeniu zásady ne bis in idem teda nedošlo.

Ďalej žalobca tvrdí, že personálny rozkaz bol doručený až po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty
podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ide o lehotu
subjektívnu, t.j. plynie až keď sa vedúci služobného úradu dozvedel o dôvodoch prepustenia, nie odo
dňa vzniku týchto dôvodov. Jediným spôsobom (pokiaľ sám nebol svedkom udalosti, ktorá dala vzniknúť
dôvodom prepustenia, čo sa nejedná o daný tento prípad), ako sa vedúci služobného úradu, v tomto
prípade riaditeľ personálneho úradu, mohol dozvedieť o existencií dôvodov prepustenia profesionálneho
vojaka, je doručenie návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Z návrhu
na prepustenie žalobcu vyplýva, že jeho súčasť - odporúčanie veliteľa síl výcviku a podpory OS SR,
generálmajora P.. Z. E., bolo vydané dňa XX.XX.XXXX, a teda návrh nemohol byť doručený riaditeľovi
personálneho úradu pred týmto dátumom. Z personálneho rozkazu č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ďalej
vyplýva, že vedúci služobného úradu, oprávnený rozhodovať o prepustení profesionálneho vojaka zo
služobného pomeru, zistil dôvod prepustenia dňa 18.11.2008. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený
dňa 07.01.2009, teda ešte v rámci subjektívnej dvojmesačnej lehoty. Preto ani táto námietka žalobcu
neobstojí.

Žalobcovo tvrdenie, že sa dožadoval odberu krvi súd považuje za účelové, vzhľadom na to, že toto
nepodložil žiadnym dôkazom a vzhľadom na potvrdenie členov komisie na zistenie požitia alkoholu, kedy
títo uviedli, že ani u jedného z nich sa žalobca odberu krvi na zistenie alkoholu nedožadoval. Uvedené
nežiadal zaznamenať ani v zázname o zistení, ktorý osobne podpísal.

Čo sa týka písomného stanoviska odborne spôsobilej osoby, žalovaný doplnil do spisu písomné čestné
prehlásenie konateľky spoločnosti Valovič, s.r.o., výrobcu liečiva J.V. kvapky DIA, z ktorého vyplynulo, že
pri doporučenom dávkovaní (2x denne 12 kvapiek na lyžičku vody) tento liek nemôže spôsobiť zvýšenú
hladinu alkoholu nameraného v krvi alebo dychu. Čestné prehlásenie je síce stručné, avšak v kontexte
veci a vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, ho súd nepovažoval za pre konanie nedostatočný.
Súd súhlasí s názorom žalovaného, že výrobcu liečiva možno považovať za odborne spôsobilú osobu,
z podstaty veci tento má o jeho účinkoch odborné vedomosti a zároveň konanie nemá taký charakter,
kde by mohla byť spochybnená výrobcova nepredpojatosť so zreteľom na jeho pomer k veci. V súdnom
konaní následne žalobca predložil znalecký posudok, vypracovaný Z.. R. K., S.., z
ktorého vyplynulo, že nemožno vylúčiť, že vyšetrovaná osoba s vatou v ústnej dutine bola triezva, t.j.
koncentrácia alkoholu v jej krvi bola nulová. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje výsledky znaleckého
dokazovania, avšak poukazuje na skutočnosť, že užitie lieku takým spôsobom, že si ním namočenú
vatu v ústach zasunul pod zubnú protézu, začal žalobca tvrdiť až v tomto súdnom konaní. V správnom
ako ani predchádzajúcom súdnom konaní o tomto spôsobe užitia nie je zmienka. V žalobe doručenej
tunajšiemu súdu dňa 14.04.2009, ktorou žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného č. N.-XX-X/XXXX uviedol, že skutočnosti zistené dychovou skúškou možno
vysvetliť jedine tým, že krátko pred jej vykonaním požil liečivo J.V. kvapky DIA, ktoré určité množstvo
alkoholu obsahujú. Ani v tejto žalobe žalobca nespomínal, že by si liečivo nakvapkal na vatu, naopak,
uviedol, že krátko pred vykonaním skúšky ho požil, nie že ho hore uvedeným spôsobom požíval počas
skúšky samotnej. Žalobca neuviedol žiaden dôvod, prečo užíval liek (výživový doplnok) ním uvedeným
spôsobom, ak sa tento zásadne líšil od výrobcom odporúčaného dávkovania ( 2x denne 12 kvapiek do
trochy vody, 20 min. pred jedlom). Takisto nedôveryhodne vyznieva žalobcovo tvrdenie, že počas oboch
dychových skúšok mal pod zubnou protézou vatu s namočeným liečivom, avšak o tejto skutočnosti sa
nezmienil ani komisií na zistenie požitia alkoholu, ani príslušníkom OO PZ Nováky, ani si vatu s liečivom
pred druhou skúškou z úst nevybral. Ak mal, ako tvrdí, za to, že zvýšenú hladinu alkoholu v krvi u neho
spôsobil práve tento liek nachádzajúci sa pod jeho zubnou protézou, mal túto skutočnosť oznámiť už
po prvej dychovej skúške, ešte pred vykonaním opätovnej dychovej skúšky na OO PZ Nováky, nie až v
opätovnom súdnom konaní niekoľko rokov po udalosti, ktorá zakladala dôvod jeho prepustenia.

Pri rozhodovaní v personálnom konaní správne orgány aplikujú princíp voľného hodnotenia dôkazov,
spočívajúci v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený, oprávnený rozhodnúť



o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru slobodný. V hodnotiacej činnosti je
obmedzený iba pravidlami formálnej logiky, ktorým hodnotiace úsudky nesmú odporovať, skúsenosťami
z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodniť. Zároveň
má povinnosť prikloniť sa - za použitia už uvedených zásad logického myslenia - k jednému z viacerých
tvrdení a iné odmietnuť. Toto sa v žalobcovom prípade aj stalo, pričom rozhodnutie žalovaného súd
považuje za logicky odôvodnené a vecne správne. Preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný
neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný
úspech v konaní.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012200951)

  1. 25. 11. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/179/2012 z 25. 11. 2013 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 1. 12. 2014Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/25/2014 z 1. 12. 2014

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)