Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/293/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201607 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201607.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: RPZ, a.s., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 36 331 023, zastúpený advokátom Mgr. Marekom Benedikom, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. Z 27780-2012- OP zo dňa 04.06.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Z 27780-2012-OP zo dňa 04.06.2012 a rozhodnutie ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 17501/2010-OP zo dňa 01.07.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,-eur a náhradu trov právneho zastúpenia 323,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. 17501/2010-OP zo dňa 01.07.2010 a rozhodnutia -2012-OP zo dňa 04.06.2012 s návrhom, aby súd zrušil obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný vyhlásil výberové konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby. Žalobca sa zúčastnil výberového konania, avšak prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zamietol a to rozhodnutím č. 17501/2010-OP zo dňa 01.07.2010. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného, ako aj rozhodnutiam žalovaného, ktorými žalovaný vydal povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, podal žalobca rozklad. Žalovaný meritórne rozhodol len o rozklade žalobcu v tej časti, ktorou napádal vyššie uvedené rozhodnutie, a to tak, že ho zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to rozhodnutím č. Z 27780-2012-OP zo dňa 04.06.2012. Žalovaný o rozklade v tej časti, v ktorej žalobca napádal rozhodnutie žalovaného, ktorými vydal povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, meritórne nerozhodol. Žalobca poukázal na nezákonnosť výberového konania, keď vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby upravuje zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZoPZS). Citoval ustanovenia § 12 ods. 3, § 11 ods. 4, § 13 ods. 1,4,5,7,8, § 14 ods. 9,10,11 ZoPZS s tým, že žalovaný vydal Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z novembra 2009 (ďalej aj len Podmienky), ktorý akt je však podľa názoru žalobcu nezákonný z dôvodu, že samotný ZoPZS vydanie takýchto podmienok vôbec nepredpokladá, keďže zákon v § 11 až § 26 predstavuje úplnú úpravu vydávania povolení. ZoPZS vôbec nepredpokladá doplnenie, modifikáciu alebo zmenu podmienok iným aktom. Žalobca poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Podmienky sa podľa žalobcu tiež zásadným spôsobom odchyľujú od zákonnej úpravy podľa druhej časti ZoPZS. Poukázal tiež na rozpor Podmienok so ZoPZS v časti týkajúcej sa všeobecných informácií, podmienok účasti vo výberovom konaní, náležitostiach žiadosti o vydanie povolenia, podmienok vydania povolenia a napokon hodnotenia žiadosti o povolenie - postup. Zdôraznil, že žalovaný svojvoľne stanovené kritérium hodnotenia hospodárenia za posledný rok a kritérium prezentácia projektu stratégie vypracovanej na obdobie budúcich 4 rokov sú stanovené v zjavnom rozpore so zákonom a nemajú absolútne žiadny vecný vzťah k zákonným hodnotiacim kritériám podľa § 14 ods. 9 ZoPZS. V podmienkach je stanovených celkovo 6 hodnotiacich kritérií, ale z toho iba tri sú v súlade so zákonom. Stanovenie pravidiel udeľovania povolení nie je samoúčelné, keďže tým zákonodarca vytvoril pevný právny rámec, ktorý vytvára poistku (právnu istotu) proti tomu, aby vyhlasovateľ výberového konania postupoval svojvoľne. Zákonodarca sledoval vytvorenie stavu právnej istoty spočívajúceho predovšetkým v tom, že žiadatelia nie sú povinní podať žiadosť s náležitosťami a nie sú k žiadosti povinní pripojiť doklady, ktoré nestanovuje zákon. Tiež mal legitímne očakávanie, že jeho žiadosť bude hodnotená len podľa vopred známych kritérií, ktoré stanovuje ZoPZS. Keďže Podmienky sú ako právny akt bez právneho významu, právne irelevantný je aj súhlas podľa bodu 6, časť Úvod Podmienok a na to nadväzujúce čestné vyhlásenie podľa bodu 10, časť A Podmienok. Žalovaný teda upravil podmienky výberového konania svojvoľne a v rozpore so zákonom, pričom konania aj prebehli podľa týchto Podmienok s tým, že žalovaný žiadal od žiadateľa predloženie takých dokladov a splnenie takých podmienok, ktoré boli nad rámec ZoPZS a napokon aj komisia hodnotila podanú žiadosti