KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 1. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/288/2012 z 8. 1. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. januára 2013, sp. zn. 2S/288/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012201567.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/288/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201567
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: R.. V. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, W., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia
verejnej správy - odbor priestupkov, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SVS-230-2009-01584/TLS zo dňa 22.10.2009, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SVS-230-2009-01584/TLS zo dňa
22.10.2009, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu Martin, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.
2009/02252 zo dňa 07.05.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 59,36 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2009 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SVS-230-2009/01584/TLS zo dňa 22.10.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Martin č. 2009/02252/188/P, ktorým bol žalobca uznaný
vinným

1. z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon alebo zákon o priestupkoch), ktorého
sa dopustil tým, že dňa 16.01.2009 v čase okolo 11:20 hod. v záhradkárskej osade O. háj, na N. Z. vo
Vrútkach, vulgárne nadával navrhovateľovi O. Z.: „drž hubu Ty, kokot, Ty hajzel.“ a navrhovateľovi M. Z.:
„hajzel, darebák“, čím navrhovateľovi O. Z. a navrhovateľovi M. Z. ublížil na cti, tým, že ich urazil.

2. z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona, ktorého sa dopustil
tým, že dňa 16.01.2009 v čase okolo 11:20 hod. v záhradkárskej osade O. háj, na N. Z. vo O., hádzal
konáre smerom na O. Z. a M. Z. a fyzicky ich napadol tak, že najprv úderom do hrude odsotil O. Z. a
potom odsotil M. Z., čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.

Za oba spáchané skutky bola žalobcovi uložená pokuta, pokarhanie a bola mu uložená povinnosť uhradiť
štátu trovy konania vo výške XX eur.

E. namietal nedostatočne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného. I., že
žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nevenovali dostatočnú pozornosť preskúmaniu oznámení M.
a O. Z., ich výpovediam na pojednávaní a ani argumentom žalobcu. U., že O. Z. podal oznámenie dňa



XX.XX.XXXX s tým, že žalobca jemu a jeho bratovi nadával, keď stáli pred bránou na parc. č. XXXX/
X, k.ú. O.. X. XX.XX.XXXX svoje oznámenie zmenil, že skutok sa stal keď boli na susednom pozemku
patriacom M. Z.. M. Z. vo svojom oznámení dňa XX.XX.XXXX ani vo výpovedi na pojednávaní neuviedol,
že by žalobca im dvom alebo O. Z. na uvedených miestach nadával. W. žalobca uviedol, že M. Z. podal
oznámenie dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že po príchode p. B. obaja so žalobcom poškodeným
začali nadávať, avšak O. Z. vo svojom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že prišiel p. B., ktorý ich
začal urážať. Na pojednávaní M. Z. uviedol, že mu žalobca nadával, keď bol ešte na svojom pozemku. E.
sa podľa názoru žalobcu týmito faktami vôbec nezaoberal a označil ich za nepodstatné. T. o priestupkoch
boli podľa žalobcu neopodstatnené, vymyslené a boli rozdielne voči tvrdeniam, ktoré uviedli poškodení
na ústnom prejednaní priestupku. E. ďalej uviedol, že k údajnému napadnutiu došlo na parc. č. XXXX/
X. K uvedenej parcele podal M. Z. návrh na Okresný súd v W. na vydanie predbežného opatrenia
na prechod po časti tejto parcely na svoju susednú parcelu. Okresný súd W. vyhovel tomuto návrhu
a predbežné opatrenie vydal, neskôr N. súd v E. svojim uznesením XCo/XXX/XXXX-XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX predbežné opatrenie zrušil. Z uvedeného vyplýva, že poškodený preukázateľne vedeli,
že po uvedenej parcele nemajú právo prechodu. Aj napriek tomu násilne na tento pozemok vstúpili a
žalobcu napadli. E. nesúhlasil s názorom vyjadreným v rozhodnutí žalovaného, že táto skutočnosť je
nepodstatná.

