Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201078 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201078.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána I. S., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka U. X. (Ď. P. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy J., F. D., Z., U., naposledy s miestom pobytu na Slovensku v Z. J. X., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 31.5.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-139-15/PO- Ž-2013 zo dňa 16.5.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-139-15/PO-Ž-2013 zo dňa 16.5.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-139-15/PO-Ž-2013 zo dňa 16.5.2013 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl (jeho odchodu z krajiny pôvodu), ktorý spočíval v pozemkových sporoch navrhovateľovej rodiny so starostom obce nie je dôvodom, ktorý je možný subsumovať pod dôvody §§ 8, 10, 13a, resp. 13b zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 31.5.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pričom súčasne namietal, že odporca sa nevysporiadal v rozhodnutí s nezamestnanosťou v Indii, ako možným dôvodom pre udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle (humanitárny azyl). Nepriamo tiež namietal nedostatočné zistenie stavu veci a skutočnosť, že odporca neposudzoval možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.7.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti, ako aj dôvodoch jeho vydania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, pretože tento sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavil a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-139/PO-Ž-2013, ako aj so spisom predchádzajúci, ČAS: MU-1692/PO-Ž/2006 Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 10 zákona o azyle (1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. (2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona. 6a) (3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. (4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. Podľa ust. § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 13b zákona o azyle (1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. (2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona. 6a) (3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok, podaných navrhovateľom. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne opísal zistený stav veci, keď konkretizoval navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho odchodu z krajiny svojho pôvodu - teda dôvod jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tak z predchádzajúceho azylového spisu navrhovateľa (ČAS: MU-1692/PO-Ž/2006), ako aj aktuálneho spisu ČAS: MU-139/PO-Ž-2013 je zrejmé, že jediným dôvodom podania žiadosti o azyl (navrhovateľom) boli spory o pozemky, ktoré mala rodina navrhovateľa v posledných 12 rokoch so starostom obce v ktorej navrhovateľ s rodinou žil. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil zistený stav veci, zrozumiteľným a logickým spôsobom prezentoval správnu úvahu, podľa ktorej vyhodnotil dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl ako také, ktoré sú inými, ako sú dôvody, obsiahnuté v ustanoveniach §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Na margo uvedeného súd konštatuje, že takého vyhodnotenie zisteného stavu veci je správne, nakoľko skutočne problémy, ktoré súvisia či môžu súvisieť so sporom o pozemok v prejedávanej veci sú diametrálne odlišnými od predpokladov, uvedených v cit. ustanoveniach §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. K námietke že odporca sa nevysporiadal v rozhodnutí s nezamestnanosťou v Indii, ako možným dôvodom pre udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle (humanitárny azyl): Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Zo samotného znenia ust. § 9 zákona o azyle vyplýva, že postup podľa tohto zákonného ustanovenia je možný iba v prípade, ak síce žiadateľ o azyl prezentoval vo svojej žiadosti o azyl, že má odôvodnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v ust, § 8 zákona o azyle, avšak tieto dôvody sa v konaní o udelenie azylu nepreukázali. V prejedávanej veci navrhovateľ neprezentoval perzekúciu v zmysle § 8 zákona o azyle a teda odporca zo zákona ani nemohol postupovať v zmysle ust. § 9 zákona o azyle. Naviac vo všeobecnosti otázka zamestnanosti v tej či onej krajine pôvodu žiadateľa o azyl by podľa názoru súdu nemohla byť dôvodom k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov, i keď si je súd vedomý skutočnosti, že jeho poskytnutie patrí do výlučnej právomoci odporcu. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci, resp. k námietke, že odporca sa v rozhodnutí nezaoberal možnosťou poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi: Ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca v konaní zákonným spôsobom vykonal procesné úkony, včítane vstupného pohovoru (spísania dotazníku) v ktorom sa navrhovateľ podrobne vyjadril k dôvodom svojho odchodu z Indie, ako aj k dôvodom podanej žiadosti o azyl. Zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle nevyplýva pre odporcu povinnosť vyhľadávať za žiadateľ o azyl dôvody jeho žiadosti o azyl, resp. ani si takéto (iné) dôvody domýšľať. Ak teda odporca pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal z obsahu pohovoru vykonaného s navrhovateľom, niet dôvodu mu vyčítať nedostatočné zistenie stavu veci. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, jej poskytnutie je v danom prípade vylúčené a to s poukazom na ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle, podľa ktorého sa doplnková ochrana môže poskytnúť iba v prípadoch, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Teda iba v prípade, ak sa o azyle rozhodlo meritórnym rozhodnutím o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej nie je rozhodnutím o neudelení azylu a ani rozhodnutím o jeho odňatí. Pretože námietky navrhovateľa, ktoré vzniesol voči napadnutému rozhodnutiu odporcu boli nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Naviac sú opätovne konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je aj vecne správné, keď odporca žiadosť navrhovateľa o azyl po právnej stránke správne posúdil, nakoľko majetkový spor a ev. z toho vyplývajúce dôsledky opísané navrhovateľom nie sú perzekúciou či vážnym bezprávím podľa zákona o azyle. Pretože námietky vznesené navrhovateľom súd po ich vyhodnotení neuznal za dôvodné, resp. za také, ktoré by viedli k zrušeniu rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).