Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201060 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201060.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, proti odporkyni: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina č. 27, Bratislava, za účasti: U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom G., S. W.. Č.. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 5. marca 2013, č. V - 30792/12, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. marca 2013, č. V - 30792/12 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 5. marca 2013, č. V- 30792/12 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 Zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, na podklade zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 4.12.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. Š. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Svoje rozhodnutie odôvodnila rozporom uzavretej zmluvy s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď zastúpený záložca (dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu. Za stav priečiaci sa dobrým mravom považovala neprimerané znevýhodnenie záložcu oproti navrhovateľovi ako záložnému veriteľovi i na skutočnosť, že s predmetom zálohu v bezpodielovom spoluvlastníctve nedisponovali obaja manželia, hoci nejde o vybavovanie bežnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy. Za nepreskúmateľné označil napadnuté rozhodnutie v otázke rozporu zmluvy s dobrými mravmi. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrvala na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia. Účastník konania U. Š. navrhol napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdiť. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a po doplnení dokazovania výsluchom účastníka U. Š. dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa, ktorý s prejednaním veci v jeho neprítomnosti súhlasil. Z výpovede účastníka konania U. Š. vyplynulo, že podpis na dohode o splnomocnení zo dňa 11.1.2012 je síce jeho podpisom, uzavretia tejto zmluvy si však nie je vedomý. S p. K. S. a ani iným predstaviteľom občianskeho združenia ProHelp ohľadom zastupovania pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva nikdy nekomunikoval. Mandatárovi navrhovateľa v kaviarni podpísal nevyplnené formuláre zmlúv o úvere, zmluvy mu tento neskôr odovzdal, dohoda o splnomocnení sa medzi nimi nenachádzala. Pokiaľ za neho ProHelp, o.z. uzavrelo zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho manželkou, konalo v rozpore s jeho záujmami. Ak by mal záujem byť vo veci zastúpený, zvolil by si zástupcu z radov advokátov. Zdôraznil, že na úhradu dlhu sú v prospech navrhovateľa vykonávané zrážky z jeho mzdy. Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Odporkyňa zamietla návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jej neplatnosti podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ i pre rozpor s dobrými mravmi. Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám ( priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22 ods. 2 OZ stanovuje dve všeobecné požiadavky na zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy, než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporkyňa založila svoje zamietavé rozhodnutie. V súlade so stanovenou kompetenciou odporkyňa správne skúmala, či v prípade, ak za vlastníka nehnuteľnosti uzatvára zmluvu iná osoba- zástupca - sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (§ 22 ods.1, 32 ods.2 OZ). Argumentáciu odporkyne, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu nielen obsahu spisu ale i výpovedi zastúpeného záložcu. Z nej nepochybne vyplynulo, že záložca zástupcu nepozná, nikdy s ním o zastupovaní v súvislosti s uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva nekomunikoval, mandatárovi navrhovateľa podpisoval nevyplnené formuláre zmlúv. Ak by chcel byť zastúpený, zvolil by si za zástupcu advokáta. Spojitosť medzi navrhovateľom a zástupcom je zrejmá z obsahu dohody o splnomocnení, pretože ak v nej uvedené údaje neoznámil splnomocnencovi U. Š. ako splnomocniteľ a súd nemá dôvod pochybovať o hodnovernosti jeho výpovede, musel mu ich oznámiť a taktiež ho vybrať za zástupcu záložcu ako dlžníka zo zmluvy o úvere navrhovateľ. Dohodu o splnomocnení na formulári s označeným zástupcom podpísal záložca pri podpise úverových zmlúv, bez toho, aby si bol vedomý, že listiny, predložené na podpis mandatárom navrhovateľa, zahŕňajú i túto dohodu. Z týchto okolností možno vyvodiť, že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda o splnomocnení nielen uzavretá, ale i s konkrétne vopred určeným zástupcom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že dohoda už nie je súčasťou zmluvy o úvere, ako v minulosti navrhovateľ postupoval a bolo mu v súdnych rozhodnutiach pričítané na ťarchu. Navrhovateľ by takýmto spôsobom nepochybne nepostupoval, pokiaľ by označeného zástupcu nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho prospech. Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností. O tom svedčí i vyjadrenie samotného zastúpeného, ktorý sa bez akýchkoľvek pochybností pred súdom vyjadril, že konanie zástupcu považuje za rozporné s jeho záujmami. Za relevantný treba považovať i argument odporkyne o rozpore uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva (nie zmluvy o úvere) s dobrými mravmi, v dôsledku ktorej by došlo k neprimeranému znevýhodneniu záložcu oproti záložnému veriteľovi. Hodnota predmetu zálohu, bytu č. 71 na 6. poschodí bytového domu na S. W. Č.. XX v G., v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manželky Márie Šikulovej, zapísaný na LV č.XXXX pre kat. úz. J., je v zjavnom nepomere s pohľadávkou navrhovateľa zo zmluvy o úvere zo dňa 11.1.2012, čerpanom vo výške 1.600,- EUR, navyše dlžníkom uhrádzaným, čo preukázal účastníkom potvrdením zamestnávateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporkyňa po dostatočnom zistení skutkového stavu dospela k správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť. Z výpovede účastníčka U. Š. možno usudzovať na absenciu vôle uzatvoriť dohodu o splnomocnení, v dôsledku čoho by nebolo možné považovať tento úkon za platný. I keď za preukázania tejto skutočnosti by bolo potrebné zamietnuť návrh na vklad záložného práva z iných dôvodov, súd berúc do úvahy účel správneho súdnictva i skutočnosť, že ani v takom prípade by výsledok katastrálneho konania nevyznel v prospech navrhovateľa, potvrdil napadnutého rozhodnutie podľa § 250q , ods. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nedosiahol úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./