K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa
žalovaného žalobca v žalobe uvádzal iba skutočnosti, ktoré boli správnym orgánom známe už pri
vydávaní napadnutých rozhodnutí. I. s tvrdeniami žalobcu o jeho nevine, pritom považoval vinu za
dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázanú svedeckými výpoveďami svedkov O. Z. a M.
Z., ktorí potvrdili skutočnosť, že sa žalobca dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, tak,
ako mu boli kladené za vinu. E. sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu o tom, na ktorej konkrétnej parcele
záhradkárskej osady O. háj na N. Z. vo O. sa skutky stali, pretože na posúdenie skutkov, ktoré obvinený
spáchal je nepodstatné, komu uvedené nehnuteľnosti patria.

Na pojednávaní pred súdom dňa XX.XX.XXXX žalobca svoje námietky upresnil a uviedol, že v deň
incidentu išiel okolo pozemku M. Z. a videl, že drevo, ktoré bolo dovtedy uložené pri oplotení, bolo
rozhádzané všade naokolo. E. ho hádzať späť k plotu z chodníka, na čo prišli bratia Z. k nemu a jeden
z nich mu strekol do očí slzný plyn. B. prišli policajti, ktorých volal jeden z bratov Z., ako aj p. B., ktorého
zavolal žalobca. G. bratom Z. vynadal, za čo bol aj neskôr potrestaný. M. Z. podal na žalobcu oznámenie,
na základe ktorého sa začalo priestupkové konanie, pričom tvrdil, že na mieste boli v tom čase žalobca,
bratia Z. a p. B.. I. výpoveď zmenil, že celý incident sa odohral ešte pred príchodom p. B.. E. od počiatku
tvrdil, že nikomu na cti neublížil. X. aj jeden z poškodených O. Z. vypovedal, že im nadával p. B. a nie
žalobca. E. dodal, že jeden z bratov Z. celú situáciu snímal na mobilný telefón. E. o tom predložený
nebol. Na žalobcu podal oznámenie tiež O. Boďa, pričom v oznámení tvrdil, že vyšiel z brány svojho
pozemku, kde mu žalobca mal nadávať. Po pár dňoch výpoveď zmenil a tvrdil, že mu žalobca nadával,
ešte keď bol v záhrade. M. Z. v celom konaní nikdy nepotvrdil, že nadával žalobca jeho bratovi O.. E.
poukázal na to, že v konaní nebol vypočutý p. B. a neboli vypočutí policajti, ktorí boli privolaní na miesto.

N. súd v Z. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci a preto podľa § X50j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a
vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. B. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.



Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX podal M. Z. na žalobcu oznámenie
podľa § 59 ods. X zákona, v ktorom tvrdil, že po príchode na svoj pozemok v časti O. háj, Na N. Z. vo
O., zistil, že má zatarasenú bránu nahádzanými konármi pred vstupom na jeho pozemok. M. Z. bol
bratom O. upozornený, že žalobca, ktorý má v záhradkárskej osade tiež chatu, hádže znova odstránené
konáre pred bránu. T. sa pobrali k bráne. Z. O. zapol nahrávanie na telefóne a celú situáciu zachytil na
nahrávač mobilného telefónu s tým, že žalobcu upozornil, že to nahráva. Napriek tomu žalobca hádzal
konáre ďalej smerom ku bráne, k M. Z. a jeho bratovi O.. M. Z. si všimol, že žalobca strčil do jeho brata.
N. vykročil oproti žalobcovi, strčil aj doňho a vtedy mu O. Z. strekol slzný plyn do očí. E. ustúpil a potom
volal niekoho mobilným telefónom. M. Z. zatelefonoval na linku XXX (ešte v priebehu incidentu). W. tým
prišiel aj p. B., s ktorým sa bratia Z. vôbec nerozprávali. Po príchode hliadky PZ im začal žalobca aj p.
B. nadávať do hajzlov a darebákov.