podľa kritérií stanovených nad rámec ZoPZS. Z uvedených dôvodov nemôžu byť zákonné ani výsledky výberového konania, pretože z nepráva nemôže vzniknúť právo. Žalobca namietal aj procesné vady v konaní správnych orgánov a to, že žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do úplného administratívneho spisu, keďže mu poskytol na nahliadnutie iba časť spisov. Súčasťou spisov nebola najmä správa komisie obsahujúca dôvody, prečo jeden (iný) z účastníkov spĺňal kritériá lepšie ako žalobca, rokovací poriadok komisie a ďalšia dokumentáciu podľa § 14 ods. 10 ZoPZS. Ďalšia vada spočívala v tom, že žalovaný v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Rovnako ani pred vydaním druhostupňového rozhodnutia nemal účastník možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konaní došlo aj k porušeniu zásady objektivity s poukazom na § 9 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko v obidvoch stupňoch rozhodoval minister. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. M- Sž DoV 12/2000. Napokon namietal, že správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo žalobca splnil hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešný žiadateľ. Bez náležitého odôvodnenia nemôže ani odvolací orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia veci, pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu. Napokon ani v druhostupňovom rozhodnutí nie je daná odpoveď na kľúčovú otázku, prečo bol žalobca menej úspešný ako iní (úspešní) účastníci výberového konania. Žalobca napokon uviedol, že aj keby žalovaný nebol oprávnený vecne posúdiť činnosť výberovej komisie, mal sa zaoberať procesnými vadami na prvom stupni. Zdôraznil, že povinnosť výberovej komisie určiť uchádzača, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 ods. 9 ZoPZS vyplýva priamo z § 14 ods. 10, pričom zákon nepredpokladá stav, že komisia neurčí úspešného uchádzača. Pre takýto prípad neobsahuje zákon žiadnu úpravu, nie je uvedené, či sa má výberové konanie opakovať a ani nič iné v tejto súvislosti. Ak sa výberového konania zúčastní jeden účastník, spĺňa kritériá najlepšie on, pretože tu nie je nik iný, kto by ich spĺňal lepšie. Podmienky sa neobmedzujú len na úpravu procesno-technických aspektov výberového konania, ako to tvrdí žalovaný, ale obsahujú také ustanovenia, ktoré zásadným spôsobom modifikujú zákonnú úpravu, čo je neprípustné. Zdôraznil, že v Podmienkach je stanovených celkovo 6 hodnotiacich kritérií, ale iba tri sú z toho v súlade so zákonom. Žalovanému sa nepodarilo vyvrátiť argument žalobcu, že hodnotiace kritériá stanovené žalovaným nad rámec zákona nemali žiadny vzťah k zákonným hodnotiacim kritériám podľa § 14 ods. 9 ZoPZS. Žalobca uviedli, že Podmienky nie sú interným organizačným aktom, pretože nesmerujú do vnútra organizácie ale tieto sa obracajú na tretie osoby. Sám žalovaný pritom uviedol, že Podmienky výberového konania presne určili postup pre všetkých účastníkov výberového konania, akým spôsobom majú postupovať. K dokladom požadovaným žalovaným žalobca poukázal na § 13 ods. 5, 7 a 8 ZoPZS, v ktorom sú taxatívne vymedzené doklady, ktoré boli povinní predložiť, pričom požiadavky žalovaného podľa časti A. Podmienok sú s týmito ustanoveniami nezlučiteľné. Projekt stratégie nemôže slúžiť na hodnotenie materiálno - technického vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Technické zázemie a servisné zázemie je totiž niečo úplne iné ako materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Zdôraznil, že doklady požadované žalovaným a ani ním svojvoľne stanovené hodnotiace kritériá nemali svoje vecné opodstatnenie. Žalobca vôbec nevedel, podľa akých pravidiel žalovaný hodnotil kritériá podľa § 14 ods. 9 ZoPZS, čo je v rozpore s princípom transparentnosti výkonu verejnej správy. Podmienky vôbec neurčujú, na čo konkrétne sa má komisia zamerať pri hodnotení žiadosti uchádzačov, ale zákonné hodnotiace kritériá neprípustným spôsobom rozširuje. Záverom poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž 106/01 v súvislosti s tým, že základným atribútom právnej istoty je istota fyzických a právnických osôb, že vo vzťahu k nim bude postupované v súlade s ústavou a zákonmi. Žalobcovia teda legitímne mohli očakávať, že ich žiadosti budú hodnotené len podľa kritérií uvedených v § 14 ods. 9, 10 ZoPZS. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť, poukázal na ustanovenia § 11 ods. 1, § 12 ods. 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 92 ods. 1 ZoPZS. Uviedol, že vydanie Podmienok bolo pre vykonateľnosť ustanovení zák. č. 578/2004 Z.z. nevyhnutné a bez konkrétnej špecifikácie vykonanej Podmienkami by bolo výberové konanie nerealizovateľné. Podmienky výberového konania vychádzajú priamo z jednotlivých ustanovení zákona o poskytovateľoch. Žalovaný uviedol, že ministerstvo bolo viazané výsledkami výberového konania, do ktorého sa žalobca prihlásil dobrovoľne a podpísaním prevzatia Podmienok súhlasili so stanovenými podmienkami, pričom si mal byť vedomý aj toho, že vo výberovom konaní nemusí byť úspešný. V Podmienkach boli vymedzené podrobné požiadavky na splnenie hodnotiacich kritérií pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia, pričom tieto Podmienky sú organizačným aktom žalovaného - internou normatívnou inštrukciou. Podmienky nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom ale iba organizačným aktom. Podmienky výberového konania sú sumárnym dokumentom, ktorý zahŕňa všetky ustanovenia ZoPZS. Zákonné spojenie „kritériá hodnotenia“ uvedené v § 14 ods. 9 ZoPZS treba vykladať ako mieru alebo meradlo niečoho, podľa čoho sa posudzuje, zisťuje alebo odhaduje hodnota. Práve za účelom, aby hodnotenie uchádzačov bolo čo najpresnejšie špecifikované, aby nedochádzalo k ľubovôli hodnotenia členmi komisie, vydal žalovaný Podmienky, v ktorých vykonal výklad hodnotiacich kritérií. Na základe zákonom predpokladaných hodnotiacich kritérií v spojení so snahou žalobcu o striktne zužujúci výklad nie je možné, aby komisia vybrala najlepšieho účastníka podľa § 14 ods. 10 ZoPZS, pretože striktný výklad dovoľuje posúdiť kritériá hodnotenia len v dichotómií splnil - nesplnil, pričom na splnenie povinnosti podľa § 14 ods. 10 ZoPZS je potrebné, aby bolo možné merať, posudzovať, porovnávať a hodnotiť rozdielnosti jednotlivých uchádzačov v oveľa širšej miere ako len splnil - nesplnil. Podmienky v ničom nerozširujú zákonnú úpravu, ani nevypĺňajú medzery v zákone, len stanovujú, na čo sa má hodnotiaca komisia zamerať, ako hodnotiť jednotlivé kritériá. Žalovaný uviedol, že komisia hodnotila len tie oblasti kritérií, ktoré zákon v § 14 ods. 9 výslovne určuje a len na základe nich stanovila, ktorý účastník je najlepší. V ďalšom žalovaný poukázal na požadované podklady, ktoré museli účastníci predložiť podľa Podmienok výberového konania. Uviedol, že komisia pri hodnotení žiadostí vychádzala z kritérií stanovených v § 14 ods. 9 ZoPZS, pričom žiadosti účastníkov o povolenie sa obodovali podľa piatich kategórií, medzi ktorými sú aj: hospodárenie za posledný rok a prezentácia projektu stratégie vypracovanej na obdobie minimálne budúcich 4 rokov prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby a overenie odborných znalostí v organizácii poskytovania záchrannej zdravotnej služby potrebných na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Na základe požiadaviek na materiálno - technické a personálne vybavenie, ktoré určuje príloha č. 3 výnosu, nie je možné naplniť § 14 ods. 10 ZoPZS v tom, že komisia má vybrať účastníka, ktorý najlepšie spĺňa kritériá a preto bolo súčasťou hodnotenia aj to, ako účastník spĺňa zo stránky materiálno-technickej oblasť hospodárenia za posledný rok a akú má stratégiu na obdobie minimálne budúcich štyroch rokov. Súčasťou hodnotenia zo strany personálneho zabezpečenia bolo aj hodnotenie odborných znalostí, ktorými sa uchádzač prezentoval. Žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky, pričom pri hodnotení jeho žiadosti komisia postupovala výhradne podľa ZoPZS a interného usmernenia žalovaného - Podmienky výberového konania. Žalovaný odmietol porušenie čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, pretože toto ustanovenie ústavy hovorí o povinnostiach a nie o podmienkach, pričom podmienka ako taká vyjadruje nejaký predpoklad alebo požiadavku, pri ktorej je potrebné, aby subjekt prejavil vôľu byť ňou viazaný. Zdôraznil, že všetci uchádzači prejavili túto vôľu tým, že sa zapojili dobrovoľne do výberového konania a podpisom prevzatia Podmienok súhlasili s ich obsahom, pričom voči nim nevzniesli žiadne námietky. Prvostupňové rozhodnutia vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR a minister, ktorý ich podpisoval, bol viazaný zisteniami komisie podľa § 14 ods. 8 ZoPZS, pričom až o podanom rozklade rozhodoval minister zdravotníctva na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Minister tak postupoval v súlade s § 61 Správneho poriadku. Žalovaný odmietol porušenie § 9 ods. 2, § 33 ods. 2, § 3 ods. 2, 4, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania práve tým, že im umožnil si prevziať organizačný akt MZ SR. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sú v naznačenom smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods.3 v spojení s § 250f ods.3 O.s.p. , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Je nepochybné, že na konanie podľa zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. Súd zistil z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, že Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby uverejnením oznámenia v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY dňa 15.04.2010 a uverejnením na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR rovnakého dňa v sídlach: Medzev, Uličov, Dechtice. V novembri 2009 vydal žalovaný aj Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, v ktorých vymedzil podrobné požiadavky a kritériá pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Žalobca sa zúčastnil výberového konania podaním žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žiadosť žalobcu zamietol a nepovolil prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Medzev, Ulič, Dechtice. O rozklade žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam rozhodol minister zdravotníctva SR tak, že rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Žalovaný o žalobcovom rozklade v časti, v ktorej napáda prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, nerozhodol (str. 7, bod IV. rozkladu). Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z novembra 2009 v úvodnej časti obsahovali vymedzenie miest ambulancií záchrannej zdravotnej služby, na ktoré sa uskutočňuje výberové konanie, ďalšie základné údaje týkajúce sa výberového konania, vrátane informácie, že predložením žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby účastník výberového konania v plnom rozsahu a bez obmedzenia akceptuje všetky podmienky a požiadavky výberového konania, vrátane všetkých častí obsiahnutých v týchto Podmienkach výberového konania a v uverejnenom Vyhlásení výberového konania, ako aj poučenia o tom, že ak účastníci výberového konania nedodajú všetky požadované doklady, dokumenty, informácie alebo ak nimi predložená žiadosť nebude zodpovedať podmienkam a požiadavkám uvedeným vo vyhlásení výberového konania a v Podmienkach výberového konania, bude taký účastník z výberového konania vylúčený. V časti A. Podmienky účasti vo výberovom konaní boli stanovené požiadavky na predloženie dokladov, ktoré zákon uchádzačovi predložiť neukladá. V § 13 ZoPZS sú taxatívne vymedzené jednak náležitosti žiadosti a jednak doklady, ktoré je žiadateľ povinný k žiadosti doložiť. Vyhlasovateľ sankcionuje nepredloženie týchto dokladov vylúčením zo súťaže čo je v rozpore s § 14 ods. 8 ZoPZS. V časti B. boli vymedzené náležitosti žiadosti o vydanie povolenia, časť C. určovala podmienky na vydanie povolenia a časť D. obsahovala postup pri hodnotení žiadosti o povolenie. V bode 3 tejto časti je uvedené, že hodnotenie žiadostí uchádzačov o povolenie sa uskutoční podľa personálneho zabezpečenia prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, materiálno-technického vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby, výšky peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje, hospodárenia za posledný rok a hodnotenia prezentácie projektu stratégie vypracovanej na obdobie minimálne budúcich 4 rokov prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby (jasná formulácia dlhodobých a komplexne chápaných cieľov postavených na nosných pilieroch organizácie), a overovania odborných znalostí v organizácii poskytovania záchrannej zdravotnej služby potrebných na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, pričom sa hodnotí najvyšší počet správnych odpovedí. Výsledným hodnotením malo byť určenie žiadateľa, ktorý najlepšie splnil podmienky a kritériá pre každé sídlo, pričom toto výsledné hodnotenie výberová komisia určí slovom „najlepší“ u toho žiadateľa povolenia, ktorý najlepšie splnil podmienky a kritériá pre každé sídlo (bod 5,6). Súd konštatuje, že žalobca správne poukázali na to, že vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby je upravené v zák. č. 578/2004 Z.z., pričom aj správne citovali relevantné zákonné ustanovenia. Súd konštatuje, že žalovaný v súlade s týmto zákonom vyhlásil výberové konanie, v danom prípade na 3 ambulancie záchrannej zdravotnej služby: Dechtice, Medzev, Ulič. Na vyhodnotenie žiadostí zriadilo ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá mala 5 členov, čo je v súlade s § 14 ods. 4 ZoPZS. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach. Podľa § 12 ods. 3 ZoPZS orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie právnickej osobe, ak a/ má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť(§ 68 ods. 1 písm. c/); v prípade žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu podľa odseku 10, b/ má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, c/ priestory podľa písmena b/ spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. Podľa § 11 ods. 4 ZoPZS ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby(§11 ods. 1 písm. a/) fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a/ a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v ods. 3 písm. a/ a a/ je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b/ úspešne absolvuje výberové konanie (§14). Podľa § 13 ods. 1 ZoPZS žiadosť o vydanie povolenia (ďalej len "žiadosť") podáva fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "žiadateľ o povolenie") orgánu príslušnému na vydanie povolenia. Podľa § 13 ods. 4 ZoPZS právnická osoba v žiadosti uvedie: a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, b) meno, priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve odborného zástupcu, c) miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, d) druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie, e) miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, f) sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Podľa § 13 ods. 5 ZoPZS k žiadosti podľa odseku 4 právnická osoba doloží: a) doklad o založení právnickej osoby a ak ide o právnickú osobu, ktorá je zapísaná do obchodného registra, aj výpis z obchodného registra, b) právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon činnosti odborného zástupcu, c) doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, d) rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky, e) čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c), d) alebo e) a že údaje uvedené v žiadosti a predložené listiny sú pravdivé. Podľa § 13 ods. 7 ZoPZS ustanovenia odseku 3 písm. b) a c) a odseku 5 písm. c) a d) sa nevzťahujú na žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (§ 11 ods. 1 písm. a/). Podľa § 13 ods. 8 ZoPZS k žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby žiadateľ o povolenie doloží aj a) doklad o vlastníctve ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo zmluvu o nájme, podľa ktorej sa prenájom končí prevodom ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o povolenie, b) zmluvu o budúcej kúpe alebo inom prevode ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o povolenie, c) doklad o vinkulácii peňažných prostriedkov v peňažnom ústave Slovenskej republiky vo výške zodpovedajúcej požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného predpisu; takýto doklad sa nevyžaduje, ak počet ambulancií podľa písmena a) zodpovedá požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného predpisu, d) doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o letovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Podľa § 14 ods. 1 ZoPZS výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (§ 11 ods. 1 písm. a/) uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva. Podľa § 14 ods. 4 ZoPZS na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky. Podľa § 14 ods. 8 ZoPZS komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol nepravdivé údaje alebo predložil neplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo zdravotníctva ho bezodkladne vylúči z výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej služby. Podľa § 14 ods. 9 ZoPZS sú kritériá hodnotenia žiadosti podľa ods. 8 nasledovné: a/ personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b/ materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, c/ výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave SR, ak sa ich vinkulácia vyžaduje (§ 13 ods. 8 písm. c/). Podľa § 14 ods. 10 ZoPZS komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa ods. 9 písm. a/ až c/; taký účastník výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Podľa § 14 ods. 11 ZoPZS ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa ods. 2 správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. Podľa ods. 2 o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podľa ods. 3 ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. Súd je názoru, že pri akomkoľvek výbere, výberovom konaní, či verejnom obstarávaní sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Pre úplnosť sa žiada dodať, že uvedené princípy sa uplatňujú v celom rozsahu aj vo verejnom obstarávaní upravenom v zákone č. 25/2006 Z.z., ktorý prebral príslušné smernice Únie. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom, nevynímajúc pritom všeobecné zásady (princípy) práva, ktoré vyjadrujú základné ponímanie práva a spravodlivosti a ktoré musia byť dodržiavané nielen v slovenskom právnom poriadku ale aj v úniovom právnom poriadku. Za všeobecné právne zásady plne aplikovateľné v slovenskom právnom poriadku možno považovať súbor záruk, ktoré vychádzajú zo samotnej podstaty právneho poriadku Slovenskej republiky vo forme princípov, ktorých dodržiavanie je jedným z charakteristických znakov právneho systému vytvoreného podľa modelu právneho štátu. Pre úplnosť treba dodať, že ustanovenia právnych poriadkov členských štátov, ktoré patria do pôsobnosti úniového práva, musia byť tiež v súlade so všeobecnými úniovými zásadami. Podľa názoru súdu žalovaný vydaním Podmienok výberového konania neporušil vyššie uvedené princípy a nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie, ktorá patrí medzi základné zásady aj slovenského právneho poriadku, vyžadujúca, aby sa v porovnateľných situáciách nezaobchádzalo rozdielne a aby sa v rozdielnych situáciách nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Bola dodržaná aj zásada právnej istoty zaručujúca predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov, pričom práve táto zásada vyžaduje, aby všetky normy boli jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, a to predovšetkým vtedy, ak môžu mať nepriaznivé dôsledky pre fyzické a právnické osoby. Jasnosť, presnosť a predvídateľnosť noriem musí byť taká, aby dotknuté osoby mohli s istotou poznať svoje práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú a aby mohli následne zaujať svoj postoj. Pre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného vo výberovom konaní považuje súd za potrebné vyjadriť sa k povahe Podmienok výberového konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby z roku 2009, ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto dokumentu a podmieňuje zákonnosť práv a povinností založených na jeho základe. Súd je toho názoru, že Podmienky výberového konania sú správnym aktom, ktorý vydal žalovaný v rámci uskutočňovania štátnej správy v súvislosti s vydávaním povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Tento správny akt mal právotvorné účinky na právne pomery subjektov, ktorým bol určený, nakoľko sa ním zakladali, menili resp. rušili práva a povinnosti účastníkov výberového konania. Podmienky výberového konania sú svojou povahou normatívnym správnym aktom (podzákonným predpisom), za ktorý sa vo všeobecnosti považuje právny akt orgánu štátnej správy, ktorý obsahuje záväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Vzhľadom na to, že išlo o normatívny správny akt pôsobiaci v externej sfére štátnej správy, keďže reguloval správanie bližšie neurčených účastníkov výberového konania, ktorí neboli vo vzťahu podriadenosti k žalovanému ako k autorovi tejto normy, považoval súd, Podmienky výberového konania za normatívny správny akt so všeobecnou záväznosťou. Nestotožnil sa teda s názorom žalovaného, že išlo o internú smernicu (inštrukciu), ktorá by zaväzovala len výberovú komisiu resp. iné žalovanému podriadené zložky štátnej správy, pretože - ako to nakoniec uznáva aj žalovaný - Podmienky výberového konania zasahovali do právneho postavenia mimo sféry štátnej správy stojacich subjektov - účastníkov výberového konania (vrátane žalobcu), ktorých nemožno považovať za žalovanému