T. o priestupku dňa XX.XX.XXXX urobil aj O. Z.. V zápisnici spísanej T. oddelením PZ vo O. O. Z. uviedol,
že po príchode na ich pozemok videli, že majú zatarasenú bránu nahádzanými konármi pred vstupom
na bratov pozemok. B. pred vstupom spoločne vyčistili a išli do záhrady nabrať zemiaky. B. toho, ako
brat zberal zemiaky O. Z. stál vonku a zbadal žalobcu, že telefonuje. Na prítomnosť žalobcu upozornil
brata. E. začal vláčiť odhodené konáre a začal znovu zatarasovať bránu M. Z.. Z. Z. spoločne išli ku
bráne a požiadali žalobcu, aby s tým prestal. O. Z. zapol nahrávanie mobilného telefónu, na čo žalobcu
niekoľkokrát upozornil. S. pred nahrávaním žalobca obom nadával. Aj napriek upozorneniu žalobca
hádzal konáre smerom k obom bratom a M. Z. zatelefonoval na linku XXX a žiadal prítomnosť polície. I.
vyšiel pred bránu, aby odstránil spred nej konáre. E. pokračoval v hádzaní konárov smerom ku M. Z.. O.
vyšiel pred bránu aj O. Z., pričom žalobca obom nadával. N. O. Z., že: „drž hubu, Ty kokot, Ty hajzel“. B.
fyzicky zaútočil na O. Z., i keď pred tým ho upozornil O. Z., že celá vec je nahrávaná mobilným telefónom
a že má u seba slzotvorný sprej. E. zaútočil tak, že rukami udrel do hrude O. Z. a odsotil ho. I. na to
zaútočil podobne aj na brata M.. Po útoku na M. Z. O. Z. použil slzotvorný sprej, čím útoky skončili. E.
zatelefonoval p. B.. F. po XX-XX min. prišiel do osady p. B. a chvíľu na to aj hliadka PZ. Po príchode
hliadky p. B. urážal oboch bratov, že sú hajzli a darebáci. O. urážky mal O. Z. nahraté na mobilný telefón.

X. XX.XX.XXXX O. Z. doplnil svoju výpoveď o tvrdenie, že vyššie spomínané nadávky žalobca povedal
na jeho adresu, keď stál spolu so svojim bratom M. vo vnútri záhrady. V tom čase však ešte nemal
zapnuté nahrávanie na mobilnom telefóne, zapol ho až potom. B. slzotvorného spreja považoval O. Z. za
primerané vzhľadom na fyzický útok voči nemu smerovaný, pričom použitím slzotvorného spreja chcel
tento útok odvrátiť.

Do zápisnice spísanej dňa XX.XX.XXXX o prejednaní priestupku pred T. úradom v W., odbor všeobecnej
vnútornej správy, žalobca poprel spáchanie skutku spôsobom, ako ho uvádzali obaja bratia Z. vo svojich
oznámeniach.

M. Z. pri prejednaní priestupku dňa XX.XX.XXXX trval na svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX. E., že
žalobca hádzal smerom k nim a k bráne konáre. O. Z. zapol nahrávanie na mobilnom telefóne, pričom
na to žalobcu upozornil. S. pred tým žalobca M. Z. vulgárne nadával do hajzlov a darebákov. E. strčil do
jeho brata a potom strčil aj do neho, načo mu brat strekol slzotvorný plyn do očí.

O. Z. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že incident dňa XX.XX.XXXX prebehol tak, že žalobca
hádzal smerom k bráne M. Z. a smerom k bratom Z. konáre. Po príchode k bráne O. Z. na svojom
mobilnom telefóne zapol nahrávanie, na čo žalobcu i upozornil. S. pred tým žalobca vulgárne nadával
obom bratom Z.. I. žalobca pokračoval v nosení konárov pred bránu, M. Z. zavolal na linku XXX. Na
to vyšiel pred bránu, aby odstránil konáre, avšak žalobca pokračoval v hádzaní smerom k bratovi. O.
vyšiel pred bránu aj O. Z.. I. žalobca fyzicky zaútočil na O. Z., ktorý ho predtým upozornil, že má v ruke
slzotvorný sprej a že to celé nahráva na mobilný telefón. I. na to zaútočil žalobca aj na jeho brata M. Z..
O. Z. použil na odvrátenie útoku slzotvorný sprej, ktorý nastriekal žalobcovi do tváre. I. žalobca odišiel
preč, pričom zo svojho mobilného telefónu niekomu telefonoval. F. po XX-XX minútach prišiel na miesto
p. B. a za chvíľu aj hliadka T. O., ktorej O. Z. oznámil, čo sa stalo.

T. úrad W., odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/XXX/P zo dňa
XX.XX.XXXX uznal žalobcu vinným z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
X písm. a/, d/ zákona na základe skutkov (vyššie opísaných v odôvodnení rozsudku), ktorých sa
mal žalobca dopustiť dňa XX.XX.XXXX v záhradkárskej osade O. háj, na N. Z. vo O.. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. M.-XXX-XXXX/



XXXXX/TLS zo dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že
vina bola žalobcovi preukázaná výpoveďami svedkov M. a O. Z. dňa XX.XX.XXXX. O. Z. vo svojej
výpovedi uviedol, že žalobca vulgárne nadával jemu a jeho bratovi. B. žalobcu na rozpor vo výpovediach
navrhovateľov (poškodených), že M. Z. neuviedol vo svojej výpovedi, že obvinený nadával O. Z. a žiadal
aj na tomto podklade rozhodnutie zrušiť, považoval žalovaný za nedôvodné. S návrhov na prejednanie
priestupkov podľa žalovaného vyplýva, že obvinený vulgárne navrhovateľom nadával. O. Z. potvrdil, že
obvinený nadával vulgárne M. Z.. W. konania priestupku a posúdenie, či účastníci stáli v záhradkárskej
osade na parc. č. XXXX/X alebo na susednej parcele, je z hľadiska posúdenia protizákonnosti skutkov
žalobcu podľa názoru žalovaného nepodstatné.

Podľa § 49 ods. X písm. a/ zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto

inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

Podľa § 49 ods. X písm. d/ zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 49 ods. X zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku X písm. a) možno uložiť pokutu
do XX eur, za priestupok podľa odseku X písm. b) až d) a písm. f) pokutu do XX eur a za priestupok
podľa odseku X písm. e) pokutu do XXX eur.

Podľa § X2 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. X M. poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. B. nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 M. poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

T. priestupkov podľa zákona o priestupkoch sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných
na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo
iného zákona a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania priestupku podozrivá. B. pre rozhodnutie
správneho orgánu o priestupku sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia,
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom
rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. W. dôkazy patria najmä
výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno
použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. M.
orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný
znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 49 ods. X písm. a/ a d/ zákona o priestupkoch bolo povinnosťou
správneho orgánu posúdiť, či osoba podozrivá zo spáchania priestupku (žalobca) narušila občianske
spolunažívanie urazením a iným hrubým správaním sa ku poškodeným oznamovateľom O. Z. a M.
Z.. F. vyplýva zo žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný považoval vinu žalobcu za preukázanú
z výpovedí poškodených O. Z. a M. Z. na pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa
XX.XX.XXXX. E. však nevysvetlil, prečo uveril výpovediam oznamovateľov M. a O. Z. a prečo naopak
výpoveď žalobcu ako obvineného z priestupku nepovažoval pre posúdenie veci za dostatočne právne
relevantnú. K veci vypovedali tak žalobca, ako aj O. Z. a M. Z., pričom práve z ich incidentu vzišli
vzájomné oznámenia o skutkoch, ktoré boli predmetom skúmania v rámci priestupkového konania.
M. Z. a O. Z. v predmetnom konaní vystupujú ako oznamovatelia a poškodení. I. ich považovať za
nestranných svedkov, ktorí na veci nie sú a neboli zainteresovaní. R. priama účasť v konfliktnej situácii so
žalobcom a tiež ich vzájomný blízky príbuzenský vzťah vyvoláva dôvodné pochybnosti o hodnovernosti
ich výpovedí, najmä za situácie, keď tieto výpovede neboli potvrdené inými dôkazmi. M. orgán prvého
stupňa ani žalovaný nevyvinuli dostatočnú aktivitu smerujúcu k tomu, aby zabezpečili iné dostupné
dôkazy usvedčujúce žalobcu, resp. potvrdzujúce či vyvracajúce tvrdenia ostatných účastníkov incidentu.



V. zo zásad priestupkového konania je i prezumpcia neviny. E. to, že občan je obvinený z priestupku,
len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takéhoto občana sa hľadí ako na
nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. T. z priestupku má právo vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti
a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniam ho
nemožno donucovať.