podriadené osoby. Predpokladom vydania každého všeobecne záväzného normatívneho správneho aktu je však zákonný podklad, existencia zákonnej normy, ktorá splnomocňuje konkrétny orgán štátnej správy, aby v rámci daného splnomocnenia vykonal zákonný predpis, konkretizoval jeho ustanovenia resp. podrobnejšie vymedzil napr. okruh subjektov, na ktorých sa dané pravidlo správania vzťahuje, konkretizoval práva a povinnosti adresátov normy, spôsoby ich uplatnenia, postup orgánov pri výkone zákona atď. Z uvedených dôvodov musel súd konštatovať, že nakoľko ZoPZS reglementujúci vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v žiadnom zo svojich ustanovení nesplnomocnil žalovaného na vydanie Podmienok výberového konania ani na iný spôsob vykonania tohto zákona formou podzákonného predpisu, chýba vydaným Podmienkam výberového konania zákonná opora a to minimálne v tom rozsahu, v akom Podmienky určujú práva a povinnosti účastníkov výberového konania nad rámec uvedeného zákona. Súd je názoru, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle vykonať ZoPZS v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania, bolo v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné a žiaduce, aby ho k vydaniu takéhoto normatívneho správneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú reguláciu. Možno len súhlasiť s názorom žalovaného, že na základe zákonom predpokladaných hodnotiacich kritérií nemohla výberová komisia vzhľadom na strohosť zákonnej úpravy uskutočniť riadne, transparentné a férové výberové konania a vybrať najlepších uchádzačov spomedzi tých, čo splnili podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Ak teda žalovaný videl potrebu výkladu jednotlivých, všeobecných ustanovení ZoPZS a urobil tak prostredníctvom vydania Podmienok za účelom jasného a presného oboznámenia všetkých účastníkov s podrobnými požiadavkami a kritériami pre podávanie žiadostí s cieľom naplnenia účelu stanoveného v § 14 ods. 10 ZoPZS, t.j. aby komisia mohla určiť účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 ods. 9 písm. a/ až c/, je táto jeho potreba pochopiteľná. Podmienky boli všetkým účastníkom oznámené s tým, že si ich mohli prevziať a všetci podľa nich postupovali a navyše ich aj predložením svojej žiadosti akceptovali (bod 6, časť Úvod Podmienok). Účastníci predložili aj čestné vyhlásenie o súhlase s podmienkami a požiadavkami výberového konania (bod 10, časť A Podmienok). Slovenská republika je nepochybne právnym štátom, pričom základnou súčasťou právneho štátu je aj princíp právnej istoty, ktorý okrem iného znamená legitímne očakávania, predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov v oblasti práva. Táto zásada vyžaduje, aby všetky právne normy boli jasné, presné a predvídateľné. Z obsahu Podmienok s istotou vyplýva, že žiaden z účastníkov výberového konania (ani žalobca) nebol podmienkami ani zvýhodnený ani znevýhodnený.. Súd zastáva názor, že podrobnejšia úprava výberového konania a postupu žalovaného v ňom, ako aj úprava práv a povinností účastníkov výberového konania, si nevyhnutne vyžadovala podrobnejšiu úpravu rámcovej zákonnej úpravy podzákonným predpisom. To však nič nemení na požiadavke, aby sa tak stalo na základe zákona a v jeho medziach. Súd je toho názoru, že nakoľko žalovaný vo výberovom konaní postupoval podľa Podmienok, posudzoval na ich základe práva a povinnosti jeho účastníkov tvrdiac, že ide len o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil z tohto hľadiska vec po právnej stránke nesprávne. Žalobca poukazoval aj na procesné pochybenia, ktorých sa mal dopustiť žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán. K tvrdeniam žalobcov ohľadne jednotlivých procesných pochybení zaujíma súd nasledovné stanovisko: Na konanie a rozhodovanie o žiadostiach na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ ZoPZS neustanovuje inak. Z uplatňovania právneho režimu Správneho poriadku vyplýva pre žalovaného povinnosť postupovať v uvedenom konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Pre žalovaného takisto platí povinnosť svoje rozhodnutie o každej žiadosti na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby riadne odôvodniť, teda uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí platia bez ohľadu na to, že žalovaný bol pri rozhodovaní o žiadostiach účastníka viazaný výsledkom výberového konania. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydané rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu, s výnimkou záverečnej správy výberovej komisie o výsledku výberového konania a stanovení poradia uchádzačov pre jednotlivé sídla ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Na podklade administratívneho spisu súd nezistil či, kedy a akou formou dal žalovaný príležitosť žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutí. Z odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého i druhého stupňa vo veci zamietnutia žiadostí žalobcu nevyplýva, čo viedlo výberovú komisiu k záveru o neúspešnosti žalobcov vo výberovom konaní, v čom splnili stanovené hodnotiace kritériá na nižšej úrovni ako úspešní žiadatelia, prípadne aké bolo bodové ohodnotenie splnenia jednotlivých kritérií u každého zo žalobcov. Súd je toho názoru, že hoci bol žalovaný pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazaný výsledkom výberového konania, mal povinnosť uvedené skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia popísať a riadne sa vysporiadať v tomto smere s argumentáciou žalobcu. Súd je tej mienky, že nič nebránilo žalovanému vyžiadať si od výberovej komisie popri bodovom ohodnotení jednotlivých uchádzačov aj slovné vyhodnotenie splnenia jednotlivých kritérií u každého z neúspešných uchádzačov tak, aby bolo možné vo vydanom rozhodnutí vyhovieť zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia stanoveným Správnym poriadkom. Vzhľadom na to, že okrem paušálneho záveru o neúspešnosti vo výberovom konaní ako jediného dôvodu zamietnutia žiadostí žalobcu vydané rozhodnutia neobsahuje bližšie zdôvodnenie tohto záveru v intenciách § 47 ods. 3 Správneho poriadku, považoval súd rozhodnutia správnych orgánov vo veci zamietnutia žiadostí žalobcov o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do úplného administratívneho spisu, čím došlo k porušeniu § 33 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, je potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že správne orgány oboch stupňov im nedali možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k ich podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto tvrdenie žalobcu vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.06.2013 (ods. 2 strany 43 súdneho spisu). Z povahy veci vyplýva, že poskytnutie takejto možnosti prichádza do úvahy na konci konania na príslušnom stupni a preto je argument žalovaného, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že umožnil uchádzačom prevzatie Podmienok, za nesprávny. Táto vada v konaní pred správnymi orgánmi však nemala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto na ňu súd ani neprihliadal. Dôvodná nie je námietka žalobcov týkajúca sa údajného porušenia zásady objektivity a § 9 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko v prvom ako aj v druhom stupni rozhodoval minister. Z § 9 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutia vydal žalovaný, t.j. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a tieto minister len podpísal, pričom až druhostupňové rozhodnutia vydal minister zdravotníctva Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy a to na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie v súlade s § 61 ods. 2 Správneho poriadku. V prvom stupni správneho konania teda konalo Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády, pričom právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z.). Minister sám o sebe nie je správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa. Pri rozhodovaní o rozklade ide vlastne o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ministra zdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutia žalovaného týkajúce sa žalobcov vychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcich zo súdneho spisu uplatnených v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. a § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 66 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí tarifná odmena, paušálna náhrada a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z 2 úkonov právnej služby ( 1/ príprava a prevzatie 07.08.2012; 2/ písomné podanie žaloby dňa 04.09.2012) á 127,16 eur, 2 x paušál á 7,63 eur a 20% DPH, čo spolu predstavuje čiastku 323,50 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.