V predmetnom konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali
nezodpovedané mnohé otázky. V prvom rade je tu rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a tvrdeniami
poškodených, ktoré sú z dôkazného hľadiska rovnocenné, ako aj rozpory medzi tvrdeniami poškodených
navzájom. U. rozpor žalobca namietal v priestupkovom konaní, aj v podanej žalobe. F. boli tieto rozpory
zrejmé, súd v odôvodnení tohto rozsudku predmetné výpovede a s nimi súvisiace podania podrobne
opísal. S týmto sa však žalovaný nevysporiadal, len konštatoval, že výpovede O. Z. a M. Z. sa navzájom
potvrdzujú.

I keď to v napadnutom rozhodnutí nie je výslovne uvedené, z logiky rozhodnutia je možné usúdiť, že
žalovaný pri hodnotení preukázania viny žalobcu vychádzal z matematického pomeru dvoch výpovedí
poškodených a jednej protichodnej výpovede žalobcu. Z takýmto prístupom k hodnoteniu skutkového
stavu sa súd nemohol stotožniť. S V kontexte vyššie uvedených pochybností o hodnote výpovedí
poškodených, s prihliadnutím na zásadu prezumpcie neviny a v neposlednom rade v súlade s dikciou
§ 46 M. poriadku je nevyhnutné konštatovať, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vyplynulo
žalobou napadnuté rozhodnutie, bolo na posúdenie veci nedostačujúce. N. posúdením dôkazov, ktoré
mal správny orgán prvého a žalovaný k dispozícii, nemohol nad všetky pochybnosti konštatovať, že
spáchanie skutku a vina boli týmito dôkazmi žalobcovi preukázané. Z administratívneho spisu vyplýva,
že časť priebehu incidentu bol zaznamenaný M. Z. na jeho mobilný telefón a že po incidente prišli
na miesto privolaný príslušníci PZ a p. B.. Vzhľadom na nedostatok dôkazov objasňujúcich priebeh
prejednávaného skutku, mohol správny orgán posúdiť zákonnosť vyhotoveného záznamu na mobilný
telefón a v prípade, že by jeho vykonanie v priestupkovom konaní bolo prípustné, mal sa žalovaný
obsahom tohto dôkazu zaoberať. Taktiež žalovaný mohol vypočuť osoby, ktoré prišli na miesto incidentu
bezprostredne po jeho skončení, pričom tieto osoby mohli vypovedať o tom, ako to vyzeralo na mieste
skutku, kde sa nachádzali jeho účastníci, konáre, ktoré podľa výroku rozhodnutia hádzal žalobca
smerom ku poškodeným, k plotu a k bráne, prípadne, či sa na mieste skutku nachádzali stopy po fyzickej
potýčke. B. sa týmto nezaoberal prvostupňový správny orgán, mal v zmysle jednotnosti správneho
konania tieto nedostatky zisteného skutkového stavu odstrániť žalovaný a dokazovanie doplniť v zmysle
uvedeného, prípadne vykonať iné vhodné a dostupné dôkazy potrebné na objasnenie účastníkmi
priestupkového konania predkladaných možných alternatív v priebehu skutku.

P. žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie uvedené rozpory, predovšetkým vo výpovediach
účastníkov priestupkového konania a doplniť dokazovanie tak, aby bol presne zistený priebeh
predmetných udalostí. B. to bude možné a potrebné, žalovaný overí pravdivosť poškodenými
opisovaného hrubého správania žalobcu dôkazom zaznamenaným mobilným telefónom M. Z.. V
prípade, že priamy dôkaz alebo súbor nepriamych dôkazov nepreukážu žalobcovu vinu, dáva súd do
pozornosti, že aj v priestupkovom konaní sa má uplatniť zásada in dubio pro reo, z ktorej vyplýva
povinnosť správnemu orgánu preukázať všetky skutočnosti tak, aby o vine neexistovali dôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade správny orgán nesmie rozhodnúť v neprospech žalobcu.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie
žalovaného č.: M.-XXX-XXXX-XXXXX/TLS zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie T. úradu W., T.
všeobecnej vnútornej správy č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako nezákonné podľa § X50j ods. 2
písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku
vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere.



O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok XX,-
eur a cestovných nákladoch na pojednávanie autobusovou hromadnou dopravou v sume XX,XX eur.

G. rozhodnutie senát N. súdu v Z. prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v
znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)